Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201032
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618201032.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ivice Hanúskovej, v právnej veci žalobcov:
1/ T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Y. X. XXXX/X, štátny občan SR, a 2/ U. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., Y. X. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. -
X. - X., so sídlom Daxnerova 1549/75, Fiľakovo, IČO: 42 186 897, 2/ AUKTION plus, s. r. o., so sídlom

Záhradnícka 863/8, Detva, IČO: 50 317 709, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/4/2018-33 zo dňa 19. 03. 2018 v
znení opravného uznesenia č. k. 17C/4/2018-58 zo dňa 15. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/4/2018-33 zo dňa 19. 03. 2018 v znení opravného
uznesenia č. k. 17C/4/2018-58 zo dňa 15. 05. 2018 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že:
a) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., okres I., a to k bytu č. X, nachádzajúceho sa na
1. poschodí vo vchode č. X bytového domu vo K., na X. ulici so súpisným číslom XXXX, stojaceho na
pozemku parcela registra „C“ KN, číslo parcely XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

b) k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
zodpovedajúceho pomeru podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome
v 9419/97796-inách,
c) k spoluvlastníckemu podielu 9419/97796-ín pozemku, parcely registra „C“ KN, číslo parcely XXXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 462 m2, na ktorom sa bytový dom
nachádza a zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia podali na súd žalobu vo veci samej.

2. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., okres
I., špecifikovaným v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Opodstatnenosť nariadenia

neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
nakoľko po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Na adrese,
kde sa sporná nehnuteľnosť nachádza, majú obaja prihlásený trvalý pobyt. Žalobca 1/ prevzal
doporučenú zásielku od žalovaného 2/, v ktorej bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva a
výzva na sprístupnenie bytu za účelom vykonania jeho ohodnotenia zo dňa 02. 02. 2018. Tvrdili, že
im doposiaľ neboli doručované žiadne písomné upomienky na úhradu dlhu od žalovaného 1/. Sú si

vedomí podlžností, ktoré súvisia s užívaním bytu, ale len od júla 2016, pretože dovtedy v predmetnom
byte žalobca 1/ nebýval, byt obývala s maloletými deťmi žalovaná 2/, avšak úhrady spojené s užívanímbytu hradila. V oznámení o začatí výkonu záložného práva nie je uvedená výška dlhu, ktorý im
vznikol v súvislosti s užívaním predmetného bytu. V zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách (č.
527/2002 Z. z.) nemožno dražiť nehnuteľnosti, ak hodnota pohľadávky ku dňu oznámenia o začatí

výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 €. Z vyššie uvedeného podľa žalobcov vyplýva,
že keby mal byť ku dňu oznámenia o vykonaní dražby v súvislosti s užívaním predmetného bytu
evidovaný dlh vyšší ako 2 000 €, museli by vznikať nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu
mesačne minimálne vo výške 111 €, a to počnúc 01. 07. 2016, čo je podľa žalobcov neprimerané a
neadekvátne, pretože Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Spoločenstvo“)

nezabezpečuje vykurovanie bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a nezabezpečuje ani dodávku
teplej vody a plynu. Elektrinu si platí každý vlastník bytu sám, čiže malo by sa platiť len za odvoz smetí
a za spotrebu studenej vody, prípadne by sa mali hradiť príspevky do fondu opráv, ako aj minimálne
sumy za služby spojené v užívaním spoločných nebytových priestorov. Uviedli, že im nie je známy rozpis
mesačných platieb, a teda ani výška mesačnej platby, ktorú by mali uhrádzať Spoločenstvu, pretože
im nebola oznámená. Za účelom zistenia výšky dlhu žalobca 1/ telefonicky kontaktoval žalovaného 2/,

avšak tento ho odkázal na Spoločenstvo, kde mu výška nedoplatku na platbách spojených s užívaním
bytu (dlhu) nebola oznámená. Z uvedeného dôvodu žalobcovia 1/ a 2/ nemajú vedomosť o výške dlhu
a ani o jeho špecifikácii, pretože im doteraz nebola oznámená. Taktiež nemajú vedomosť o tom, či
bola zákonom stanoveným spôsobom zvolaná schôdza - zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov za účelom rozhodnutia o dobrovoľnej dražbe bytu, tak ako to vyžaduje zákon č. 182/1993

Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
uznesenia ďalej uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ poukázali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
tiež na to, že na byte, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, tak ako to vyplýva z listu vlastníctva
č. XXXX, viaznu ďalšie ťarchy - záložné práva ďalších záložných veriteľov, ktoré boli zaregistrované v
poradí skoršom ako záložné právo Spoločenstva, navyše dlhy zabezpečené záložným právom sa z časti

týkajú len jedného zo žalobcov, pretože vznikli v období po rozvode manželstva, preto nie sú splnené
tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne podmienky na to, aby došlo k výkonu záložného práva, tak
ako to zákon vyžaduje, preto je postup žalovaných 1/ a 2/ nesprávny, nezákonný a nespravodlivý. V
uvedenej súvislosti žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznili, že
nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcov,

budúchránenéprávavšetkýchzáložnýchveriteľovazároveňbudeznemožnenýďalšínezákonnýpostup
žalovaných 1/ a 2/.

2.1 Okresný súd poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia na ustanovenie § 324 ods.
1 a 2, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2 a 3, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného

sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nesmie
obsah výroku porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať,
či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných
ústavou (ústavnými zákonmi). Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy,
ak je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, alebo ak by bola obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podmienkou vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia na návrh strany je vecná súvislosť
medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom. Žalobcovia 1/ a 2/ návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia ako aj predloženými listinnými dôkazmi, a to oznámením o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 02. 02. 2018 a výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom
vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti z toho istého dňa preukázali, že majú právny záujem na nariadení

neodkladného opatrenia, t. j., že je daná potreba, či nutnosť dočasnej úpravy pomerov z toho dôvodu,
že žalovaný 2/ by pokračoval vo výkone záložného práva a tým by vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/
bolo ohrozené a zároveň by tým prišli o obydlie, v ktorom majú registrovaný trvalý pobyt. V prípade,
ak by súd neposkytol právam žalobcov 1/ a 2/ náležitú ochranu formou vydania uznesenia o nariadenií
neodkladného opatrenia, došlo by konaním žalovaného 2/ k realizácii záložného práva, scudzeniu

nehnuteľnosti na dražbe a to by mohlo viesť k nútenému vysťahovaniu žalobcov 1/ a 2/ z uvedenej
nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci
samej nebol zo strany žalovaného 2/ realizovaný výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho ale aj faktického postavenia
žalobcov 1/ a 2/ v konaní vo veci samej. Z toho dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje

skutkový i právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia
nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovaným 1/ a 2/ a ani tretím osobám, pretože súčasný
právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmení, predmetné záložné právo naďalej existuje a
neodkladným opatrením bude pozastavený len jeho výkon. V nadväznosti na uvedené okresný súdv odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že po oboznámení sa s dôvodmi žalobcov
1/ a 2/ uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený.

S poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, že neodkladné opatrenie nariadil.

3. V lehote na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu okresného súdu (dňa 06. 04. 2018)
doručil žalovaný 2/ okresnému súdu podanie označené ako „Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ vo veci
vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 17C/4/2018-33“, kde okrem iných skutočností uviedol,

