Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 18, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208426
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1714208426.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu L.

O., M..N.., N. N. Č. X XXX XX G., F. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO : 36 730 564
proti žalovanej D. G., Š. Q. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XX, XXX XX K. zastúpenému Naďou Hrubou,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky o zaplatenie škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny vo výške 5.069,06 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 4764,06 Eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4764,06 Eura od 27.10.2013 do zaplatenia a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.09.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 5.069,06 eura s príslušenstvom a

spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.08.2013 bola vykonaná kontrola
odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber, keď
odberné miesto je pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy. Spotreba elektrickej energie na odbernom
mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná, žalovaná bola prítomná. Bol spísaný protokol o
neoprávnenom odbere, bola vyhotovená fotografická dokumentácia. Žalobcovi tak vznikla škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny vo výške 5.069,06 eura v zmysle výpočtu podľa vyhl.
č. 292/2012 Z.z.. Táto bola požadovaná faktúrou číslo XXXXXXX splatnou dňa 26.10.2013, žalovaná

túto sumu nezaplatila. Na pojednávaní dňa 14.09.2015 PZ žalobcu uviedol, že k neoprávnenému
odberu došlo po ukončení zmluvy medzi dodávateľom elektriny a žalovanou a to v deň predchádzajúci
prvému dňu neoprávneného odberu, následne nebola žalovaná odpojená, preto mohlo dôjsť k
neoprávnenému odberu. Na pojednávaní dňa 20.01.2016 PZ žalobcu uviedol, že zmluva bola uzavretá
s predchádzajúcou fyzickou osobou na danom odbernom mieste, so samotnou žalovanou nebola
uzavretá zmluva. Žalovaná bola prítomná pri vykonávaní kontroly, ktorá bola dňa 26.08.2013, inač by
v podstate žalobca nevedel o jej existencii, vzhľadom na to má za danú jej vecnú pasívnu legitimáciu.

Na pojednávaní dňa 18.03.2019 PZ žalobcu uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo súd koná ďalej s
opatrovníčkou žalovanej. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia, takže žiadne tvrdenia nie sú sporné z
čoho treba pri rozhodovaní danej veci vychádzať. Poukazuje na výpočet výšky škody z odvolania a to
strana 5-7 odvolania, bol zistený reálny odber vo výške 26.563, ktorý zodpovedá rozdielu medzi stavomv posledný deň neoprávneného odberu a predchádzajúcim zisteným stavom odberu na elektromery, keď
táto suma odobratej energie bola vynásobená cenou za odobratú elektrickú energiu, tak ako bola v čase
počas celého obdobia určovaná príslušnými vyhláškami.

2. Vzhľadom na to, že žalovaná sa na adrese trvalého bydliska nenachádza a súdu sa nepodarilo zistiť
miesto kde sa žalovaná zdržuje, súd ustanovil žalovanej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka Naďu
Hrubú. Následne došlo k zmene podmienok ustanovovania zástupcov strán sporu rozhodnutím súdu,
avšak samotné uznesenie, ktorým bola Naďa Hrubá ustanovená za opatrovníka nezaniklo zo zákona

a ani nebolo zrušené rozhodnutím súdu, súd potom ďalej konal so zástupcom žalovanej ustanoveným
rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 36C/170/2014 - 25 zo dňa 19.01.2015. Opatrovník žalovanej sa na
pojednávanie nedostavil, k návrhu sa nevyjadril, svoju neprítomnosť vôbec neospravedlnil. Súd preto
pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovanej a jej opatrovníka, keď opatrovník žalovanej ako aj sama
žalovaná boli riadne volaní, na pojednávanie sa neustanovili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

pričom žalovaná a jej zástupca vôbec neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného
sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a
vykonané dôkazy.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Vyúčtovanie náhrady škody,

