Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 19, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/122/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709207905
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7709207905.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Michalovciach, sudcom JUDr.Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobcu E.. X. P. -

H., so sídlom W. X., F.. Z.Č. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému E., s.r.o. so sídlom v V. S.
W., X. XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudec, s.r.o Bratislava, so sídlom Bratislava,
Lazaretská 23, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že nehnuteľnosti - pozemok na parcele registra C, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
s výmerou 220 m2, pozemok parcela registra C, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou
1227 m2, stavba J. U. O., súpisné číslo XXX na parcele registra C, č. XXXX/X a stavba kotolne bez

súpisného čísla na parcele registra C, č. XXXX, všetky evidované Katastrálnym úradom v Z., Správa
katastra X., na liste vlastníctva č. XXXX, sú majetkom zaniknutej spoločnosti O., L..V.., E.J.: XX XXX
XXX, so sídlom v V. S. W., X. XX, PSČ: XXX XX, evidovanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Košice I, oddiel Sa, vo vložke č. XXX/V.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 3.7.2009 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vlastníkom
nehnuteľností stavby J. U. O. je spoločnosť O., L..V.. a to na tom základe, že žalovaný v 2. rade bol na

základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 27.1.2005 uzatvorenej medzi ním a
odporcom v 1. rade zapísaný ako vlastník nehnuteľností evidovaných Správou katastra X. na LV č. XXXX
k.ú. X., pričom navrhovateľ považoval za nesporné, že žalovaný v 2. rade nadobudol nehnuteľnosti
na pozemkoch na základe neplatného právneho úkonu, pretože kúpna zmluva zo dňa 27.1.2005 je
z dôvodu existencie vykonateľného rozhodnutia, a to predbežného opatrenia sp. zn. 10C 121/03 zo
dňa 24.10.2003, ktorým sa žalovanému v 1. rade zakázalo nehnuteľnosti predať absolútne neplatná.
Navrhovateľ namietal neplatnosť tohto právneho úkonu predaja nehnuteľnosti, ktoré boli objektom

predbežnéhoopatreniazdôvodu,žetýmtoúkonomdošlokzosileniuobavyžalobcuohrozeniabudúceho
výkonu súdneho rozhodnutia povinne zo strany navrhovateľa, ale aj ohrozenia výkonu právoplatne
vykonateľných súdnych rozhodnutí priznávajúcich navrhovateľovi pohľadávky voči žalovanému v 1.
rade, pričom napadnutou zmluvou prevádzané nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok odporcu v 1.
rade.

Okresný súd Michalovce, rozsudkom z 10.12.2010 č.k. 10C 122/2009-291, určil, že vlastníkom sporných

nehnuteľností je žalovaný v 1. rade spoločnosť O., L..V... Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ust. § 80 písm. c/ OSP, § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba na
určenie vlastníckeho práva je dôvodná. Ako predbežnou otázkou sa zaoberal otázkou platnosti alebo
neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy z 27.1.2005 uzavretej medzi žalovaným a v 1. rade a žalovaným v 2.rade. Súd považoval uvedenú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, pretože táto bola uzatvorená
v čase, keď právoplatným rozhodnutím OS Michalovce sp. zn. 10C 121/2003 bolo žalovanému v 1.
rade zakázané predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpno-predajnej

zmluvy. Vychádzajúc aj z rozhodnutia publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.
59, ročník 2001 na str. 537, kúpna zmluva, ktorou predávajúci porušil zákaz prevodu vecí (nehnuteľnosti)
uložené v predbežnom opatrení v zmysle ust. § 76 ods. 1 Písm. e/ OSP je pre rozpor so zákonom
absolútne neplatná. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že žalovaný v 1.rade
je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, súd mal za preukázané, že žalobca má voči žalovanému v 1.rade

viaceré pohľadávky, pre ktoré je vedená aj exekúcia.

Čo sa týka námietky žalovaných v 1. a 2. rade ohľadom právomoci súdu, keď podľa ich názoru na
určenie vlastníckeho práva nie je právomocný všeobecný súd, ale súdy správne, súd poukázal na ust.
§ 7 ods. 1, 2 OSP, ktoré vymedzuje právomoc súdov, t.j. rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj
povinnosťou súdov. Ak vec nespadá do právomoci súdov, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o

zastavení konania príslušnému orgánu. V ostatných prípadoch nemôže súd konanie zastaviť, ale otázku
právomoci súd musí riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec musí prejednať sám.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie pôvodne žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem v tejto veci, pretože v konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva z 27.1.2005
je platný právny úkon a z toho dôvodu neobstojí ani určovacia žaloba. Ďalej poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Sžo/101/2007,pričomvtomtorozhodnutíNajvyššísúdSRvyslovilplatnosť

tejto kúpnej zmluvy. Taktiež poukázal na vôľu zúčastnených strán, vyjadrenú v kúpnej zmluve, v zmysle
ktorej si boli účastníci vedomí toho, za akých okolností túto zmluvu uzatvárajú, t.j. v čase existencie
predbežného opatrenia, a že k prevodu vlastníckeho práva dôjde až potom, čo účinky predbežného
opatrenia pominú. S týmto názorom sa stotožňovala aj Okresná prokuratúra v Michalovciach, keď
podávala protest. Poukázal na to, že prvostupňový súd mal a mohol prevziať názor správneho súdu

práve pri rozhodovaní o tom, či kúpna zmluva je platný alebo neplatný právny úkon, pretože išlo práve
o právne posúdenie tejto veci.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil a vec vrátil na rozhodnutie súdu prvého stupňa

o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, alebo, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Z procesnej opatrnosti pre prípad, že by odvolací súd neprijal
jeho argumentáciu v odvolaní a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaný v 2. rade navrhol,
aby odvolací súd pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP. Uviedol, že rozhodnutie súdu I. stupňa
je v rozpore s § 221 ods. 1 písm. d) OSP, ďalej je čiastočne nepreskúmateľné pre absenciu náležitého

zdôvodnenia, čím mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a zároveň vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaný v 2. rade uviedol:

1./ Nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade predchádzalo riadne katastrálne konanie,
ktoré bolo napadnuté protestom prokurátora. Potom, ako bolo opätovne rozhodnuté o návrhu na vklad
ich vlastníckeho práva, sa vecou zaoberal, okrem iného, i Najvyšší súd SR. V dôsledku jeho právneho
názoru bolo rozhodnutie o proteste prokurátora rozhodnutím predsedu Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR zrušené. Správnosť rozhodnutia bola následne potvrdená právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave. Otázkou platnosti kúpnej zmluvy z 27. januára 2005 sa doteraz zaoberali
Správa katastra v Michalovciach, Okresná prokuratúra v Michalovciach, Katastrálny úrad v Košiciach,
Krajský súd v Košiciach, Najvyšší súd SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a Krajský súd
v Bratislave. Dňa 27. mája 2008 preskúmaval správnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach, teda
správnosť právneho záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 27. januára 2005, Najvyšší súd