že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že im neboli doručené žiadne písomné upomienky na úhradu dlhu od
žalovaného 1/, tak pripája dve výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 07. 09. 2015 a zo dňa 02. 08.
2016. Ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, v zmysle ktorého záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome
vzniká zo zákona. Výzvou zo dňa 11. 04. 2018 vyhotovenou vo forme uznesenia č. k. 17C/4/2018 vyzval
okresný súd žalovaných 1/ 2/, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia vyjadrili, čoho

sa svojim podaním (zo dňa 06. 04. 2018) domáhajú a v prípade ak týmto podaním podali odvolanie
voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, aby uviedli v akom rozsahu napádajú uznesenie
okresného súdu a aby doplnili odvolací návrh. V podaní označenom ako „Odvolanie žalovaných 1/ a
2/ vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec, sp. zn. 17C/4/2018“ žalovaný 2/ uviedol, že „podáva
odvolanie voči uzneseniu, ktorým Okresný súd Lučenec nariadil neodkladné opatrenie“. Navrhol, aby

odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a žalobcov zaviazal na náhradu
trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca 1/ v podaní zo dňa 18. 07. 2018, kde uviedol, že k
„formulácii odvolania podaného žalovaným 2/ považuje za potrebné uviesť, že odvolanie proti uzneseniu

súdu prvej inštancie bolo podané len žalovaným 2/, čo vyplýva z obsahu tohto podania, pretože žalovaný
2/ nepredložil plnú moc od žalovaného 1/, ktorá by ho na podanie odvolania aj v mene žalovaného 1/
splnomocňovala“. V uvedenej súvislosti žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že
nesprávne je potom v podaniach žalovaného 2/ uvedené, že odvolanie a vyjadrenie podávajú žalovaní
1/ a 2/. K prílohám predloženým odvolateľom považoval žalobca 1/ za potrebné uviesť, že žiadnu výzvu

ohľadne úhrady nedoplatkov žalobcovia nedostali, ani neprevzali. Výzvy vyhotovené žalovaným 1/ a
predložené odvolateľom - žalovaným 2/, nie sú dostatočným dôkazom, pretože nie je nimi preukázané,
že v skutočnosti boli v danom čase aj expedované a následne žalobcovi 1/ ako ich adresátovi aj
doručované. Nie sú priložené dôkazy o podaní predmetných listov/listových zásielok na prepravu, ani
o ich prevzatí. Čo sa týka výšky nedoplatkov, nedoplatky nie sú podľa žalobcu 1/ správne a sú umelo

vytvorené - nereálne. Predmetnými výzvami nie je preukázaná výška nedoplatkov a dôvodnosť výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby a taktiež sa nimi nekonvaliduje nedostatok oznámenia
o začatí výkonu záložného práva, na ktorom výška nedoplatku uvedená nie je. Zdôraznil, že na túto
skutočnosť poukázali žalobcovia už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
vyplýva aj z obsahovej stránky predmetného oznámenia dražobnej spoločnosti. Žalobca 1/ vo vyjadrení

k odvolaniu žalovaného 2/ ďalej uviedol, že odvolateľ nepredložil dôkaz o tom, akou formou dal zapísať
existenciu zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností. Ku vzniku zákonného záložného
práva (§ 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) dochádza až
vznikom pohľadávky o čom svedčí právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho uznesení zo
dňa 27. 07. 2011 sp. zn. 6MCdo 8/2010, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že existencia záložného

práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. je podmienená vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Vznik
záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky
do budúcnosti). Tvrdenie odvolateľa - žalovaného 2/ o tom, že zákonné záložné právo vzniká už
momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech Spoločenstva a ak sa Spoločenstvo nezriaďuje v

prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov je podľa žalobcu 1/ absurdné a nesprávne.
Zdôraznil, že výkon záložného práva odvolateľom bez súhlasu prednostného záložného veriteľa po
právnej stránke tak isto neobstojí. Odvolateľ nepreukázal súhlas prednostného záložného veriteľa. Keby
aj dlh mal existovať ako tvrdí odvolateľ, na LV č.XX. je zapísaná už ako prvá obmedzujúca poznámka
dňa 20. 12. 2006 - 829/6: Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 3364/06

