Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201566
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617201566.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: H..

X. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX J. Q., proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX B. J. a 2/ Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/X,
XXX XX J. Z.Á., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, so sídlom Okružná
36, 058 07 Poprad, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zaplatenie sumy
8.400,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, okres Liptovský Mikuláš,
obecVýchodná,katastrálneúzemieB.,ato:rodinnéhodomusúpisnéčísloXXX,postavenéhonaparcele

č. 429 a pozemkov - parcela č. 425/2 o výmere 293 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 428
o výmere 75 m2, záhrady, parcela č. 429 o výmere 253 m2, zastavané plochy a nádvoria, s tým, že
výťažok z predaja bude rozdelený medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a
to u žalobcu v 1/6-ine, u žalovanej v rade 1/ v 5/12-inách a u žalovaného v rade 2/ v 5/12-inách.

II. Žalovaná v rade 1/ je povinná vydať žalobcovi vyrezávanú policu a jednotný katolícky spevník do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Konanie v časti o zaplatenie 5.000,- eur sa zastavuje.

IV. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

V. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24. 02. 2017 v spojení s jej doplnením na základe podania

zo dňa 22. 05. 2017, na základe výsluchu uskutočneného dňa 07. 06. 2017, na základe podaní zo
dňa 14. 06. 2017 a zo dňa 26. 09. 2017, sa žalobca domáhal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B., zaplatenia sumy 800,- eur od každého zo žalovaných (spolu
1.600,- eur), zaplatenia sumy 2.616,66 eur od každého zo žalovaných (spolu obaja žalovaní 5.233,33
eur), zaplatenia sumy 200,- eur za brdo a nitelnice voči žalovanej v rade 1/ s alternatívou vydania vecí,
zaplatenia sumy 1.000,- eur ako výnosov z urbáru voči žalovanej v rade 1/, zaplatenia 1/3-iny zo sumy

15.000,- eur voči žalovanému v rade 2/ ako náhrady za nehnuteľnosť „Lenkovo“ a zaplatenia sumy 600,-
eur voči žalovanej v rade 1/ s alternatívou vydania vecí (diapozitívy, premietačka, jednotný katolícky
spevník, vyrezávaná polica). Žalobca požadoval, aby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. B.,
boli prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných v rade 1/ a 2/ oproti ich povinnosti vyplatiťmu podiel z jeho podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 800,- eur od každého zo
žalovaných, tvrdil, že v osvedčení o dedičstve, sp. zn. 6D/439/2014, zo dňa 18. 07. 2014, sa uvádza
povinnosť žalovaných v prípade odpredaja nehnuteľností vyplatiť žalobcovi 800,- eur. Keďže obaja

súrodenci (žalovaní v rade 1/ a 2/) už majú prepísaný podiel žalobcu na svojich menách bez vecného
bremena a bez finančného vyrovnania, dopustili sa nezákonného obohatenia. Pokiaľ žalobca požadoval
od každého zo žalovaných zaplatiť sumu 2.616,66 eur, poukázal na celkovú sumu dedičstva vo výške
15.700,- eur ku dňu vydania osvedčenia o dedičstva zo dňa 18. 07. 2014. Jedna tretina z uvedenej
sumy predstavuje 5.233,33 eur, ktorú sumu sú povinní zaplatiť súrodenci. K návrhu na zaplatenie sumy

1.000,- eur (1/3-ina zo sumy 3.000,- eur), ktorej sumy sa žalobca domáhal voči žalovanej v rade 1/, sa v
podaní zo dňa 26. 09. 2017 uvádza, že ide o podiel z vyplatených požitkov z výnosov z urbáru. Žalobca
tiež uplatnil voči žalovanému v rade 2/ zaplatenie sumy 1/3-iny z 15.000,- eur, čo malo predstavovať
neobvyklý dar, ktorý dostal žalovaný v rade 2/ od rodičov za to, že ich doopatruje. Daná suma bola
vynaložená v súvislosti s predajom nehnuteľnosti „Lenkovo“, ktorá bola predaná po matkinej smrti.
Napokon žalobca požadoval od žalovanej v rade 1/ zaplatenie sumy 600,- eur s alternatívou vydania