SR v konaní pod sp.zn. 1Sžo/101/2007. Hoci je pravdou, že Najvyšší súd SR výrokom neurčil platnosť
kúpnej zmluvy, z obsahu jeho rozhodnutia možno dôvodiť jediný právny záver, a to potvrdenie platnosti
kúpnej zmluvy, hoci v čase jej uzavretia existovalo predbežné opatrenie. Rovnaký právny názor pritom
vyjadril aj tretí správny senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí z 31. júla 2007, sp.zn. 3SžoKs/17/2005.Napriek tomu, že súdu prvého stupňa predložili plnú tu uvádzanú argumentáciu, ako i doložili citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevyporiadal s
odlišným názorom funkčne mu nadriadeného súdu. Napadaným rozhodnutím tak vyvstali dva plne

protichodné právne závery na totožnú vec. Domnieva sa preto, že z dôvodov uvedených v odôvodnení
rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp.zn. 1Sžo/101/2007 je právny záver prvostupňového
súdu neudržateľný. Z uvedeného dôvodu môže byť napádané rozhodnutie tiež v rozpore s § 159 ods.
2 O.s.p., a tým i v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

2./ Spoločnosť Q. V..R..J.. (spoločníkom a samostatne konať oprávneným konateľom je žalobca spolu
so svojím bratom) podala 03. apríla 2009 správnu žalobu proti rozhodnutiu predsedu Úradu geodézie a
kartografie a katastra SR číslo P-1483/2009/Ja z 05. marca 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie o zrušení
rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach z 20. októbra 2005, ktorým sa zrušilo rozhodnutie Správy
katastra v Michalovciach z 27. júna 2005 o povolení vkladu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v
1. a 2. rade z 27. januára 2005. Obsahom správnej žaloby prejednávanej Krajským súdom v Bratislave

pod sp.zn. 2S/59/09 bolo rovnaké tvrdenie, ako tvrdenie žalobcu v tomto konaní - totiž neplatnosť kúpnej
zmluvy z 27. januára 2005. Krajský súd v Bratislave sa vecou zaoberal a rozsudkom z 05. mája 2010,
č.k. 2S/59/09 - 221 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol, teda potvrdil vlastnícke právo žalovaného
v 2. rade. Aj v tomto prípade Krajský súd v Bratislave primárne riešil otázku platnosti predmetnej kúpnej
zmluvy, ako aj otázku správnosti vkladového konania, teda správnosti rozhodnutia Správy katastra

Michalovce o povolení vkladu ich vlastníckeho práva ešte z 27. júna 2005. Rozhodnutie vo veci samej
nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2010. Žalovaný poukazuje na to, že prvostupňovému súdu tieto
tvrdenia preukázali, ale súd vo veci konal ďalej napriek ust. § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 O.s.p. a
odmietnutieichargumentupritomaninijakonezdôvodnil.Napádanýmrozhodnutímtakvyvstaliopätovne
dva plne protichodné právne závery na totožnú vec - platnosť či neplatnosť kúpnej zmluvy z 27. januára

2005.

3./ Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1.
rade zdôvodňuje existenciou vykonateľných súdnych rozhodnutí proti žalovanému v 1. rade, v ktorých
oprávneným sú žalobca spoločne s jeho bratom, ako solidárni veritelia, ale tiež rozhodnutiami, v ktorých

oprávnenou je ich spoločnosť Q. V..R..J.. (napr. exekúcia EX/523/04, EX/535/05). Je teda zrejmé, že
žalobca len účelovo rozlišuje medzi sebou a svojou spoločnosťou Q. V..R..J.., podľa toho, ako mu to
práve vyhovuje. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že v konaní namietal nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe z dôvodov existencie súdnych a správnych rozhodnutí,
potvrdzujúcich jeho vlastnícke právo, zdôvodnených platnosťou kúpnej zmluvy z 27. januára 2005,

existencie možnosti domáhať sa veriteľských práv postupom podľa § 42b OZ, existencie konania
pred správnym súdom s rovnakým obsahom, dôvodmi i cieľom, iniciovaným žalobcom ovládanej
osoby (Q. V..R..J..), pričom súd jeho argumenty bez náležitého zdôvodnenia odmietol. V tejto časti
je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia tiež čiastočne
nepreskúmateľné, čím mu bolo postupom súdu odňaté právo na spravodlivý proces.

4./ Predbežným opatrením Okresného súdu Michalovce z 24. októbra 2003, sp.zn. 10C/121/03 bolo
žalovanému v 1. rade zakázané: „predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľnosť - stavbu stojacu
na parcele č. XXXX/X a na parcele č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX Q. Z..Ú.. X.“. Žalovaný v 2.
rade poukazuje na to, že na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra

Michalovce, sú v skutočnosti vedené dve stavby, a to stavba súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/
X - Obchodný dom O. a stavba bez súpisného čísla na parcele č. XXXX - Z.. Preto poukazuje na §
42 ods. 2 písm. c) KZ v spojení s § 28 a § 39 vykonávacej vyhlášky č. 79/1996 Z.z., v zmysle ktorých
musí verejná listina obsahovať identifikačné znaky nehnuteľností - stavieb: Katastrálne územie, parcelné
číslo pozemku, na ktorom je postavená a súpisné číslo, ak bolo pridelené. Uvedený spôsob identifikácie

stavieb je obvyklý a bol zákonom daný i v čase nariadenia predbežného opatrenia. Domnieva sa
preto, že nehnuteľnosť označená v citovanom predbežnom opatrení neexistuje, resp. znenie vyvoláva
pochybnosť, ktorá stavba ním mala byť dotknutá. Ak predbežné opatrenie nedostatočným spôsobom a
v rozpore so zákonom charakterizuje vec, nakladanie ktorou obmedzuje, je podľa názoru žalovaného
v 2. rade nezrozumiteľné. Je potom otázne, či také rozhodnutie vôbec môže byť vykonateľné a pre