z 13. 12. 2006 a taktiež v časti „C“ Ťarchy je ako prvé zapísané exekučné záložné právo exekučným
príkazom na zriadenie exekučného záložného práva č. EX 3364/06 z 23. 04. 2007 v prospech Unicredit
bank, a. s.. Následne sú tu zapísané ďalšie ťarchy. Poradie na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej
zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorovsatakpodľažalobcu1/buderiadiťporadímzápisuzáložnéhoprávadokatastranehnuteľností.
V uvedenej súvislosti žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že názor odvolateľa o
tom, že pri výkone záložného práva má Spoločenstvo postavenie prednostného záložného veriteľa nie

je správny a je dávno prekonaný. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca 1/ navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným 2/ (aj keď bolo
odvolanie označené ako odvolanie žalovaných 1/ a 2/, žalovaný 2/ k odvolaniu nepripojil plnú moc

preukazujúcu, že ho žalovaný 1/ splnomocnil na podanie odvolania) v rozsahu danom ustanovením
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
konštatujúc, že na strane žalovaných 1/ a 2/ sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo a odvolaním
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

6.Popreskúmanísprávnostizáverovsúduprvejinštancieodvolacísúduvádza,žeodvolanímnapadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nie je správne.

6.1 Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v začatom konaní nastať.
Neodkladné opatrenie má charakter dočasného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov strán sporu. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní
o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade rozhodovania o žalobe vo veci

samej, pričom nárok nemusí byť preukázaný, musí však byť osvedčený.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „Zákon o
dobrovoľných dražbách“), dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva
zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu

2 000 Eur.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili (ktoré tvrdenie žalobcov
si súd prvej inštancie osvojil), že ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva nebolo bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že by výška pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/

neprevyšovala sumu 2 000 Eur, a teda že by uskutočnenie dobrovoľnej dražby nebolo v tomto prípade v
rozpore so zákonom. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia § 3 ods.
6 Zákona o dobrovoľných dražbách skutočne vyplýva, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu
2 000 Eur, avšak žalobcovia skutočnosť, že si povinnosti súvisiace s užívaním predmetného bytu voči

žalovanému 1/ priebežne plnili, tak že ich dlh voči žalovanému 1/ ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva neprekročil sumu 2 000 Eur predložením relevantných dôkazov neosvedčili. Naopak,
žalovaný 2/ v prílohe podania zo dňa 06. 04. 2018 doručil súdu listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že
dlh žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému 1/ prevyšoval sumu 2 000 Eur.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je správne, pretože neboli osvedčené skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to že vykonanie dobrovoľnej dražby bytu,
ktorého sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi by bolo v rozpore so Zákonom o dobrovoľných
dražbách, pretože hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu

oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 Eur. V uvedenej súvislosti
odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi/ľoch neodkladného opatrenia, návrh
a k nemu pripojené listinné dôkazy by tak mal obsahovať všetky relevantné skutočnosti preukazujúce
potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežné ochrana až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa/ľov neodkladného opatrenia vyplýva
zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania, čo vyplýva z toho, že oboznámenie ostatnýchstránsporusnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniaeštepredjehonariadenímbymohlozmariť
jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

10. Záložné právo k bytu a k nebytovému priestoru zriadené podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je záložným právom zákonným. Znamená to,
že vzniká už zo zákona ku každému bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. Z uvedeného
je zrejmé, že možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby je limitovaná
len tým, ak tomu bránia skutočnosti vyplývajúce zo zákona. Takouto skutočnosťou je, tak ako bolo

vyššie uvedené, aj to, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva, zabezpečenej záložným právom
ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 Eur, ktorú skutočnosť
žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade ak dražba prebehne v rozpore so zákonom, žalobcovia 1/ a
2/ majú možnosť domáhať sa v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách

neplatnosti dražby, kde v konaní o takejto žalobe v rámci vykonávaného dokazovania bude súd skúmať
všetky relevantné skutočnosti odôvodňujúce záver o tom, či dražba prebehla v súlade so zákonom alebo
nie.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).