vecí, konkrétne diapozitívov „Výstup na Kriváň“ v hodnote 100,- eur, diapozitívov „Výstup na Rysy“ v
hodnote 100,- eur, diapozitívov „Svadba H.. X. Q.“ v hodnote 100,- eur, diapozitívov „Zima vo Východnej“
v hodnote 100,- eur, premietačky diapozitívov v hodnote 50,- eur, jednotného katolíckeho spevníka v
hodnote50,-euravyrezávanejpolicevhodnote100,-eur.Kjednotlivýmpodaniamžalobcubolipripojené
listinné dôkazy, a to osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 6D/439/2014, Pokus o mimosúdne vyrovnanie zo

dňa 27. 04. 2016, fotokópie podacích lístkov, fotografia vyrezávanej police, Výpis z listu vlastníctva č.
XXX v k. ú. B. a Potvrdenie o odhadnej cene nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX.

2. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 800,-

eur, na tomto sa dohodli sporové strany v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 6D/439/2014, a to
pre prípad predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. B. v lehote do 15 dní po obdržaní
kúpnej ceny. V dedičskom konaní bol žalobca zastúpený advokátom a toto konanie skončilo vydaním
osvedčením o dedičstve zo dňa 18. 07. 2014, ktoré v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť, keďže sa
dedičia aj so zástupcom žalobcu vzdali práva požiadať o pokračovanie v konaní. Pokiaľ ide o žalobu

na vydanie hnuteľných vecí - brdo a nitelnice ku krosnám, resp. hodnoty za ne v sume 200,- eur,
žalovaná v rade 1/ uviedla, že tieto veci nevydá, pretože patrili starej matke U. Q., boli predmetom
dedenia v konaní vedenom pod spisovou zn. 6D/1029/2008, kedy boli vydané do dedičstva po neb.
otcovi X. Q. a následne sa nestali predmetom dodatočného dedičského konania vedeného pod sp. zn.
6D/439/2014 (tam sa prejednával len nehnuteľný majetok). K nároku na zaplatenie sumy 2.616,66 eur

z ceny nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú, B., uviedla, že tak žalobca, ako aj žalovaní v rade
1/ a 2/ majú možnosť ponúknuť nehnuteľnosti na predaj. Ak žalobca nájde kupca, nemala problém
svoje spoluvlastnícke podiely predať, pričom pri predaji každý dostane časť kúpnej ceny zodpovedajúcej
jeho spoluvlastníckemu podielu. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.000,- eur ako
vyplatené požitky z výnosov z urbáru, tieto peniaze žalovaná v rade 1/ nemienila zaplatiť, pretože z nich

financovalaúpravu,údržbuaprenájomhrobovýchmiestrodičov,starýchrodičov,strýkaQ.Š.Č.aotcovej
sestry U. Q.. Pokiaľ ide o jednotný katolícky spevník a vyrezávanú policu, tieto bola ochotná žalobcovi
vydať. K diapozitívom a premietačke uviedla, že tieto patrili strýkovi Q. Š.I. a jeho jedinou závetnou
dedičkou bola B. S., preto nárok žalobcu nie je opodstatnený. K vyjadreniu boli pripojené doklady o
platbách za hroby (úprava, údržba, prenájom).

