Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617211712
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617211712.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky Z. D., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX, Y..Č.. X., P. XX proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené K. Š., J..
XX.XX.XXXX, G. K. XX, za účasti mal. P. D., J.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o návrhu navrhovateľky - matky na
určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že K. Š., V.. Š., J.. XX.XX.XXXX, V..Č.. XXXXXX/XXXX je otcom mal. P. D., V.. D.M.,
J.. XX.XX.XXXX, V..Č.. XXXXXX/XXXX z matky Z. D., V.. D., J.. XX.XX.XXXX, V..Č.. XXXXXX/XXXX.

II.Zveruje samal.P.D.,J..XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ktorájeoprávnenáapovinná
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec K. Š., J.. XX.XX.XXXX je p
o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od 07.06.2017,
ktoré výživné je p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

III. Zaostalé výživné zo strany otca K. Š., J.. XX.XX.XXXX na mal. P. za obdobie od 07.06.2017 do
31.08.2018 v celkovej výške 1.480,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

V. Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania vo výške 393,04 Eur voči otcovi K. Š., J..
XX.XX.XXXX, ktoré je otec p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka, ako navrhovateľka, podala na tunajšom súde dňa 07.06.2017 návrh, ktorým žiadala, aby súd

určil, že K. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX (ďalej aj ako „muž, ktorého otcovstvo má byť určené“, resp.
„otec“), je otcom maloletého P. D., J.. XX.XX.XXXX, z matky Z. D.Š., J.. XX.XX.XXXX, Y.. G. K. XX, K. G.
X.. P. XX a zároveň, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať
na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne od XX.XX.XXXX, t.j. od narodenia maloletého.

2. Návrh odôvodnila tým, že je slobodnou matkou. Z mimomanželského vzťahu s mužom,
ktorého otcovstvo má byť určené, sa narodil mal. P. D. dňa XX.XX.XXXX. Dieťa sa narodilo na

gynekologickopôrodníckom oddelení Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves s pôrodnou váhou
3220g/49 cm. Dieťa sa narodilo donosené, zdravé. S mužom, ktorého otcovstvo má byť určené,
sa spoznali prostredníctvom sociálnej siete v decembri 2015. Spočiatku ku tomuto mužovi do K.M.
chodievala počas víkendov. Vo februári 2016 sa k nemu nasťahovala. S menovaným mala pravidelnenechránené pohlavné styky. Z pohlavných stykov otehotnela. Poslednú menštruáciu mala 05.02.2016,
ktorá trvala dva dni. Potom sa jej zmenili chute, cítila sa unavene. V mesiaci marci 2016 už menštruačný
cyklus nedostala. Pred vyšetrením gynekológa si urobila tehotenský test, ktorý bol pozitívny. Dňa

16.03.2016 bola na gynekologickom vyšetrení, kde jej lekár potvrdil tehotenstvo. Oznámil jej, že je
v piatom až šiestom týždni tehotenstva. Mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, túto skutočnosť
telefonicky oznámila. Spočiatku sa tešil, že je tehotná. Počas celého tehotenstva sa hádali, vždy bol
nejaký konflikt. Dôvodom hádok bola chorobná žiarlivosť zo strany menovaného, upodozrieval ju z
nevery. V mesiaci júl 2016 sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a odišla k svojim rodičom do

Levoče. S mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, bola už len v telefonickom kontakte, neobnovili
spolužitie. O tom, že sa narodil mal. P. mu oznámila formou MMS správy. Menovaný jej odpovedal, že
malý sa nepodobá na neho, preto nie je jeho syn. Takto sa vyjadril aj na sociálnej sieti. V decembri
2016 prišiel do Levoče pozrieť dieťa. Priniesol mu detské plienky a detskú hračku. Pred Vianocami 2016
priniesol detské plienky, oblečenie, detské hračky. Menovaný po narodení dieťaťa mal záujem uznať
otcovstvo na matričnom úrade. Ona mala po operačnom zákroku zdravotné problémy, nemohla som sa

