Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114238163
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114238163.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: D. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., ul. Y. W. č. XXX/XA, zastúpený advokátskou kanceláriou STEHURA
& partners, s.r.o., Fraňa Kráľa č. 2080,Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., o sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou

kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO:47 233 516, o určenie
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
z 24. októbra 2016, sp.zn. 8C/379/2014-78, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500003775 zo

dňa 19.04.2011, Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500003773 zo dňa 19.04.2011, Dohoda o zrážkach
zo mzdy č. 8500012486 zo dňa 01.06.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200051580 zo dňa
22.11.2012, ktoré boli uzatvorené k zmluvám o revolvingovom úvere s identickými číslami a z toho
istého dňa, sú neplatné. Neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy určil podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv, keďže účel tejto právnej úpravy smeruje k ochrane
spotrebiteľa na všeobecnom súde, čo potvrdzuje aj vymenovaný výklad neplatnosti k obdobnému

právnemuinštitúturozhodcovskýchdoložiekpodľa§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka(bod30).
Pre hodnotenie súdu bolo podstatné hodnotenie celej súvisiacej právnej úpravy podľa jej účelu, ťažisko
so zachovaním práva spotrebiteľa na prístup k všeobecnému súdu. Tento prístup bol zabezpečením
záväzku veriteľa predmetnými dohodami o zrážkach zo mzdy sťažený, lebo tieto ich v následnej
aplikačnej fáze sú uplatnené jednostrannou výzvou veriteľa voči zamestnávateľovi dlžníka - spotrebiteľa
(bod 31). Taktiež bola sporná skutková koncepcia úverovej zmluvy predloženej veriteľom, ak malo ísť o

úver revolvingový, t.j. opakovane poskytovaný, údaj o RPMN mohol poskytnúť iba z predpokladaných
údajov, čo spochybňuje, že došlo k dojednaniu celkovej výšky úveru primerane podľa ust. § 497
Obchodného zákonníka a podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) Zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody, na základe
ktorých dospel k záveru o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú podmienku.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok nebola vôbec dokázaná ani odôvodnená. Dojednanie dohody o
zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,
keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 31 považuje za prejav arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.
Nie je zrejmé, v čom je formálne interpretované, ak zmenou právnej úpravy sa dohoda o zrážkach zomzdy nezakazuje, ale zavádzajú sa určité nové podmienky jej použitia. Do právomoci súdu nepatrí
prijímať výklad popierajúci účel zákona. Za arbitrárny považuje aj bod 32 rozsudku, keďže nie je
z neho zrejmé, aký vzťah má toto odôvodnenie k meritu veci. Pre stanovenie RPMN platia určité

pravidlá vyplývajúce z Prílohy č. 2 k Zákonu č. 129/2010 Z.z. uvedené v písm. e) a h). Zákonodarca
priamo predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované a opakovane poskytované, ako v
danom prípade. Aj Európska komisia za účelom zavedenia jednotného mechanizmu výpočtu RPMN
obzvlášť pre prípady opakovaných (revolvingových) úverov, či zmlúv uzavretých na dobu neurčitú,
vydala metodickú pomôcku pre výpočet RPMN. Určovacia žaloba občianskosúdneho poriadku, v

súčasnosti v zmysle Civilného sporového poriadku, ohľadom právnej skutočnosti je prípustná len
vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje
pre spotrebiteľské vzťahy výnimku z § 137 písm. c) CSP. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdiť.
Uviedol, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formuláre, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo
strany žalovaného - veriteľa. Žalovanému predmetné dohody umožňujú bez súdnej kontroly mimosúdne
domôcť sa vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva. Dohody o zrážkach zo mzdy boli
uzatvorené za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere uzatvorených podľa Zákona č. 129/2010 Z.z., jedná sa o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou
93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich

obsah. Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok
na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby bol
jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7
Smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, a to ex offo súdnu
kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. Ak by vnútroštátne právo mohlo obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice č.
93/13/EHS jej úžitku. V tejto súvislosti poukazuje aj na záver komisie, na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich z 21.01.2011 pod číslom
8636/2010-110.98, 113,179 pri Ministerstve spravodlivosti SR. Odmieta tvrdenie žalovaného v odvolaní

o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Zo
samotného zákonného ustanovenia § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
vyplýva právo domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

