Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224226
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3813224226.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Ing. D. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom L. O., M. XX/XX, zastúpený JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom v Prievidzi,
Košovská 1, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom L. O., Y. XXX/XXX, zastúpený JUDr.
Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, o obmedzenie vecného bremena a
iné a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť oplotenie a bránu
v časti vedenej cez parcelu č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 v kat. úz. L. O. zapísanej na LV č. XXXX
z a s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému premiestniť vodovodnú prípojku vo vlastníctve
žalovaného, prechádzajúcu stredom parcely č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 v kat. úz. L. O.
zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to v celej dĺžke jej priebehu do
vzdialenosti jedného metra od hranice parcely č. XXX/X až po parcelu č. XXX/X, z a s t a v u j e a
po právoplatnosti rozhodnutia p o s t u p u j e Spoločnému stavebnému úradu v L..

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

V. Súd štátu p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%.

VI. Súd štátu p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 50%.

VII. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému pôvodne domáhal: 1) uloženia povinnosti žalovanému
na vlastné náklady odstrániť vybudované prípojky elektriny a vody z parc. č. XXX - záhrady o výmere
107 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. L. O. zapísanej na LV č. XXXX; 2) uloženia povinnosti žalovanému
na vlastné náklady odstrániť oplotenie a bránu v časti vedenej cez parc. č. XXX - záhrady o výmere
XXX m2 v k.ú. L. O. zapísanej na LV č. XXXX; 3) určenia, že vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu po 3-metrovej ceste zriadenej od hranice parc. č. XXX/X smerom do stredu parcely, zriadené v

prospech vlastníkov parc. č. XXX a XXX/X, sa zrušuje za náhradu 50,- eur. Súčasne si voči žalovanému
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parc. č.
XXX v k.ú. L. O. zapísanej na LV č. XXXX a k tejto parcele je zriadené vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu po 3-metrovej ceste od hranice parc. č. XXX/X smerom do stredu parcely v prospechžalovaného. Uviedol, že k zradeniu vecného bremena došlo v rámci vyporiadavania vzťahov po deľbe a
zámene nehnuteľností medzi ich pôvodnými spoluvlastníkmi v roku XXXX, kedy bolo potrené zabezpečiť
právo prechodu v prospech nového vlastníka parc. č. XXX/X E. Y. a aj vlastníkov parc. č. XXX/X a č. XXX.

Žalobca uviedol, že dotknutú parcelu zakúpil s vidinou realizácie podnikateľských zámerov a v rámci
výkonu prípravných prác zistil, že cez parcelu č. XXX prechádza smerom k parc. č. XXX/X a XXX/X, na
ktorej stojí dom žalovaného, vodovodná a elektrická prípojka, ktorá mu bráni v oprávnenom nakladaní
a využití pozemku. Predchádzajúca vlastníčka C. C. sa vyjadrila, že si nespomína na udelenie súhlasu
žalovanému na vybudovanie daných vedení. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný bez jeho vedomosti a

súhlasu vyhotovil cez jeho pozemok časť oplotenia a brány, ktorými neoprávnene zasiahol a zabral z
parcely v jeho vlastníctve cca 2 m2. Napriek snahe o mimosúdne usporiadanie veci žalovaný na jeho
výzvy reagoval odmietavo. V súvislosti s nárokom na zrušenie vecného bremena, zriadené v prospech
vlastníkov parc. č. XXX a XXX/X, žalobca uviedol, že žalovaný vecné bremeno nedodržiava v súlade
so zákonom, parc. č. XXX využíva aj ako prejazdovú cestu pre svoje motorové vozidlá. Poukázal na
to, že žalovaný mal v minulosti dlhodobo možnosť prístupu k svojmu rodinnému domu cez svoj vlastný

pozemok, a to parc. č. XXX, ale krátko po tom, čo ho on vyzval na zrušenie práva prechodu dohodou
a navrhol mu realizáciu prechodu cez parc. č. XXX, žalovaný účelovo previedol túto parcelu na svoju
dcéru G. Y., ktorá na parc. č. XXX v súčasnosti nevykonáva žiadne stavebné úpravy. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný sa nenachádza v tiesnivej situácii, v ktorej by existujúce vecné bremeno preňho
predstavovalo jedinú možnosť dopravy a vstupu na pozemok, má možnosť zabezpečiť vstup na svoj

pozemok po parcele, ktorá mu dlhodobo vlastnícky patrila, ale účelovo ju previedol na dcéru. Žalobca
uviedol, že za tohto stavu nemožno jemu ako výlučnému vlastníkovi pozemku užívať ho v súlade s jeho
vôľou, t.j. na realizáciu zamýšľanej podnikateľskej činnosti.

