Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200772
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815200772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne A. J., rod. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, proti žalovaným 1/ O. J., nar. X.X.XXXX, 2/ M. J., nar. XX.X.XXXX,
3/ M. J., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom G., J. V. XX, právne zastúpení advokátom JUDr.
Slavomírom Bachyncom, so sídlom O. XXX, o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom a o vzájomnom
návrhu, na základe odvolania oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/53/2015-182 zo dňa 20. decembra 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/53/2015-206 zo
dňa 20. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne (výrok I.) a vo
výrokoch o náhrade trov konania (výroky IV. až VII.)

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania o zaplatenie
istiny 2.691,76 eur zo vzájomného návrhu (výrok II.) a vo výroku o zamietnutí vo zvyšnej (nerozhodnutej)
časti vzájomného návrhu (výrok III.).

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) žalobu žalobkyne. Vychádzal z
toho, že hoci sa presný rozsah rekonštrukcie (konkrétne práce, montáž, dodávka materiálu...) nepodarilo
ustáliť, rekonštrukcia domu vlastnícky patriaceho žalovaným 2/, 3/ bola vykonaná minimálne v rozsahu
výlučných finančných prostriedkov vnesených žalobkyňou v sume 200.000,-Sk (6.638,78 eur). Žalovaní
2/ a 3/ tak získali zhodnotenie ich nehnuteľnosti, čím sa voči žalobkyni bezdôvodne obohatili. Okresný
súd konštatoval, že nemožno hovoriť o dohode, z ktorej by plynul synalagmatický záväzok žalobkyne
investovať finančné prostriedky a na druhej strane povinnosť žalovaných 2/, 3/ previesť žalobkyni

vlastnícke právo k určitému podielu na danej nehnuteľnosti. Vôľa žalobkyne tak nesmerovala k požičaniu
peňazí žalovaným 2/ a 3/, ale k úprave, resp. rekonštrukcii časti rodinného domu, v ktorej bývala spolu
so žalovaným 1/.
2. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania okresný súd prioritne posudzoval jej dôvodnosť.
Rekonštrukcia sa vykonávala po častiach, pričom začala niekedy po uzavretí manželstva žalobkyne a
žalovaného 1/ (16.6.2007) a posledné rekonštrukčné činnosti sa vykonávali v roku 2012; najneskôr však
ku dňu podania návrhu na rozvod manželstva (18.5.2012). V danom okamihu mala žalobkyňa skutočnú

vedomosť o tom, že na jej úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a dotknutý okamih je určujúci i z
hľadiska plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. Nadväzne okresný súd
uzavrel, že subjektívna premlčacia lehota uplynula 18.5.2014 a žaloba podaná dňa 12.2.2015 je tak z
pohľadu premlčania podaná oneskorene.3. Žalovaní 2/ a 3/ svoj vzájomný návrh v časti o zaplatenie 2.691,76 eur zobrali späť, s ktorým
dispozitívnym úkonom žalobkyňa súhlasila. Z daného titulu okresný súd podľa § 145 ods. 2 CSP
v tejto časti konanie zastavil. Následne predmetom vzájomného návrhu (po zohľadnení aj prvotného

meritórneho rozhodnutia - rozsudok okresného súdu z 1.12.2016) zostala suma 4.662,84 eur. Okresný
súd zdôraznil, že v právnom vzťahu, od ktorého žalovaní 2/, 3/ odvodzujú svoj vzájomný návrh, vystupujú
títo spoločne so žalobkyňou ako solidárni dlžníci. Na žalobkyňu - ako jednu z troch dlžníkov - pripadá
záväzok 3.244,56 eur, z ktorého už na základe prvého meritórneho rozhodnutia uhradila 1.471,52 eur.
Taktiež v súvislosti so vzájomným návrhom, resp. jeho relevantnou časťou okresný súd akceptoval

námietku premlčania; tentoraz vznesenú žalobkyňou. Zároveň vyslovil, že žalovaní 2/, 3/ ako dlžníci
nemôžu voči žalobkyni uplatňovať nárok na zaplatenie splátok úveru, ktoré veriteľovi ešte neuhradili.
4. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol osobitne vo vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/ a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 2/, 3/; v oboch prípadoch tak, že žalovaným
daný nárok nepriznal. Žalovaný 1/ mal síce plný úspech vo veci, ale sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré spočívajú v tom, že žalobkyňa z titulu sobáša/manželstva so

