Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/293/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1213237877.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci

žalobkyne: E. K., O.. XX.X.XXXX, V. F. XXX/XX, K. M., zastúpená JUDr. PaedDr. Ivan Pecník Phd.,
MBA, advokát, Karloveská 3154/32, Bratislava, proti žalovanému I. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XX,V., o
určenie otcovstva k mal. F. G. K., O.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalovaný I. Y., E.. Y., O.. XX.X.XXXX, E..Č.. XXXXXX/XXXX, V. Z. XX, V. je otcom
maloletej F. G. K., O.. XX.X.XXXX, E..Č.. XXXXXX/XXXX z matky E. K., E.. K., O.. XX.X.XXXX, E..Č..
XXXXXX/XXXX V. F. XXXX/XX, K. M. - E..

II. Maloletá F. G. K., O.. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. K., O..
XX.X.XXXX.Styk otca s maloletou sa n e u r č u j e .
III. Maloletú F. G. K., O.. XX.X.XXXX zastupujú obaja rodičia a spravujú jej majetok.
IV. Otec je povinný hradiť na maloletú F. G. K., O.. XX.X.XXXX výživné vo výške 59,43€ mesačne počnúc
dňom narodenia maloletej, t.j. od 22.2.2013 vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletej.
V. Zročné výživné vo výške 3105,20 €, ktoré pozostáva zo siedmych dní mesiaca február 2013 v sume

14,84 €, mesiaca marec až december 2013 v sume 594,30 €, január až december 2014 v sume 713,16
€, január až december 2015 v sume 713,16 €, január až december 2016 v sume 713,16 €, január až jún
2017 v sume 356,58 € je otec povinný hradiť v 60,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
VI. Úspešnej žalobkyni sa proti neúspešnému žalovanému priznáva náhrada trov konania vo výške
100%.
VII. Štátu sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala určenia otcovstva a úpravy rodičovských práv a povinností k

maloletej F. G. K. O.. XX.XX.XXXX. Vo svojom návrhu uviedla, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila dcéra
F. G. K.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stýkala so žalovaným, ktorý bol v rozhodnom
čase jej jediným partnerom.
2. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla: ,,Bola som s odporcom v jednom hoteli 8.6.2012. Odporca
chodil za mnou do K. M., spriatelili sme sa, chodil za mnou do školy. S odporcom som predtým pohlavný
styk nemala, ani s nikým iným som v tom rozhodujúcom období intímny styk nemala. Boli sme toho
dňa v hoteli. Mali sme pohlavný styk a to v izbe na posteli, ochranné prostriedky sme nepoužívali. S

odporcom som mala intímny styk len raz a to 8.6.2012. Po tomto styku s odporcom som s nikým iným
pohlavný styk nemala. Mala mi dôjsť menštruácia okolo 28. 29. Júna 2012, nedochádzala mi, kúpila
som si tehotenský test a ukázalo mi, že som tehotná, na druhý deň som volala odporcovi, zdvihol to
jeho kamarát a citoval, že keď dôjde do Zlatých Klasov, tak mi nakopne do brucha a odíde mi to decko.Chcela som to riešiť s odporcom, že si to dám preč, chcela som od neho peniaze a to na zákrok, pretože
smi sme boli vtedy v takej fin. situácii, že sme peniaze nemali. On to odôvodnil tak, že mi dá tie peniaze,
ale ubiehali mesiace a nič. Keď som bola zhruba v 6 mesiaci tehotenstva, tak sa s ním stretli obaja moji

rodičia a chcel sme sa dohodnúť, že to nepôjde súdnou cestou ale sa dohodneme. Povedal, že dobre
ale nič z toho nebolo, narodila sa malá, volala som mu, nedvíhal mi telefón, keď dvihol, iba ma ohováral
spolu so svojimi kamarátmi. Chcela som zistiť, že aké choroby mal on keď bol malý, lebo malej zistili na
Kramároch, že má laktózovú intoleranciu, potom sme sa stretli v januári minulý rok, aj vtedy sľuboval
hory doly, ale nič a odvtedy tak isto nič. Navrhujem návrhu vyhovieť.´´

