Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011476
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011476.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.06.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41T/65/2018 zo dňa 17.04.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/65/2018 zo dňa 17.04.2019 bol obžalovaný B. B.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 10.10.2017 v čase okolo 17.30 hod., viedol ako vodič osobné motorové vozidla zn. KIA Rio, EVČ:
PO-XXXEE v pravom jazdnom pruhu smerom od Košíc do centra mesta Prešov po ulici Petrovanskej
v meste Prešov, keď pri odbočovaní vpravo k objektu predajne Mercedes Benz, kde sa jazdné pruhy
spájajú, vedeniu vozidla nevenoval náležitú pozornosť, nerešpektoval vodorovné dopravné značenie

(V-13-šikmé rovnobežné čiary, vyznačujúcich priestor, do ktorého je zakázané vchádzať), ale v jazde
pokračoval, čím tak nedal prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava a prednou časťou svojho
vozidla narazil do ľavého boku predných dverí osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307, EVČ:
PO-XXXFY, ktoré viedol V. B., nar. XX.X.XXXX od predajne Mercedes Benz, následkom zrážky utrpel
podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 38-40 dní. Obvinený svojim
konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 2 s poukazom na § 137

ods. 2 písm. c), h) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo mu bol podľa § 158 Tr. zákona s
použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, l/ a § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený peňažný trest vo výmere
350,- eur a súčasne mu bol podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu bol zároveň uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel na dobu 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení proti výroku o treste. V
predložených dôvodoch odvolania vyslovil, že výrok o treste považuje za nesprávny, nakoľko uložený
trest je vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu trestom neprimeraným. Poukázal pritom na skutočnosť,
že medzi ním a poškodeným dňa 05.12.2018

bola uzatvorená dohoda o zmieri, pri ktorom úkone poškodený zároveň vyhlásil, že skončenie trestného
stíhania zmierom považuje za spravodlivé. Aj keď bol zmier schválený súdom prvého stupňa dňa
09.01.2019, krajský súd ho svojím uznesením zo dňa 05.03.2019 zrušil.
Okresný súd ho uznal napadnutým rozsudkom vinným a uložil mu peňažný trest vo výške 350,- eur
a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov. Počas celej
doby vedeného trestného stíhania poskytoval orgánom činným v trestnom konaní maximálnu možnú

súčinnosť, k spáchanému skutku sa ihneď priznal a svoje konanie do dnešného dňa úprimne ľutuje.
Všetku spôsobenú škodu dobrovoľne nahradil. Nemenej významnou skutočnosťou je, že držiteľomvodičského oprávnenia je od 15.02.2005, pričom motorovým vozidlom jazdí každý deň. Počas tejto doby
sa dopustil iba piatich priestupkov, čo vyplýva z evidenčnej karty vodiča. V dvoch prípadoch pritom išlo
o prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, pričom jazdil mimo obce, v dvoch prípadoch nerešpektoval

dopravné značenie a len v jednom prípade sa dopustil priestupku, ktorý mal za následok vznik dopravnej
nehody, ktorú spôsobil tak, že jeho vozidlo dostalo šmyk, vošlo z vedľajšej cesty na hlavnú, kde doňho
narazilo vozidlo jazdiace po hlavnej ceste. Pri dopravnej nehode nebol nikto zranený. Je preto na mieste
konštatovanie, že oprávnenie viesť motorové vozidlá vykonáva s plnou zodpovednosťou a rešpektom
k pravidlám cestnej premávky. Udalosti trestného činu zo dňa 10.10.2017 je nevyhnutné hodnotiť ako

nešťastný exces z inak bezproblémového výkonu jeho oprávnenia. Nemenej významnou skutočnosťou
je, že doposiaľ súdne trestaný nebol a nevedie sa voči nemu žiadne iné konanie. Považuje sa preto za
človeka čestného, ktorý sa snaží viesť riadny život. Okresný súd k uloženému trestu uviedol, že tento
vytvorí podmienky pre jeho výchovu a dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie. Okresný súd sa však
žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, na ktorú počas celého trestného stíhania poukazoval
a to, že jeho zamestnávateľ v prípade uloženia trestu zákazu činnosti bude nútený ukončiť s ním

pracovný pomer. Jeho pracovné zaradenie totiž vyžaduje platnosť vodičského oprávnenia, nakoľko na
manipuláciu s materiálom používa vysokozdvižný vozík. Podľa normy BGV D27 je pritom pre všetku
manipuláciu s materiálom vysokozdvižným vozíkom nutné zabezpečiť osobu, ktorá má platné vodičské
oprávnenie. Neobstojí preto konštatovanie, že pokiaľ vykonáva prácu na pozícii skladník, nie je pre
výkon tohto druhu práce nevyhnutné vodičské oprávnenie. V tejto rovine sa preto uložený trest zákazu