žalovaným 1/ poskytla finančné prostriedky na úpravu/rekonštrukciu domovej nehnuteľnosti žalovaných
2/, 3/ (rodičov žalovaného 1/). Navyše, žalovaný 1/ výslovne klamal, keď popieral svoj podpis
na prehlásení z 14.3.2009; čo v konečnom dôsledku viedlo k navýšeniu trov z titulu znaleckého
dokazovania.
5. V pomere medzi žalobkyňou a žalovanými 2/, 3/ bola žalobkyňa v plnej miere neúspešná ohľadne jej

žaloby; naproti tomu vo vzťahu k vzájomnému návrhu bola s výnimkou sumy 1.471,52 eur úspešná. Ako
„neúspech“ žalovaných 2/, 3/ okresný súd vyhodnotil aj späťvzatie žaloby v rozsahu 2.691,76 eur, keďže
zásadne platí, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila strana, ktorá žalobu/vzájomný
návrh vzala späť. Celkovo čistý úspech žalovaných 2/, 3/ ustálil v rozsahu 66,64 %, avšak i vo vzťahu
medzi nimi a žalobkyňou konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto videl v tom,

že žalobkyňa prostriedky do nehnuteľnosti žalovaných 2/, 3/ investovala bez akejkoľvek protihodnoty;
navyše, je zaťažená záväzkom nadobudnutým za trvania manželstva so žalovaným 1/, ktorý mohol
sčasti súvisieť práve so zhodnotením domovej nehnuteľnosti. Za významné okresný súd považoval i to,
že žalovaní 2/ a 3/ popierali rekonštrukciu ich domu, ktoré tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé.
6. Napokon okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 257 a § 259 CSP rozhodol o trovách

konania štátu tak, že žalobkyni i žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť štátu po 50% trov konania
spojených so znaleckým dokazovaním, ktoré neboli kryté zálohami zloženými stranami. Taktiež v tomto
smere prihliadol na vyššie vymedzené dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie obe sporové strany.

8. Žalobkyňa napádala výrok o zamietnutí žaloby a domáhala sa jeho zmeny tak, že žalovaní 2/ a 3/
budú zaviazaní na zaplatenie sumy 6.638,78 eur s príslušenstvom. Nesúhlasila s tým, že subjektívna
lehota na premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia začala plynúť už podaním návrhu na rozvod
dňa 18.5.2012. Podľa odvolateľky je rozhodujúcim až okamih nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o
rozvode, ktorý nastal X.XX.XXXX; nadväzne ňou uplatňovaný nárok nie je premlčaný. Namietala tiež

záver, že finančné prostriedky poskytla bez právneho dôvodu. Práve naopak, medzi stranami došlo k
dohode, že povinnosti žalobkyne investovať finančné prostriedky zodpovedá povinnosť žalovaných 2/ a
3/ previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne a jej bývalého manžela (žalovaného
1/). To znamená, že išlo o „synalagmatický záväzok k vráteniu plnenia podľa § 457 Obč. zák.“

9. Žalovaní napadli „len“ výroky o nárokoch na náhradu trov konania vo vzťahu/pomere k žalobkyni.
Žalovaný 1/ zdôrazňoval svoj plný úspech v spore. Uviedol, že žaloba bola zamietnutá nielen pre
vznesenie námietky premlčania, ale aj pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Namietal, že
„musel strpieť“ byť účastníkom konania aj po rozšírení žaloby. Nepopieral, že z dôvodu nesprávne
zvolenej obhajoby vznikli trovy konania štátu, ale súd dotknutý dôkaz nemusel pripustiť.

10. Žalovaní 2/, 3/ poukazovali na plnú úspešnosť v časti sporu ohľadne žaloby žalobkyne a 16,67%
úspech v časti sporu o vzájomnom návrhu. Tvrdili, že okresný súd opomenul rozhodnúť o nepriznaní
náhrady trov žalobkyni. Hoci z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nepodali odvolanie aj v
meritórnej časti, namietali i vecné závery okresného súdu (napríklad o použití sumy 200.000,-Sk na
rekonštrukciu ich domu, či premlčanie časti vzájomného nároku/návrhu).

