Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117220590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W.,
V. - T. XXX, o zaplatenie 2.675,47 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/94/2017-58 zo dňa 22. marca 2018

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e v časti o určení lehoty splatnosti - povolení splátok žalovanému

- povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.835,97 eur od 23.6.2017 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu
zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.835,97
eur od 23.6.2017 do zaplatenia (mimo lehoty splatnosti).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,15

eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.835,97 eur od 23.6.2017 do zaplatenia a vo
zvyšnejčastižalobuzamietol.Konštatoval,že„skutočnenezistil“absenciuzákladnýchnáležitostízmluvy
o spotrebiteľskom úvere; osobitne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Aj
v nadväznosti na tento čiastkový záver žalobca má - okrem istiny úveru - nárok na zmluvný úrok zo
splátok splatných do zosplatnenia. Okresný súd však žalobu zamietol ohľadne zmluvného úroku 17,9%
ročne z nezaplatenej istiny 2.675,47 eur od 23.6.2017 do zaplatenia; inými slovami v otázke zmluvného
úroku po zosplatnení úveru.

2. S prihliadnutím na pravidlo, že v pochybnostiach sa použije výklad právnych noriem priaznivejší pre
spotrebiteľa, východiskovo uviedol, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov počas trvania
zmluvného vzťahu, t.j. buď počas trvania zmluvy alebo do mimoriadnej splatnosti úveru. Po ukončení (v
širšom slova zmysle) zmluvného vzťahu nastupuje naopak sankcia pre omeškanie dlžníka s peňažným
plnením v podobe úroku z omeškania. Zároveň odstúpenie od zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu (čomu
vo svojich dôsledkoch analogicky zodpovedá vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) nemôže byť
pre veriteľa výhodnejšie, než by boli nároky, ktoré má voči dlžníkovi počas trvania zmluvného vzťahu.

Zmluvné strany majú byť totiž motivované plnením si vzájomných povinností, nie snahou predčasne
ukončiť zmluvný vzťah.
3. Nadväzne okresný súd vyslovil, že ak veriteľ realizuje právo predčasne ukončiť zmluvný vzťah,
nemôže mu to „zrazu priniesť výhodu“ v tom zmysle, že popri zákonných úrokoch z omeškania muzostanezachovanýajnároknazmluvnýúrok;tedazmluvnedohodnutéplnenie.Predčasnousplatnosťou
dáva veriteľ najavo, že pre porušenie zmluvných povinností nemieni pokračovať v zmluvnom vzťahu
a žiada okamžité vrátenie všetkých nárokov k danému dňu. V tejto spojitosti okresný súd uzavrel, že

pokiaľ spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a užívať ich, niet dôvodu, aby
veriteľ inkasoval úrok, ktorý by mu patril len za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, v ktorom by bol
spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia, kým veriteľ by
naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by súd uvedený

stav odobril, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený
vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp.
stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Okresný súd zdôraznil, že za takej
situácie by nebolo v záujme veriteľa čím skôr vymôcť nárok na vrátenie požičaných prostriedkov, pretože
by inkasoval oveľa viac, ako keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi.
4. Keďže sa žalovaný ocitol s plnením svojho dlhu v omeškaní, zaťažuje ho i povinnosť zaplatiť súvisiaci

úrok z omeškania. Okresný súd povolil žalovanému plniť jeho záväzok v splátkach po 100 eur mesačne.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný nahradiť ich žalobcovi
v plnom rozsahu, lebo žalobca bol úspešný v „rozsahu základného nároku“ a jeho neúspech sa týkal
len príslušenstva, „z ktorého sa odmena nevyčísluje“.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v otázke povolenia uhradiť
dlh v splátkach podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny,
že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, vrátane lehoty splatnosti. Nesúhlasil so záverom, že
zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Odkazoval prioritne na § 497 a
nasl. Obch. zák. a súvisiaci komentár, v zmysle ktorých je dlžník povinný platiť úroky z peňažných

prostriedkov od doby ich poskytnutia až do ich vrátenia; teda za čas ich skutočnej držby dlžníkom (aj
pri odstúpení veriteľa od zmluvy tento môže požadovať, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi).
Odvolateľ tvrdil, že Obchodný zákonník stanovuje len moment vzniku nároku na úrok (od poskytnutia
peňažných prostriedkov), ale moment jeho zániku nestanovuje. Nadväzne záver okresného súdu, že po
zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá

oporu v právnych predpisoch.
6. Žalobca uviedol, že pokiaľ dlžník včas nesplní svoj záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
(úver), dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak
svojou povahou, ako aj funkciami, je nutné vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Na podporu

svojho názoru odvolateľ poukázal na „aktuálnu rozhodovaciu prax“ a označil rozhodnutia odvolacích
súdov v iných veciach, ktoré potvrdzujú jeho argumentáciu. V ich zmysle „...je úrok z úveru nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Dlžník je povinný zaplatiť
úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, nakoľko sa k tomu veriteľovi

zmluvne zaviazal. Využitie práva veriteľa na zosplatnenie mení len splatnosť úveru, t.j. peňazí, nie ich
cenu vyjadrenú v úroku a nemôže samo o sebe veriteľovi privodiť zhoršenie (a dlžníkovi, len preto,
že je spotrebiteľom, zlepšenie) jeho práv. Žalobca dával do pozornosti v minulosti navrhovanú, avšak
nikdy neprijatú novelizáciu Obč. zák., podľa ktorej „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria
dodávateľovilendouplatneniaprávapodľa §565“.Predložiltiežrozsiahluargumentáciukrozsudku