činnosti javí ako nespravodlivý, rozporný najmä s ustanovením § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona. Stratou
príjmu by ako jediný živiteľ rodiny ohrozil nielen seba, ale najmä svoju rodinu. K dnešnému dňu má
vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom, spláca hypotekárny úver, ktorý je zabezpečený
záložným právom na ich rodinnom dome a preto v prípade straty zamestnania dôjde k reálnej hrozbe
vzniku jeho platobnej neschopnosti voči financujúcej banke, čo môže vyústiť k zosplatneniu celého

hypotekárneho úveru a následne dražbe ich rodinného domu. Podľa jeho názoru súd nedostatočne
prihliadal i na povahu a závažnosť prečinu, ktorý spáchal, na jeho postoj k spáchanému skutku ako aj
k následnému odstraňovaniu následkov trestného činu. Ak aj krajský súd zrušenie schválenia zmieru
dôvodil, že skončenie jeho trestného stíhania je neprimerane mierne, neznamená to, že uloženie trestu
zákazu činnosti v spojení s peňažným trestom je rozhodnutím primeraným a to najmä s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti vedeného trestného stíhania a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vedeného
trestného stíhania, pretože žiadne z ustanovení Tr. zákona neukladá súdu povinnosť uložiť mu trest
zákazu činnosti. Práve naopak, z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona plynie, že tresty uvedené v § 32
je možné ukladať aj samostatne. Podľa jeho názoru vydanie odsudzujúceho rozsudku s uznaním viny a
uložením peňažného trestu je v jeho prípade trestom primeraným. Navrhol preto, aby kraj-ský súd zrušil

výrok o treste a v súlade s § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol uložením iba peňažného trestu.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania bol v prvom rade posúdený procesný postup z hľadiska jeho

zákonnosti, pričom z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že konajúci súd vykonal
hlavné pojednávanie za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku
skutku kladenému mu obžalobou za vinu, k vykonaným dôkazom, či predložiť argumenty k výroku o
treste, keďže na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, ktoré vyhlásenie
po predpísanom procesnom postupe bolo súdom prijaté, čo poukazuje na to, že právo na obhajobu

obžalovaného porušené nebolo a postup konajúceho súdu bol v súlade s procesným predpisom.

Odvolateľ namietal iba výrok o treste a to predovšetkým uloženie trestu zákazu činnosti, vo vzťahu ku
ktorému konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami predpísanými Tr. poriadkom, preto o
tieto dôkazy mohol opierať svoje skutkové závery k výroku o treste.

Konajúci súd uloženie peňažného trestu vo výmere 350,- eur za súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 12 mesiacov považoval za trest, ktorý
zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby nepáchal ďalšie protiprávne konanie na úseku
cestnej premávky a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

S vysloveným záverom sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý považuje uložený trest za primeraný k všetkým
okolnostiam prípadu, k osobe obžalovaného a za dostatočný na zabezpečenie účelu trestu aj v jeho
individuálnej rovine.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že trest sa páchateľovi trestného činu ukladá s prihliadnutím nielen
na okolností spáchania skutku, ale aj so zreteľom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy,
čo zabezpečuje individualizáciu trestu, a súčasne aj generálnu prevenciu v spoločnosti.

Za uvedený prečin ublíženia na zdraví zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody až na jeden rok, ktorou
fakticky zákonodarca zvýraznil závažnosť protiprávneho konania.

V posudzovanom prípade konajúci súd priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti a to, že

obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním skutku, a tiež to, že sa priznal k spáchaniu trestnej
činnosti a svoj čin úprimne oľutoval, čo zodpovedá ustanoveniu §
36 písm. j/, l/ Tr. zákona. Za správne priznanú považuje odvolací súd poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Tr. zákona, pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku a svoje konanie
oľutoval. Nestotožnil sa s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, pretože

prečin bol spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, v rámci ktorej činnosti už obžalovaný v
minulosti porušoval pravidlá v cestnej premávke, ktorá skutočnosť je zrejmá z evidenčnej karty vodiča
a z evidencie priestupkov. Vzhľadom však na to, že obžalovaný podal odvolanie vo svoj prospech, so
zreteľom na zásadu „zákazu zmeny postavenia k horšiemu“ uvedenú v § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací
súd nemohol vypustiť túto priznanú poľahčujúcu okolnosť, pretože by došlo k zmene rozhodnutia v jeho

neprospech.