11. V reakcii na odvolanie žalobkyne uviedli, že časť prostriedkov žalobkyne bolo použitých na splatenie
dlhov žalovaného 1/ a im osobne vo vzťahu k žalobkyni nevznikol žiaden vzájomný záväzok. Zopakovali,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno; sporným je tak samotný základ, ako aj výška ňou tvrdenéhonároku. Poukazovali taktiež na rozpory vo vyjadreniach žalobkyne, ktorá napríklad v prvotnej žalobe
uvádzala, že celú sumu 6.638,78 eur odovzdala žalovanému 1/.

12. Žalobkyňa v následnej reakcii trvala na svojom odvolaní. Tvrdila, že protistrana počas celého
priebehu konania klamala a zavádzala. Manželstvo zo strany žalovaného 1/ bolo účelové, so snahou
využiť „finančnú stránku“ rodiny žalobkyne. Taktiež žalovaní 2/, 3/ naďalej finančne poškodzujú
žalobkyňu, napríklad úmyselne prestali splácať úver, ktorého sú spoludlžníkmi. Žalobkyňa dodala, že
na dlhy žalovaného zaplatila celkom cca 15.000 eur.

13. Rovnako žalovaní 2/ a 3/ zotrvali na svojich prvotných (odvolacích) stanoviskách. Vyjadrenia
žalobkyne označili za účelové; naopak bola to ona, kto si zo spoločnej domácnosti so žalovaným 1/
odniesol aj zakúpený nábytok.
14. V ďalšom štádiu odvolacieho konania žalobkyňa - bez výzvy konajúceho súdu - učinila ešte ďalšie
podanie. Nakoľko v podstate iba zopakovala predchádzajúce vyjadrenia (bližšie okolnosti uviedla len o
súvislostiach, ktoré sa súdenej veci bezprostredne netýkajú) nebolo dotknuté podanie v zmysle § 374

ods. 3 veta druhá CSP doručované ostatným subjektom.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaniach
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaniami
nenapadnutýchvýrokochočiastočnomzastaveníkonania aozamietnutívzájomnéhonávrhuvozvyšnej

(nerozhodnutej)častiavpreskúmavanomrozsahubeznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že v konaní bol preukázaný vznik synalagmatického
záväzku, na základe ktorého jej povinnosti investovať do rodinného domu žalovaných 2/, 3/ zodpovedala

ich povinnosť previesť na ňu a žalovaného 1/ podiel v dotknutom rodinnom dome. Existencia takejto
dohody nebola totiž ani len dostatočne konkrétne skutkovo tvrdená, t.j. nebolo žalobkyňou vymedzené,
v akej výške mala byť investícia vykonaná, v akom časovom horizonte, aký podiel mal byť prevedený
na žalobkyňu a jej vtedajšieho manžela (žalovaného 1/) a v akej lehote od ukončenia investície,
resp. nejakej jej konkrétnej etapy. Taktiež z prehlásenia žalovaného 1/, ktorého text bol viac menej

pripravovaný žalobkyňou, resp. jej rodičmi, nevyplýva vznik určitého a s dostatočne jasnými právami a
povinnosťami zadefinovaného záväzku/právneho úkonu.

17. Išlo len o akýsi veľmi všeobecný prísľub žalovaných 2/ a 3/ o možnom prevedení (spolu)vlastníckeho
podielu na žalobkyňu a žalovaného 1/, ktorému prísľubu však chýbajú akékoľvek zásadné atribúty

určitého a zrozumiteľného právneho úkonu. Taktiež otec žalobkyne pán C., ktorý bol vypočutý na
pojednávaní dňa 6.12.2017 ako svedok, uviedol v tomto smere, že išlo o všeobecný prísľub, pri ktorom
nebol konkrétnejšie stanovený ani čas jeho naplnenia. To znamená, že sa jednalo o prísľub, ktorý je v
takýchto situáciách (mladomanželia sa nasťahujú k rodičom jedného z nich s tým, že vykonajú alebo
zafinancujú určité stavebné úpravy/rekonštrukciu a v neskoršom štádiu dôjde/môže dôjsť k prepísaniu

rodinného domu, resp. spoluvlastníckeho podielu k nemu na mladomanželov) bežný, ale chýba mu
nevyhnutný právny rozmer, čo priamo podmieňuje aj jeho nevymáhateľnosť v súdnom konaní.