3. Právny zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol :,,Vážený súd, žiadam aby vzhľadom na
vykonané dokazovanie zaviazal žalovaného platiť výživné vo výške 30% sumy životného minima a
zároveň zaviazal s platením spätného výživného odo dňa narodenia dieťaťa. Žiadame aby súd určil
žalovaného ako otca maloletej F.. Žiadame priznať trovy právneho zastúpenia ako aj vykonaného
dokazovania. ´´
4. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol: ,,S návrhom nesúhlasím, ja som chodil do K. M. ale nie za ňou,

ja som robil akurát šoféra svojím robotníkom. Viete mladé baby sa tam pobláznili a ona sa dopočula po
týždni, že tam chodím denno-denne a behal som tam inými autami, došla ona a začala sa tlačiť stále do
auta. Už tehotná predtým bola, pretože ona mala nejaký dvojročný vzťah predtým. Čo sa týka toho dňa
na tom hoteli, my sme boli na cigánskej zábave v Šamoríne, ja som sa tam opil. Ani neviem ako som
sa tam dostal, neboli sme tam len mi dvaja, bola tam aj jej sesternica a môj švagor. Len v občianskom

preukaze zapísali len ju a mňa a boli sme všetci 4 na jednej izbe,, lebo som čakal na auto, kamarát
mi doniesol auto a jej išlo od začiatku iba o to, lebo hneď na druhý deň mi volala, že jej je zle, či neni
tehotná, že ma ide udať, že som ju znásilnil, tak som jej povedal, že nech ma udá, určite sme pohlavný
styk nemali. Nebola ani prvá ani posledná zo K. M., čo som ich odmietol, ja som jej hneď povedal, že
mám ženu a 2 deti a nie som ani prvý človek, ktorého označila za otca, takto otravovala aj kamarátov,

že mal by si prispievať na svoju malú a tak. Chcel by som ešte uviesť, jej kamošky ma upozorňovali na
to, že čo je zač, že bárs kde po cintorínoch mala pohlavný styk s bárs kým a že pokoja od nej nebudem
mať. Keby to dieťa bolo moje, tak sa k tomu postavím ako chlap a platím alimenty, ale ja na cudzie decko
platiť nebudem. Keď si je 100% istá, nech si dá testy DNA a podľa toho sa zariadim, ja som si 100%
istý, že otcom nie som.´´

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní navrhol návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovieť
6.SúdvoveciustanovilznalcazodborugenetikyaanalýzyDNARNDr.EvuFerákovú,Phd.VZnaleckom
posudku č.25/2015 znalkyňa uviedla, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov
genetiky nemožno vylúčiť otcovstvo I. Y. voči mal. F. G. K., pretože označený muž má všetky alely ktoré
biologický otec dieťaťa musí mať. Pravdepodobnosť otcovstva I.Š. Y. voči maloletej F. G. K. má číselnú

hodnotu 99,999999%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy
DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať
otcovstvo odporcu I. Y., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XX, V. voči mal. F. G. K. za prakticky dokázané.
7.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,znaleckýmdokazovaním,oboznámil
sa s rodným listom mal. F. G..

8. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
9.Podľa§94ods.1,ods.2Zákonaorodineods.1Aknedošlokurčeniuotcovstvasúhlasnýmvyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ods.2
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
10. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine ods. 1 Súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. ods.2 Rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Ods. 3 Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.
11. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine ods.1 Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť. Ods. 2 Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ods.3 Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vminimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Ods.4 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. ods.5 Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12.Podľa§65ods.1,ods.2Zákonaorodineods.1Akrodičiamaloletéhodieťaťaspolunežijú,súdupraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. ods.2 Súd postupuje

rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania mali spolu intímny styk,
ochranné prostriedky nepoužívali. Dňa 22.02.2013 sa žalobkyni narodila dcéra F. G.. Znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je otcom maloletej F. G.. Po oboznámení sa so znaleckým

posudkom účastníkmi, títo tento nenamietali. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť z doručených správ do
termínu pojednávania a v čase rozhodovania výšku príjmu otca súd pri určení výživného vychádzal i
z návrhu právneho zástupcu žalobkyne a určil otcovi vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške30%zosumyživotnéhominima.Vychádzalpritomzvýškyživotnéhominimavobdobíod1.7.2016
do 30.6.2017 ktorá v tom čase predstavovala 198,09€ z čoho 30% predstavuje 59,43€. Zročné výživné

súd vyčíslil odo dňa narodenia maloletého dieťaťa čiže od 22.02.2013 až do mesiaca jún 2017 vrátane
tak ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku.
14. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie, kedy ešte v čase účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, nezaväzoval strany na zloženie preddavku. Znalečné bolo preto hradené zo štátnych
finančných prostriedkov. Štát ak subjekt, ktorému vznikli v súvislosti s vedením konania výdavky, má

rovnako nárok na ich preplatenie a to neúspešnou stranou v konaní.
15. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 53 CMSP podľa ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaní vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorý mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorý úspech nemali ak to možno spravodlivo
požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127

ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa

náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)