4. Žalovaný v replike k podanému vyjadreniu žalobcu uviedol, že žiadny platný zákon nevyžaduje
ako podmienku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy to, aby ustanovenia dohody neboli vopred
predformulované. Je zrejmé, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vo všeobecnosti
vyznačujú tým, že sú vopred pripravené dodávateľom, a to vzhľadom na veľký počet zmlúv uzatváraných
sospotrebiteľmi.Uvedenúskutočnosťpredpokladáajprávnaprax.Paušálnekonštatovanieoneplatnosti

právneho úkonu nie je na mieste. Formulárová podoba zmluvného dokumentu neznamená automaticky
neplatnosť zmluvy. V opačnom prípade by museli byť všetky spotrebiteľské zmluvné vzťahy neplatné pre
formulárový charakter zmluvných dokumentov. Pokiaľ zmluvné podmienky žalobcovi nevyhovovali, nič
mu nebránilo obrátiť sa na iného poskytovateľa úverových produktov. Z ustanovení samotných dohôd
o zrážkach zo mzdy, ako aj z prejavenej vôle žalobcu vyplýva, že nemožno hodnoverne preukázať, že

by žalobca s dojednaniami dohody o zrážkach zo mzdy nesúhlasil, mal k nim výhrady alebo námietky.
Žalobca v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením každej úverovej zmluvy bol oboznámený
s tým, že bude žalovaný na zabezpečenie poskytnutých úverov v každom jednom prípade požadovať aj
eventuálne uzavretie dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom žalobca mal garantovanú možnosť odmietnuťjej uzavretie, nakoľko ako osobitný právny úkon je uvedená na samostatne vyhotovenej listine. V zmysle
uvedeného trvá na tom, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bol ako samostatne a individuálne
dojednaný právny úkon platne uzatvorená a z tohto dôvodu je vylúčený záver o jej neprijateľnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka. Žiaden právny predpis neurčuje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy jej predchádzajúcu
verifikáciu alebo schválenie zo strany súdu, ani žiadne rozhodnutie o pohľadávke. Na výkon zrážok
zo mzdy sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, resp. predchádzajúce posúdenie zabezpečenej
pohľadávky, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v

tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Pri realizácii zrážok zo mzdy je potrebné vychádzať z
citácie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 286/2006 Z.z.. Citované
ustanovenia presne určujú, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka
musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Z
uvedenéhovyplýva,žeanizvýšeniezrážkyveriteľomniejemožnénadzákonomprípustnúhranicu,preto
tvrdenie žalobcu o subjektívnej predstave veriteľa o výške zabezpečovanej pohľadávky je bezpredmetné

a špekulatívne. Namieta tvrdenie žalobcu, že predmetné dohody o zrážkach ako neprijateľné zmluvné
podmienkyspôsobujúhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľavzmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolajúc sa na záver komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách z 21.01.2011, žiadny právny predpis
účinný v čase uzatvorenia predmetnej dohody neuvádza, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy

je neprípustné. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 9 ods. 13 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od
23.12.2015, v ktorom bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť
len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná
právna úprava vyplývajúca zo Zákona č. 102/2014 Z.z., ktorými sa doplnil Zákon č. 250/2007 Z.z. v
ust. § 5a, resp. zo Zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa doplnilo do Zákona č. 129/2010 Z.z. ust. § 9

ods. 13, v zmysle ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy právnym prostriedkom zabezpečenia splatenia
pohľadávky je prípustným v spotrebiteľských vzťahoch aj naďalej. Zotrváva na stanovisku, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy. V danom
prípade žalobca sa svojím návrhom na rozhodnutie domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá (žaloba)
je v zmysle § 137 písm. d) CSP prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. V danom prípade

žalobcom tvrdené ust. § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. takýto odkaz na podanie určenej určovacej
žaloby nemá.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a včas (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm.
c) CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP,
ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Záver súdu prvej inštancie, o opodstatnení žaloby žalobcu na určenie neplatnosti (štyroch) dohôd
o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi žalovaným a žalobcom k zmluvám o revolvingových úveroch,
vyjadrený v bodoch 30, 31, 32 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie - že dohody o zrážkach zo
mzdy sú neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (použitím analógie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka), že je sťažený prístup spotrebiteľa na prístup súdu uzavretím dohôd o zrážkach

zo mzdy a že je daný predpoklad neplatnosti uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere, je predčasný.

