Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csp/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319200113.3

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti žalovanému: I. Z., nar. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX H., o zaplatenie 357,63 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 207,63 eur, 5,05% úrok z omeškania ročne

zo sumy 49,43 EUR od 19.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 49,43 EUR od 19.02.2016 do zaplatenia,
5% úrok z omeškania ročne zo sumy 49,43 EUR od 19.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 49,43 EUR od
19.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 9,91 EUR od 19.05.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach vo
výške 10,- eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
rozsudku až do zaplatenia pod stratou výhod splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne
a včas.

II. Žalobu zamieta pre pokutu vo výške 150,- eur.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 16 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.1.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 357,63 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tak, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 postúpil Slovak
Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu

č. XXXXXXXXXX dňa 22.6.2015. Predmetom bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle
Zákona o elektronických komunikáciách. Postupca vystavil žalovanému faktúry tak, že vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Postupca a žalovaný si dohodli zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje
okrem sankčnej a prevenčnej funkcie aj paušalizovanú náhradu škody spôsobnej postupcovi v dôsledku

porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému. Žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania. Žalobca si teda uplatnil v istine sumu 357,63 eur a zmluvnú pokutu 150 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril len v tom zmysle, že je v zlej finančnej situácii a žiada o splácanie dlhu
v splátkach.

4. Súd vo veci rozhodol za prítomnosti žalobcu a bez prítomnosti žalovaného v súlade s § 180 CSP.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou
o postúpení pohľadávok, dodatkom k zmluve, zmluvou o poskytnutí verejných služieb, všeobecnými
podmienkami, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, vyjadrením žalobcu,

potvrdením o odovzdaní a prevzatí koncového zariadenia a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
22.6.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného

programu.

7. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrou č. XXXXXXXXXX
na sumu 49,43 eur so splatnosťou 18.1.2016, č. XXXXXXXXX na sumu 54,42 eur so splatnosťou
18.2.2016, č. XXXXXXXXXX na sumu 74,22 eur so splatnosťou 18.3.2016, č. XXXXXXXXX na sumu
54,42 eur so splatnosťou 18.4.2016, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,91 eur so splatnosťou 18.5.2016 , č.

XXXXXXXXXX na sumu 70,76 eur so splatnosťou 18.10.2016 a č. XXXXXXXXXX na sumu 210 eur so
splatnosťou 18.11.2016.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená zo
Slovak Telekom, a.s. na žalobcu.

9. Žalobca si uplatnil v spore z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 49,43 eur, č. XXXXXXXXX sumu 49,43
eur, č. XXXXXXXXXX sumu 49,43 eur, č. XXXXXXXXX sumu 49,43 eur, č. XXXXXXXXXX sumu 9,91
eur a č. XXXXXXXXXX sumu 150 eur.

10. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

11. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
právnypredchodca poskytolžalovanémuslužbyatensazaviazalplatiťcenuzaposkytnutéslužby.Preto
súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 69,58 eur ( z faktúry č. XXXXXXXXXX)
vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.15. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 207,63
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval vo výške 5% a 5,05% ročne od
splatnosti faktúr teda odo dňa nasledujúceho.

16. Ďalej súd zistil, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 18.11.2016 bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta vo výške 150 eur. Preto, aby mohol byť priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané

uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Túto skutočnosť žalobca vo svojom návrhu vôbec netvrdil, nároky
v žalobe odôvodnil len poskytnutím telekomunikačných služieb v súlade s platnými podmienkami
postupcu. Teda nárok zo zmluvnej pokuty nebol obsahom skutkového opisu nárokov. Súd preto mohol
len usudzovať či predpokladať, že zmluvná pokuta sa týkala nesplnenia záväzku zotrvať v zmluvnom
vzťahu dohodnutého v dodatku, čo však opätovne žalobca v žalobe neuviedol.

17. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej
zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná
pokuta môže vzniknúť len za základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej
povinnosti.

18. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ust. zák. č. 351/2011 Z. z., o elektronických
komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa
tarify.

19. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o

neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení a to aj degresívnej zmluvnej pokute
(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k.6Co 113/2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci
sp. zn. 6Co/164/2015 z 29.11.20116, sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,21Co/99/2015, 7Co/36/2015,
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/249/2016 zo dňa 10.5.2017, rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/469/2016 zo dňa 27.9.2017, rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 11Co/199/2017 zo dňa 7.2.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/81/2017 zo dňa 23.4.2018 ) a tunajší súd nemá dôvod sa v prejednávanej veci od nich odchýliť.

20. Súd má zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen

času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej
povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne
neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

21. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ však ide o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

22. Ak by sa chcel žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá
by mala za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených
podmienok. Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať, že

sa nejedná napr. o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k Obč. zák., podľa ktorého
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo nie len že nepreukázal ale ani netvrdil.

23. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove
a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: „Je potrebné k tomu dodať, žežalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca
menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za

tohto stavu sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že
dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým
z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné
dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca
však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a súd jeho tvrdenia
považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol

svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ
zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti.

24. Súd pritom tiež pripomína, že pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry

je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za
skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti
OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4

písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

25. Súd preto uplatnený nárok v rozsahu 150 eur zamietol.

26. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. V danom prípade žalovaný žiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach.

28. V súlade s citovaným ustanovením a vzhľadom na žiadosť žalovaného súd povolil žalovanému

uhradiť dlžnú sumu splátkami po 10 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný
stratí túto výhodu splátok.

29. Súd povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, keďže suma mesačného zárobku nepresahuje
životné minimum a stará sa o maloleté dieťa.

30. Nepovolenie žalovanému splácať dlh v splátkach by vzhľadom na situáciu žalovaného mohlo viesť
k exekučnému konaniu a nebolo by uvedené v súlade s dobrými mravmi, napriek tomu že už žalovaný
mal povolený splátkový kalendár, ktorý nedodržal, pretože napriek uvedenému je ochotný splácať v
splátkach, pričom s poukazom na jeho finančnú situáciu, iná možnosť ani neprichádza do úvahy.

31. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V časti o zaplatenie 207,63 eur (58 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovanej na druhej strane. V časti o zaplatenie 150 eur (42 %
žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bola v konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej patrí náhradatrov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 16 % z
celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu.

33. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.