žalovaného v 1. rade právne záväzne. Zároveň dáva do pozornosti, že predmetné predbežné opatrenie
sa nijako nedotýkalo zastavaných pozemkov, ktoré boli rovnako predmetom kúpnej zmluvy z 27. januára
2005. Hoci aj na túto skutočnosť súd upozornili, z napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd
považoval predbežné opatrenie za vykonateľné.5./ Ďalej žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že ak sa súd prvého stupňa sa domnieva, že kúpna zmluva
je pre rozpor so zákonom alebo jeho obchádzaním neplatná (§ 39 a § 37 ods. 2 OZ), nie je ale zrejmé,

s akým zákonom. Predbežné opatrenie nemá všeobecne záväzný charakter a preto ani nemôže ísť o
porušenie zákona, ako to predpokladá § 39 OZ. Aj pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy s dobrými
mravmi, žalovaný v 2. rade sa domnieva, že pre zodpovedné posúdenie aplikovateľnosti ustanovení
o dobrých mravoch je potrebné hodnotiť správanie všetkých dotknutých osôb, teda i oprávnených
z predbežného opatrenia. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca spolu s jeho

bratom 01. júla 2001, ako nový vlastníci susediacich pozemkov, znemožnili akýkoľvek prístup do riadne
skolaudovanej stavby Obchodného domu O. W. X.. Vzniknutú situáciu riešil Okresný súd Michalovce
predbežným opatrením z 03. júla 2001, sp.zn. 9Nc/300/01, ktorým na návrh žalovaného v 1. rade
nariadil žalobcovi a jeho bratovi odstránenie vybudovaného oplotenia. Dňa 13. septembra 2001 sa však
vlastníčkou časti pozemkov, na ktoré sa pôvodne vzťahovalo uvedené predbežné opatrenie, stala nová
obchodná spoločnosť Q. V..R..J.., založená žalobcom a jeho bratom 21. augusta 2001. Tým účinky

predbežného opatrenia žalobca spolu s bratom úspešne zmaril. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade
nastoľuje otázku, aký skutočný cieľ sleduje žalobca predmetným konaním - je to skutočne ochrana jeho
pohľadávok, ktoré všetky vznikli ako dôsledok susedského sporu o prístup k Obchodnému domu O.,
alebo je to mnohoročná snaha veľmi výhodne získať susedný objekt do svojho vlastníctva.

Pokiaľ súd dôvodí neplatnosť kúpnej zmluvy pre tzv. počiatočnú právnu nemožnosť predmetu plnenia
(§ 37 ods. 2 OZ), žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdí, že v súlade s v konaní prezentovaným právnym
názorom Najvyššieho súdu SR, plnenie z kúpnej zmluvy z 27. januára 2005 spočívajúce v záväzku
žalovaného v 1. rade ako predávajúceho, previesť na žalovaného v 2. rade svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v prípade existencie vykonateľného predbežného opatrenia, zakazujúceho scudziť

predmetné nehnuteľnosti, by síce nebolo možné v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ale stalo by sa možným
ihneď po zániku jeho účinkov. Práve takto aj účastníci zmluvy vo veci postupovali. Záver prvostupňového
súdu aj s poukazom na ust. § 575 ods. 2 OZ považuje za nesprávny.

Žalovaný v 2. rade následne podaním z 09. januára 2012 doplnil podklady k odvolaniu tak, že predložil

odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 06. októbra 2011, sp.zn. 7Sp/65/2009
o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Michalovce číslo W. XXXX/XXXX C. 27. júna 2005,
právoplatný v merite veci, ktorým bol žalobný návrh krajského prokurátora v Košiciach v plnom rozsahu
zamietnutý. Domnieva sa, že predmetný rozsudok, ktorý sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným
už v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp.zn. 1Sžo/101/2007, potvrdzuje

jeho tvrdenia a argumentáciu v prebiehajúcom súdnom konaní.

K odvolaniu žalovaného v 2. rade podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.

Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia žalobca opätovne poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Českej republiky, ktorá sa dlhodobo objavuje nielen v českých, ale aj slovenských právno-teoretických
publikáciách, podľa ktorej je zmluva uzatvorená v čase vykonateľného súdneho rozhodnutia o zákaze
nakladania s nehnuteľnosťou, neplatná. Žalobca argumentuje tým, že rozhodnutia správnych senátov,
na ktoré poukazuje v odvolaní žalovaný v 2. rade, sú vo svojom odôvodnení vo vzťahu k platnosti

zmluvy ojedinelými a všeobecne neaplikovanými (nepublikovanými v zbierke rozhodnutí a stanovísk).
Navyše sú vo svojich záveroch v argumentačnom rozpore s právnymi názormi občianskoprávnych
senátov Najvyššieho súdu SR v ich viacerých publikovaných rozhodnutiach (napr. v rozsudku sp.zn.
2Cdo/124/2003, publikovanom v časopise Zo súdnej praxe 1/2006 v otázke účinnosti zmluvy o
prevode vlastníckeho práva). Žalobca preto poukazuje na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR,

publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho ČR pod č. 30/2005 (jedná sa o rozsudok
z 15. decembra 2004, sp.zn. 20Cdo/2662/2003). S poukazom na tento judikát argumentuje, že zákaz
nakladania s nehnuteľnosťou je predbežným opatrením adresovaný a záväzný pre účastníka konania,
ktorému sa zákaz (právneho) nakladania s nehnuteľnosťami uložil (až v 2. rade možno považovať
od orgánov katastra, aby vykonávali dohľad nad tým, aby sa tento zákaz neporušil, a ak sa porušil,

aby vklad nepovolili). Argumentácia uvedená v rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva žalovaný v 2. rade,
že nakladanie sa prejaví až návrhom na vklad, by totiž viedla k možnému absurdnému záveru, že
ten, komu bol zákaz nakladania uložený, ho vlastne dokonca formálne vôbec nemusí rešpektovať a
ponechať vkladové konanie na návrh druhého účastníka zmluvy (nadobúdateľa), ktorý návrh môže bezobmedzenia podať a za situácie, ktorá je v praxi častá, že sa predbežné opatrenie ešte nedostalo do
dispozície orgánu katastra, vlastne legálne uskutočniť prevod vlastníckeho práva. Výkladom uvedených
rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva žalovaný v 2. rade, by súdy totiž popreli a negovali účinky svojich

vlastných rozhodnutí. Ďalej žalobca poukazuje na to, že predmet plnenia v zmluve musí spĺňať
požiadavku faktickej, ako aj právnej možnosti. Právna nemožnosť predstavuje nedovolenosť a súčasne
vyvoláva aj následky predvídané v § 39 Občianskeho zákonníka. Účastníkovi konania, ktorému bol
zákaz právneho nakladania s nehnuteľnosťami v podobe predbežného opatrenia uložený, totiž súdne
rozhodnutie nespôsobí trvalé a nezvratné následky, pretože nič mu nebráni v tom, aby uzavrel zmluvu

o prevode nehnuteľností potom, čo zákaz uložený mu súdnym rozhodnutím pominie.

