Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612210761
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1612210761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpená advokátskou spoločnosťou
GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanej: D., o zaplatenie sumy
803,19 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 803,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 803,19 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V časti uplatneného úroku 16,90 % ročne zo sumy 803,19 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia
súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 803,19
Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy803,19Eur od05.04.2011dozaplatenia
a s úrokom (pôvodne požadoval úrok z omeškania) 16,90 % ročne zo sumy 803,19 Eur od 05.04.2011

do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa
10.07.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorému bola na
základe návrhu žalovanej ako majiteľky účtu zriadená služba „povolené prečerpanie na osobnom účte“.
Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve, všeobecných podmienok
Dexia banky Slovensko, a.s. a podmienkach zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na
osobnom účte. Keďže žalovaná neuhradila žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy
žalobca dňa 25.03.2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 04.04.2011 bola výška

aktuálneho debetného zostatku v sume 803,19 Eur. Podľa podmienok zriadenia a vedenia služby sa
žalovaná zaviazala splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi podľa bodu 10
týchto podmienok, pričom na sumu čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa
uvedený úrok taktiež aplikuje. Výška úroku podľa úrokovej sadzby produktov je 16,90 % ročne. Žalobca
si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne.

2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci ju súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzala dňa 26.02.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta
prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák.č. 160/2015 Z.z. CSP dňom 01.07.2016 inštitút
opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovanou.

4. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa
11.10.2018.Podľa§219CSP,miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilsúdnasvojejúradnej
tabuli a webovej stránke súdu dňa 28.09.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 10.07.2006, návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 13.10.2006, všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu, oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 25.03.2011, výpisom č. 6 z účtu,

sadzobníkom poplatkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8.Zozmluvyospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa10.07.2006uzatvorenou
medzi žalobcom a žalovanou súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie rastového osobného účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovanej bola zároveň vydaná platobná karta Maestro s denným

limitom platobnej karty 663,87 Eur (20.000 Sk). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou
jej vypovedania v súlade s VOP. Z návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby
povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 13.10.2006 súd zistil, že žalovaná požiadala o zriadenie
povoleného prečerpania.

9. Z listu žalobcu zo dňa 25.03.2011 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že dňom doručenia tohto
oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú, aby v lehote
3 dní odo dňa doručenia oznámenia uhradila debetný zostatok, ktorý bol ku dňu 01.01.2011 v sume
784,16 Eur.

10. Z výpisu č. 4 z účtu žalovanej ku dňu 31.03.2011 bol debetný zostatok na účte žalovanej
- 801,85 Eur, ku ktorej sume žalobca pripočítal ku dňu 04.04.2011 úroky vo výške -1,34 Eur, čím sa
žalovaná dostala ku dňu 04.04.2011 do nepovoleného prečerpania v sume 803,19 Eur.

11. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

12. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,

peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

13. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy naplatby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti..

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 2 písm. a, b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v
čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej

sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné
prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť
písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.25. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úverov od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa časti III U. bod 1. VOP (platné ku dňu uzavretia zmluvy o účte) službu Polené prečerpanie
na osobnom účte (ďalej len služba PP) zriadi banka na osobnom účte klienta v banke v prípade
konkludentného prijatia neodvolateľného návrhu klienta na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb PP
bankou resp. v prípade uzavretia zmluvy o poskytovaní služby PP v súlade s podmienkami uvedenými

v tejto časti III. VOP. Klient nemá právny nárok na zriadenie služby PP. Podľa bodu 2. tejto časti VOP
zmluva bude platne a účinne uzavretá a služba PP bude zriadená momentom povolenia čerpania
peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte bankou.

27. Podľa časti III. U. bod. 9 VOP suma čerpaných finančných prostriedkov nad výšku debetného limitu
je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa

sadzobníka.

28. Podľa čl. III.A, bod 23 VOP ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa prekročí
povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote
uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa považuje

za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať
takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu
pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný zostatok), resp. je
prekročené povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania
a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je

spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 10.07.2006
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe tejto zmluvy žalobca
zriadil pre žalovanú rastový osobný účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom žalovaná

vykonávala bezhotovostné a hotovostné transakcie. Jej predmetom bolo zriadenie osobného účtu a
vydanie platobnej karty. Zároveň strany dohodli povolené prečerpanie na účte žalovanej, ako to vyplýva
z výpisu z účtu č. 6, avšak žalobca súdu nepreukázal výpisy z účtu, z ktorých by bolo zrejmé, v akej výške
debetného limitu akceptoval návrh žalovanej na povolené prečerpanie, a z ktorých by vyplývala výška
úrokovej sadzby, uplatňovanej pri povolenom prečerpaní na účte. Žalobca súdu doložil len jeden výpis

č. 6 z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva výška nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na
účte. Žalobca od zmluvy odstúpil, nakoľko na účte bol vykazovaný debetný zostatok a vyzval žalovanú
na úhradu debetného zostatku.