Krajského súdu v Prešove, na ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal okresný súd.
7. Žalobca osobitne namietal povolenie splátok žalovanému a v dotknutej časti považoval napadnutý
rozsudok za náležite neodôvodnený a nepreskúmateľný, pričom okresný súd rozhodol aj bez doloženia
relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaného. Nespochybňoval
oprávnenie súdu určiť dlhšiu (než zákonom stanovenú) lehotu na plnenie, k čomu však môže dôjsť len

výnimočne v odôvodnených prípadoch a musia byť zistené/zohľadnené relevantné skutočnosti (napr.
výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, ním prejavená snaha o plnenie záväzku
počas konania). Výška splátok musí súčasne odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež
zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu veriteľa došlo v primeranej dobe. V tejto
súvislosti odvolateľ dodal, že pri určení mesačnej splátky 100 eur (ako to učinil okresný súd) bude

žalovaný,ktorýporušilzmluvu,„opätovneodmenený“možnosťousplácaťúvervsplátkachalensamotnú
istinu bude splácať viac než 2 roky.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostal nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok o uložení

povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.840,15 eur spolu s príslušenstvom (mimo lehoty
splatnosti) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku o zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti a zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP v otázke povolenia splátok žalovanému.

10. Hoci niektoré čiastkové východiská, či úvahy okresného súdu v otázke nároku veriteľa na úroky (z
úveru) po jeho zosplatnení nie sú úplne dotiahnuté, resp. dovysvetlené, určujúce konštatovanie, vrátane
rozhodujúcej časti argumentácie, je vecne správne. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti totiž
veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať
okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných prostriedkov. Z doktrinálneho hľadiska

nie je podstatné, či bezprostredne reálne (predovšetkým v spojitosti s majetkovým statusom dlžníka)
môže k takémuto okamžitému vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho
dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok.
11. Ak spotrebiteľ už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby

veriteľzískavalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenejdržbyprostriedkovspotrebiteľom.
V opačnom prípade - ako náležite vyslovil už okresný súd - by bol založený ústavne nekonformný stav,
v ktorom spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by
naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami, išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo

na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou.

12. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru
z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi

povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia. Od
prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav. S
protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie.
Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis,
t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy

o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované
kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

13. Neopodstatneným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí (iných všeobecných) súdov v

obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2
a § 455 CSP). Pokiaľ ide bezprostredne o odvolací súd - Krajský súd v Žiline - aktuálne už všetky jeho
občianskoprávne senáty aplikujú výklad zodpovedajúci výkladu zaujatému v súdenej veci.
14. Zároveň bezprostredne v rozoberanej otázke nebolo zatiaľ vydané rozhodnutie, resp. rozhodnutia
„vyšších súdov“, ktoré by bolo možné považovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Prístup k danej problematike prezentovaný prvoinštančným i odvolacím
súdom bol však - okrem iného - akceptovaný tiež Ústavným súdom SR (bližšie napr. uznesenie sp.
zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), ktorý konštatoval, že ho nemožno považovať za svojvoľný, resp.
za taký, ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu. Súčasne z hľadiska rôznorodosti súdnej
praxe je podstatné, že okresný súd (čiastočne i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia,

keďže konanie v prvej a odvolacej inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny
názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal
v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
144/2014 z 13.5.2014).

15. Naproti tomu odvolanie žalobcu je dôvodné vo vzťahu k povoleniu splátok žalovanému. V tejto
spojitosti napadnutý rozsudok obsahuje len konštatovanie vyjadrenia žalovaného o tom, že žiada
umožnenie splácania dlhu v splátkach, „nakoľko pri splácaní úveru sa dostal do ťažkostí a nie je v jeho
silách nárok splniť v požadovanej dobe“ (bod 6. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu). Z rozsudkutak nie je vôbec zrejmé, z akých úvah a na základe akých skutkových zistení vychádzal okresný súd pri
určení lehoty plnenia, t.j. pri povolení splátok.
16. Nadväzne je nutné konštatovať, že ide o časť (výroku) napadnutého rozhodnutia, ktorá nie je

zdôvodnená. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom neoddeliteľnou súčasťou
práva na spravodlivý proces. Nevymedzenie konkrétnych (v tomto prípade skôr žiadnych) dôvodov
rozhodnutia nielen bráni vykonaniu náležitého odvolacieho prieskumu súdom vyššej inštancie, ale
predovšetkým znemožňuje dotknutej strane sporu (proti)argumentovať, teda uskutočňovať jej patriace
procesné práva a tým efektívne brániť a uplatňovať (tvrdené) hmotnoprávne oprávnenia. Pre absenciu

akýchkoľvek skutkových šetrení a zistení nebolo možné tento nedostatok odstrániť bezprostredne
postupom odvolacieho súdu.

17. Úlohou okresného súdu bude v predmetnej otázke vydať nové rozhodnutie, ktoré náležite -
zodpovedajúco požiadavkám § 220 ods. 2 CSP - odôvodní. Pokiaľ dospeje k názoru, že je v danej
spojitosti potrebné vykonať doplňujúce šetrenia, nie je v zmysle § 295 CSP limitovaný procesnou

aktivitou (tu skôr pasivitou) žalovaného spotrebiteľa.
18. Ako závislý výrok bol zrušený aj výrok o trovách konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že z
hľadiska pomerovania úspešnosti v spore je opodstatnené prihliadať nielen na samotnú istinu; osobitne,
ak nárokované príslušenstvo ku dňu rozhodovania súdu predstavuje významnú (v desiatkach percent)
časťtvrdenéhonároku(bližšienapr.rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1MCdo1/2004).Vnovom

rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.