18. Správne preto okresný súd uzavrel, že v danom prípade išlo o bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaných 2/ a 3/, do rodinného domu ktorých žalobkyňa bez existencie (relevantného) právneho

titulu investovala vlastné finančné prostriedky. Nadväzne, zodpovedajúco ustálenej súdnej praxi (napr.
rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí SR pod R 2/1983), okresný
súd prioritne posudzoval otázku vznesenej námietky premlčania.
19. Žalobkyňa v súvislosti s premlčacou lehotou prehliada (nie je podstatné, či úmyselne alebo
nevedome) prioritu subjektívnej - dvojročnej - premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák.

Predmetná lehota je z hľadiska premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia určujúca
a odvodzuje sa od vedomosti dotknutého subjektu - v tomto prípade žalobkyne - o skutočnostiach
dostatočných na ustálenie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jej úkor obohatil. Pokiaľ
by aj bol akceptovaný prístup požadovaný žalobkyňou/odvolateľkou, že rozhodujúcim okamihom je až
právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva so žalovaným 1/, t.j. X.XX.XXXX, dotknutá dvojročná

subjektívna premlčacia lehota by uplynula 3.10.2014. To znamená niekoľko mesiacov pred podaním
žaloby12.2.2015;navyševovzťahukžalovaným2/,3/jevýznamnýmaždeň27.4.2015,kedybolpodaný
návrh na ich pribratie do konania ako ďalších účastníkov na strane odporcu.20.Zkonštatovanéhojezrejmé,žeodvolacienámietkyžalobkyne,ktorýmijeodvolacísúdviazaný(§380
ods. 1 CSP), nie sú dôvodné a preto je výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby vecne správny.

21. Obdobne vecne správnymi sú výroky týkajúce sa náhrady trov konania. Krajský súd, zhodne so
súdom prvej inštancie, konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému 1/ sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa (uvedené bolo dostatočne jasne zadefinované už v predchádzajúcom odvolacom rozhodnutí -
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/102/2017 z 28.9.2017).
22. Prioritne ide o výslovné klamstvo žalovaného 1/, ktoré v priebehu konania (opakovane) prezentoval

a ktoré nepopiera ani v rámci podaného odvolania. Zároveň je zrejmé, že „z titulu manželstva“ s
ním investovala žalobkyňa nemalé prostriedky do rodinného domu jeho rodičov (žalovaných 2/ a 3/)
a nezanedbateľná časť finančných prostriedkov bola použitá na úhradu jeho dlhov. Hoci predmetom
súdenejveci(atoanivširšejspojitosti)nebolaotázkadlhovžalovaného1/,zvykonanéhodokazovanieje
viacakoosvedčenéichvýraznéuhradeniezprostriedkovžalobkyne,resp.sprostredkovanejejrodinných
príslušníkov.

23. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného 1/, že „musel strpieť“ vedenie konania. V okolnostiach
relevantných pre vyhodnotenie dôvodov hodných osobitného zreteľa bol totiž jednoznačne hlavným
aktérom celej posudzovanej kauzy. Navyše, od podania znaleckého posudku bol v konaní nečinný a
osobne sa nezúčastnil žiadneho neskoršieho úkonu súdu.

24. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 2/, 3/ krajský súd čiastočne odlišne od okresného súdu
vyhodnocoval otázku úspešnosti v spore. V prípade žaloby a vzájomného návrhu, ktoré oba znejú na
zaplatenie peňažnej sumy, lepšie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu pomerov strán posúdenie
úspešnosti vychádzajúce z úhrnnej sumy (súčtu) uplatňovaných vzájomných nárokov.
25. Relatívne samostatné posudzovanie úspechu ohľadne žaloby a samostatne ohľadne vzájomného

návrhu z principiálneho hľadiska môže totiž viesť k značným disproporciám. Pri danom nazeraní tak časť
sporu o žalobu, ako i časť sporu o vzájomný návrh reprezentujú 50% celku. Nadväzne, ak napríklad je
žaloba o 100 eur v celom rozsahu zamietnutá, nemôže byť žalovaný z celkového hľadiska neúspešný
(a naopak žalobca úspešný), hoci by mu na základe vzájomného návrhu o zaplatenie 50.000 eur bol
žalobca povinný zaplatiť len 500 eur a vo zvyšnej časti o 49.500 eur by bol vzájomný návrh zamietnutý.

Finančný nepomer úspešnosti (žalobca úspešný celkom v rozsahu 49.400 eur a neúspešný o 600 eur)
a úspešnosti z hľadiska posudzovania samostatne žaloby a vzájomného návrhu (žalobca neúspešný v
rozsahu 50% z titulu zamietnutia žaloby a 1% z titulu vzájomného návrhu) je - aj v tomto ilustračnom
príklade - viac ako zrejmý.

