Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203071
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8517203071.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,
IČO: 247 85 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43,
821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanej: G. O., nar. X.X.XXXX, A. P. XX/XX, XXX XX F., v
konaní o zaplatenie 326,60 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti sumy 154,50 eur s príslušenstvom.

II. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 68,60 eur s 5% úrokom z omeškania od 17.12.2016

do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.6.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 326,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 68,60 eur od 17.12.2016
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.4.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident
Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 so
žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej pôžičku vo výške 300,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku formou týždenných splátok
v počte 60, prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy t. j. 22.4.2013 a
posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 9.6.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo

hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovanou súčasne aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku 1
uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 154,50 eur. Žalovaná sa
zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov,
pričom splátky boli splatné spolu so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala
uhradiť tak činila 558,- eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala
sumu 9,30 eur. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky

spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalovaná uhradila
pôvodnému veriteľovi sumu 231,40 eur.
Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil istinu vo výške 68,60 eur, náklady spojené s úverom vo výške
258,- eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 68,60 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.3. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca uzavrel dňa
16.12.2016 so spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé

armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanej spoločne s
príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o.

4. Podaním doručeným súdu 29.3.2018 žalobca oznámil, že žalobu berie späť v časti sumy 154,50 eur /
t.j. v časti sumy týkajúcej sa zmluvy o zabezpečení splátok úveru a naďalej trvá na úhrade sumy 172,10
eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 68,60 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trov konania.

5.Súddoručilžalovanejpoučeniaoprocesnýchprávachapovinnostiachspolusožalobounavyjadrenie.

6. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, svoju
neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že splátky neuhrádzala riadne, doteraz uhradila sumu 231,40 eur.
Splátky neuhrádzala aj z toho dôvodu, že zo začiatku chodil určitý človek zo spoločnosti osobne, ten
vyberal jednotlivé splátky, ktoré platila vo výške po 20,- eur, nepamätá presne sumu, avšak potom už
prestal chodiť. Telefonicky sa so spoločnosťou Provident kontaktovala, bolo jej povedané, že určená
osoba príde, avšak nikto už potom nechodil vyberať splátky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov na
základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Súd mal za preukázané, že dňa 15.4.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť

spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731
so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej úver vo výške 300,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver formou týždenných splátok v
počte 60, v sume 6,73 eur a výška poslednej splátky je 6,43 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov.
Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy a posledná predpísaná splátka

bola splatná na 7 deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Úver bol poskytnutý žalovanej jednorazovo
hotovostne. Úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 43,20
eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 60,30 eur. Celkové náklady na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38 %. Celková
čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 403,50 eur.

Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver na základe zmluvy predstavovala 47,29 %.
Právny predchodca žalobcu ďalej uzatvoril so žalovanou dňa 15.4.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku 1
uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 154,50 eur. Žalovaná sa
zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 2,57 eur a

posledná splátka vo výške 2,87 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv
tak predstavovala sumu 9,30 eur. Žalovaná sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

10. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy v mieste trvalého bydliska
žalovanej alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške 154,50 eur,

a to celom v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo
výške 2,57 eur a poslednú 60-tu splátku vo výške 2,87 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru
s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva 7.
kalendárny deň po uzavretí zmluvy.Plnenie z titulu tejto Zmluvy o zabezpečení splátok však žalobca neuplatňoval.

11. Žalovaná čerpala úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve.

Výzvou zo dňa 1.6.2017 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo výške 330,79 eur. Doklad o doručení výzvy žalobca súdu nepredložil.

12. Podľa prehľadu splátok a úhrad a vyjadrenia žalobcu žalovaná žalobcovi uhradila 231,40 eur
(č.l. 14). Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016,

odovzdaným na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 28.12.2016, čo žalobca preukázal poštovým
podacím hárkom číslo EPH008535755 list číslo 259/295, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na
žalobcu.

Právny stav:

13. Podľa § 145 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričomberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od

spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715
Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákonaalebooosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverového

vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú z
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

29. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

35. Podľa § 219 odsek 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania,
ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie

najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na
ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia
o odročení pojednávania sa v tomto prípade použijú. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okremvšeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúci h
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

36. Podľa § 219 odsek 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

37. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka,

v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného
záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou
právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda
podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre
spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu,

že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na
ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii
okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1
SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

38. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch
C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano

Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo,
Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená
vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť

spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

39. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka,
treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá

v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť
vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka
pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom
predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba

aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis,
ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný
právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z.

40. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má teda charakter

spotrebiteľského úveru.

41. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti sumy 154,50 eur späť, súd konanie v tejto časti
zastavil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

42.Nazákladeplatneuzatvorenejzmluvyoúveresúdkonštatuje,žetátomáspotrebiteľskýcharakter,na
základe ktorej bol žalobcom poskytnutý žalovanej úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splatiť v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 6,73 eur a výška poslednej
splátky je 6,43 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 231,40 eur.43. Vzhľadom na obsah zmluvy táto neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne
neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch,

a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o
nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho
schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a
spotrebiteľa. ďalej zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce sa výšky, počtu a termínov splátok v členení
istiny, úrokov a poplatkov. Ďalej treba konštatovať, že v predmetnej zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2

písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť
je definovaná len ako siedmy deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za
konkrétny termín.
44. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti,
nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu
konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 60.
týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť
okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy
nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a
zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu.

Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo
údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac,
ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet
vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade 60. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy úplne jednoznačne vyžadovalo

uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum) konečnej splatnosti úveru, čo v
posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Aj SD EÚ vyslovil v rozsudku C-42/15, že zmluva o úvere
môže byť posudzovaná ako bezúročná a bez poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého)
matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôže riadne posúdiť pred

uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. V takom prípade môže byť aj pri použití eurokonformného
výkladu ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného
zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol teda zo zmluvy o úvere len nárok
na vrátenie istiny zo zmluvy.

45. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu
ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zák. o spotr. úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. b/ ods. 2 zák. o spot. úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

46. Pokiaľ ide o Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

súd sa ňou nezaoberal, keďže žalobca si plnenie z tejto zmluvy neuplatňoval, nakoľko žalobu v tejto
časti v sume 154,50 eur vzal písomným podaním z 29.3.2018 späť.

47. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej

reálne poskytol. Žalovanej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Keďže doposiaľ
uhradila iba sumu 231,40 eur, súd ju zaviazal uhradiť rozdiel t.j. sumu vo výške 68,60 eur /300 mínus
231,40 eur/. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Žalobca si uplatnil i úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky, od

17.12.2016.

49. Výška úrokovej sadzby stanovenej ECB v spornom období bola 0,0 % ,úrok z omeškania je teda
5,0 % ročne, Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania v sadzbe 5,0 % ročne tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

50. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.52. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca pôvodne žaloval sumu 326,60

eur, úspešný bol v sume 68,60 eur s príslušenstvom, čo je 21 %, neúspech v sume 258,- eur, teda
neúspech vo výške 79 %. Pomer neúspechu a úspechu žalobcu je 79 % - 21 %, čo predstavuje čistý
úspech žalovanej vo výške 58 %. Z uvedeného dôvodu žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 58 %. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu súdneho spisu ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku jej žiadne trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú, súd jej preto náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.