Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201865
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018201865.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej
a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti X. U. nar. XX.X.XXXX a Z. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach deti rodičov F. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici H.
Č.. XX v H. zastúpenej advokátom JUDr. Mikulášom Pavlíkom so sídlom Advokátskej kancelárie na ulici

Š. Kukuru č. 14 v Michalovciach a H. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na S. N. Č.. XX Y. H. v konaní
o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25.9.2018 č.k. 2P
66/2018-148 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z

30.11.2007 č.k. 20C 140/2007-30 tak, že zvýšil výživné pre maloletú U. z 49,70 Eur na 90 Eur mesačne
a pre maloletú Z. z 33,19 Eur na 85 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletých detí vždy
do 25-teho dňa v mesiaci dopredu počínajúc právoplatnosťou rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že od posledného
súdneho rozhodnutia o výživnom sa negatívne zmenili jeho pomery, pretože v roku 2011 si založil novú

rodinu, z ktorej sa narodili predčasne dvaja synovia, na výživu ktorých má zvýšené finančné náklady,
konkrétnenalieky.Podvplyvomstresumanželkamárovnakozvýšenéfinančnénákladynalieky,pretože
trpí na hypertenziu a on na diabetes. Pracuje ako pomocný pracovník vo firme manželky desať hodín
mesačne s príjmom 25 Eur a preto aj doposiaľ určené výživné mohol uhrádzať iba z úspor svojej
manželky. Konštatoval, že nie je v jeho súčasných schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu
maloletýchdcéranidoposiaľurčenýmvýživným,ktorénavrholznížiťna50Eurmesačneprekaždédieťa.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec detí už v čase spolužitia s nimi riadne nepracoval
napriek tomu, že trávil veľa času mimo domu tvrdiac, že si to vyžaduje jeho práca. Zdôraznila, že si
požičiaval peniaze, ktoré nevracal a nahovoril jej rodičov, aby si za neho vybrali pôžičku, ktorí to aj urobili
a dokonca mu požičali ďalšie peniaze. Spočiatku mu ona a jej rodičia dôverovali, ale v roku 2007 sa
dozvedeli od svokra, že otec detí je gambler a rôznym subjektom dlží 1.000.000 Sk. Kvôli tejto situácii sa

museli vysťahovať z bytu patriaceho svokrovi, ktorý mal v úmysle darovať tento byt deťom, ale potom čo
sadozvedeloexekúcii,darovaciuzmluvuzrušil.Zdôraznila,žeotecdetítútosituáciužiadnymspôsobom
neriešil, pôžičky nesplácal a niektoré dlhy musela zaplatiť za neho dokonca ona. Uviedla, že aj návrh na
rozvod manželstva podala z obavy z exekúcií. Rozhodne odmietla tvrdenia otca o tom, že by mu bránila
stretávať sa s maloletými deťmi a že by ich ovplyvňovala proti nemu. Otec sa o maloleté deti prestal
zaujímať a aj keď ich zobral k sebe, následne sa od detí dozvedela, že väčšinu času nebol doma a oni

trávili čas s jeho manželkou. Zdôraznila, že otec bol s maloletými deťmi naposledy v kontakte v roku2011. Tvrdenia otca o jeho schopnostiach a možnostiach označila za účelové a nepravdivé s cieľom
vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

4. Otec v replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že trvá na znížení výživného, pretože v
dôsledku nepriaznivej zmeny jeho pomerov nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom
rozsahu.

5. Vo vyjadrení k replike matky sa otec maloletých detí prevažne vyjadroval k dôvodom rozpadu

manželstva s matkou detí, venoval sa opisu spoločného života, tieto skutočnosti nesúviseli s predmetom
konania a nemali žiaden vplyv na rozhodnutie o výživnom, preto sa s nimi odvolací súd nezaoberal.
V replike zdôrazňoval, že rodinu vždy dokázal hmotne zabezpečiť a aj napriek zmene jeho pomerov a
zhoršenému zdravotnému stavu si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že vždy mal záujem
stretávať sa s maloletými deťmi, ale mu v tom bránia matka detí, preto s nimi prerušil kontakt. Vyslovil
názor, že skutočným dôvodom pre podanie návrhu na zvýšenie výživného matkou je to, že jej priateľ je

vo vezení, preto ju nemá kto finančne podporovať.