7. Z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorej inamentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, toto ustanovenie treba uplatňovať s
ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Z ustálenej

judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého procesu, podľa ktorej rozhodnutie musí uviesť presvedčivé dôvody, na základe
ktorých je založené. Rozsah tejto poistnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa
posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument zo
strany účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve pre tento argument.

8. V danej veci rozsudok súdu prvej inštancie tieto atribúty „preskúmateľnosti“ rozhodnutia nenapĺňa.
Bez hodnotenia okolností prejednávanej veci okresný súd len vo „všeobecnosti“ dospel k záveru, žepokiaľ žalovaný v súvislosti s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere uzatvoril so žalobcom aj
dohody o zrážkach zo mzdy, považoval bez ďalšieho hodnotenia tieto za neplatné v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, takýto záver však nezodpovedal výsledkom vykonaného dokazovania.

Odvolací súd nepopiera oprávnenosť súdu preskúmavať uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalovaným
a žalobcom aj na základe predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. v zmysle podmienok Smernice č.
93/13/EHS, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k podmienkam Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade však žalobca vymedzil nerovnomerný vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v žalobe vymedzením skutkových okolností (§ 79 ods. 1 OSP v platnom

znení do 30.06.2016) tým, že „pred uzatvorením predmetných úverových zmlúv bol nútený uzatvoriť
predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by mu
odporca úver neposkytol. Napriek tomu, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listiny,
iné podmienky neboli individuálne dohodnuté a ide o typické formulárové dohody. Na základe uvedených
skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach
zo mzdy) umožňuje odporcovi ako dodávateľovi siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za

predpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňujezneprijateľnýchklauzúl,resp.neplatnýchprávnychúkonov,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pričom je povinný sa takémuto konaniu odporcu
podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatnenia nároku
odporcu a z uvedeného dôvodu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľné a
tým za neplatné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.“

9. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa na
požadovanom určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnosti právneho úkonu
nemá naliehavý právny záujem, po zavedení novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku
od 01.07.2016, v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Okrem možného hodnotenia naliehavého právneho

záujmu podľa tejto novej právnej úpravy vo vzťahu k spôsobu, akým sa žalobca domáhal ochrany
dotknutého práva na základe podanej žaloby, odvolací súd považoval za potrebné v danom prípade
vychádzať z časového hľadiska uplatnenia tohto nároku na súde. Je zrejmé, že žalobca sa domáhal
svojho nároku na súde - určenia neplatnosti právneho úkonu žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 27.11.2014 za účinnosti tzv. Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade preto súd skúma

naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Zákona č.
160/2015 Z. z. (ďalej len "CSP"), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta
prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Keďže návrh v tejto veci bol podaný ešte pred 1. júlom 2016, podmienky
jeho prípustnosti a zároveň dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase
jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo

základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovtak,abybolnaplnenýprincípprávnejistiny,vrátanenaplnenialegitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného
práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu
noriem vnútroštátneho práva (článok III. ods. 1 CSP).

10. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne neposúdil všetky okolnosti
prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok (ne)platnosti uzavretých Dohôd o zrážkach zo
mzdy na základe tvrdenia žalobcu vymedzeného v podanej žalobe (viď vyššie bod 6) aj vo vzťahu k
obrane žalovaného (že sa jedná o dojednanie v zmysle inštitútu § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

spojení s podmienkami Zákona č. 286/2006 Z.z., 250/2007 Z.z. a 129/2010 Z.z.) a pokiaľ (predčasne)
dospel k záveru, že tieto sú neplatným právnym úkonom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať

uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.