dostaviť na matričný úrad. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, nemal pochopenie pre jej problémy.
Potom opakovane sľuboval, že pôjdu na matričný úrad, ale nestalo sa tak. Vo veci otcovstva podala
na súd návrh na uznanie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Konanie sa viedlo na Okresnom
súde Spišská Nová Ves pod č. 5Po 18/2017. Menovaný sa na súdne predvolania nedostavil. Ona s
nijakým iným mužom v čase splodenia dieťaťa neudržiavala intímnu známosť. Pri pohlavných stykoch s

menovaným nepoužívali žiadnu ochranu, pohlavné styky boli vždy dokonané. Ona (matka) je slobodná,
žijem spolu s maloletým P. v domácnosti u jej rodičov. Je bez pracovného pomeru. Je jej poskytovaný
rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR mesačne.
Iný príjem nemá. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. P. D.. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené,
je slobodný, vyživovaciu povinnosť má okrem mal. P. aj k mal. O. Š., ktorý mu je súdom zverený do

osobnej starostlivosti. Naposledy pracoval v spoločnosti N. N. N.. V.. Q.. G.. Od januára 2017 sa prestal
zaujímať o dieťa, nenavštevuje ho. Na jeho výživu vôbec neprispieva od jeho narodenia. Neprispel ani
na detskú výbavičku okrem vecí, ktoré dieťaťu priniesol v decembri 2016.

3. Muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, sa k návrhu písomne nevyjadril , avšak na pojednávaní

konanom dňa 14.11.2017 uviedol, že pokiaľ by uvedené dieťa bolo jeho synom, navrhovateľka by mu
nič netajila a preto zatiaľ otcovstvo k dieťaťu odmieta.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (matky), muža, ktorého otcovstvo má byť určené,
ako aj znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Navrhovateľka (matka dieťaťa) a muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa podľa ich zhodných
výpovedí zoznámili dňa 13.12.2015 a to cez internet. na to následne asi o dva, resp. tri dni po tom
mali spolu nechránený sex a to vo večerných hodinách v mieste bydliska uvedeného muža. Následne
pokračovali v nasledujúci deň, kedy navrhovateľka u dotyčného muža už aj prebývala, príp. sa stretávali

cez víkend.

6. Podľa výpovede navrhovateľky, dňa 05.01.2016 dostala svoje dni, avšak od tohto dátumu sa s
dotyčným sexuálne stýkala a to dvakrát. Vo februári 2016 konkrétne 05.02.2016 dostala svoje dni, ale
len v dvoch dňoch, následne už mala zvláštne chute a po tomto dátume mala s dotyčným ešte jedenkrát

nechránený styk. V marci 2016 otehotnela, čo navrhovateľka zistila z testu, ktorý si urobila podľa jej
výpovede dňa 15.03.2016 a dňa 16.03.2016 jej to potvrdil aj jej gynekológ, ktorého navštívila. Vo svojej
výpovedi poprela, že by v uvedenom relevantnom období sa stýkala s iným mužom. Podľa jej slov,
keďže bola na rizikovom tehotenstve, od marca 2016 až kým sa nenarodil mal. syn nemala pohlavný
styk. Dieťa sa narodilo riadne donosené.

7.Naprotitomumuž,ktoréhootcovstvomábyťurčené,vosvojejvýpovedisícepotvrdil,žepo05.01.2016
mal s navrhovateľkou ešte ďalší pohlavný styk a to asi 3-4 dni po tomto dátume, avšak následne ďalší
styk s menovanou v mesiaci január 2016 už popieral, tvrdiac, že táto síce u nich v tom čase ešte bola
doma,avšakonbolnapracovnomturnuse.Rovnakotakpoprelpohlavnýstyksnavrhovateľkouvmesiaci