K odvolacej námietke žalovaného v 2. rade o prekážke rozhodnutej veci v dôsledku existencie rozsudku
Krajského súdu v Bratislave žalobca uviedol, že táto je absolútne nedôvodná.

Žalobca ďalej považuje za nenáležitú aj argumentáciu žalovaného v 2. rade o účelovom rozlišovaní

žalobcu a spoločnosti Q. V..R..J... Žalovaný v 1. rade svoje záväzky (prevažne judikované) voči
žalobcovi i spoločnosti Q. V..R..J.. nesplnil, ale s vedomím a v súčinnosti so žalovaným v 2. rade
previedol svoj jediný, výkonom rozhodnutia postihnuteľný majetok, na žalovaného v 2. rade a zmaril tak
vymožiteľnosť nárokov žalobcu. Aj vyjadrenie žalovaného v 2. rade v tom zmysle, že žalobca by mal v
tomto konaní chrániť svoje veriteľské práva žalobou na plnenie, je zavádzajúce a mimo kontextu veci,

keďže cieľom žaloby je dosiahnuť reálnu vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu. Žalobca ďalej opakovane
uvádza, že je nemožné s úspechom odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorý je neplatný, odporovať
možno len platným právnym úkonom. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo/1377/2001.

Ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným v 2. rade o tom, že uznesenie Okresného súdu Michalovce
z 24. októbra 2003, sp.zn. 10C/121/03 nie je vykonateľné, sú neopodstatnené. Zákaz nakladania sa
vzťahuje na stavbu stojacu na parcele č. Z. XXXX/X a na parcele č. KN XXXX W. Z.. Ú.C.. X., s
pokračujúcim označením č. H. XXX L. Z. Ú. W. Z., Správy katastra. Jedná sa teda o dve nehnuteľnosti, z
ktorých stavba na parcele č. XXXX/X F. hlavnou stavbou a stavba na parcele č. XXXX je príslušenstvom

(veci) stavby, pretože kotolňa je vlastníkom hlavnej stavby, ale predovšetkým funkčne, resp. technicky
trvalourčená,abysaužívalaspolushlavnouvecou.Nazákladeuvedenéhozdôrazňuje,žepríslušenstvo
hlavnej veci zdieľa právny osud hlavnej veci.

K odvolacej námietke žalovaného v 2. rade, spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci, žalobca

opätovnepoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduČR,publikovanévZbierkerozhodnutíastanovísk
Najvyššieho súdu ČR pod číslom XX/XXXX, v zmysle ktorého na roveň výslovnému, či obsahovému
zákazu právneho konania možno klásť prípady, kedy účastníci konania svojimi prejavmi vôle odporujú
tomu, čo im rozhodnutím zakázal súd, pokiaľ zmocnenie k takémuto opatreniu má podklad v objektívnom
práve.

Pokiaľ žalovaný v 2. rade v odvolaní poukazuje na ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobca
vo vyjadrení uvádza, že toto ustanovenie je systematicky zaradené v 6. oddiele ôsmej časti „Zánik
záväzkov“ a týka sa tzv. následnej, resp. dodatočnej nemožnosti plnenia ako spôsobu zániku záväzku,
nie počiatočnej nemožnosti plnenia ako predpokladu platnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods.

2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca následne predložil stanovisko zo 06. marca 2012 k rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 7Sp/65/2009. Spoločnosť Q. V..R..J.., ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom, podala
Krajskej prokuratúre v Košiciach podnet na podanie uvedenej žaloby prokurátora. V podnete spoločnosť

poukázala i na uznesenie Okresného súdu Michalovce z 31. marca 2005, sp.zn. 10C/187/2003
(predbežné opatrenie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami spoločnosti O.Á. L..V..). Prejednanie tohto
predbežného opatrenia v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7So/65/2009 absentuje, pritom i
ním bolo spoločnosti ELÁN zakázané nakladať s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX, Z.. Ú.. X.. Žalobca
preto poukazuje na skutočnosť, že kúpna zmluva k nehnuteľnostiam uzatvorená predávajúcim v čase,

keď mu to zakazovalo vykonateľné predbežné opatrenie, je neplatná, či už pre počiatočnú právnu
nemožnosť plnenia, resp. pre rozpor so zákonom. Okrem už navrhovateľom doteraz uvádzaných
rozhodnutí (judikátov), žalobca poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 27Cdo/870/2003,
v zmysle ktorého počiatočná nemožnosť predmetu plnenia môže byť buď právna, alebo fyzická. Vprípade počiatočnej právnej nemožnosti plnenia ide o stav objektívneho rozporu s právom, teda so
zákonom, či predpisom nižšej sily, alebo právom vyplývajúcim z dvoj, či viacstranného právneho
dojednania alebo z úradného rozhodnutia, a to existujúceho už v dobe vzniku právneho úkonu.

V priebehu odvolacieho konania žalobca odvolaciemu súdu oznámil, že z informatívneho výpisu z
Obchodného registra o spoločnosti O. L..V.., teda o žalovanom v 1. rade zistil, že tento bol na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I, sp.zn. 27Cdr/55/2009-37 ku dňu 02. júna 2012 vymazaný z
Obchodného registra SR. S poukazom a ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka možno konštatovať,

že ku dňu výmazu spoločnosti O. L..V.. - žalovaný v 1. rade zanikol. Vzhľadom k vyvstalej právnej
skutočnosti, ktorou je zánik žalovaného v 1. rade, žalobca uviedol, že je nútený formulačne upraviť
svoj (vecne totožný) žalobný návrh v súlade s aktuálnym právnym stavom tak, že sa voči súčasnému
žalovanému v 2. rade domáha určenia, že nehnuteľnosti evidované na H. Č.. XXXX W. Z.. Ú.. X., sú
majetkom zaniknutej spoločnosti O.. Svoj naliehavý právny záujem na takomto určení odvodzuje, okrem
už doteraz uvedených skutočností a existencie judikovaných pohľadávok voči zaniknutému žalovanému

v 1. rade, aj poukázaním na ust. § 75a Obchodného zákonníka.

V súvislosti s vyššie uvedeným výmazom žalovaného v 1. rade z Obchodného registra podal žalovaný v
2. rade návrh, aby bolo konanie voči žalovanému v 1. rade v súlade s ust. § 107 ods. 4 O.s.p. zastavené.

