Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2006

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/122/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705206527
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2006:6705206527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci

navrhovateľky R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom L. - P. XX,. zast. JUDr. J. S., advokátom, AK I. E. XX,. L.
proti odporcovi Š. V. L. - P., zast. JUDr. P. S., advokátom, AK B. N. XX,. L., o náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za obdobie od 7.5.2003 do 31.12.2003
vo výške 41.088,50,-Sk brutto a trovy konania vo výške 8.718,50,-Sk na účet právneho zástupcu
navrhovateľky JUDr. J. S., advokáta, so sídlom I. E. XX,. XXX. XX. L. a to všetko v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.050,-Sk na účet Okresného súdu vo Zvolene
a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2005 domáhala, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 7.5.2003 do 31.12.2003 vo výške
41.088,50,-Sk brutto, z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou jej odporcom
zo dňa 10.1.2000.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 12.9.2006 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť

s poukazom na ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovateľke bola v súlade s rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 6.5.2003 č.k. 10 C 274/00-146 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 4.5.2006 č.k. 12 Co 93/06 poskytnutá neznížená náhrada mzdy za čas 35 mesiacov za obdobie
od 6.6.2000 do 6.5.2003 vo výške 167.706,-Sk. Navrhovateľka počas trvania súdneho sporu nemala
vážny záujem sa zamestnať, hoci v tomto období vzniklo v okolí bydliska navrhovateľky viacero voľných
pracovných miest v profesii kuchár-čašník, o čom svedčia aj zverejnené inzeráty v novinách ako Z. Ž.
N., L. I. či N. N..

Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že na žalobe v celom rozsahu trvá. Nezamestnaná bola od
roku 2000 až do 31.12.2003. Počas tejto doby bola evidovaná na úrade práce. Úrad práce jej jeden
krát ponúkol miesto v P. S. D., kde ju však neprijali. Bolo tam výberové konanie, pričom keď prišla bolo
to miesto už obsadené. Toto bolo v roku 2002. V čase od mája 2003 do konca roku 2003 jej nebolo
ponúknuté žiadne miesto. Chodila na verejno-prospešné práce, aj sa informovala o pracovné miesta,
ale žiadnu prácu nenašla.

Právny zástupca odporcu žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Podľa neho pokiaľ navrhovateľka
mala vážny záujem sa zamestnať, mala možnosť. Poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky v konaní o
neplatnosť výpovede, kde pred krajským súdom vypovedala, že mala ponuku práce, ale túto odmietla.Žalobkyňa podľa ich názoru účelovo čakala na rozhodnutie súdu, nakoľko po obdržaní rozsudku KS č.k.
12 Co 226/03 prišla navrhovateľka za štatutárnym zástupcom odporcu so žiadosťou o vydanie dokladu
o skončení pracovného pomeru, nakoľko hneď 1.1.2004 sa zamestnala.

Konateľ odporcu T. B. sa v celom rozsahu pridržiaval výpovede právneho zástupcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
pripojenými k spisu a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10 C 274/2000, pričom zistil tento

skutkový a právny stav veci :

Podľa § 251 Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré
vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony
urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase vzniku nároku, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a
ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Zo spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 10 C 274/00 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.5.2003 č.k. 10 C 274/00-146

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4.5.2006 č.k. 12 Co 93/06, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26.6.2006 bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľke
odporcom zo dňa 10.1.2000 je neplatná. Súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
náhradu mzdy za obdobie od 6.6.2000 do 6.5.2003 v celkovej výške 167.706,-Sk brutto. V konaní
bolo preukázané, že navrhovateľke vznikol nárok na priznanie náhrady mzdy odo dňa 6.6.2000,

kedy odporcovi oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju odporca ďalej
zamestnával. Keďže rozsudkom súdu bolo právoplatne určené, že výpoveď daná navrhovateľke je
neplatná, v zmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase vzniku nároku
vzniklo navrhovateľke právo požadovať od odporcu náhradu mzdy vo výške jej priemerného zárobku.
Vyššie uvedenými rozsudkami bolo rozhodnuté o nároku navrhovateľky za obdobie odo dňa 6.6.2000

až do vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom dňa 6.5.2003. Odporca neumožnil navrhovateľke
ďalej pracovať, pričom k platnému skončeniu pracovného pomeru došlo až 31.12.2003 na žiadosť
navrhovateľky, ktorá sa od 1.1.2004 zamestnala. Navrhovateľke potom vznikol nárok na náhradu mzdy
vo výške priemerného zárobku aj za žalované obdobie od 7.5.2003 do 31.12.2003 t.j. za 7 mesiacov a
17 dní. Rozhodujúcim obdobím pre určenie priemerného zárobku navrhovateľky v zmysle § 17 zákona č.

