Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202456
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318202456.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 379 277 95 proti žalovanému: X. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX T. XXX, v právnej veci o zaplatenie sumy 230,80 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby

žalobcu vo veci vedenej na Okresom súde Humenné pod sp.zn. 12 Csp/86/2018, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a konaniz a s t a v u j e.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom sp.zn. 12Csp/86/2018-77 zo dňa 04.februára 2019 súd prvej inštancie I. žalobu o

zaplatenie 230,81 eur s príslušenstvom zamietol. II. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, 3, 4,
5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 524 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 a § 657 Občianskeho
zákonníka zároveň podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 2 písm. a/, b/,

c/, d/ a e/, § 12 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 1
ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľa a § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou

spotrebiteľskou, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 2.000,- eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach vo výške á 79,15 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu
2.273,03 eur, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 230,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto
sumy od 1.9.2015 do zaplatenia.

4. Po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k). Vyslovil názor, že zmluva
o pôžičke uzatvorená medzi stranami neobsahuje povinné údaje a to údaje o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný bol na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu
2.000,- eur teda sumu ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli
uhradené finančné prostriedky vo výške 2.273,03 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 0,- eur.

Súd tak nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd prvej
inštancie konštatoval, že niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že jej neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bez poplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.03.2019.
Posledným dňom na podanie odvolania bol deň 16.marec, teda sobota. Preto sa tento presunul na
pondelok dňa 18.03.2019. Žalobca v pondelok teda dňa 18.03.2019 zobral žalobu späť, pričom žalobu
zobralspäťvcelomrozsahuzdôvoduzaplateniažalovanejpohľadávkypočassporu.Akodôkazpredložil
výpis informačného systému. Žiadal, aby odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu

prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Zároveň si proti žalovanému uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia podľa § 356 ods. 1 CSP.

6. Späťvzatie žaloby odvolací súd doručil žalovanému dňa 10.04.2019 zároveň žiadal, aby v lehote 10
dní oznámil či so späťvzatím žaloby súhlasí.

7. Podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 18.04.2019 žalovaný nevyjadril so späťvzatím
žalobynesúhlas.Uviedol,žesumu230,80eura100,-eurzaplatil.Zároveňuviedol,žesúdprvejinštancie
mu poslal rozhodnutie, že nemá platiť dlžnú sumu. Nechápal čo ešte požaduje žalobca od neho keď
zaplatil hoci súd prvej inštancie sa vyjadril v prospech neho.

8. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým strana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

9. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má dispozičné právo k žalobe. Môže ju zobrať späť i po rozhodnutí
súdu prvej inštancie. Dôvodom nepripustenia späťvzatia je nesúhlas protistrany z vážnych dôvodov. V
danom prípade však ako bolo konštatované vyššie nesúhlas protistrany nebol vyslovený.

10.Pretoodvolacísúdpripustilspäťvzatiežaloby,zrušilrozsudoksúduprvejinštancieakonaniezastavil.

11. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania. Tvrdil, že zaplatením pohľadávky žalovaný zavinil
späťvzatie žaloby. Odvolací súd má za to, že aj keď sa formálne môže javiť, že žalovaný zavinil

späťvzatie žaloby je potrebné vychádzať z rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenia tak ako
to popísal i odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia keď žaloba bola s príslušenstvom zamietnutá a
súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie
konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver formou pôžičky je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov a že zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2.273,0 eur

teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 0,- eur. Preto bol nárok považovaný za nedôvodný a žaloba
ako nedôvodná zamietnutá. Súd prvej inštancie aj konštatoval, že žalovanému by patrila náhrada trov
konania v celom rozsahu nakoľko však žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli súd
prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán
nepriznal. Z týchto konštatovaných skutočností vychádzal i odvolací súd keď pri rozhodnutí vychádzal z

ustanovenia § 257 CSP. Súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania stranám lebo tu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa ktoré popísal vyššie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.