2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému na

vlastné náklady odstrániť oplotenie a bránu v časti vedenej cez parc. č. XXX späť, s čím žalovaný
súhlasil. Neskôr žalobca podal návrh na zmenu žaloby tak, že sa voči žalovanému domáhal: 1) uloženia
povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobcu tak, že premiestni vodovodnú
prípojku, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, prechádzajúcu stredom parc. č. XXX - záhrada o výmere
107 m2 v k.ú. L. O. zapísanej na LV č. XXXX, v celej dĺžke jej priebehu, t.j. od napojenia od verejného

vodovodu do kraja parc. č. XXX, a to do vzdialenosti jedného metra od hranice parc. č. XXX/X až po parc.
č. XXX/X; 2) určenia, že doposiaľ zriadené vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L. O., na parc.
reg. C č. XXX ako právo prechodu po 3-metrovej ceste zriadenej od hranice parc. č. XXX/X smerom
do stredu parcely v prospech vlastníkov parc. č. č. XXX a XXX/X sa obmedzuje tak, že novourčené
vecné bremeno vyznačené v časti C - Ťarchy v LV č. XXXX pre k.ú. L. O. na parc. č. XXX znie:

Právo prechodu po 1,5-metrovej ceste zriadenej od hranice parc. č. XXX/X smerom do stredu parcely
v prospech vlastníkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, ako aj právo uloženia elektrickej a vodovodnej
prípojky na pozemok v rozsahu šírky práva prechodu. Súd túto zmenu žaloby na pojednávaní konanom
dňa 22.10.2018 pripustil.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že pre zrušenie vecného bremena podľa § 151p
Občianskeho zákonníka (OZ) nie sú dané žiadne dôvody a žalobca ani žiadny takýto konkrétny dôvod
neuvádza. Zámer uskutočňovať podnikateľskú činnosť na pozemku nie je relevantným dôvodom pre
zrušenie vecného bremena. Uviedol, že vecné bremeno využíva a dodržiava v súlade s OZ a jeho
zápisom v katastri nehnuteľnosti, nakoľko ide o jediný možný prístup k nehnuteľnostiam, ktoré spolu s

manželkou vlastní. Žalovaný tiež uviedol, že reálny prístup k jeho nehnuteľnostiam cez parc. č. XXX
nie je možný a potvrdil, že tento pozemok daroval dcére na účel výstavby rodinného domu. Podľa
názoru žalovaného v danom prípade nie je prítomný žiadny právne relevantný hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, a preto neexistuje žiadny dôvod na zrušenie, resp. čo
i len obmedzenie vecného bremena. Poukázal na to, že žalobca si už pri kúpe parc. č. XXX bol

vedomý skutočnosti, že k tejto parcele viazne vecné bremeno, ktoré je riadne evidované na LV č. XXXX,
preto mal zvážiť a zhodnotiť svoje podnikateľské aktivity ešte pred samotnou kúpou uvedenej parcely.
Žalovaný nesúhlasil ani s návrhom na odstránenie vodovodnej a elektrickej prípojky a tiež s pôvodným
nárokom žalobcu na odstránenie časti stavby. Uviedol, že on iba obnovil pôvodné oplotenie, ktoré bolo
na hranici parc. č. XXX s parcelami č. XXX/X a XXX, na základoch pôvodného oplotenia postavil nové

oplotenie a bránu kvôli tomu, aby zabránil priamemu a voľnému vstupu na jeho pozemky. Vodovodná
a elektrická prípojka boli realizované podľa projektovej dokumentácie k stavbe so súpisným číslom
XXX, ktorú postavil s manželkou na konci 90-tych rokov a k stavebnému povoleniu dali súhlas všetky
dotknuté strany, a teda účastníci stavebného konania, ktorým bol aj vtedajší vlastník parc. č. XXX,t.j. C. C. a tento súhlas musí byť uvedený aj v príslušnom stavebnom spise. V konaní v súvislosti so
zmenou žaloby žalobcu žalovaný uviedol, že zastáva názor, že nárok, ktorým sa žalobca domáha zmeny
vedenia vodovodnej prípojky, nepatrí do právomoci súdu a v súvislosti s vecným bremenom nedošlo

k takej zmene, že by nastal hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, čo by
odôvodňovalo obmedzenie vecného bremena.

4. Neskôr v konaní žalovaný podal voči žalobe žalovaného vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia,
že na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k.ú. L. O. ako pozemok parc. reg. C č. XXX - záhrady

o výmere 107 m2 viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov
parc. reg. C č.: XXX/X - záhrady o výmere 78 m2, č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX
mXač.XXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere110m2,evidovanýchnaLVč.XXXXprek.ú.L.O.
a tiež v prospech každého ďalšieho vlastníka týchto nehnuteľností, ktorému zodpovedá právo prechodu
a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX. Vzájomnú žalobu zdôvodnil tým, že ešte pred zriadením vecného
bremena, ktoré je evidované na LV č. XXXX od roku 1994, užíval parc. č. XXX ako prístup k svojím

nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, a to po vzájomnej dohode s predchádzajúcou vlastníčkou
parc.č.XXXp.C.C..Prístupcezparc.č.XXXvšakboldohodnutýodlišnýmspôsobomakobolozriadené
vecné bremeno, a to z dôvodu, že objektívne nebolo možné realizovať tento prístup po 3-metrovej ceste
od hranice s parc. č. XXX/X smerom do stredu parc. č. XXX, nakoľko vo vzdialenosti cca 1,5 metra
od hranice parc. č. XXX/X a parc. č. XXX smerom k stredu parc. č. XXX sa nachádza (minimálne po

dobu 30 rokov) betónový stĺp elektrického vedenia, ktorý objektívne bránil užívaniu vecného bremena
tak, ako je evidované na LV. Rovnako tomu bránili aj dva stromy vysadené na hranici uvedených parciel
a tiež umiestnenie studne na parc. č. XXX blízko s hranicou s parc. č. XXX/X. Z uvedeného dôvodu bolo
s p. C. dohodnuté právo prechodu a prejazdu tak, že žalovaný má právo prechodu a prejazdu (a to aj
motorovými vozidlami) a bude realizovaný kolmo od cestnej komunikácie priamo najkratším prejazdom

k nehnuteľnostiam žalovaného, priamo k vstupnej bráne žalovaného. Takto bolo vecné bremeno aj
dlhodobo rešpektované.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov C. C., E. Y., I. Y., I. C., P. T.,
oboznámením obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 a dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 8.6.2012, výpisu

z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. L. O., geometrického plánu č. XX/XX, investičného zámeru
žalobcu, písomnej komunikácie žalobcu so žalovaným a Obcou L. O., vyjadrenia žalovaného zo dňa
17.10.2014, geometrického plánu č. 81/2012, notárskej zápisnice č. N 135/94, NZ 211/94 spísanou
JUDr. Evou Výskokovou, geometrického plánu č. XXX-XXX-XX, vzájomnej žaloby žalovaného zo dňa
19.7.2016, fotodokumentácie z miesta samého, vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.9.2016, vytyčovacieho

náčrtuč.XX/XXXX-PD,informatívnejkópiezmapy,stavebnéhopovoleniazodňa5.9.1994,ohliadkouna
mieste samom, návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 8.10.2018, oboznámením obsahu pripojeného
spisu Okresného úradu Prievidza č.: ŽP XXX/XX-ŠSS a ŽP XXX/XX-ŠSS, ako aj oboznámením obsahu
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. L. O. ako CKN parc.
č. XXX - záhrady o výmere XXX m2. Na uvedenej nehnuteľnosti je zriadené vecné bremeno - právo
prechodu po 3-metrovej ceste zriadenej od hranice parc. č. XXX/X smerom do stredu parcely v prospech
vlastníkov parc. č. XXX, XXX/X. Vlastníctvo k nehnuteľnosti žalobca získal na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 20.4.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.6.2012 od predávajúcej C. C., nar. X.X.XXXX, bytom L. O.,

C. XXX/X. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na
žalobcu bolo vyššie uvedené vecné bremeno k tejto nehnuteľnosti už zriadené a žalobca ako kupujúci
s touto skutočnosťou bol oboznámený.

7. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. L. O. ako CKN parc.

č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2, CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2 a rodinného domu súp. č. XXX
stojaceho na CKN parc. č. XXX/X.

8. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. O. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou CKN parc. č. XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 242 m2 a rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na uvedenej parcele - je G.
Y., dcéra žalovaného. Vlastníčkou uvedených nehnuteľností sa stala v roku 2013 na základe darovacej
zmluvy.9. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že na parc. č. XXX má záujem zriadiť predajňu, o čom predložil
aj vypracovaný investičný zámer. V konaní poukazoval na to, že žalovaný vykonáva právo prechodu
cez uvedenú parcelu v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností, prechádza krížom cez parcelu a

v dôsledku toho sa celý pozemok stáva nefunkčný. Podľa jeho názoru došlo k zmene situácie oproti
času, keď vecné bremeno bolo zriadené. V čase zriadenia vecného bremena boli vlastníkmi CKN parc.
č. XXX iní vlastníci, v súčasnosti žalovaný má možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam cez túto
parcelu, účelovo ju však previedol na svoju dcéru. Za tohto stavu podľa názoru žalobcu nie je dôvod
ponechať vecné bremeno tak, ako bolo zriadené. Pôvodne sa domáhal jeho úplného zrušenia, neskôr

v konaní žalobu zmenil tak, že sa domáhal jeho obmedzenia na šírku 1,5 m od hranice parc. č. XXX/
X smerom do stredu parc. č. XXX. V súvislosti s vodovodnou prípojkou žalovaného uviedol, že v čase
kúpy nehnuteľnosti nevedel, že stredom parc. č. XXX je takáto prípojka vedená. Takýto spôsob vedenia
uvedenej prípojky úplne znehodnocuje predmetnú parcelu a zastáva názor, že sa odôvodnene voči
žalovanému domáha, aby túto prípojku preložil tak, aby viedla vo vzdialenosti 1 metra od hranice parc.
č. XXX/X po celej jej dĺžke.