1/1992 Zb. platného v rozhodnom čase bol prvý kalendárny štvrťrok roku 2000, keďže navrhovateľke mal
pracovný pomer skončiť dňom 30.4.2000. Pokiaľ ide o výšku priemerného zárobku tento bol vypočítaný
z celkového zárobku navrhovateľky v mesiacoch január až marec 2000 vo výške 14.944,-Sk brutto pri
510 odpracovaných hodinách t.j. 29,30,-Sk/hodinu a 249,-Sk/deň, pri 8,5 hodinovom pracovnom čase
t.j. 5.354,-Sk mesačne brutto. Navrhovateľka si za mesiac máj 2003 uplatnila náhradu mzdy za 14,5 dňa,

súd preto viazaný jej návrhom ( § 153 ods. 2 O.s.p. ) jej náhradu priznal za navrhovaný čas. Nakoľko
celková výška náhrady mzdy za žalované obdobie zodpovedá žalovanej sume 41.088,50,-Sk brutto
( 5.354,-Sk x 7 mesiacov + 249,-Sk x 14,5 dňa ), súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
V danom prípade súd nemal dôvod uvažovať o prípadnom znížení náhrady mzdy v zmysle § 61 ods. 2
ZP, nakoľko aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva vyplýva, že

navrhovateľka bola evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných od 19.5.2000 do 31.12.2003,
nebola nikde zamestnaná, pričom tvrdenia odporcu, že navrhovateľka účelovo čakala na skončenie
súdneho sporu vo veci 10 C 274/00 súd považoval za nepodložené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady úspechu. Navrhovateľka

mala v konaní plný úspech, súd jej preto priznal náhradu trov v plnej výške. V súvislosti s konaním
vznikli navrhovateľke trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci ( 1. prevzatie a príprava
zastupovania, 2. podanie žaloby, 3. zastupovanie na pojednávaní 17.10.2006 ), pričom základná sadzba
tarifnej odmeny predstavuje v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „vyhláška“ ) sumu 2.150,-Sk; režijný paušál vo
výške 150,-Sk/úkon za úkony č. 1 a 2 a 164,-Sk pri úkone č. 3 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.; náhrada za
stratu času pri ceste na pojednávanie z Lučenca do Zvolena a späť za 4 polhodiny vo výške 273,-Sk/

polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky; cestovné náklady podľa § 16 vyhlášky pri ceste na pojednávanie
z Lučenca do Zvolena a späť osobným motorovým vozidlom Citröen Xantia 2,0i, pri vzdialenosti 112
km, priemernej spotrebe 9,1l/100 km a cene PHM 43,20,-Sk/l; DPH z odmeny vo výške 19 % podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky. Keďže podľa § 151 ods. 1 O.s.p. súd o náhrade trov rozhoduje len na návrh,
súd mohol priznať základnú sadzbu tarifnej odmeny len vo výške 1.883,-Sk/úkon, podľa vyúčtovania

právneho zástupcu navrhovateľky. Spolu trovy konania navrhovateľky predstavujú sumu 8.718,50,-Sk
( 1.883,-Sk x 3 + DPH 19 % + 2 x 150,-Sk + 164,-Sk + 273,-Sk x 4 + 440,20,-Sk ). Tieto trovy súd
považoval za účelne vynaložené pri uplatňovaní práva navrhovateľky a preto uložil odporcovi povinnosť
jej ich nahradiť na účet jej právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2, vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení,

ak je poplatník od poplatku oslobodený, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona je navrhovateľka
v konaní o uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru od súdnych poplatkov
oslobodená. Keďže u odporcu nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov,
uložil mu súd povinnosť zaplatiť poplatok za konanie. Výška súdneho poplatku je podľa položky 1/

a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. platného v čase podania
návrhu ( prechodné ustanovenie § 18 zákona ) vo výške 5 % z predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a

čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak
je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom
znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251
O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci