Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Csp/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618201296
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3618201296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann l, 750009 Paríž, Francúzsko, konajúceho
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01
Bratislava proti žalovanej: I. U., F.. XX.XX.XXXX, T. R. K. XXX, XXX XX R. K., o zaplatenie sumy 475,30
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 444, 60 eur s 5, 05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

444, 60 eur od 03. 10. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 87, 08 %.

o d ô v o d n e n i e :

l. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 475,30 eur s 5,05 % úrokom z
omeškaniaročnezosumy444,60eurod03.10.2015dozaplatenia atrovkonanianatomzáklade,žedňa
30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. a nástupníckou

spoločnosťousastalžalobca.Dňa12.12.2014uzavrelCetelemakoveriteľnajednejstranesožalovanou
ako dlžníkom na druhej strane Zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu
poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 494 eur na financovanie kúpy spotrebného
tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver
spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 20 mesačných splátok vo výške 24,70 eur. Žalovaná
úver riadne neplatila podľa zmluvy, preto žalobca úver zosplatnil k 02.10.2015,pričom suma 475,30 eur
predstavuje zvyšok úverovej istiny 444,60 eur a suma 30,70 eur predstavuje náklady na uplatnenie

pohľadávky.

2. Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 180 CSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne
vykázané, právny zástupca žalobcu sa riadne ospravedlnil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere časť
1 úverovej zmluvy zo dňa 12.12.2014 č.l.6-7 spisu, histórie úveru č.l.7a-8 spisu, potvrdenia o

odfinancovaní peňažných prostriedkov č.l.8a spisu, potvrdenia o prijatí splátok úveru č.l.9 spisu,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l.9a spisu, výzvy žalovanej na vyjadrenie č.l.38
spisu, ospravedlnenia žalobcu č.l.50spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a
právny stav:4.Žalovanásakžalobenevyjadrila, nasúdnepojednávaniesariadnenedostavila,zásielkusivodbernej
lehote neprevzala, čím bolo jej doručenie riadne vykázané.

5. Z časti 1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO, a s. uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu obchodného tovaru
vo výške 494 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 20-ich mesačných splátkach po 24,70 eur k
15. dňu v mesiaci, pri splatnosti prvej splátky: 15.01.2015 a konečnej splatnosti úveru :15.08.2016, pri

úrokovej sadzbe 0%, RPMN 0%, pri priemernej RPMN 36,90%, pri celkovej výške úveru 494 eur, bez
poistenia. Žalovaná uhradila len časť poskytnutého úveru vo výške 49,40 eur.

6. Podľa bodu 3.2 časti 3 Úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti
splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom
stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený
od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta.

7.Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3 , ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. l, ods.2, ods.3 ods.4 písm. v/ a t/ , ods. 5 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa, požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré

spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.10. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

11. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi

v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

12 Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

13.V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára

tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica
za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej
obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide
o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách , pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú

zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto
pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá
zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom . V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť

ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne.

14. Podľa § 2 písm. a/ a g/ zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch účinného ku
dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania

alebo povolania, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa
podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho

získanie za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 9 ods.10 zákona č. 129/2010Z-.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský

úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až
715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

16. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je
dôvodný vo výške 444,60 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 444,60 eur od 03.10.2015 do
zaplatenia, na tom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Cetelem uzavrela so žalovanou
dňa 12.12.2014 písomnú spotrebiteľskú zmluvu z obsahu ktorej vyplýva, že táto obsahuje základné
zákonom stanovené obligatórne náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch. Žalobca

poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na kúpu obchodného tovaru vo výške 494 eur, z ktorej sumy
žalovaná zaplatila podľa potvrdenia žalobcu sumu 49,40 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 20-
ich mesačných splátkach po 24,70 eur k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou 1. splátky k 15.01.2015
a pri konečnej splatnosti úveru 15.08.2016. Žalovaná úver riadne neplatila, preto právny predchodcažalobcu zosplatnil úver podľa bodu 3.2 časť 3 úverovej zmluvy k 02.10.2015. Ku dňu zosplatnenia úveru
predstavovala istina 444,60 eur, 30,70 eur predstavovali náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Zmluva obsahuje obligatórne náležitosti § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná tým, že ku dňu 30.06.2016 došlo k
cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a s. so spoločnosťou BNP PARIBAS
PORSONAL FINANCE SA so sídlom v Paríži bez likvidácie a terajší žalobca sa stal univerzálnym
právnym nástupcom. Nárok je dôvodný v časti istiny 444,60 eur a zákonom stanoveného úroku z
omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej istiny 444,60 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru

t.j. od 03.10.2015 do zaplatenia.

17. Súd zamietol žalobu v časti nákladov žalobcu spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
30,70 eur. Súd dospel k záveru, že takéto náklady neboli individuálne zmluvne dohodnuté priamo v
spotrebiteľskej zmluve v konkrétnej výške, ale vychádzajú len jednostranne z výpočtu žalobcu ktoré
žalobca požaduje v rozpore s § 9 ods.10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného

v čase uzavretia zmluvy o úvere a tiež sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo náklady spojené
s uplatnením pohľadávky neboli individuálne dojednané priamo v spotrebiteľskej zmluve, nesledujú
záujemspotrebiteľa,nebolizahrnutédocelkovýchnákladovúverupodľa§2písm.g/zákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola dohodnutá priamo v

spotrebiteľskej zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie a sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka a sú absolútne neplatné
podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou
podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách t.j.§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Žalobca náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
30,70 eur riadne nešpecifikoval, nepreukázal a priamo v spotrebiteľskej zmluve nedojednával, ale
zrejme vychádzal len z formulárovej úpravy stanovenej v bode 3.2 časť 3 zmluvy o úvere, ide o
typové formulárové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

takejto formulárovej zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, tieto sú jednostranne formulované
žalobcom ako dodávateľom na ktorých dojednaní žalovaný ako spotrebiteľ nemá žiaden vplyv, preto
je vyjednávacia sila žalovaného ako spotrebiteľa na týchto presne nešpecifikovaných nárokoch viac
ako iluzórna, preto ich neuvedenie priamo v spotrebiteľskej zmluve a nezahrnutie do nákladov
úveru je v rozpore s ustanovením § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti dodávateľa stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným
princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, v danom prípade spotrebiteľská zmluva žiadne dojednanie o výške
žalobcom účtovaných nákladov úveru neobsahuje teda je nepochybne preukázané, že tieto si dodávateľ
účtuje jednostranne, priamo zo zmluvy nie je zrejmé čo náklady spojené s uplatnením pohľadávky v
skutočnosti predstavujú ktoré má spotrebiteľ platiť. Pokiaľ ide o bod 3.2. časť 3 zmluvy takáto zmluvná
úprava je neurčitá a nejasná a je jednostranne formulovaná žalobcom ako dodávateľom vo formulárovej

spotrebiteľskej zmluve, ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ničím ovplyvniť, nejedná sa o
konkrétne dohodnutú sumu, ktorá nebola zahrnutá do celkových nákladov úveru, preto súd žalobu v
tejto časti ako nedôvodnú zamietol.18.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania podľa úspechu v spore. Žalobca si uplatnil sumu 475,30 eur a súd mu priznal sumu 444,60 eur,
teda žalobca mal úspech v spore 93,54% mínus neúspech 6,46% čo je čistý úspech žalobcu v konaní

87,08%. O trovách konania rozhodne súd podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením, ktoré po
právoplatnosti veci samej vydá vyšší súdny úradník.