Pokus o zmier, Výpočet škody, Protokol č. XXXXXX, štyri fotografie, Výpočet škody z 26.08.2013,
počítačový výstup - Výstup z evidencie odberateľov k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX, počítačový
výstup - Počiatočný stav z elektromera č. XXXXXXX, časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E L. dňa
10.12.2009 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 04.12.2009
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E zo dňa 01.12.2009 Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 20.12.2010 Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, Oznámenie o zvýšení efektívnej sadzby zo dňa 16.02.2012, rozhodnutie č. XXXX/
XXXX/E zo dňa 14.12.2010 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/
E zo dňa 09.12.2011 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, časť rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo
dňa 29.03.2012 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E zo dňa

20.11.2012 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 18.12.2012
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Príkaz výkonného riaditeľa č. O..XX z apríla 2012 všetko v
kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Z listiny
vyúčtovanie náhrady škody má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou žalobca žiada od žalovanej
zaplatenie sumy 5.069,06 eura do dňa 26.10.2013 vrátane za neoprávnený odber elektrickej energie.

Z listiny Pokus o zmier má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou žalobca žiada od žalovanej
zaplatenie sumy 5.069,06 eura do 14 dní od doručenia tejto listiny. Z listiny výpočet škody má súd
preukázané vyhotovenie listiny subjektom označeným N., podľa ktorej žalovaná mala spotrebu za
obdobie 27.08.2010 až 26.08.2013 v rozsahu 12 hodín denne, t.j. denná spotreba 24,240 kWh, a
celková spotreba počas neoprávneného odberu 26563,001 kWh pri sadzbách VT na roky 2010 až

2013, teda celková spotreba elektriny vo výške 4554,55 eura k tomu náklady spojené so zistením
neoprávnenéhoodberuvovýške41,43eura,celkovospôsobilškoduvovýške5.069,06eura.Zprotokolu
č. XXXXXX má súd preukázané, že dňa 26.08.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č.
XXXXXXXXXX s elektromerom č. XXXXXXX a hlavným ističom s hodnotou 25 A, overovacie plomby
sú neporušené, podniková plomba krytu svorkovica elektromera neporušená. Listina obsahovala aj

zápis, že vznikol neoprávnený odber, keď odberné miesto bolo pripojené bez platne uzatvorenej zmluvy.
Spotreba elektrickej energie na odbernom mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná. Počas
kontroly odberného miesta bola žalovaná prítomná, o výsledku kontroly bola riadene informovaná, kópia
protokolu jej bola odovzdaná. Listina obsahuje aj podpis žalovanej s označením ako užívateľky bytu.
Z listiny Výpočet škody z 26.08.2013 má súd preukázané vyhotovenie listiny subjektom označeným

N., podľa ktorej žalovaná mala spotrebu za obdobie 27.08.2010 až 26.08.2013, pričom výška škody je
počítaná podľa období od 27.08.2010 do 31.12.2010, od 01.01.2011 do 31.12.2011, od 01.01.2012 do
31.03.2012, od 01.04.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 14.04.2012, od 15.04.2013 do 30.06.2013,
od 01.07.2013 do 26.08.2013 a to všetko podľa zmien jednotkových cien, keď žalobca žiadal od
žalovanej zaplatenie pevnej mesačnej zložky podľa hlavného ističa do 25A vo výške 56,62 eura a

164,36 eura, sumy za max. tarifa za výkon eura/A/mesiac bez spotreby vo výške 13,61 eura, 41,14
eura, 12,79 eura, 9,47 eura, 7,01 eura všetko spolu vo výške 305,-eur. Z počítačového výstupu -
Výstup z evidencie odberateľov k odbernému miestu č. XXXXXXXXXX má súd preukázané, že žalobca
vedie na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX utilitnú zmluvu uzavretú s Z. V. v čase od 01.07.2007 do09.03.2010. Z počítačového výstupu - Počiatočný stav z elektromera č. XXXXXXX na odbernom mieste
č. XXXXXXXXXX má súd preukázané, že dňa 10.03.2010 bol stav na elektromere č. XXXXXXX vo
výške 12780. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 10.12.2009 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé

tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre nižšiu spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky
za distribúciu elektriny vo výške 0,040320 eura/kWh, z pevnej mesačnej zložky tarify za odberné
miesto pre istič do 3×25 A vo výške 13,5985 eura/mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny
vo výške 0,011377 eura/kWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 04.12.2009 určil tarifu za
poskytovanie systémových služieb pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a koncových

odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 9,6 eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie systému
pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny pripojených
do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 6,3 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
dňa 01.12.2009 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre nižšiu
spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,039865 eura/
kWh, z pevnej mesačnej zložky tarify za odberné miesto pre istič do 3×25 A vo výške 13,7345

eura/mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny vo výške 0,011377 eura/kWh. Úrad pre reguláciu
sieťovýchodvetvídňa20.12.2010určiltarifuzaposkytovaniesystémovýchslužiebpreprevádzkovateľov
miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 8,95
eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie systému pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a
koncových odberateľov elektriny pripojených do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 14,85 eura/

MWh. Z oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby zo dňa 16.02.2012 má súd preukázané vyhotovenie
listiny, ktorou Národný jadrový fond na vyraďovanie zariadení a na nakladanie vyhoretým jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi oznamuje, že efektívna sadzba odvodu z dodanej elektriny koncovým
odberateľom od 01.07.2012 sa zvyšuje na hodnotu 3,07 eura/MWh, do 30.06.2012 je výška rovnaká
ako pre rok 2011 t.j. 3,0 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 14.12.2010 určil tarifu za

poskytovanie systémových služieb pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a koncových
odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 7,33 eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie systému
pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny pripojených
do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 15,7 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
dňa 10.12.2011 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre nižšiu

spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,039865 eura/kWh,
z pevnej mesačnej zložky tarify za 1 A ampérickej hodnoty fázového ističa vo výške 0,1825 eura/A/
mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny vo výške 0,011830 eura/kWh. Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví dňa 29.03.2012 zmenil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dňa 14.12.2010
tak, že hodnota 7,33 eura/MWh sa mení na 5,8340 eura/MWh. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

dňa 20.11.2012 rozhodol, že sadzba pre jednotlivé tarifné miesta, ktoré využívajú produkt pre nižšiu
spotrebu elektriny je zložená z variabilnej zložky za distribúciu elektriny vo výške 0,041142 eura/
kWh, z pevnej mesačnej zložky tarify za 1 A ampérickej hodnoty fázového ističa vo výške 0,15 eura/
A/mesiac, tarify za straty pri distribúcii elektriny vo výške 0,010578 eura/kWh. Úrad pre reguláciu
sieťovýchodvetvídňa18.12.2012určiltarifuzaposkytovaniesystémovýchslužiebpreprevádzkovateľov

miestnych distribučných sústav a koncových odberateľov elektriny priamo pripojených vo výške 7,95
eura/MWh a tarifu za prevádzkovanie systému pre prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav a
koncových odberateľov elektriny pripojených do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 19,88 eura/
MWh. Z oznámenia o zvýšení efektívnej sadzby zo dňa 21.02.2012 má súd preukázané vyhotovenie
listiny, ktorou Národný jadrový fond na vyraďovanie zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým

palivom a rádioaktívnymi odpadmi oznamuje, že efektívna sadzba odvodu z dodanej elektriny koncovým
odberateľom od 01.07.2013 sa zvyšuje na hodnotu 3,15 eura/MWh, do 30.06.2013 je výška rovnaká
ako pre druhý polrok 2012 t.j. 3,07 eura/MWh.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. 36C/170/2014 - 84 zo dňa 02.05.2016 žalobu zamietol v podstate z

dôvodu,žežalovanábolapovinnáuhradiťskutočnevzniknutúškodu(§39ods.2vetaprváz.č.656/2004
Z.z.) a len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (§
39 ods. 2 veta druhá z. č. 656/2004 Z.z.). Vo veci bol stav zistený určeným meradlom, čo je objektívny
a spoľahlivý podklad pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Podľa zápisu vyhotoveného samotným

pracovníkom žalobcu neboli plomby elektromera, ani podnikové plomby krytu porušené. Pokiaľ žalobca
nepreukázal, že žiada zaplatenie škody za neoprávnený odber práve v tejto výške t. j. určeným zákonom
preferovaným spôsobom alebo pokiaľ nepreukáže, že nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, neuniesol dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to
čo do tvrdenia žalobcu o výške škody. Súčasne tiež § 46 ods. 2 veta prvá z. č. 251/2012 Z.z. pri
neoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutúškodu.