10. Z výpovede žalovaného v konaní vyplynulo, že vecné bremeno na parc. č. XXX bolo zriadené z
dôvodu, že predchádzajúca vlastníčka p. C. C. predávala rodinný dom stojaci na parcele, ktorá susedí
s parc. č. XXX a cez ktorú mali dovtedy právo prechodu, Všeobecnej úverovej banke. Banka nemala
záujem, aby na pozemku viazla ťarcha, resp. spoločný dvor. V dôsledku zrušenia možnosti prechodu

cez dotknutú parcelu by žalovaný stratil možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam, a preto došlo k
zriadeniu vecného bremena na parc. č. XXX tak, ako je zapísané na LV č. XXXX. Poukázal na to, že
takto zriadené vecné bremeno sa však využívať nedá, pretože v šírke 3 metrov od hranice pozemku je
postavený elektrický stĺp a je tam tiež studňa. V konaní žalovaný potvrdil, že takýto stav existoval už v
čase zriadenia vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že mu v tom čase manžel p. C. urobil priechod

prakticky cez stred parc. č. XXX a takto on právo prechodu realizuje aj doposiaľ, t.j. možno 25 rokov. V
súvislosti s parc. č. XXX žalovaný uviedol, že túto odkúpil od p. T. asi pred 15 rokmi a v roku 2012 alebo
2013 ju daroval dcére s tým, že ona si tam postaví dom. Uvedenú parcelu nevyužíval ako prístupovú
cestu autom, zjazd z obecnej cesty nie je upravený, je tam prevýšenie cca 60 - 70 cm. Vzájomnou
žalobou sa v konaní domáhal určenia, že na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. L. O. ako

Q. parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu v prospech vlastníkov CKN parc. č XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na LV č. XXXX
pre k.ú. L. O. a tiež v prospech každého ďalšieho vlastníka týchto nehnuteľností, ktorému zodpovedá
právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX. Takéhoto určenia sa domáhal titulom vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s poukazom na dlhodobý nerušený výkon práva prechodu

a prejazdu cez uvedenú parcelu. V súvislosti s elektrickou a vodovodnou prípojkou uviedol, že k ich
vedeniu cez parc. č. XXX mu dala pôvodná vlastníčka p. C. súhlas a aj podľa stavebného povolenia
tieto prípojky majú byť vedené cez parc. č. XXX.

11. Z obsahu notárskej zápisnice JUDr. Evy Výskokovej zo dňa 12.7.1994 č. N 135/94, NZ 211/94

vyplýva, že žalovaný a jeho otec E. Y., nar. X.XX.XXXX, prehlásili, že E. Y. bol vlastníkom podielu zo
spoločného dvora parc. č. XXX/X a na základe dohody o zrušení spoluvlastníctva, registrovanej pod č. RI
XXXX/XX,pripadolpodielzospoločnéhodvoraaparc.č.XXXp.C.C.,ktorátietonehnuteľnostipreviedla
na iného vlastníka, v dôsledku čoho musel byť riešený aj prístup k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa
dohody nadobudol E. Y., resp. už jeho právny nástupca, ako náhradu od C. C. časť jej parc. č. XXX, ktorá

je včlenená do novoutvorenej parc. č. XXX a s cieľom zabezpečenia prístupovej cesty k predmetným
nehnuteľnostiam podľa dohody sa zriadila ťarcha - spočívajúca v práve prechodu cez parc. č. XXX,
ktorej vlastníčkou je C. C.. Podľa obsahu predmetnej notárskej zápisnice právo prechodu cez parc. č.
XXX bude zabezpečené po prístupovej ceste zriadenej od hranice parc. č. XXX/X v 3-metrovej šírke.

12. D. C. C. v konaní uviedla, že bola vlastníčkou Q. parc. č. XXX, vedľa ktorej sa nachádza dom so
spoločným dvorom a tieto susedné nehnuteľnosti zakúpila banka, ktorá nechcela, aby na nehnuteľnosti
boli vecné bremená, preto sa právo prechodu pre žalovaného presunulo na parc. č. XXX a bolo
dohodnuté v šírke 3 metre popri plote. Potvrdila, že právo prechodu dohodnutým spôsobom realizované
nebolo a žalovaný chodil krížom cez parcelu, čo jej nevadilo, pretože ona tam už v tom čase nebývala.