3. Žalovaný v rade 2/ obdobne, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 800,- eur, poukázal na výsledky dedičského
konania, ktoré prebehlo pod sp. zn. 6D/439/2014 a v ktorom sa dohodlo, že dotknutá suma bude
vyplatená len v prípade predaja nehnuteľností. K zaplateniu sumy 2.616,66 eur uviedol totožné
argumenty, aké uvádzala žalovaná v rade 1/. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1/3-iny

z ceny nehnuteľnosti „Lenkovo“, nárok je neopodstatnený, pretože nehnuteľnosti mal žalovaný v rade
2/ vo svojom výlučnom vlastníctve ešte pred smrťou rodičov. Je pravdou, že kúpu týchto nehnuteľností
financovali oni, avšak ešte za života boli tieto financie splatené. Keďže sa jednalo o jeho výlučné
vlastníctvo, nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 1808/08
Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných v rade 1/ a 2/ poukázal na jednotlivé nároky, ktoré
uplatňuje v spore, pričom k premietačke uviedol, že ju dostal od ujčeka Q., pretože sa venoval tejto
aktivite. Ako dôkaz, že sestra mu ukradla jeho veci, pripojil kópiu z „Katalógu výstavy a životopis pripríležitosti 100. výročia narodenia“ ujčeka Q. Š.. Poukázal na to, že žiada, aby hrob starých rodičov patril
jemu, pretože so starými rodičmi vychádzal najlepšie zo súrodencov. Podľa jeho názoru žalovaná v rade
1/ nejednala v dobrej vôli, keď sa v dedičskom konaní uviedlo, že výplata sumy 800,- eur bude môcť byť

požadovaná až v prípade predaja nehnuteľností. K vyjadreniu žalovaného v rade 2/ poukázal na to, že o
vrátení financií za nehnuteľnosť „Lenkovo“ nemal žiadnu vedomosť. Brat sa navyše o ňu nikdy nestaral
a za života rodičov ani neplatil za nehnuteľnosť daň. Rovnako žalobca poukázal na to, že žalovaný v
rade 2/ zadržiava hvezdársky ďalekohľad.

5. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že do dnešného dňa nedošlo k predaju
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. B., a preto jej žalovaná povinnosť ešte nevznikla.
V roku 2015 za účelom predaja predmetnej nehnuteľnosti žalovaná v rade 1/ zistila, že tu existujú
nezrovnalosti ohľadom pozemkov pod domom v spoluvlastníctve sporových strán a vo vlastníctve
susedov (rozpor medzi zapísanými údajmi v katastri na dotknutých listoch vlastníctva a zakreslenými
údajmi v katastrálne mape). Za týmto účelom bola po dohode so susedmi, ktorí mali záujem túto

skutočnosť riešiť, vypracovaná zámenná zmluva, čím by sa vysporiadali dotknuté nehnuteľnosti. Listom
zo dňa 27. 04. 2016 žalobca žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ oznámil, že nepodpíše dodatok
k zámennej zmluve, ak sa nesplnia podmienky uvedené v tomto liste. Ak by žalobca podpísal daný
dodatok, pozemky by boli vysporiadané a dotknuté nehnuteľnosti by sa mohli predať, alebo boli by už
predané. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, žalovaná v rade 1/ navrhla vyhotoviť znalecký posudok na

určenie trhovej hodnoty nehnuteľností. K ostatným skutočnostiam tvrdeným zo strany žalobcu vzniesla
námietku premlčania a uviedla, že nárok na nájomné žalobcovi nevznikol, brdo a nitelnice žalovaná v
rade 1/ nemá, pretože ešte za života ich matka požičala niekomu a nevie komu, vyrezávaná polica a
katolícky spevník budú vydané v máji 2018, na premietačku s diapozitívmi majú nárok všetci dedičia,
nielen žalobca, o rodinné hroby sa stará jedine žalovaná v rade 1/, vyrezávanú truhlicu dostala žalovaná

v rade 1/ priamo od starej mamy a v prípade výnosov z urbáru, tieto žalovaná v rade 1/ nadobudla po
zdedení predmetných pozemkov a použila ich na opravu hrobov.

6. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje argumenty už prezentované
v skoršom podaní a doplnil, že nehnuteľnosť vo Východnej nikdy nepoužíval a od roku 1990 má trvalý

pobyt v Liptovskom Hrádku. Pokiaľ ide o výplatu za nehnuteľnosť „Lenkovo“, odkázal na svoju skoršiu
argumentáciu.