Z uznesenia Krajského súdu č.k. 3Co/75/2011 - 396 zo dňa 16.1.2013 súd zistil, že krajský súd pripustil
zmenu návrhu v zmysle ktorého sa žalobca domáha určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
konania sú majetkom zaniknutej spoločnosti O., L..V.. E.: XX XXX XXX, V. V. W. V. S. W., X. XX, Q.:
XXX XX, evidovanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sa, vo vložke č. XXX/
V. V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca vo svojom podaní poukázal na to, že iba formulačne

upravuje svoj žalobný návrh vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Odvolací súd dospel k záveru, že sa nejedná iba o formulačnú úpravu žalobného
petitu, ale ide o návrh, ktorým žalobca žiada iné určenie, akého sa pôvodne domáhal. Nakoľko výsledky
doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o tomto zmenenom návrhu, odvolací súd túto
zmenu pripustil. Vzal pritom do úvahy aj ust. § 75a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak bola

spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na
návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka
alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora.
Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho
nástupcu z obchodného registra sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich

uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.

Z uznesenia krajského súdu č.k. 3Co/75/2011 - 423 zo dňa 28.2.2013 súd zistil, že krajský súd zrušil
rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že namietané odvolacie
dôvody podľa názoru odvolacieho súdu v značnej miere dané. Súd I. stupňa sa nezaoberal dostatočne

všetkýmiokolnosťami,naktoréúčastnícipoukázaliaktorébolipodstatnéprerozhodnutievoveci,pričom
vykonané dokazovanie riadne nevyhodnotil a takisto nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, preto
jeho rozhodnutie nie je správne a zákonné. Poukázal na to, že napriek tomu, že odôvodnenie rozsudku
súdu I. stupňa obsahuje rozsiahly opis vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenie nie je v žiadnom
prípade dostatočné. Poukázal na to, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je

vosvojejpodstateporušenímzákladnéhoprávaúčastníkasúdnehokonanianaspravodlivýproces,ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj čl. 46 a nasl.
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako sa odvolací
súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 2. rade, že súd prvého stupňa sa nedostatočne
vyporiadal s jeho argumentáciou, ktorú v priebehu konania opakovane uplatnil - a to predovšetkým s

ohľadom na jeho tvrdenie o platnosti zmlúv (body 1., 2. a 5. odvolania), ale aj tvrdenie o nevykonateľnosti
predbežného opatrenia Okresného súdu Michalovce z 24. októbra 2003, sp.zn. 10C/121/03 (bod 4.
odvolania). Pokiaľ išlo o odvolacie námietky žalovaného v 2. rade v bodoch 1., 2. a 5. odvolania,
poukázal na genézu súdnych rozhodnutí v správnom súdnictve, v ktorých bola ako predbežná otázka
riešená platnosť kúpnej zmluvy z 27. januára 2005, uzavretá medzi pôvodne žalovaným v 1. rade a

žalovaným v 2. Rade.

Poukázal na to, že primárnu právomoc posúdiť platnosť občianskoprávneho úkonu, teda aj platnosť
kúpnej zmluvy z 27. januára 2005, má všeobecný súd v sporovom konaní podľa tretej časti OSP.Vzhľadom na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní v znení neskorších
predpisov môže nepochybne túto otázku ako predbežnú otázku posudzovať aj správny orgán. Táto
skutočnosť však nič nemení na tom, že primárna právomoc rozhodovať o tejto otázke patrí všeobecným

súdom.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že právna istota spoločnosti je dôležitým pilierom ochrany práva,
niekedy kladeným na jednu úroveň so spravodlivosťou. Princíp právnej istoty je v procesnom práve
vyjadrený inštitútom právoplatnosti rozsudku, ktorý vo svojej podstate znamená, že sporná otázka je

právoplatným rozsudkom vyriešená s konečnou platnosťou a záväznými účinkami.

Napriek vyššie uvedenému odvolací súd upriamil pozornosť na to, že správne orgány a súdy v správnom
súdnictve vo vyššie uvedených konaniach (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.4.2007 č.k.
2Sp 7/2006-44, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.5.2008 č.k. 1Sžo 101/2007, rozsudok Krajského
súdu zo dňa 6.10.2011 č.k. 7Sp 65/2009-95) neriešili otázku platnosti kúpnej zmluvy z 27. januára 2005 v

merite veci, riešili ju ako predbežnú otázku (hoci bola pre ich meritórne rozhodnutie nanajvýš podstatná).

V preskúmavanej veci súd I.stupňa akceptoval argumenty žalobcu bez toho, aby v rozhodnutí odôvodnil
prečo protiargumenty žalovaných uvedené nielen v odvolaní, ale už aj v priebehu prvostupňového
konania, predovšetkým argument o platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými účastníkmi

nepovažoval za relevantné. Jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

Odvolacia námietka žalovaného v 2. rade v bode 3./ odvolania, podľa ktorej už v konaní namietal
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe nielen z dôvodov existencie
súdnychasprávnychrozhodnutí,potvrdzujúcichjehovlastníckeprávo,zdôvodnenýchplatnosťoukúpnej

zmluvy z 27. januára 2005, ale aj z dôvodu existencie možnosti domáhať sa veriteľských práv postupom
podľa § 42b OZ, by bola dôvodná iba v prípade, ak by sporná kúpna zmluva bola platná.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odvolacia námietka žalovaného v 2. rade v bode 4./ odvolania,
spočívajúca v tom, že nehnuteľnosť označená v predbežnom opatrení Okresného súdu Michalovce z 24.

októbra 2003, sp.zn. 10C/121/03 neexistuje, resp. znenie vyvoláva pochybnosť, ktorá stavba ním mala
byť dotknutá, pretože nedostatočným spôsobom a v rozpore so zákonom charakterizuje vec, nakladanie
ktorou obmedzuje, je opodstatnená z tých istých dôvodov, t.j. pre absenciu dôvodov v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa, v dôsledku čoho je tento v uvedenej časti takisto nepreskúmateľný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné dôvody, odvolací súd
rozsudok zrušil v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p..

Záverom poukázal, že úlohou súdu I.stupňa bude napraviť uvedené pochybenia, prípadne vykonať

potrebné dokazovanie, ktoré potom vyhodnotí spôsobom uvedeným v § 132 a nasl. OSP a zistený
skutkový stav podriadiť relevantným ustanoveniam hmotného práva a rozhodnutie odôvodniť spôsobom
uvedeným v § 157 ods. 2 OSP.

Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu vykonal vo veci ďalšie dokazovanie a zistil tento

skutkový stav :

V konaní súd v podstate vykonal dokazovanie len prednesmi právnych zástupcov účastníkov, ktorí vo
svojich argumentáciách produkovali množstvo rozhodnutí súdov a správnych orgánov.