Len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom
(§ 46 ods. 2 veta druhá z. č. 251/2012 Z.z.).

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX - XX zo dňa

17.10.2018zrušilnapadnutýrozsudokstým,žežalobcaprijejvýpočtevychádzalzvyhláškyMinisterstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, súd prvej inštancie bol názoru, že takto vyčíslená
škoda žalobcom nezodpovedá reálne spôsobenej škode, ktorá sa dala v danej veci presne vyčísliť
a ktorá má prednosť pred jej vyčíslením v zmysle citovanej vyhlášky. K neoprávnenému odberu
elektrickej energie vo výške 26.563 kWh došlo v období od 10.03.2010 do 26.08.2013. Uvedené však

nepredstavuje žiadnu zásadnú prekážku pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd má za to, že
konštatovanie súdu prvej inštancie, že skutočná výška škody nezodpovedá jej výške určenej podľa
vyhlášky č. 292/2012 Z.z. (teda že skutočná výška škody je v porovnaní so škodou vyčíslenou podľa
vyhlášky zrejme menšia) je predčasné. Táto totiž v závislosti od okolností posudzovanej veci môže
byť tak nižšia ako škoda vyčíslená podľa vyhlášky, avšak nie je vylúčené ani to, že by mohla byť i

vyššia. Za danej situácie však nebolo možné žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nebolo totiž sporné,
že žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie žalovanou za obdobie od 10.03.2010 do
26.08.2013 vo výške jej spotreby 26.563 kWh, reálna škoda skutočne vznikla. Úlohou súdu prvej
inštancie nanovo vykonať (doplniť) dokazovanie ohľadne zistenia skutočnej (reálnej) výšky spôsobenej
škody predmetným neoprávneným odberom, a túto porovnať s výškou škody uplatnenou žalobcom,

ktorá bola vyčíslená na základe vyhlášky č. 292/2012 Z.z., kedy bude v tomto smere dôkazné bremeno
zaťažovať žalobcu, a následne podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobcovi priznať škodu iba
v jej reálnej výške (t.j. vo výške presahujúcej skutočnú škodu žalobu zamietnuť, a v prípade, že by
skutočná výška škody bola vyššia, než škoda vyčíslená v zmysle vyhlášky, priznať žalobcovi (titulom
viazanosti žalobným petitom) iba náhradu škody v žalovanej výške). Platí totiž, že pri neoprávnenom

odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Iba ak nemožno vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo. V danej veci nebolo sporným, aké množstvo elektrickej energie žalovaná počas
obdobia neoprávneného odberu reálne odobrala (26.563 kWh). Takáto výška neoprávnene odobratej

elektrickej energie musela zodpovedať skutočnosti, nakoľko sa nezistilo, že by bol elektromer v danom
období nefunkčný, pričom ani plomby elektromera, ani podnikové plomby krytu neboli porušené. Je teda
potrebné výšku škody stanoviť na základe zmeraných alebo inak zistených preukázateľných údajov o
neoprávnenom odbere elektriny. Až v prípade, pokiaľ toto by nebolo možné, bolo možné uplatniť vzorec
podľa vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. Právna úprava teda správne preferuje skutočnú výšku škody pred

výškou fiktívnou. Bude teda úlohou súdu prvej inštancie zistiť, aká výška skutočnej škody žalobcovi
vznikla neoprávneným odberom elektriny žalovanou v danom období (vychádzajúc zo znalosti doby
trvania neoprávneného odberu ako i množstva neoprávnene odobratej elektrickej energie), t.j. jej výška
by mala korešpondovať obvyklej cene, za akú žalobca dodával elektrickú energiu na zmluvnom základe
s predošlým odberateľom na danom mieste za porovnateľné obdobie pri porovnateľnom množstve