Z výpovede svedkyne vyplynulo, že pôvodne bol zámer taký, že žalovaný mal odkúpiť parc. č. XXX,
ale nakoniec k tomu nedošlo. Svedkyňa potvrdila, že už v čase zriadenia vecného bremena na parc. č.
XXX bol elektrický stĺp umiestnený na tom istom mieste ako je aj teraz. K tomu, kadiaľ vedú elektrické
a vodovodné prípojky žalovaného cez parc. č. XXX, sa svedkyňa vyjadriť nevedela.13. Svedok E. Y., otec žalovaného, v konaní uviedol, že v minulosti on vlastnil nehnuteľnosti, ktoré má
v súčasnosti vo vlastníctve žalovaný. Kedysi bol prístup k nehnuteľnostiam cez spoločný dvor, ktorý

patril 4 rodinám a chodilo sa tadiaľ aj autami. Neskôr p. C. chcela predať dom aj s pozemkom banke
a požiadala ho o súhlas vzhľadom k tomu, že tam mal právo prechodu. On súhlasil pod podmienkou,
že bude mať zabezpečený prístup k jeho nehnuteľnostiam. Svedok uviedol, že manžel p. C. potom z
oplotenia záhrady parc. č. XXX vybral vložky a povedal, že tadiaľ môžu chodiť. Právo prechodu cez túto
parcelupodľasvedkabolodohodnutéajautom.Ichužívanie,resp.prechodcezpredmetnúparcelunebol

nikdy namietaný. Svedok uviedol, že nevedel o tom, že právo prechodu je evidované popri plote, takto
sa ani nedalo užívať, pretože tam je elektrický stĺp. V súvislosti s elektrickou a vodovodnou prípojkou
svedok uviedol, že tieto sú uložené cca 3 až 4 metre od plota a takéto vedenie prípojok nenamietal ani
brat p. C., ktorý videl, ako uvedené prípojky boli dávané.

14. Svedkyňa I. Y., manželka žalovaného, v konaní uviedla, že v čase, keď sa so žalovaným spoznala,

sa k nim chodievalo cez parcelu, ktorá susedila s parc. č. XXX,. bol tam spoločný dvor. Neskôr, keď
p. C. potrebovala dom aj s pozemkom predať, bolo potrebné zmeniť právo prechodu, ktoré sa zriadilo
cez susednú záhradu, ktorú tiež vlastnila p. C.. Keďže popri plote boli vysadené jablone a stál tam aj
elektrický stĺp, prechod sa dohodol prakticky krížom cez celú záhradu. Ona pri uzatváraní tejto dohody
však nebola. Svedkyňa uviedla, že právo prechodu sa automaticky bralo aj na prechod pre autá, autá

tadiaľ chodili aj na stavbu ich rodinného domu, ktorý si so žalovaným postavili. Elektrická a vodovodná
prípojka boli vedené tak, aby neboli poškodené korene jabloní. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že p.
C. žalovaný aj jeho otec viackrát oslovili s tým, že mali záujem parc. č. XXX od nej odkúpiť. Pani C.
im to aj prisľúbila s tým, že sa musí dohodnúť so súrodencami, ale keď mali uvedenú parcelu odkúpiť,
bola predaná žalobcovi.

15. Z výpovede svedka I. C., brata žalobcu, vyplynulo, že on sprostredkoval kúpu parc. č. XXX pre
žalobcu a on jednal s p. C. a jej súrodencami. Uviedol, že pred kúpou uvedenej nehnuteľnosti túto
žalovaný s rodinou používal na prístup k svojmu domu, a to aj autom, pričom ide prakticky o ich
hlavný prístup k domu. Svedok tiež uviedol, že podľa jeho názoru má žalovaný plnohodnotný prístup

k nehnuteľnostiam aj zozadu, hoci tento prístup nie je na prechod autom, čo by sa však dalo upraviť.
Zadnú parcelu žalovaný mal vo svojom vlastníctve, ale previedol ju na svoju dcéru po začatí súdneho
konania. O existencii vecného bremena v čase sprostredkovania kúpy pozemku vedel.

16. Svedkyňa P. T. v konaní uviedla, že je susedou strán sporu, na súčasnej adrese žije už asi 45 rokov.

Podľa jej vyjadrenia, keď žalovaný začal stavať, chodil k svojmu pozemku cez záhradu a aj teraz tak
chodí, a to pešo, ale aj autom. Prechod sa realizuje krížom cez záhradu. V minulosti sa k žalovanému,
resp. k jeho predchodcom chodilo cez susedný dvor, ale keď sa dom aj s pozemkom predal banke,
žalovaný začal chodiť cez záhradu tak, ako to uviedla, a takto tadiaľ prechádza už 25 alebo 26 rokov.

17. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že žalovaný má vchod k svojmu rodinnému domu,
stojacemu na parc. č. XXX/X, a k pozemku parc. č. XXX/X vytvorený na hranici s parc. č. XXX - je tu
osadená brána. Na hranici parc .č. XXX s parc. č. XXX/X je osadená skrinka pre verejné osvetlenie
a cca vo vzdialenosti 1,5 metra od parc. č. XXX/X smerom k stredu parc. č. XXX stojí elektrický stĺp.
V čase ohliadky bol takmer pozdĺž celej šírky parc. č. XXX urobený žalobcom výkop. Bolo zistené, že

vodovodná prípojka sa nachádza vo vzdialenosti asi 2 metre od susednej parc. č. XXX a cez parc. č.
XXX vedie smerom k bráne žalovaného. Krížom cez parc. č. XXX sú zreteľné koľaje vedúce k bráne
žalovaného a vodovodná prípojka vedie približne v smere pravej koľaje pri čelnom pohľade smerom k
nehnuteľnostiam žalovaného. S nehnuteľnosťami žalovaného z opačnej strany (zozadu) susedí parc. č.
XXX, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve dcéry žalovaného G. Y.. Nehnuteľnosti sú oddelené pletivom,

ktoré nie je pevne zabudované do zeme. Prístup k parc. č. XXX je z obecnej cesty, parc. č. XXX je
situovaná oproti ceste nižšie cca o 40 cm. Rodinný dom žalovaného je otočený zadnou časťou k tejto
parcele, vstup do garáže sa nachádza z prednej časti, ktorá je situovaná smerom k parc. č. XXX. Za
domom smerom k parc. č. XXX má žalovaný vytvorenú zeleninovú záhradu.

18. Z pripojených spisov Okresného úradu v Prievidzi ŽP XXX/XX-ŠSS a ŽP XXX/XX-ŠSS bolo zistené,
že v rámci konania o vydanie stavebného povolenia žalovanému na stavbu rodinného domu v L. O.
parc. č. XXX/X, XXX a XXX C. C. dňa 30.8.1994 udelila súhlas s vedením prípojky na vodu a elektriku
„podľaplánucezparceluč.XXX".Dňa11.10.1994nadobudloprávoplatnosťstavebnépovolenieudelenéžalovanému a jeho manželke na stavbu rodinného domu s obytným podkrovím - kuchyňa a základné
príslušenstvo, 6 izieb, garáž, prípojka vody a elektr. energie, žumpa. V bode 7 stavebného povolenia sa
uvádza,žeprípojkavodyael.energiebudevedenácezparceluč.XXXk.ú.L.O..Zpriloženejprojektovej

dokumentácie vyplýva, že prípojka vody ako aj el. energie má byť cez parc. č. XXX vedená popri hranici
s parcelou XXX/X.

19. Žalobca sa pôvodne v konaní voči žalovanému domáhal aj odstránenia oplotenia a brány v časti
vedenej cez parc. č. XXX. V priebehu konania však v tejto časti vzal žalobu späť, nakoľko po vyhotovení

vytyčovacieho náčrtu zistil, že žalovaný nezaberá z jeho pozemku žiadnu časť. Žalovaný s týmto
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

20. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,

môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

21. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť; a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

23. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom
chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo

jej zmeny z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení
podľa tohto zákona.

24. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu a
rovnako ani vzájomnej žalobe žalovaného vyhovieť nemožno.

25. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal obmedzenia vecného bremena zapísaného
na LV č. XXXX pre k.ú. L. O. ako právo prechodu po 3- metrovej ceste zriadenej od hranice parc. č.
XXX/X smerom do stredu parcely v prospech vlastníkov parc. č. XXX a XXX/X na právo prechodu po
1,5 metrovej ceste zriadenej od hranice parc. č. XXX/X smerom do stredu parcely v prospech vlastníkov

parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, ako aj právo uloženia elektrickej a vodovodnej prípojky na pozemok v
rozsahu šírky práva prechodu. Vecné bremeno môže súd za primeranú náhradu zrušiť alebo obmedziť
v prípade, ak v dôsledku zmeny pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. V konaní bolo dokazovaním zistené, že vecné bremeno viaznuce na CKN parc. č. XXX
bolo zriadené v roku 1994 na základe notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Evy

Výskokovej dňa 12.7.1994 č. N 135/94, NZ 211/94. Vecné bremeno tak, ako je zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. L. O., bolo zriadené na základe vyhlásenia žalovaného a jeho otca E. Y.. Z výpovedí žalovaného,
svedka E. Y., svedkyne C. C., I. Y. a P. T. bolo zistené, že vecné bremeno - právo prechodu cez CKN
parc. č. XXX bolo v prospech vlastníkov CKN parc. č. XXX a XXX/X zriadené po tom, ako došlo k predaju
pozemku parc. č. XXX/X a rodinného domu na tejto parcele stojaceho, v dôsledku čoho zanikla možnosť

prístupu k uvedeným nehnuteľnostiam dovtedajším spôsobom (cez spoločný dvor, ktorý však uvedeným
predajom zanikol). Žalovaný nemal možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam iným spôsobom ako cez
parc. č. XXX, ktorá v tom čase vlastnícky patrila C. C..