Zástupca žalobcu vo svojej argumentácii o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005 poukázal
predovšetkýmnarozhodnutiepublikovanévZbierkesúdnychrozhodnutíastanovískpod č.59roč.2001
na str. 537 o tom, že kúpna ktorou predávajúci porušil zákaz prevodu vecí (nehnuteľností) uložených
v predbežnom opatrení v zmysle § 76 ods. 1 písm e/ OSP, či už je pre počiatočnú právnu nemožnosť
plnenia resp. pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Rovnako poukázal aj na rozsudok NS ČR

sp.zn. 27CdO 870/2003 vo vzťahu k počiatočnej právnej nemožnosti plnenia, kde sa argumentuje o
počiatočnej právnej nemožnosti plnenia vo význame, že počiatočná právna nemožnosť plnenia môže
byť právna alebo fyzická. Počiatočnej právnej nemožnosti plnenia sa zdôvodňuje tak, že tá prichádza
do úvahy tam, kde je predmet plnenia (v prípade posudzovanej veci tohto konania záväzok previesťvlastnícke právo) neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej prekážky existujúcej v dobe učinenia
právneho úkonu. V prípade počiatočnej nemožnosti plnenia odôvodnenie predmetného rozhodnutia
dôvodnil tým, že sa jedná o stav subjektívneho rozporu s právnom okrem iného aj rozporu s úradným

rozhodnutím a to existujúceho už v dobe vzniku právneho úkonu. Poukázal na to, že v rozhodnutí
krajského súdu nie je konštatované, že by nepreukázali naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo
veci, avšak z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že súd sa nevysporiadal s otázkou odôvodnenia
čo sa týka návrhov žalovanej strany a podrobne neodôvodnil len tú časť, prečo nebral za právne
relevantnétieskutočnosti,ktoréuvádzalažalovanástrana.Uviedol,žemajúzato,ževkonanípreukázali

dostatočný právny záujem na tom, aby bolo určené, že uvedené nehnuteľnosti patria do majetku
zaniknutej spoločnosti Elán, a.s. a z toho dôvodu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Pričom v
prípade úspechu v konaní si uplatňujú trovy konania.

Rovnako zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že majú za to, že žalobca nepreukázal
náležite naliehavý právny záujem na určení takéhoto vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu žiadali žalobu

v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval najmä argumentáciou použitou v rozhodnutí sp.zn. 1Sžo
101/2007,kde súd konštatoval, že dočasné obmedzenie uložené súdnym rozhodnutím by v zásade
nemalo počas svojho trvania vyvolávať trvalé a nezvratné účinky, ktoré nie je možné odstrániť po zániku
predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je inštitút predbežne zabezpečovacej povahy a s plnením
jeho účelu jeho účinky zanikajú. V tejto súvislosti poukázal na to, že súdne rozhodnutie sa v zásade

dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku. Nakladanie s nehnuteľnosťou sa
prejavuje až v čase účinnosti právneho úkonu. S poukazom na vyššie citované mal za to, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú,
pričom v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania.

Podľa názoru súdu právny názor v rozhodnutí 1Sžo 101/2007 právne uzatvára, že sa zákaz
nakladania s nehnuteľnosťou dotýka iba účinkov právneho úkonu, no zároveň uvádza, že nakladanie
s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu. Súd poukazuje na to, že takto
formulovaný právny názor súd po dôslednom vyhodnotení právnej argumentácie účastníkov v tejto
otázke nemôže považovať za smerodajný aplikovateľný už len z toho dôvodu, že jeho závery sú

nekorešpondujúce s rozlišovaním účinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy v posudzovanom prípade) a
účinkovprávnehoúkonu(vecno-právnychvpodobenadobudnutiavlastníckehoprávapovolenímvkladu)
a preto sú jeho právne závery podľa názoru súdu rozporné.

Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ, zmluva nadobúda účinnosť prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, ak nie je

zákonom alebo dohodou účastníkov ustanovené, či dohodnuté inak.

Podľa § 76 OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi okrem iného, aby nenakladal s
určitými vecami alebo právami, prípadne, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal či znášal.

Uznesením Okresného súdu Michalovce z 24.10.2003 sp.zn. 10C 121/2003 bolo spoločnosti O., L..V..
ako účastníkov daného konania výslovne zakázané predať, darovať alebo inak scudziť nehnuteľnosti
do skončenia konania o zaplatenie 44.220,-Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.1.2005 bol tento súdny
zákaz výslovne porušený. Súd považuje za potrebné uviesť, že spoločnosť Elán, a.s. bolo zakázané
predať nehnuteľnosti. Zákaz predať nehnuteľnosť sa vzťahuje na právny úkon, ktorým sa nehnuteľnosť

predáva t.j. na uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy a na účastníka konania, ktorému je uložený. V
tomto smere sa potom nemožno stotožniť so záverom vyššie citovaného rozhodnutia, že predbežné
opatrenie nemá spôsobovať neplatnosť takéhoto výslovne nedovoleného, po dobu trvania predbežného
opatrenia, účastníkovi zakázaného právneho úkonu. Súd sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že účastníkovi konania,ktorému bol zákaz právneho nakladania s nehnuteľnosťami v podobe

predbežného opatrenia uložený, súdne rozhodnutie nespôsobí trvalé a nezvratné následky, pretože nič
mu nebráni v tom, aby uzavrel zmluvu o prevode nehnuteľnosti potom, čo zákaz uložený mu súdnym
rozhodnutím pominie. Poukazuje na to, že účastník musí rešpektovať, že i keď súdne rozhodnutie v
podobe zákazu nakladania s nehnuteľnosťami je zákazom dočasným, je jeho povinnosťou ho dočasne
rešpektovať, avšak to aj pod dôsledkom neplatnosti právnych úkonov jemu v tom čase zakázaných. V

tomto súd poukazuje aj na ust. § 77 ods. 3 OSP,ktoré umožňuje náhradu ujmy spôsobenej dočasným
predbežným opatrením ako kompenzáciu, napr. aj za to, že nebude môcť predať nehnuteľnosť po dobu
trvania predbežného opatrenia. Podľa názoru súdu je právny názor v odôvodnení rozhodnutia 1Sžo
101/2007 neudržateľný aj z toho dôvodu, že účastníkovi,ktorému zákaz predať nehnuteľnosť uložený vpodstate adresuje, že tento zákaz netreba rešpektovať t.j. uzavretie zmluvy a porušenie zákazu vlastne
nepostihuje.

V danom prípade predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ust.§ 80
písm. c/ OSP, nakoľko žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva.