odobratej elektriny (po zohľadnení zmeny ceny elektriny v čase), pričom v tomto smere bude musieť tieto
skutočnosti dokazovať žalobca (ktorý je nielen povinný výšku uplatnenej škody preukázať, ale navyše
ako jediný je schopný uvedené preukázať, keďže vedie evidenciu spotrebovanej energie odberateľmi
na odberných miestach) a takto zistenú škodu i vyčísliť spôsobom, ktorý bude môcť súd hodnoverne
preskúmať. K takto určenej výške škody bude potrebné pripočítať i náklady spojené so zistením

a odstránením neoprávneného odberu, nakoľko za skutočnú škodu sa považuje i majetková ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva vo vynaložení nákladov na odstránenie tohto znehodnotenia
existujúceho majetku poškodeného.

6. Účastníkmi konania sú obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra teda podnikateľ podľa

§ 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a fyzická osoba,
záväzkový vzťah je preto občianskoprávnym vzťahom, pričom sa spravuje sa preto spravuje osobitným
zákonom 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a od 01.09.2012 z. č. 251/2012Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis a Občianskym zákonníkom
ako lex generalis.

7. Súd tiež skúmal či ide o spotrebiteľský vzťah s konzekvenciami spočívajúcimi v aplikácií osobitných
predpisov, v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že medzi žalobcom a žalovanou išlo o bezzmluvný
právny vzťah, pričom ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahovali len na zmluvné
vzťahy a nie aj na vzťahy, vznikajúce z protiprávneho konania. Žalovaná tak nepožíva ochranu ako pri
spotrebiteľských zmluvách.

8. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalovaná bola v čase vykonania kontroly a zistenia
neoprávneného odberu užívateľkou bytu a súčasne ani že medzi žalobcom a žalovanou nebola uzavretá
zmluva o dodávke elektriny ani iná zmluva. Žalovaná tak po neurčitú dobu vykonávala neoprávnený
odber elektrickej energie, keď podľa § 39 ods. 1 písm. a/ bod 1. až 5 z. č. 656/2004 Z.z. neoprávneným
odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k

prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky
účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny. Žalovaná tak bola povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (§ 39 ods. 2 veta
prvá z. č. 656/2004 Z.z.) a len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody ustanovený všeobecne záväzným právnym

predpisom (§ 39 ods. 2 veta druhá z. č. 656/2004 Z.z.).

9. Priamo z listiny Protokol č. XXXXXX má súd preukázané, že „spotreba elektrickej energie na
odbernom mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná“, teda v čase zistenia neoprávneného
odberubolstavzistenýurčenýmmeradlom,čojeobjektívnyaspoľahlivýpodkladprevyčíslenieskutočne

vzniknutej škody. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že podľa zápisu vyhotoveného
samotným pracovníkom žalobcu neboli plomby elektromera ani podnikové plomby krytu porušené. Nie
je preto dôvodný výpočet škody za obdobie od 27.08.2010 do 31.08.2012 podľa vyhlášky, keď zákon
preferuje výpočet škody podľa skutočne vzniknutej škody a tento sa aj mohol vykonať. Vzhľadom
na obsah Protokolu č. XXXXX, ktorý nebol žalovanou rozporovaný a bol žalovanou potvrdený, táto

podpisujúc Protokol č. XXXXX podľa predtlače ako „odberateľka“ a súčasne vzhľadom na zistenie na
mieste ako „užívateľka bytu“ legitímne očakávala, že od nej bude požadované zaplatenie maximálne vo
výške skutočne zistenej škody, keďže ako je uvedené vyššie „spotreba elektrickej energie na odbernom
mieste bola elektromerom riadne zaregistrovaná“.

