Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113227335
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113227335.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu I. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O., D. XXXX/XX proti žalovanému AZ KAPITAL, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Nová 19,
IČO: 46 042 237, o zaplatenie 3 117,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 9C/66/2014-226 zo dňa 03. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 519,64 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku o trovách prvoinštančného
konania v tomto rozsahu a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, sa nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 519,64
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a súčasne
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením,
že za obdobie, kedy bol žalovaný vlastníkom bytu, uhradil žalobca SBD Rožňava 4-krát po 129,91
Eur, teda spolu sumu 519,64 Eur a táto suma mala byť zaúčtovaná SBD v prospech žalovaného. Na
strane žalovaného teda došlo k prijatiu bezdôvodného obohatenia, keď žalobca platil platby za byt vo

vlastníctve žalovaného, ktoré boli správcom v rámci vyúčtovania zohľadnené v prospech žalovaného.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu za obdobie od 11.11.2013 zamietol, pretože na strane žalovaného
už nebola daná pasívna legitimácia, keďže už nebol vlastníkom predmetného bytu. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to do výroku, ktorým mu bola

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 519,64 Eur, ako aj do výroku o trovách prvostupňového konania.
Žiadal, aby v napadnutom výroku vo veci samej bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený a žaloba
žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému boli nahradené aj trovy konania. V dôvodoch
odvolania poukazoval na to, že súd prvej inštancie zle posúdil danú vec, keď zle posúdil platby, ktoré
spoločnosť žalovaného zaplatila správcovi SBD Rožňava. Všetky platby vo vzťahu k SBD Rožňava, ako
bol vlastníkom bytu, mal uhradené a nemal žiadny dlh. Preto pokiaľ aj žalobca poskytol SBD Rožňava

nejaké platby, tak nemohli byť zaúčtované v prospech žalovaného, keďže on mal svoje platby za sporné
obdobie zaplatené. Od 01.07.2013 do 11.11.2013, kedy prestal byť vlastníkom bytu, zaplatil celkom
760,55 Eur, teda všetky platby boli zaplatené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v danom prípade
nie je správne a žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Žalobca na odvolanie žalovaného podal vyjadrenie, v ktorom považoval rozhodnutie súdu prvej

inštancie za vecne správne a žiadal tento rozsudok potvrdiť. Zotrval na všetkých svojich prednesoch v
rámci prvoinštančného konania, ako aj predložených podkladoch.4. Vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie žalobcu podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - CSP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm.
c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. V ust. § 470 ods. 1, 2 CSP sú zakomponované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Z uvedeného prechodného ustanovenia teda vyplýva aplikabilita predmetného procesného predpisu
už od 01.07.2016. V tejto súvislosti však je potrebné uviesť, že konanie v danej veci bolo začaté za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. Za účinnosti tohto zákona bolo vydané rozhodnutie vo veci, bolo
podané odvolanie, ako aj vyjadrenie k danému odvolaniu. Uvedené procesné úkony teda boli vykonané

do 30.06.2016.

8. Vzhľadom na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.
z. - Civilného sporového poriadku, z hľadiska právnej istoty je v legitímnom očakávaní strán sporu, že ich
vec bude posúdená podľa právneho stavu platného do 30.06.2016, za ktorého prebehlo konanie vo veci,

boli vykonávané dôkazy, bolo vydané rozhodnutie a podané opravné prostriedky. Vzhľadom na uvedené
preto aj keď súd pristúpil v čase rozhodovania k použitiu už ustanovení nového procesného predpisu,
táto okolnosť však neznamená, že by súd nemal prihliadnuť na stav konania, ktorý bol vykonaný podľa
zákona č. 99/1963 Zb. do 30.06.2016.

9. Je nesporné, že podaným odvolaním zo strany žalovaného bol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 519,64 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania. Do výroku, ktorým súd
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, odvolanie podané nebolo, a preto v tomto výroku rozsudok
súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

10. Na základe podaného odvolania preto preskúmal krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný
rozsahom odvolacieho návrhu a jeho dôvodmi s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie
má úpravu aj v ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP.

11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi celkom 519,64 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, keď mal
za to, že žalobca zaplatil SBD Rožňava celkom 4-krát po 129,91 Eur, t. j. spolu 519,64 Eur, ktorá
suma mala byť započítaná v prospech žalovaného. Takýmto spôsobom malo byť na strane žalovaného
získané bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný podal vyjadrenie k
podanej žalobe žalobcu, ktoré je založené na č. l. 105-106 spisu, pričom k podanému vyjadreniu pripojil

na č. l. 107 spisu aj prehľad všetkých platieb, ktoré ako vlastník bytu až do jeho odpredaja v novembri
2015 zaplatil na účet SBD Rožňava.

12. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný získal predmetný byt vedený na LV č. XXXX v kat. úz.
O., č. bytu XX na K. poschodí v bytovom dome súpis č. XXXX, vchod č. XX v O. na ul. D. na základe

príklepu na exekučnej dražbe zo dňa 14.11.2012, pričom príklep bol schválený uznesením Okresného
súduRožňavavkonaní6Er/486/2006,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa27.03.2013.Vlastníctvokbytu
žalovaného však bolo zapísané v jeho prospech do katastra nehnuteľností dňa 02.05.2013. Z prehľadu
platieb, ktoré doložil žalovaný vyplýva, že platil platby za predmetný byt od marca 2013 až do novembra
2013. Ešte pred pojednávaním súdu prvej inštancie dňa 03.10.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené

podanie od JUDr. Eriky Simanovej, advokátky, ktorá na základe pripojenej plnej moci zastupovala
Stavebné bytové družstvo Rožňava, pričom z tohto podania vyplýva jej oznámenie na žiadosť súdu,
že platby, ktoré boli poukazované žalobcom v období od 25.07.2013 do 25.03.2014, boli použité na
úhraduskôrsplatnéhodlhužalobcu,ktorýbolpredmetomniekoľkýchexekúciínavymoženiepohľadávoksplatnýchdo28.02.2010,ktorésúdoterazneukončené.Tietoplatbynebolipoužiténaúhraduzaužívanie
bytu v príslušnom mesiaci, v ktorom boli zaplatené.

13. Podľa záznamu v spise, uvedená správa a doklady boli zaslané uvedenou právnou zástupkyňou
SBD Rožňava dňa 02.10.2014 o 15.03 hod. podateľni Okresného súdu Banská Bystrica k pojednávaniu
určenému na deň 03.10.2014. Z oboznámenia dokladov na č. l. 219-220 zápisnice o pojednávaní však
nevyplýva, že by táto správa od SBD Rožňava bola oboznámená aj na predmetnom pojednávaní, hoci
podľa názoru odvolacieho súdu táto má podstatný vplyv na predmet sporu.

14. Ak totiž žalovaný preukazuje to, že svoje platby za sporné obdobie, za ktoré bola priznaná žalobcovi
ich náhrada, zaplatil SBD Rožňava, pričom platby, ktoré síce poskytol žalobca SBD Rožňava, boli
zaúčtované na jeho skoršie dlhy, tak potom by žalovaný mal vo vzťahu k SBD Rožňava uhradené všetky
pohľadávky týkajúce sa zaplatených záloh za úhradu predmetného bytu, a to za obdobie, kedy bol on
vlastníkom predmetného bytu. V takomto prípade by potom na strane žalovaného nemohlo vzniknúť

bezdôvodné obohatenie, pretože ak si on svoju povinnosť vo vzťahu k SBD Rožňava riadnym spôsobom
za sporné obdobie splnil, tak žalobca nemohol platiť uvedené náhrady za žalovaného. Do právneho
vzťahu sa potom žalobca mohol za predmetný byt dostať len s SBD Rožňava, a to za obdobie, kedy
bol vlastníkom predmetného bytu a keby si neplatil svoje povinnosti vo vzťahu k SBD Rožňava. Ak SBD
Rožňava tvrdí, že sporné platby, ktoré uvádza aj súd vo svojom rozhodnutí, boli započítané na skoršie

dlhy samotného žalobcu, tak potom by neexistoval ani právny dôvod na ich vrátenie zo strany žalobcu
vo vzťahu k SBD Rožňava, ktorý vykonáva správu predmetného bytu.

15. Uvedené okolnosti bude potrebné, aby súd prvej inštancie pri ďalšom konaní preveril, pretože
obranu, ktorú uviedol žalovaný v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, uviedol už v

priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom predložil doklady, ktorými preukazoval, že zaplatil
SBD Rožňava všetky platby ako zálohy na úhradu predmetného bytu a preukazoval aj doklad, ktorý
svedčí o tom, že platby, ktoré platil žalobca v prospech SBD Rožňava aj v spornom období, boli
zaúčtované na jeho skoršie dlhy.

16. Nie je zrejmé, z akého dôvodu tieto podklady neboli súdom prvej inštancie v danej veci zohľadnené,
pretože to z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, aj keď tieto doklady boli predložené
súdu prvej inštancie ešte pred pojednávaním súdu prvej inštancie, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto zatiaľ predčasné, pokiaľ sa súd prvej inštancie nevyporiada
s predloženými písomnými dokladmi o splácaní platieb žalovaným za predmetný byt, ako aj správou

SBD Rožňava, v ktorej bolo potvrdené, že platby, ktoré mali byť započítané súdom prvej inštancie,
boli v skutočnosti zahrnuté na dlh žalobcu za obdobie, keď bol ešte vlastníkom bytu. Vzhľadom na
uvedené preto súd prvej inštancie jednoznačne preverí tvrdenie žalovaného o platbách za celé sporné
obdobie, keď bol vlastníkom predmetného bytu, ako aj to, či platby, ktoré boli zaplatené žalobcom za
sporné obdobie štyroch mesiacov, boli skutočne započítané na jeho dlh za predchádzajúce obdobie,

keď bol ešte vlastníkom predmetného bytu žalobca. Až potom súd prvej inštancie vyhodnotí, či skutočne
na strane žalobcu mohlo dôjsť k zaplateniu niektorých platieb v prospech žalovaného, a teda na jeho
strane došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu alebo nie. Pokiaľ sa preukáže, že žalovaný
za obdobie, keď bol vlastníkom bytu, si splnil všetky platby vo vzťahu k SBD Rožňava až do doby,
keď previedol predmetný byt zmluvou na ďalšiu právnickú osobu, tak potom aj keby žalobca ako nie

už vlastník bytu poskytol SBD Rožňava nejaké platby, dostal by sa potom do právneho vzťahu len so
správcom bytu SBD Rožňava. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 389 ods. 1, písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

17. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd v zmysle ust. § 392 ods. 2 CSP uviedol, akým
spôsobom má súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať, pričom je viazaný aj právnym názorom
odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

18. O trovách konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

vo veci.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).