Žaloby, v ktorých sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie,
sú určovacie žaloby. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu

alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Ak žalobca neposkytne súdu také tvrdenia
a dôkazy, z ktorých by bol zrejmý jeho naliehavý právny záujem na určenie, či tu právny vzťah alebo
právo je, alebo nie je (napr. určenie neplatnosti zmluvy) je to dôvod pre zamietnutie žaloby. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov,
ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným
subjektom. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného

určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho
právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah už existujúci,
alebo o takú procesnú príp. hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej
ujme. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či to právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, je

predovšetkým naliehavý právny záujem žalobcu na takom určení.

Čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu, súd má za to, že žalobca dostatočne preukázal
naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha, teda určení, že označené nehnuteľnosti patria
do majetku zaniknutej spoločnosti O.,L..V... Tento svoj naliehavý právny záujem preukázal podľa názoru

súdu žalobca existenciou pohľadávok uplatnených v exekučnom konaní exekútora JUDr. Miroslava
Zahorjana v konaniach vedených pod EX 294/06, EX 1005/07, EX 523/04, EX 535/05 voči zaniknutej
spoločnosti O., L..V... O tom, že spoločnosť O.Á. nemala iný majetok súd má za preukázané aj z
listov exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Katunskému zo dňa
23.5.2007, kde bolo voči žalovanému v 1.rade začaté exekučné konanie o vymoženie pohľadávky

vo výške 60.158,-Sk, pričom zistil, že Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Michalovce mu
listom zo dňa 21.7.2006 vrátila exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti s odôvodnením, že kúpnou
zmluvou W. XXXX/XX-Č., XXXX/XX zo dňa 27.6.2005 došlo k zmene vlastníka z firmy O. na firmu E.
V..R..J.., X. XX, V. S. W.. Z uvedeného je zrejmé, že nejestvuje iný majetok na uspokojenie oprávneného
okrem nehnuteľností, ktoré žiada určiť žalobca do majetku zaniknutej spoločnosti O., L..V.., z ktorého

by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Súd poukazuje aj na možnosť postupu podľa ust.§
75a ObZ, ktorý odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení ktorého sa žalobca
domáha aj po zániku spoločnosti O., L..V.. (súd poznamenáva, že inak t.j. nebyť tohto ustanovenia
by na podklade tohto rozsudku nebolo možné viesť pre pohľadávky žalobcu nútený výkon súdneho
rozhodnutia exekúciou voči spoločnosti O.,L..V.., ktorá bola vymazaná z obchodného registra a týmto

výmazom zanikla). Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu z dôvodov : 1./ existencie súdnych a správnych rozhodnutí potvrdzujúcich vlastnícke právo
žalovaného, 2./ existencie možnosti domáhať sa veriteľských práv postupom podľa § 42b ObZ, 3./
konania pred správnym súdom s rovnakým obsahom, dôvodmi a cieľom iniciované spoločnosťou Q.
V..R..J... Súd aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach 3Co75/2011

uzatvára, že existencia súdnych rozhodnutí v správnom súdnictve, ani rozhodnutie správnych orgánov
nemôže vylúčiť prípustnosť určovacej žaloby žalobcu aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. II US 137/2008 z 1.7.2008. Súd poukazuje na to, že aj v zmysle právneho názoru vysloveného
krajským súdom, že správne orgány a súdy v správnom súdnictve v konaniach na ktoré poukazoval
žalovaný neriešili otázku platnosti kúpnej zmluvy z 27.1.2005 v merite veci, ale iba ako otázku predbežnú

a preto súd považoval námietky žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
za neopodstatnené. Súd sa zaoberal aj námietkami žalovaného uvedenými v bode 2 t.j. existenciou
možnosti domáhať sa veriteľských práv postupom podľa § 42b OZ a tieto rovnako vyhodnotil ako
neopodstatnené a to z dôvodu, že právo domáhať sa vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu (odporovať
právnemu úkonu dlžníka) je možné iba vo vzťahu k právnemu úkonu, ktoré je platným právnym úkonom.

Ak sa potom žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu resp. určenia vlastníckeho práva,
ktorému predchádza vyriešenie otázky neplatnosti právneho úkonu, nemožno poukazom na ust. § 42b
OZ dôvodiť neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Súd ma v tomto konaní za preukázané, že
sa jedná o absolútne neplatný právny úkon zo strany žalovaného. K námietke žalovaného uvedenejv bode 3 pred správnym súdom s rovnakým obsahom, dôvodmi a cieľmi iniciované spoločnosťou
Q. súd právne uzatvoril, že jednak týmto námietkam platí to, čo bolo uvedené vyššie, teda, že
existencia súdnych rozhodnutí v správnom súdnictve, ani rozhodnutí správnych orgánov nemôže vylúčiť

prípustnosť určovacej žaloby žalobcu aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.z. II US 137/2008
a potom aj z dôvodu, že súd nemôže stotožňovať dva rozličné subjekty práva (bez ohľadu na osoby,
spoločníkov a konateľov). Vzhľadom k tomu, že súd má za preukázané existenciu naliehavého právneho
záujmu, zaoberal sa základnou právnou otázkou, ktorou pre rozhodnutie vo veci, teda pre rozhodnutie
o určenie vlastníckeho práva je otázka platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005.

Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorým svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh žalobcu, čo sa týka určenia vlastníckeho práva
je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Ako predbežnou otázkou sa zaoberal otázkou
platnosti alebo neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi bývalým žalovaným v 1.rade a
žalovaným v 2.rade dňa 27.1.2005. Súd považuje uvedenú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon,

pretože táto bola uzatvorená v čase, keď právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Michalovciach
sp.zn. 10C 121/2003 bolo bývalému žalovanému v 1.rade zakázané predať, darovať alebo inak
scudziť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 27.1.2005 uzavretej medzi
žalovaným v 1. a 2. rade. Súd poukazuje na to, že nakladanie s nehnuteľnosťou predstavuje (a
to aj v prípade nehnuteľností) už samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy (jej podpísanie alebo prijatie

návrhu kúpnej zmluvy), čo napokon vyplýva aj priamo z ust. § 76 písm. l/ OSP,ktorý dáva súdu
právomoc nariadiť účastníkovi (nie orgánu na úseku katastra nehnuteľností), aby nenakladal s určitými
vecami alebo právami. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v prípade účastníkovi
(spoločnosť O., L..V..) uloženého zákazu predať, darovať alebo inak scudziť vec sa jedná o zákaz
nakladania s právom k nehnuteľnosti, t.j. zákaz nakladania s vlastníckym právom a nakladanie s