6. Matka sa v duplike vyjadrila len k vyjadreniam otca týkajúcim sa dôvodom rozvratu manželstva a
ich spoločného života, ktoré nesúviseli s predmetom konania. Konštatovala, že naďalej trvá na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a odmietla tvrdenia otca, že by mu bránila s maloletými sa stretávať a

ovplyvňovala ich proti nemu. Tvrdenia otca o tom, že na výživu maloletých detí prispieval včas a riadne
označila za nepravdivé, pretože pravidelne začal prispievať až potom, čo nadviazal vzťah so svojou
terajšou manželkou, pričom výživné posielala práve ona.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8.Podľa§395CMPak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 185 CSP a § 36 CMP, pretože
nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, najmä riadne nevyhodnotil a
neposúdil zmenu pomerov tak u maloletých detí, ako aj u otca, v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací
súd zdôrazňuje, že relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie o výživnom je zmena pomerov dieťaťa

a povinného rodiča, preto jej konajúci súd musí pri zisťovaní skutočného stavu venovať náležitú
pozornosť. Práve dôsledné posúdenie tejto zmeny a jej vyhodnotenie vo vzájomnej súvislosti s
ostatnými vykonanými dôkazmi je významnou a kľúčovou súčasťou náležitého zistenia skutočného
stavu významného a nevyhnutného pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd sa obmedzil len na všeobecné skonštatovanie

zákonných podmienok pojmov určenia výživného a jeho zmeny bez toho, aby stručne, jasne a výstižne
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal
pri hodnotení zmeny pomerov účastníkov konania vo vzájomnej súvislosti so zmenou určenia výživného.
Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporovnal súčasné pomery otca s pomermi v čase poslednej

úpravy, nevyhodnotil tieto pomery a ich vplyv na samotné rozhodnutie o zmene výživného. Odvolací
súd zdôrazňuje, že povinnosťou konajúceho súdu v konaní o zmene určeného výživného, je riadne
vyčísliť príjem povinného rodiča a jeho zmenu, ako aj celkové schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, tieto skutočnosti vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami dieťaťa a
zmenou jeho pomerov, pretože na základe takto zisteného a vyhodnoteného stavu veci môže byť

zákonne rozhodnuté o zmene výživného. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevyhodnotil príjem otca, jeho zmenu, životnú úroveň otca, jeho rodinné, majetkové pomery
so zreteľom na právo detí podieľať sa na životnej úrovni otca. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu otca a zdôrazňuje, že ani
tento potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu, ktorú môže povinný

rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací
súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje
v zmysle princípu potencionality, je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť
rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho

reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie sa dopustil aj
ďalšieho pochybenia, ak rozhodol o zmene výživného od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a nie
odzačatiakonaniaspoukazomnapetitnávrhubeztoho,abysazaoberalnajlepšímzáujmommaloletých
detí. V tejto súvislosti poukazuje na to, že konajúci súd nie je vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti viazaný a limitovaný podaným návrhom, ale je povinný vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom

pre riadne zistenie skutočného stavu veci aj nad rámec navrhovaných dôkazov a vždy rozhodnúť v
najlepšom záujme maloletých. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani životnú úroveň
otca, nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami, že okrem preukázaných príjmov dopĺňa zdroj disponibilných
prostriedkovajzúsporsvojejmanželky,anisoskutočnosťou,žesíceotecnevlastnížiadnunehnuteľnosť,
ale s rodinou žije v byte svojich rodičov, na rekonštrukciu ktorého im prispeli rodičia jeho manželky.

Odvolací súd poukazuje na to, že z predloženého spisu je zrejmé, že na životnej úrovni otca sa podieľajú
viaceré osoby, v dôsledku čoho je jeho životná úroveň vyššia, ako v konaní preukázal.17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bude povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci vykonať
dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu ak sa ukáže byť potrebným,
najmä nepochybne vyhodnotiť a posúdiť zmenu pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej

úpravy výživného. Dôsledne zistiť príjem otca a jeho zmenu, jeho schopnosti a možnosti, zistiť, či
sa od poslednej úpravy výživného dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania, prípadne z akých
dôvodov,posúdiťjehovýdavkyauviesť,ktoréznichpovažovalzanevyhnutnéanaktoréneprihliadol.Na
základe zisteného skutočného stavu určiť, či sú v tomto prípade splnené zákonné dôvody pre posúdenie
schopností, možností a majetkových pomerov otca v zmysle princípu potencionality alebo nie. Za

predpokladu posúdenia zisteného skutočného stavu na základe princípu potencionality, potencionálny
príjem otca ustáliť a rozhodnúť, z akej výšky príjmu pri posudzovaní jeho schopností a možností
pri zmene výživného vychádzal. Bude jeho povinnosťou vykonať dokazovanie aj ohľadom životnej
úrovne otca, či táto zodpovedá ním preukázanému príjmu a za tým účelom vyhodnotiť mieru, akou
sa na zvyšovaní jeho životnej úrovni podieľajú jeho rodičia a manželka. Na základe takto zisteného
skutočnéhostavuveci vyhodnotiťschopnosti,možnostiamajetkovépomeryotcavovzájomnejsúvislosti

s odôvodnenými potrebami maloletých detí, so zreteľom na ich najlepší záujem a právo podieľať sa na
životnej úrovni otca, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak,
aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli
spätne preskúmateľné a logicky správne.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).