26. Nadväzne krajský súd v konkrétnostiach súdenej veci vychádzal z predmetu konania
predstavujúceho nárok žalobkyne na zaplatenie 6.638,78 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne
z danej sumy od 1.3.2015 do zaplatenia (v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide cca o sumu 7.980
eur) + vzájomný návrh žalovaných 2/, 3/ o zaplatenie 8.826,12 eur; spolu 16.806,12 eur. Ako správne
konštatoval už okresný súd čiastočné späťvzatie vzájomného návrhu o zaplatenie istiny 2.691,76 eur je

svojim charakterom neúspechom žalovaných 2/ a 3/, keďže nebolo podmienené správaním žalobkyne
po podaní vzájomného návrhu.
27. Vzhľadom na výsledok sporu bola žalobkyňa neúspešná v časti sporu o svojej žalobe (7.980 eur)
a v časti vzájomného návrhu (1.471,52 eur, ktorá suma zostala právoplatná po prvotnom meritórnom
rozhodnutí okresného súdu). V úhrne tak bola neúspešná ohľadne sumy 9.451,52 eur, čo zodpovedá

neúspechu (z celkovej sumy 16.806,12 eur) v rozsahu 56,24 %. Čistý neúspech žalobkyne (a zároveň
čistý úspech žalovaných 2/, 3/) tak činí 12,48% (rozdiel medzi neúspechom 56,24% a úspechom
43,76%). Takúto mieru čistého úspechu je pritom prípustné kvalifikovať ako rešpektujúcu hypotézu
„druhej časti“ § 256 ods. 2 CSP, v zmysle ktorej žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Bez ohľadu na dotknutý čiastkový záver odvolací súd dodáva, že v individuálnych okolnostiach
súdenej veci i vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 2/, 3/ je možné nájsť solídny základ pre
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Je nepochybné, že žalobkyňa zo svojich prostriedkov investovala
- fakticky bez akejkoľvek protihodnoty - do úpravy, resp. rekonštrukcie ich domu. Hoci vo veci samej
(z titulu úspešne vznesenej námietky premlčania) nebolo možné žalobe ani sčasti vyhovieť, v rámci

rozhodovania o náhrade trov konania; osobitne v spojitosti s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, má
táto okolnosť svoju relevanciu.
29. Zároveň platí (aj pre región Oravy), že je kultúrno-spoločensky obvyklým, resp tradičným také
riešenie, že v prípade investícií mladomanželov, ktorí žijú v rodinnom dome rodičov jedného z nich, dôjdek prepisu nehnuteľnosti na týchto (mlado)manželov, resp. aspoň k prepisu určitého spoluvlastníckeho
podielu. Hoci pre rozpad manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ (syna žalovaných 2/ a 3/) k uvedenému
nedošlo, nie je prípustné úplne prehliadať, až ignorovať investovanie prostriedkov žalobkyňou.

30. Vzhľadom na to, že okresný súd z prioritného hľadiska úspešnosti v spore vychádzal z existencie
nároku žalovaných 2/, 3/ na náhradu trov konania, náležite - s odkazom na dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP - konštatoval nepriznanie im nároku. V takomto prípade nie je nevyhnutné,
aby samostatným (ďalším) výrokom rozhodoval aj o nepriznaní nároku na náhradu trov konania

žalobkyni; ako to požadujú odvolatelia - žalovaní 2/, 3/.

31. Do výrokov o nároku na náhradu trov konania štátu ani jedna zo sporových strán bezprostredne
odvolanie nepodala. Jedná sa síce o výrok, ktorý je závislý od meritórnych výrokov, resp. od výsledku
konania, ale i vo vzťahu k nemu platí, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi.
Nakoľko ani jedna zo strán žiadne dôvody v otázke tohto závislého výroku neuviedla, (logicky) nie je

možné dospieť k inému záveru ohľadne dotknutej náhrady trov konania, ako ustálil okresný súd.

32. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu.
Každá z nich bola totiž so svojim odvolaním neúspešná. Hoci neúspešnosť žalobkyne je zásadnejšia
(namietala meritórny výrok a žalovaní „len“ výrok o trovách konania), vyššie rozoberané okolnosti hodné

osobitného zreteľa sa v plnej miere vzťahujú aj na odvolacie konanie.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.