7. Na výzvu súdu žalobca doplnil skutkové tvrdenia v podaní zo dňa 25. 03. 2018, keď uviedol, že
uznesením o dedičstve sp. zn. 6D/1029/2008 zo dňa 17. 02. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš

potvrdil, že krosná na tkanie s príslušenstvom, truhlica po starej mame a vyrezávaná polica patria do
dedičstva po X.K. Q., zomr. 20. 01. 1998. Druhé kompletné krosná aj s príslušenstvom po G. Q., nar.
XX. XX. XXXX zdedila G. G. a sú uložené v rodinnom dome súp. č. XXX vo B.. Celú prístavbu rodinného
domu súp. č. XXX financoval žalobca. Urbár podľa zákona nemala zdediť G. Q., ale mal to byť syn
U. Q. X. Q., nar. XX. XX. XXXX. Nie je pravdou, že žalovaný 2/ splatil rodičom cenu za nehnuteľnosť

„Lenkovo“ a tiež nie je pravdou, že by ich doopatroval. Diapozitívy, ktoré sú predmetom sporu, kúpil a
nafotil žalobca sám, premietačku dostal ako dar od Q. Š., brata jeho otca.

8. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

9. Žalobca, žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, okres Liptovský Mikuláš, obec Východná, katastrálne územie
B.Ý., a to rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. 429 a pozemkov - parcely č.
425/2 o výmere 293 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 428 o výmere 75 m2, záhrady a parcely

č. 429 o výmere 253 m2, zastavané plochy a nádvoria, s tým, že podiel žalobcu predstavuje 1/6-inu,
podiel žalovanej v rade 1/ predstavuje 1/6-inu a 1/4-inu a podiel žalovaného v rade 2/ 1/6-inu a 1/4-inu.

10. Z obsahu osvedčenia o dedičstva, sp. zn. 6D/439/2014 zo dňa 18. 07. 2014, súd zistil, že účastníkmi
tohto konania boli sporové strany a predmetom dedičského konania bol okrem iného aj rodinný dom

zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. B., vrátane pozemkov. Predmetom dedenia bola polovica
rodinného domu, pričom nadobúdateľmi tejto sa stali žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/, ktorí sa
zaviazali v prípade predaja nadobudnutých nehnuteľností vyplatiť v lehote do 15 dní od obdržania kúpnej
ceny žalobcovi sumu 800,- eur (každý zo žalovaných).11. Z obsahu Pokusu o mimosúdne vyrovnanie zo dňa 27. 04. 2016 mal súd preukázané, že
žalobca vzniesol voči žalovaným v rade 1/ a 2/ požiadavku na vydanie brda a nitelníc ku krosnám,

diapozitívov, premietačky diapozitívov, hvezdárskeho ďalekohľadu, vyrezávanej police, jednotného
katolíckeho spevníka, ako aj požiadavku na vyplatenie sumy 800,- eur v zmysle osvedčenia o dedičstve
v dedičskej veci po neb. X. Q., požiadavku na zaplatenie ročného nájmu za užívanie nehnuteľností, 1/3-
iny z vyplatenej čiastky za urbár a 1/3-iny z ceny „Lenkovo“.

12. Z priebehu mimosúdnych rokovaní strán sporu (č. l. 100-111 spisu) vyplýva, že žalobca k návrhu
na uzavretie súdneho zmieru vypracovaného zástupkyňou žalovaných nepristúpil, a to z dôvodu
odmietnutia vydania kľúčov od nehnuteľnosti.

13. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na

strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

14. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto

sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

15. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto
smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie
návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

16. Súdne konanie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa začína len na návrh,
ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Súd, ktorý je
povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými
návrhmi sporových strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady

„ne eat iudex ultra petitum partium“ vyplývajúcej z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP, avšak ani takéto návrhy
nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.