Zavinenie obžalovaného je založené nielen na nevenovaní náležitej pozornosti vedeniu motorového
vozidla, ale aj na nerešpektovaní vodorovného dopravného značenia a nedaní prednosti v jazde vozidlu
prichádzajúcemu sprava, v dôsledku čoho narazil doň. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný porušil

hneď niekoľko ustanovení zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktoré sú zvýraznené aj v skutkových
okolnostiach, a to § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. c/ a § 20 ods. 2. Charakter porušenia ustanovení
poukazuje na vedomé konanie. Zistené porušenie pravidiel v cestnej premávke bolo u obžalovaného
v poradí tretíkrát v roku 2017, čo plynie z evidenčnej karty vodiča a z charakteristiky obžalovaného z
miesta trvalého bydliska. To vyvracia jeho tvrdenie v dôvodoch odvolania, že posudzované konanie je

iba nešťastným excesom, pričom v tomto smere je nevyhnutné poukázať i na skutočnosť, že nešlo uňho
o prvú dopravnú nehodu, pretože v roku 2013 bol práve za dopravnú nehodu sankcionovaný pokutou
50,- eur. Napokon bolo potrebné vziať do úvahy aj následok, ktorý obžalovaný svojím konaním spôsobil
poškodenému D. B., pretože v dôsledku vzniku poranení bezprostredne súvisiacich s prerokúvanou
dopravnou nehodou sa liečil po dobu 38-40 dní, čo je na hranici ťažkej ujmy na zdraví.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd uzavrel v zhode s konajúcim súdom, že okolnosti prípadu
a pomery zistené na strane obžalovaného, včítane hodnotenia jeho osoby, si vyžadovali uloženie
nielen peňažného trestu ale aj trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Výmera peňažného
trestu 350,- eur berúc do úvahy aj vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku, je

postačujúca, pričom nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti odôvodňovala priestupková minulosť
obžalovaného,tedaopakovanéporušovaniepravidielvcestnejpremávkevkrátkejdobepredspáchaním
skutku a súčasne aj viacero porušení pravidiel v teraz posudzovanom prípade. Uloženie trestu zákazu
činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 12 mesiacov, by malo byť dostačujúcim, aby
ho to odradilo od ďalšieho protiprávneho konania.

S uplatňovanými odvolacími námietkami, ktoré sú založené predovšetkým na strate zamestnania,
keďže obžalovaný k výkonu svojej funkcie skladníka nevyhnutne potrebuje vodičské oprávnenie,
sa odvolací súd nestotožnil predovšetkým pre uvedenie zavádzajúcej informácie zamestnávateľomobžalovaného. Norma BGV D27, na ktorú obžalovaný v dôvodoch odvolania poukazuje a ktorú cituje v
hodnotení obžalovaného ako svojho zamestnanca obchodná spoločnosť C. GS s.r.o. O., nie je súčasťou
právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa informácií získaných z viacerých internetových strá-

nok, ide o nemecký predpis o prevencii úrazov, ktorý v § 7 ods. 1 stanovuje podmienky pre obsluhu
vysokozdvižných vozíkov osôb, ktoré majú vek najmenej 18 rokov a sú na to vhodní a vyškolení. Ak sa v
tomto ustanovení hovorí o vodičskom preukaze, ide o preukaz vzťahujúci sa na oprávnenie obsluhovať
vysokozdvižný vozík.

Toto zistenie vyvracia tvrdenie obžalovaného, že môže dôjsť k strate jeho zamestnania v dôsledku
uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Ostatne je potrebné uviesť i to, že aj podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky pre obsluhu vysokozdvižného vozíka používané v skladoch sa
nevyžaduje mať vodičské oprávnenie (§ 16 ods. 2 zák. 124/2006 Z. z.).

Uloženie samostatného peňažného trestu vzhľadom na viacero porušení pravidiel v cestnej premávke

by nezabezpečilo zákonom predpokladaný účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, ich hodnotenia, ako aj hodnotenia zistení prezentovaných
konajúcim súdom odvolací súd považoval uložený trest za zákonu zodpovedajúci a primeraný k
všetkým zisteným okolnostiam. Na základe tohto záveru potom odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako

nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.