február 2016, nakoľko v tom mesiaci dňa 01.02.2016 mal odísť na pracovný turnus na 20 dní a rovnako
poprel, žeby mal mať s navrhovateľkou v marci 2016 pohlavný styk, kedy mu oznámila, že je tehotná.8. Podľa správy vtedajšieho zamestnávateľa muž, ktorého otcovstvo má byť určené, bol v mesiaci
december 2015 PN, v mesiaci január 2016 bol na pracovnom turnuse v dňoch od 08.01.2016 do
22.01.2016 v Mochovciach, v mesiaci február 2016 bol na pracovnom turnuse v dňoch od 01.02.2016

do 18.02.2016 v Mochovciach, v mesiaci marec 2016 bol PN, v mesiaci apríl 2016 bol na pracovnom
turnuse v dňoch od 09.04.2016 do 27.04.2016 v Mochovciach a v mesiaci máj 2016 mal dovolenku.

9. Zo znaleckého posudku č. 17/2018 súdneho znalca V.. M. I. vyplynulo, že vzhľadom na kombináciu
alel mal. P. a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, bolo zistené, že označený muž je potvrdený

biologický otec maloletého dieťaťa, pretože maloleté dieťa má genotypovú zhodu vo všetkých 16STR
polymorfizmoch s genotypom označeného muža. Genotypová zhoda maloletého dieťaťa s označeným
mužom je vo všetkých 16STR polymorfizmoch a ta pravdepodobnosť otcovstva je 99,99%. Na základe
nálezu DNA analýzou otcovstvo označeného muža voči maloletému dieťaťu je prakticky dokázané,
keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,99%.

10. Podľa výpovede navrhovateľky k uznaniu otcovstva na matričnom úrade nedošlo preto, lebo mala
ťažký pôrod, bola po cisárskom reze, mala stehy, ťažko sa jej pohybovalo a to predovšetkým po
schodoch a menovaný muž, ktorého označila za otca to nevedel pochopiť a následne sa prestal už
ozývať.

11. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov konania, navrhovateľka - matka býva s dieťaťom
u svojich rodičov v byte, ktorý majú jej rodičia prenajatý. Okrem nich tam býva ešte dospelá sestra
navrhovateľky so synom a tiež jej dospelý brat. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku
od narodenia dieťaťa vo výške 213,20 EUR mesačne a toho času vo výške 214,70 EUR mesačne a
prídavku na dieťa pôvodne vo výške 23,52 EUR mesačne a toho času vo výške 23,68 EUR mesačne.

Pokiaľ ide o ostatných členov jej domácnosti, jej otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške
cca 380,- Eur a jej mama poberá opatrovateľský príspevok vo výške cca 249,- Eur. Jej sestra nepracuje,
hľadá si zamestnanie, jej príjem tvorí len výživné na mal. dieťa. Brat poberá invalidný dôchodok.
Navrhovateľka nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, okrem mal. syna nemá žiadne iné deti. Do
domácnosti, ktorú obýva, prispieva podľa jej výpovede čiastkou cca 50,- Eur a to formou nákupov.

Náklady na uvedenú domácnosť sa pohybujú vo výške cca 350,- EUR mesačne.

12. Otec dieťaťa (t.j. muž, ktorého otcovstvo má byť určené) bol pôvodne zamestnaný v spoločnosti
N. N.F. N..V..Q.., G., kde s ním bol ukončený pracovný pomer dohodou dňa 13.05.2016. Podľa správy
uvedeného zamestnávateľa ho nebolo možné ďalej zamestnať. Za obdobie posledných 12 mesiacov

u tohto zamestnávateľa dosiahol celkovú čistú mzdu vo výške 2.180,26 EUR, pričom za obdobie od
17.07.2015 do 07.08.2015 mu tiež bola týmto zamestnávateľom vyplatená nemocenská dávka vo výške
53,17 EUR, za obdobie od 06.10.2015 do 25.10.2015 vo výške 53,17 EUR, za obdobie od 30.11.2015
do 31.12.2015 vo výške 53,17 EUR a za obdobie od 03.03.2016 do 31.03.2016 vo výške 56,17 EUR.

13. Podľa daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, tento dosiahol zo závislej
činnosti celkové príjmy vo výške 2.741,97 EUR, pričom úhrn povinného poistného predstavoval sumu
589,83 EUR. Základ dane tvorila suma 2.152,14 EUR. Daňovú povinnosť mal nulovú.