30. Súd zastáva názor, že vzťah medzi žalovanou a žalobcom ako veriteľom je spotrebiteľský. Je

nesporné, že právnym základom tohto záväzkového vzťahu je zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v konkrétnostiach súdeného prípadu v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Nejde
iba o právnu úpravu osobitného typu úverovej zmluvy, a teda o absolútny obchod podľa § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo
všeobecnosti. Veriteľ v zmluvnom vzťahu vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval

služby, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov
verejne dostupných v obchodnom registri (www.orsr.sk). Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako
spotrebiteľ, lebo konala pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva.
Zákon o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa dodávateľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. a) a b) zákona). Súd posudzoval vzťah
strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2

tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne
prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka
na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné

aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovanej z toho dôvodu, aby žalovaná nebola znevýhodnená v
porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka.

31. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovanú bežný účet, pričom prečerpanie

finančných prostriedkov na účte vyplýva z predloženého výpisu z účtu č. 6.

32. Ako vyplýva zo samotnej žaloby žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o
odstúpení, pričom účet uzavrel ku dňu 04.04.2011 a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj
vnútorný pohľadávkový účet. Oznámenie o odstúpení od zmluvy o bežnom účte bolo žalovanej doručené
dňa 29.03.2011 t. j. na druhý pracovný deň po odoslaní zásielky (25.03.2011) v súlade s

bodom VIII. časť B bod 5) doložených VOP. Ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu, k uvedenému
dňu 04.04.2011 žalobca evidoval pohľadávku vo výške 803,19 Eur, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne
uplatnenú priznal.

33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 01.02.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36.Keďžežalovanájevomeškanísplnenímpeňažnéhodlhu,súdpriznalžalobcoviajúrokyzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 803,19 Eur od 05.04.2011 do zaplatenia tak ako to požadoval žalobca,
t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k uzavretiu účtu žalovanej. Pri určení výšky úrokov

z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
04.04.2011predstavovala9%ročne(1%+8%=9%),žalobcovitakvznikloprávonaúrokyzomeškania
vo výške 9 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou
úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z.

37. Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z nepovoleného prečerpania na účte žalovanej vo výške
16,90%ročneatoododňa05.04.2011dozaplateniat.j.poplatnomodstúpení odzmluvyatoododňa
nasledujúceho po uzavretí účtu žalovanej. V žalobe uviedol, že žalovaná sa zaviazala splácať čerpanie
finančných prostriedkov do výšky povoleného prečerpania (debetný limit) spolu s úrokmi podľa bodu

10. Podmienok zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“ , ktoré „podmienky
doložil do spisu, avšak z týchto doložených podmienok nevyplýva, kedy boli u žalobcu platné. Ďalej
v žalobe uviedol, že pri čerpaní peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa uvedený úrok
uplatňuje taktiež. Podľa sadzobníka poplatkov platného ku dňu uzavretia účtu žalovanej sa uvádza
sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % ročne a obchodná

úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne. Súd mal za to, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu
odstúpením od zmluvy žalobca vyčíslil zostatok celej dlžnej istiny v sume 803,19 Eur, v ktorej sume sú
už započítané aj úroky, ktoré by žalovaný mal zaplatiť pri riadnom splácaní poskytnutých finančných
prostriedkov, a teda od tohto dňa nie je možné požadovať úroky, pričom riadny úrok, ktorý sa stal
zročným spolu s istinou za obdobie do vypovedania zmluvy bol žalobcovi priznaný v plnej výške. Z

predloženej zmluvy a návrhu na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby „povolené prečerpanie na
osobnomúčte“nevyplývadohodastránsporuovýškeúrokovejsadzbypripovolenomprečerpanínaúčte
postupne od roku 2006 a žalobca súdu nedoložil výpisy z účtu žalovanej, z ktorých by prípadne vyplývali
podmienky poskytnutia povoleného prečerpania t. j. debetný limit, ktorý mu poskytol a hlave úrokovásadzba pri stanovenom debetnom limite. Keďže však žalobca v zmysle zmluvných dojednaní odstúpil
od zmluvy o bežnom účte a na to nadväzujúcich zmlúv, čím sa stal splatný celý dlh a ide o plnenie zo
spotrebiteľského úveru, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov odstúpenia od zmluvy nepatrí. V tom

súd poukazuje na uznesenie ÚS IV 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, „podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru
ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu“. Z
uvedených dôvodov potom súd v tejto časti žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 256 ods.1CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP pri určovaní pomeru úspechu neúspechu

strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak
je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%.
O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).