17. Pri postupe súdu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliada súd na veľkosť podielov
a účelné využitie veci. Pokiaľ nie je možné rozhodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

rozdelením veci, súd je povinný preskúmať podmienky pre prikázanie vlastníckeho práva jednému zo
spoluvlastníkov. Pokiaľ ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť,
t. j. že súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci
sa v dôsledku uvedeného stane tretia osoba. V prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania
nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva až

dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva
nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa uskutočňuje spôsobom
predpokladaným ustanoveniami Exekučného poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebonehnuteľných vecí. Ak sa vec nepodarí predať a súd exekúciu zastaví, zostávajú zachované všetky
doterajšie spoluvlastnícke vzťahy.

18. Žalobca navrhol v žalobe v prípade nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.
B. rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že vec bude prikázaná do
spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Na uvedené reagovali žalovaní 1/ a 2/ vo svojich písomných
podaniach (č. l. 56, 57, 75 spisu) návrhom na predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku. Daná
alternatíva vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola riešená aj na predbežnom prejednaní

sporu dňa 26. 04. 2018, kedy sporové strany uviedli zhodné skutkové tvrdenia o možnosti predaja
nehnuteľností, prejavili ochotu rokovať o uzavretí súdneho zmieru a predbežne sa dohodli, že predaj
nehnuteľností zrealizuje žalobca. Následne však sporové strany deklarovali súdu, že k uzavretiu zmieru
nedošlo a potvrdil to aj žalobca odmietnutím návrhu na odročenie pojednávania a tiež prednesom na
pojednávaní dňa 31. 05. 2018. Pre úplnosť na tomto mieste súd uvádza, že zo strany žalovaných nemal
prejavenú výslovnú požiadavku na prikázanie veci (keďže táto bola podmienená a prezentovaná ako

eventuálny budúci procesný úkon), preto nemohol uvažovať o tomto spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Zástupkyňa žalovaných bola informovaná, že pojednávanie vytýčené na 31. 05. 2018
prebehne bez jej prítomnosti, následne však súdu nedoručila žiaden relevantný procesný návrh.

19. Je zrejmé, že zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie rozdelením veci nie je

možné, pretože túto alternatívu neprezentovala žiadna zo strán, do úvahy neprichádza ani prikázanie
veci do vlastníctva niektorého zo subjektov sporu, pretože ju nik nechce, z ktorého dôvodu súd mohol
rozhodnúťodanejčastipredmetusporulennariadenímpredajanehnuteľnostíarozdelenímvýťažku,ato
na základe zhodných skutkových tvrdení strán. Po právoplatnosti rozhodnutia môže ktorýkoľvek subjekt
sporu iniciovať predaj nehnuteľností podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Výťažok bude medzi

sporové strany rozdelený podľa veľkosti ich podielov, tak ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXX, k. ú
B.. Bez ohľadu na toto rozhodnutie, pri dosiahnutí dohody môžu strany uskutočniť predaj bez ingerencie
súdneho exekútora, čím dosiahnu zníženie prípadných nákladov spojených s predajom. Na základe
uvedených záverov potom súd nevidel dôvod vykonávať dokazovanie k zisteniu ceny nehnuteľností,
pretože takýto procesný postup by bol relevantný len na účely rozhodnutia o prikázaní veci do vlastníctva

niektorej zo strán sporu.

20. Predmetom sporu v danej veci bolo aj vydanie jednotného katolíckeho spevníka a vyrezávanej police
(ku ktorej bola pripojená fotodokumentácia) voči žalovanej v rade 1/, pričom v tejto časti neexistoval
medzi stranami spor. Žalovaná v rade 1/ prejavila ochotu odovzdať tieto veci žalobcovi, na základe čoho

rozhodol súd o tejto časti predmetu sporu vyhovujúcim výrokom. Pre úplnosť súd uvádza, že sporové
strany sa na existencii daných vecí zhodli a rovnako nebolo sporné, že tieto sa aktuálne nachádzajú v
dome súp. č. XXX, k. ú. B., z čoho súd vyvodil prípustnosť prejednania žaloby v kontexte jej určitosti.
Všeobecnou praxou súdov Slovenskej republiky (najmä v konaniach a vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva)jepripúšťanieoznačenívecíichvšeobecnýmnázvomaumiestnením,pokiaľexistenciu

veci žiadna zo strán nenamieta.

21. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 5.000,- eur (1/3 z o sumy 15.000,- eur ako ceny za nehnuteľnosť
„Lenkovo“), v tejto časti žalobca na predbežnom prejednaní sporu dňa 26. 04. 2018 deklaroval, že netrvá
na podanej žalobe, čo následne potvrdil aj písomne (č. l. 117 spisu). Z uvedeného dôvodu súdu aplikujúc

ustanovenie § 145 ods. 2 CSP konanie v danom rozsahu zastavil.

22. Pokiaľ ide o ostatné žalobné petity a v nich obsiahnuté žalobné požiadavky, tieto považoval súd za
zjavne nedôvodné, čo bolo výslovne uvedené na predbežnom prejednaní sporu dňa 26. 04. 2018, na
čo však žalobca reagoval potrebou prejednania veci.

23. Pokiaľ žalobca žiadal od každého zo žalovaných zaplatenie sumy 800,- eur odkazujúc na obsah
osvedčenia o dedičstva, sp. zn. 6D/439/2014 zo dňa 18. 07. 2014, k tomu súd uvádza, že v zmysle
označeného rozhodnutia mohla žalovaným vzniknúť povinnosť plniť len pri splnení podmienky -
predaja dotknutých nehnuteľností. Pokiaľ táto podmienka nebola splnená, nemohol na základe daného

osvedčenia žalobca voči žalovaným uplatňovať žiadne nároky. Súd upriamuje pozornosť na fakt, že
preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní nebolo prípustné, žalobca bol
jeho účastníkom a sám súhlasil s takýmto spôsobom usporiadania práv a povinností účastníkov.24. V ďalšej časti žaloby požadoval žalobca zaplatenie sumy 5.233,33 eur (2.616,66 eur od každého
zo žalovaných), čo predstavovalo 1/3 z hodnoty polovice rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. B.,
ktorý bol predmetom osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/439/2014 zo dňa 18. 07. 2014. Túto časť

žaloby posudzoval súd v spojení s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., t. j. ako návrh na výšku výplatku
pri rozhodnutí o prikázaní veci do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Pri tomto názore vychádzal z
predloženého ocenenia nehnuteľností (č. l. 26 spisu) totožného s ocenením uvedeným v osvedčení o
dedičstve zo dňa 18. 07. 2014 na sumu 31.400,- eur a existencie podielu žalobcu v rozsahu jednej

šestiny. Žalobca teda jednoznačne žiadal vyplatenie hodnoty svojho podielu z ceny nehnuteľností, ktorý
postup by bol prípustný len v prípade rozhodnutia o prikázaní veci. Tento spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva však nebol prípustný z dôvodu nezáujmu subjektov sporu o nehnuteľnosti.
Žalobca tak môže získať finančné prostriedky za svoj podiel až po predaji rodinného domu a pozemkov.

25.Žalobcaďalejnavrholvydaťrozhodnutievočižalovanejvrade1/predmetomktoréhomalbyťzáväzok

zaplatiť 1.000,- eur ako hodnotu výnosov z urbáru. K tomu žalobca neponúkol súdu žiadne podstatné
tvrdenia a dôkazy. Súd ho tiež vyzval na doplnenie skutkových tvrdení, k čomu tento len stručne uviedol,
že urbár nemala zdediť G. Q., ale mal byť predmetom dedenia po X. Q., nar. XX. XX. XXXX. K tomu
súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek prehodnocovanie iných dedičských rozhodnutí
nebolo v aktuálnom spore prípustné.