10. Z rozhodnutí alebo ich častí a to časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E zo dňa 10.12.2009 Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 04.12.2009 Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E zo dňa 01.12.2009 Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 20.12.2010 Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví, rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 14.12.2010 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,

časť rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E zo dňa 09.12.2011 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, časť
rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E zo dňa 29.03.2012 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, časť
rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E zo dňa 20.11.2012 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutie č.
XXXX/XXXX/Ezodňa18.12.2012Úraduprereguláciusieťovýchodvetvímásúdpreukázanévýškyceny
za dodávku elektrickej energie, pričom z týchto žalobca vyhotovil listinu Výpočet škody z 26.08.2013,

v ktorej vypočítal cenu žalovanou odobratej elektrickej energie za jednotlivé obdobia podľa výšky cien
elektrickej energie a to tak, že množstvo nameranej elektrickej energie vynásobil aktuálnou jednotkovou
cenou. Žalobca potom takýmto spôsobom zistil skutočnú výšku škody a túto od žalovanej požaduje (§ 39
ods. 2 veta prvá z. č. 656/2004 Z.z.) a nežiada zaplatiť náhradu škody vypočítanej podľa kalkulačného
vzorca ustanoveného pre prípad, že by nebolo možné zistiť skutočnú výšku škody. V súvislosti s

množstvom odberu za to ktoré obdobie má súd za potrebné uviesť, že toto tvrdenie nebolo sporné, súd
potom vychádzal z nesporného tvrdenia čo do množstva odobratej elektrickej energie.

11. Pokiaľ ide o obdobie od 01.09.2012 do 26.08.2013, v tomto období bol účinný zákon 251/2012 Z.z.,
pričom podľa § 46 ods. 1 písm. a/ bod 1. až 4. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez

uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo
v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo
prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Súčasne tiež § 46 ods. 2 veta prvá z. č. 251/2012Z.z.prineoprávnenomodbereelektrinyjeten,ktoelektrinuodoberal,povinnýuhradiťskutočnevzniknutú
škodu. Len ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym

predpisom (§ 46 ods. 2 veta druhá z. č. 251/2012 Z.z.). Rovnako potom aj za toto obdobie súd vychádzal
zožalobcomtvrdenéhomnožstvaodobratejelektrickejenergiezatoktoréobdobieasúčasnezProtokolu
č. 001174, v ktorom je uvedené celkové množstvo žalovanou odobratej elektrickej energie bez platnej
zmluvy.

12. Vzhľadom na preukázanie odberu elektriny žalovanou na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX
s elektromerom č. XXXXXXX bez zmluvy o dodávke elektriny, žalovaná vykonávala v období od
10.03.2010do31.08.2012(§39ods.1písm.a/bod2z.č.656/2004Z.z.)aod01.09.2012do26.08.2013
bez zmluvy o dodávke elektriny (§ 46 ods. 1 písm. a/ bod 2 z. č. 251/2012 Z.z.). žalovaný teda týmto
neoprávneným odberom, t.j. porušením povinnosti odoberať elektrickú energiu výlučne predpísaným
spôsobom spôsobila žalobcovi škodu a to vo výške odobratej elektrickej energie 26563,001 kWh. Súd

potom priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 4764,06 eura ako náhrady škody za túto odobratú
elektrickú energiu.

13. Súd však zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 305,-eur ako súčet súm za pevnú mesačnú zložku
podľa hlavného ističa 25A a za max. Tarifu za výkon, keď tieto položky nie sú za odobratú elektrickú

energiu, nie sú náhradou za zmenšenie majetku žalobcu - elektrickej energie, ale boli by odplatou v
prípade uzavretia zmluvy a to vyhradená elektrická energia pre odberateľa. Keďže však žalovaná žiadnu
zmluvu so žalobcom nemala, žalobca jej žiadnu elektrickú energiu nevyhradil. Výšku peňažnej sumy
pripadajúcu na pevnú mesačnú zložku podľa hlavného ističa 25A a za max. Tarifu za výkon má súd
preukázanú z listiny Výpočet škody z 26.08.2013. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar.
87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl.

nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 27.10.2013
vo výške 0,5 % p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 8,5 %
p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti
žalovanému úspešný v prevyšujúcej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
žalobca podať návrh na exekúciu.