26. V čase rozhodovania súdu je situácia prakticky nezmenená, žalovaný aj naďalej nemá inú možnosť

prístupu k svojej nehnuteľnosti než cez CKN parc. č. XXX. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný má
prístupksvojimnehnuteľnostiamcezCKNparc.č.XXX.Uvedenánehnuteľnosťvšakniejevovlastníctve
žalovaného, podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. O. je jej výlučnou vlastníčkou G. Y., dcéra žalovaného.
Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že vstup na túto parcelu nie je upravený, prevýšenie medziverejnou komunikáciou a touto nehnuteľnosťou je cca 40 cm. Okrem toho rodinný dom žalovaného je
stavebne riešený tak, že vchod do domu a aj do garáže je smerovaný k parc. č. XXX a najmä prístup
autom ku garáži žalovaného cez parc. č. XXX by bol obtiažny.

27. Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parc. č. XXX tak, ako je zapísané na LV č. XXXX
pre k. ú. L. O., už v čase prevodu vlastníctva CKN parc. č. XXX z pôvodnej vlastníčky C. C. na žalobcu
existovalo.Žalobcavčaseuzatvoreniakúpnejzmluvy,ktorounadobudoldosvojhovlastníctvaCKNparc.
č. XXX, mal vedomosť o existencii vecného bremena a pokiaľ mal záujem využívať túto nehnuteľnosť

na podnikateľské účely (vybudovanie predajne), musel pritom počítať s obmedzením, ktoré vyplýva z
predmetného vecného bremena.

28. Súd v konaní nezistil, že by došlo k takej zmene pomerov oproti obdobiu, kedy bolo vecné
bremeno zriaďované, v dôsledku ktorej by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Nie je preto dôvod k tomu, aby došlo k obmedzeniu vecného bremena tak, ako sa žalobca

žalobou domáha. Pokiaľ žalobca uvádza, že vecné bremeno je zriadené len na prechod pešo, a preto
postačuje, aby bolo vymedzené v šírke 1,5 metra od hranice parc. č. XXX/X, súd uvádza, že hoci je
na LV č. XXXX vecné bremeno uvedené ako právo prechodu cez parc. č. XXX, neznamená to výlučne
len prechod pešo. Už z toho, že toto vecné bremeno bolo zriadené v šírke 3 metre, možno vyvodiť,
že toto právo bolo mienené aj na prejazd motorovým vozidlom. Žalovaný právo prechodu od počiatku

realizoval aj motorovým vozidlom, pričom zo strany právnej predchodkyne žalobcu voči tomu neboli
nikdy žiadne výhrady. Aj z toho je zrejmé, že právo prechodu bolo v čase jeho zriadenia mienené aj na
prejazd motorovým vozidlom.

29. Žalovaný sa v konaní domáhal vzájomnou žalobou určenia, že na nehnuteľnosti zapísanej na LV

č. XXXX pre k.ú. Nitrianske Rudno ako CKN parc. č. XXX - záhrady o výmere 107 m2 viazne vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov CKN parc. č XXX/X, XXX/X
a XXX/X zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. L. O. a tiež v prospech každého ďalšieho vlastníka týchto
nehnuteľností, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX. Takéhoto
určenia sa domáhal z titulu vydržania s poukazom na dlhodobý nerušený výkon práva prechodu a

prejazdu cez uvedenú parcelu, a to cez stred predmetnej parcely.

30. K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vecného bremena vydržaním je potrebné, aby boli splnené
zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu po celú vydržaciu dobu; 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania

predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom
vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vykonávané
právo patrí, pričom dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vecné právo, ktorého

vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní
dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vecné právo patrí.

31. O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, že držiteľ vecné právo drží v omyle, že mu patrí a pritom
ide o ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový, ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy,
keď k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď
tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom

k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje" omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je
ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je
nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

32. V danom prípade žalovaný mal vedomosť o tom, akým spôsobom bolo jeho právo zodpovedajúce
právu prechodu cez CKN parc. č. XXX zriadené, veď on sám spolu so svojim otcom E. Y. vymedzenie
vecného bremena do notárskej zápisnice uviedol. V čase zriadenia vecného bremena bolo v účinnosti
znenie ust. § 151o Občianskeho zákonníka, ktoré v ods. 1 jasne uvádza, že na nadobudnutie právazodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno
v prospech žalovaného aj bolo zavkladované, a to v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 12.7.1994.
Žalovaný si preto musel byť vedomý toho, v akej podobe mu právo prechodu patrí a nemohol byť

dobromyseľný v tom, že mu patrí výkon práva prechodu cez CKN parc. č. XXX cez stred tejto parcely,
hoci ho týmto spôsobom dlhodobo realizoval. Neobstojí obrana žalovaného, že právo prechodu tak, ako
bolo zriadené, bolo nerealizovateľné. Z výpovedí žalovaného a svedkov E. Y., C. C. a I. Y. bolo v konaní
zistené, že už v čase zriadenia vecného bremena sa v priestore 3 metre od hranice s CKN parc. č. XXX/
X smerom do stredu parc. č. XXX nachádzal elektrický stĺp a z výpovede žalovaného, jeho manželky a