26. Žalobca sa domáhal voči žalovanej 1/ tiež zaplatenia sumy 200,- eur s alternatívou vydania brda a
niteľníc, k čomu upriamil pozornosť aj obsah rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoD/6/2012
zo dňa 31. 05. 2012 vydané v dedičskej veci po X. Q., nar. XX. XX. XXXX. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by
v tomto smere mohli viesť k vyhoveniu žalobe ponúknuté neboli. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol

akozjavnenedôvodnú.Obdobneposúdilsúdajžalobunazaplateniehodnotydiapozitívovapremietačky
s možnosťou vydania týchto vecí, pretože argumentácia žalobcu bola postavená len na tvrdeniach bez
potrebných dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť existenciu práva k veci.

27. Ak žalobca na pojednávaní dňa 31. 05. 2018 uviedol, že nežiada konať o hvezdárskom ďalekohľade

a o vlastníctve k hrobom, v tejto časti súd nerozhodol osobitným výrokom o zastavení konania, pretože
označené veci neboli predmetom sporu, tieto boli len súčasťou všeobecnej argumentácie žalobcu v jeho
neskorších podaniach, ktorá nevykazovala znaky osobitnej žaloby, keďže tu nebola uvedená žiadna
špecifikácia týchto vecí, skutkové tvrdenia, ani zodpovedajúci žalobný petit. Vzhľadom na upustenie
od žalobnej požiadavky vo vzťahu k týmto predmetom bolo nehospodárne odstraňovať vady žaloby a

následne rozhodnúť o zastavení konania.

28. Na záver považoval súd za potrebné vyjadriť sa aj k priebehu pojednávania uskutočneného dňa
31. 05. 2018 bez prítomnosti žalovaných a ich zástupkyne. Termín daného pojednávania bol dohodnutý
na predbežnom prejednaní sporu dňa 26. 04. 2018. Zástupkyňa žalovaných následne pri žiadosti o

odročenie pojednávania nedeklarovala súdu žiaden dôležitý dôvod na odročenie takto nariadeného
termínu podľa § 183 ods. 1 CSP. Ak poukázala na kolíziu s iným termínom, o tomto mala vedomosť
pravdepodobne už 27. 03. 2018, ako to vyplýva z jej poznámok na č. l. 112 spisu.

29. Napokon súd uvádza, že podanie doručené súdu dňa 24. 06. 2018 nemohol nijako zohľadniť, pretože

bolo uskutočnené po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, a § 255 ods. 1
a § 256 ods. 1 CSP. Pri vyhodnotení úspechu/neúspechu v spore týkajúcom sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vychádzal súd zo skutočnosti, že žalobca v spore nedeklaroval splnenie

preventívnej povinnosti v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak sa nepokúsil o vyriešenie
sporu pred podaním žaloby tak, ako to predpokladá zákon, a následne v spore nedošlo k uzavretiu
súdneho zmieru pre jeho negatívny postoj, potom je zrejmé, že musí znášať trov konania vzniknuté
protistrane. Žalobca odmietnutie pristúpenia k zmieru odôvodnil len nevydaním kľúčov od nehnuteľnosti,
čo súd nepovažoval za relevantný dôvod; bolo v jeho možnostiach, aby prípadne aj on sám prejavil

snahu o ukončenie sporu dohodou, k čomu však nedošlo. Jediná časť, v ktorej možno konštatovať
úspech žalobcu predstavuje rozhodnutie o vydaní jednotného katolíckeho spevníka (v hodnote 50,- eur)
a vyrezávanej police (v hodnote 100,- eur). V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, vychádzal súd
z princípu zavinenia na strane žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný v rade 2/ bol úspešný vplnom rozsahu (všetky žalobné petity boli voči nemu zamietnuté, resp. konanie zastavené a v prípade
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva má trovy znášať žalobca). Žaloba voči žalovanej
v rade 1/ bola opodstatnená len v časti vydania jednotného katolíckeho spevníka a vyrezávanej police

v celkovej hodnote 150,- eur, čo predstavuje s ohľadom na hodnotu sporu jej nepatrnú časť. Žalobca
je tak povinný znášať celkové trovy vzniknuté žalovaným v rade 1/ a 2. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.