14. Od 02.11.2016 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny, odkiaľ bol dňa 14.06.2018 vyradený. Je poberateľom prídavku na dieťa vo
výške pôvodne vo výške 23,52 EUR mesačne a toho času vo výške 23,68 EUR mesačne. Okrem
maloletého P. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému O. Š., J.. XX.XX.XXXX, ktorý mu bol
súdom zverený do osobnej starostlivosti.

15. Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny otec (muž, ktorého otcovstvo má byť určené)
má základné vzdelanie. Zároveň tento úrad k 17.07.2018 evidoval voľné pracovné miesta s prípadnou
požiadavkou len na základné (príp. nedokončené základné) vzdelanie na pozíciu „ošetrovateľ HD“ pre
zamestnávateľa AGRO -REAL, s.r.o. s ponukou mzdy od 480,- EUR (č.l. 81 súdneho spisu), na pozíciu
„pomocník v kuchyni“ pre zamestnávateľa SUPERMIX s.r.o. s ponukou mzdy od 500,- EUR (č.l. 81

súdneho spisu), na pozíciu „pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe“ pre zamestnávateľa Z. S.
s ponukou mzdy od 480,- EUR (č.l. 81 súdneho spisu), bez toho, aby sa vyžadovala prax a s nástupom
do práce ihneď.16. Mal. P. je kŕmený riadnou stravou, používa plienky, na ktoré sa mesačný náklad pohybuje vo výške
cca 30,- EUR. V rovnakej sume sa pohybujú aj náklady na drogériu pre maloletého. Od narodenia
bol trikrát hospitalizovaný na detskom oddelení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, kde matka za

ubytovanie a stravu hradila poplatok vo výške 30,90 EUR.

17. Muž, ktorého som označila za otca a teda otec dieťaťa na maloletého ničím neprispieva, akurát v
minulosti raz alebo dvakrát doniesol plienky.

18. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

19. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

20.Podľa§94ods.2Zákonaorodine,zaotcasapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

21.Podľa§105zákonač.161/2015Z.z.,Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlenako„CMP“),konaniami

vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o

b) určenie otcovstva.

22. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého

obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

23. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

24.Súdpovykonanomdokazovaní,predovšetkýmnazákladeznaleckéhodokazovaniadospelkzáveru,
že muž, ktorého navrhovateľka označila za otca dieťaťa, je skutočne biologickým otcom maloletého P.
a na základe týchto skutočností preto určil otcovstvo uvedeného muža k tomuto maloletému tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

27. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

28. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

33. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

34. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

35. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

36.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

37. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

38. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

39. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2

písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

40. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného

posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

41. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje

počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa
a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR
mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.42. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13
EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na

jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

43. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom

konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

46. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého.

47. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

48. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

49. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

50. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,

súd na jeho názor prihliadne.

51. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

52. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

53. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

54. Vzhľadom k tomu, že s konaním o určení otcovstva je zo zákona spojené aj konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, ku ktorému bolo otcovstvo určené,

súd zároveň v tomto konaní rozhodoval aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému P.. V
nadväznosti na to súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky v tejto jeho časti je
potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.55. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z
vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z
týchtodôkazovtiežvyplynulo,žemaloletý vsúčasnejdobejevstarostlivostimatky,ktorásaomaloletého

riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.

56. Pokiaľ ide o výživné na maloletého P., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov.

57. Do rodiny matky je vyplácaný rodičovský príspevok toho času vo výške 214,70 EUR a prídavok na
dieťa v sume 23,68 EUR mesačne. Matka uhrádza náklady na bývanie v domácnosti, ktorú toho času
obýva v sume 50,- EUR mesačne. Mal. P. je v jej celodennej starostlivosti, kedy podstatne náklady na
neho predstavujú predovšetkým výdavky na stravu, a tiež náklady na plienky, ktoré sa pohybujú v sume
cca 30,- EUR mesačne a hygienické potreby vo výške cca 30,- EUR mesačne. Nie nezanedbateľnou

položkou sú aj náklady na oblečenie takéhoto dieťaťa, ktoré rastie a je potrebné mu zabezpečovať veci
primerané jeho vzrastu.

58. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu

odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

59. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie

má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady patria náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a
drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky,
preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri

posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie
životnej úrovne rodičov a dieťaťa.

60. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v
čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho

úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj
prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup takéhoto oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov,
či cestovného k lekárovi pre dieťa, nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto
položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka.

61. Otec maloletého si predvolania na pojednávania po vykonanom dokazovaní prestal preberať. Svoje
majetkové a príjmové pomery súdu žiadnym spôsobom nepreukazoval. V období od 02.11.2016 do
14.06.2018 bol vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bol vyradený. Súd
však má vedomosť o tom, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

62. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť

poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadomna svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

63. V konaní nebolo preukázané, že by otec z hľadiska jeho majetkových pomerov vykazoval nejaký
zvýšený majetkový štandard. Nepreukázalo sa, že by toho času vlastnil majetok vyššej hodnoty.

64. Podľa názoru súdu, vzhľadom na súčasnú ponuku na trhu práce je možné, aby sa otec maloletého
zamestnal a súd sa nedomnieva, že otec za súčasných podmienok je odkázaný len na prípadné štátne

sociálne dávky. Otec ďalej nepreukázal, že si aktívne hľadá vhodné zamestnanie.

65. Ako vyplynulo z prehľadu voľných pracovných miest, otec sa má možnosť zamestnať na pracovných
pozíciách vychádzajúcich z jeho kvalifikácie, ktoré v rámci ponuky mu ponúkajú mzdu minimálne vo
výške 480,- EUR mesačne a to v mieste jeho súčasného bydliska.

66. Pokiaľ sa otec na týchto pozíciách nezamestnal, takýto jeho prístup k zabezpečovaniu si
relevantného príjmu a od neho sa odvíjajúceho plneniu si vyživovacích povinností, nemôže požívať
ochranu a súd nemohol prihliadať v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že otec si doteraz nenašiel vhodné
zamestnanie a nezabezpečil si pre seba príjem v takej výške, ktorá z hľadiska plnenia si vyživovacích
povinnostívočimaloletémusynoviatoajsprihliadnutímnajehoďalšiuvyživovaciupovinnosťkďalšiemu

maloletému synovi, by bola dostatočná k tomu, aby dokázal prispievať na výživu mal. P. v rozsahu,
ktorý odpovedá jeho potrebám.

67. Ako už súd vyššie uviedol, žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje pre povinného
rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane Zákon

o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto
pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu a
tým dôvodom nemôže byť rozhodne skutočnosť, že chce pracovať len v odbore, ktorý ho baví, pričom už
jerodičomnezaopatrenéhodieťaťa,jepovinnosťousúdujehopríjemposudzovaťzjehopotencionálnych
možnosti, ktoré mal ale ich nevyužil.

68. Ako vyplynulo z prehľadu voľných pracovných miest, otec sa má možnosť zamestnať aj na pozíciách
zodpovedajúcich aj jeho vzdelaniu, kde je mu ponúkaný príjem minimálne od 480,- EUR v hrubom
mesačne.

69.Hodnotiacvyššieuvedenéskutočnosti,berúcdoúvahyodôvodnenépotrebymaloletého, prihliadajúc
na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a
teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným
spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, že otec toho času má ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, súd ustálil výšku výživného na maloletého Filipa na sumu XXX,- D. mesačne za obdobie

od podania návrhu, na ktoré sumy súd otca zaviazal prispievať k rukám matky mal. dieťaťa, a v časti
prevyšujúcej uvedenú mesačnú sumu návrh matky.

70. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 07.06.2017, t.j. odo dňa podania návrhu zo strany
matky,postupujúcpodľa§77ods.1Zákonaorodine.Vtejtosúvislostisúdpoznamenáva,žesprísňujúca

úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených
vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie
výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých
dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s
časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné

priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil
včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku
na výživné (vyhrážky, násilie) a podobne.

71. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne

pred podaním jej návrhu nezistil. Matka prehlásila, že si návrh nemohla podľa skôr preto, lebo mala
ťažký pôrod, bola po cisárskom reze, mala stehy, ťažko sa jej pohybovalo a to predovšetkým po
schodoch a menovaný muž, ktorého označila za otca to nevedel pochopiť. I keď súd akceptuje tieto
tvrdenia navrhovateľky, aj keď ich nedoložila príslušnými dokladmi, predsa len od narodenia dieťaťado dňa podania jej návrhu uplynula doba viac ako polroka (takmer osem mesiacov) a pokiaľ matka
mala vedomosť o tom, že ňou označený otec odmieta uznať otcovstvo k dieťaťu, čo sama vo svojich
výpovediach potvrdila, že túto vedomosť mala, mala konať proaktívne a takýto návrh podať už začiatkom

roka 2017 a nečakať na to, či si to prípadne ňou označený muž nerozmysli v rámci ňou iniciovaného
konania o súhlasnom vyhlásením rodičov o určení otcovstva k maloletému, vedenom na tunajšom súde
pod sp.zn. 5Po/18/20147, keď už v tom čase mala vedomosť o tom, že tento muž nehodlá určiť svoje
otcovstvo k dieťaťu dobrovoľne. Preto súd rozhodol o priznaní výživného až počnúc od podania návrhu
vo veci samej a v prevyšujúcej časti t.j. za obdobie od 18.11.2016 do 06.06.2017 návrh zamietol.

72. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od
07.06.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie
od 07.06.2017 do 31.08.2018, a to v celkovej výške 1.480,- Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal
v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

73. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 100,- EUR mesačne
za mesiace júl 2017 až august 2018 vrátane (t.j. 14 mesiacov x 100,- EUR) a pomernej časti
určeného výživného za mesiac jún 2017 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie
od 07.06.2017 do 31.07.2017), čo predstavovalo čiastku 80,- EUR (t.j. 100 EUR /31 dní x 24 dní).
Celková suma určeného výživného na maloletého syna za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku

1.480,- Eur (t.j. 100,- EUR x 14 mesiacov + 80,- EUR).

74.Vkonanínebolopreukázané,žebyotecodnarodeniadieťaťa,tedazaobdobieod07.06.2017dodňa
rozhodovania súdu, t.j. do 21.08.2018 uhradil na výživu maloletého syna akúkoľvek sumu výživného,
preto súd z vyššie určenej sumy zaostalého výživného neodrátal žiadne otcom poskytnuté plnenia.

75. Súd zaviazal otca zaostalé výživné zaplatiť naraz v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca
na syna a skutočnosť, že otec nepodnikol zásadné kroky k určeniu svojho otcovstva.

76. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.08.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 20. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac august 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

77. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

78. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

79. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

80. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových

konaniach rozhodovať len na návrh.

81. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

82. Podľa § 259 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) ak pri
dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a
povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

83. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd, ako svedočné, priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

84. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.85. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali sumu 393,04 Eur, ako sumu, ktorá bola poukázaná z
finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu V.. M.

I. v celkovej výške 393,04 Eur, potom, čo táto nebola vykrytá v plnej miere sumou preddavku, na
zloženie ktorého bol vyzvaný muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, teda otec dieťaťa, ktorý však
tento preddavok nezložil.

86. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie,

kedy muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, popieral svoje otcovstvo k dieťaťu, za otca
ktorého ho označila navrhovateľka. Menovaný muž v tomto konaní nebol úspešný, nakoľko uvedeným
znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že je otcom uvedeného dieťaťa a teda zavinil vznik týchto
trov. Súd preto tohto účastníka zaviazal na úhradu týchto trov štátu, ako neúspešného účastníka tohto
konania, ktorý svojim postojom k návrhu vedenie tohto konania vyvolal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.