vlastníckym právom nesporne zavŕšené zo strany vlastníka uzavretím kúpnej zmluvy, kde definitívne
prejavuje svoju vôľu previesť vlastnícke právo na kupujúceho. Aj s poukazom na uvedené, súd
nepovažoval závery v odôvodnení rozhodnutia 1Sžo 101/2007, že súdne rozhodnutie, obsahom ktorého
je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, za správne.
Nakladanie s nehnuteľnosťou, presnejšie povedané, nakladanie s právom k nehnuteľnosti predstavuje

totiž uskutočnenie právneho úkonu, v posudzovanom prípade uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005
zo strany spoločnosti O., L..V.. ako predávajúceho, ktorý mal takéto právne nakladanie s právom k
nehnuteľnosti zakázané súdnym rozhodnutím, uznesením Okresného súdu Michalovce z 24.10.2003
sp.zn. 10C 121/2003. Na základe týchto skutočností a dôvodov, súd vec právne posúdil tak ako to
vyplýva z vyššie uvedeného a dospel k právnemu záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005.

V intenciách uznesenia Krajského súdu Košice 3Co 75/2011 zo dňa 28.2.2013 sa súd zaoberal
aj námietkami žalovaného, týkajúcimi sa vykonateľnosťou uznesenia Okresného súdu Michalovce
z 24.10.2003 sp.z. 10C 121/2003, ktoré smerovali k výhradám voči nedostatočnému spôsobu
charakteristiky a popisu veci - nehnuteľnosti, na ktoré sa zákaz predať, darovať či inak scudziť vzťahoval.

K uvedenej veci súd uvádza, že už vyššie v odôvodnení bolo poukázané na to, že zákaz predať, darovať
či inak scudziť nehnuteľnosti, je adresovaný priamo zo zákona (§ 76 ods. 1 OSP) účastníkovi konania.
Znenie výroku uznesenia označuje, že zákaz nakladania sa vzťahuje na stavbu stojacu na parcele č.
Z. XXXX/X a parcelu č. Z. XXXX v k.ú. X. s označením č.LV XXXX a Katastrálneho úradu v Košiciach,

Správy katastra Michalovce. Preto v otázke určitosti voči akým predmetom vlastníckeho práva zákaz
smeruje je tento zreteľný v tom význame, že stavby, na ktoré sa zákaz vzťahuje sú nezameniteľné s
inými. Na LV č. XXXX k.ú. X. boli a sú evidované jedine stavba „J. U. O.Á.“ na parcele č. XXXX/X a stavba
„Kotolňa“ na parcele č. XXXX. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v tomto konaní je hlavnou právnou
otázkou posudzovanie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.1.2005 a podľa presvedčenia súdu potrebné

posudzovať uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.10.2003 sp.zn. 10C 121/2003 vo vzťahu
k posúdeniu dôsledku jeho znenia na otázku právnej dovolenosti konania spoločnosti O., L..V.., ktorým
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Súd právne uzatvára, že je výslovne uvedené a
zreteľné, že spoločnosti O.,L..V..bolo zakázané predať, darovať či inak scudziť nehnuteľnosť - stavbuna parc. č. XXXX/X Obchodný dom O. a stavbu na parc. č. XXXX Kotolňa v k.ú. X.. Súd považuje za
potrebné uviesť, že žalovaným napádané skutočnosti o náležitostiach v zákone o katastri nehnuteľností
podľa § 42 ods. 2 písm. c/ na označenie stavieb, sa vzťahujú k otázke zápisu listiny do katastra

nehnuteľností, nie však k otázke platnosti právneho úkonu,ktorý je neplatným už v dôsledku toho, že
účastník zmluvy mal zákaz nehnuteľnosť predať a toto uznesenie o zákaze mu bolo riadne doručené.
Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že predmetné predbežné opatrenie bolo v katastri nehnuteľnosti
napokon riadne zapísané. Keďže žalobca sa v konaní domáha určenia, že všetky nehnuteľnosti na LV
č. XXXX v k.ú. X. patria do majetku zaniknutej spoločnosti O., L..V.. musel sa súd zaoberať aj otázkou,

či zákaz predať, darovať či inak scudziť nehnuteľnosti - stavby na LV č. XXXX spôsobuje neplatnosť
kúpnej zmluvy len v dotknutej časti alebo neplatnosť kúpnej zmluvy ako celku.

V tomto smere súd po vyhodnotení obsahu zmluvy dospel k právnemu záveru, že neplatnou je
absolútne celá kúpna zmluva. Ako predmet predaja v kúpnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX boli zapísané
nehnuteľnosti pozemok parc.č. XXXX, parc. č. XXXX/X stavba súp.č. XXX a na parcela č. XXXX/X, a

stavba postavená na pozemku parc.č. XXXX vrátane vonkajších úprav a príslušenstva. Kúpna cena bola
zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 8.200.000,-Sk podľa článku 3.2. kúpnej zmluvy, avšak tak, že
predstavuje kúpnu cenu za všetky menované nehnuteľnosti dokopy spoločne.

Podľa§ 41 OZ platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len

táto jeho časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo okolností, za ktorých k tomu
došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Pre posúdenie oddeliteľnosti časti právneho úkonu súd považoval za potrebné v prvom rade skúmať,
či je možné oddeliť právny úkon od ostatného obsahu, aby sa zachovali náležitosti i jeho platnosti aj v

oddelených častiach, t.j. v tomto prípade stav dvoch kúpnych zmlúv, i keď len v jednej listine a to kúpnej
zmluvy týkajúcej sa stavieb a kúpnej zmluvy týkajúcej sa pozemkov a príslušenstva. Po preskúmaní
obsahu zmluvy súd dospel k záveru, že už len s ohľadom na zjavnú neoddeliteľnosť resp. nevyjadrené
členenie kúpnej ceny na tieto dva súbory nehnuteľností (pozemkov a stavieb) nie je možné odčleniť z
kúpnej zmluvy časť týkajúcu sa nehnuteľností - pozemkov od časti týkajúcej sa nehnuteľností - stavieb,

preto už na základe uvedeného dôvodu dospel k záveru, že táto zmluva je absolútne neplatná ako celok,
keďže to bolo možné uzavrieť na základe kritérií ust. § 41 OZ a to z povahy právneho úkonu a jeho
obsahu a preto nepovažoval za potrebné posudzovať navyše ešte okolnosti, za ktorých k právnemu
úkonu došlo. Z kúpnej zmluvy a jej samotného znenia sa navyše odôvodnene možno domnievať, že
kupujúci kupoval nehnuteľnosti so záujmom ako o súbor.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.