otca tiež vyplynulo, že v tom čase sa v tomto priestore na parc. č. XXX nachádzali aj ovocné stromy a
studňa. Žalovaný a jeho otec aj napriek týmto skutočnostiam súhlasili so zriadením vecného bremena
tak, ako je na LV vyznačené. Žalovaný mohol kedykoľvek uzavrieť s právnou predchodkyňou žalobcu
novú dohodu o zriadení vecného bremena tak, aby právo prechodu bolo možné riadne realizovať a túto
riadne zavkladovať do katastra nehnuteľností. Toto však žalovaný neurobil. Vzhľadom k jednoznačnému
zneniu ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka potom nemožno hovoriť o dobromyseľnosti

žalovaného pri výkone práva prechodu cez parc. č. XXX tak, ako ho dlhodobo realizoval. V dôsledku
toho u neho nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním. To však nič nemení na tom, že žalovanému patrí právo prechodu tak, ako je zapísané na
LV č. XXXX pre k.ú. L. O..

33. Pre úplnosť súd uvádza, že petit vzájomnej žaloby žalovaného ani nevyjadruje, že sa žalovaný
domáha vydržania práva prechodu cez parc. č. XXX tak, ako bolo z jeho strany dlhodobo realizované.
Z petitu vzájomnej žaloby vyplýva, že žalovaný sa domáha určenia nadobudnutia práva prechodu a
prejazdu cez celú parc. č. XXX. Takýto petit je neurčitý, avšak vzhľadom k tomu, že v danom prípade
neboli splnené podmienky pre vydržanie, súd sa týmto nedostatkom nezaoberal.

34. Na základe uvedených skutočností teda súd nezistil dôvody, pre ktoré by mohlo byť právo
zodpovedajúce vecnému bremenu zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. L. O. obmedzené a zároveň bolo
zistené, že nie sú dané podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v súvislosti
s parc. č. XXX. Rozhodol preto tak, že žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa obmedzenia, resp. zmeny

predmetného vecného bremena a aj vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodné zamietol.

35. Žalobca sa voči žalovanému pôvodne domáhal aj uloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť
oplotenie a bránu v časti vedenej cez parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 v k.ú. Nitrianske Rudno
zapísanejnaLVč.XXXX.Vpriebehukonaniavtejtočastivzalžalobuspäťažalovanýstýmtočiastočným

späťvzatím žaloby súhlasil. Súd preto v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku („CSP") v spojení s § 146 ods. 1 CSP zastavil.

36. Žalobca sa žalobou domáhal aj uloženia povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva
žalobcu tak, že premiestni vodovodnú prípojku, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, prechádzajúcu

stredom parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2 v k.ú. Nitrianske Rudno zapísanej na LV č. XXXX,
v celej dĺžke jej priebehu, t.j. od napojenia od verejného vodovodu do kraja parc. č. XXX, a to do
vzdialenosti 1 metra od hranice parc. č. XXX/X až po parc. XXX/X. Hoci žalobca svoj nárok uvádza
ako zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobcu, v skutočnosti sa domáha uloženia
povinnosti žalovanému premiestniť vodovodnú prípojku. V konaní bolo preukázané, že žalovanému bolo

príslušným stavebným úradom udelené stavebné povolenie, podľa ktorého prípojka vody a elektrickej
energie bude vedená cez parc. č. XXX k.ú. L. O.. Z priloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že
prípojka vody, ako aj elektrickej energie má byť cez parc. č. XXX vedená popri hranici s parc. XXX/X.
Dokazovaním, najmä ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že vodovodná prípojka je vedená cez
stredparc.č.XXX,t.j.vrozporesprojektovoudokumentáciou.Súdvrámciskúmaniapodmienokkonania

v súlade s ust. § 9 a nasl. CSP dospel k záveru, že vo veci tohto nároku žalobcu nemá právomoc vo
veci konať. Ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré vyplývajú
z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, zabezpečuje v zmysle ust. § 98 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
(„Stavebný zákon") štáty stavebný dohľad, ktorým je príslušný stavebný úrad (§ 99 písm. b) Stavebného
zákona). Stavebný úrad má oprávnenie vlastníkovi stavby nariadiť aj odstránenie stavby, ktorá je

postavená v rozpore so stavebným povolením (§ 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona). Súd preto
podľa § 10 ods. 1 CSP konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému premiestniť vodovodnú prípojku
vo vlastníctve žalovaného prechádzajúcu stredom parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 v kat. úz. L.
O. zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to v celej dĺžke jej priebehu dovzdialenosti 1 metra od hranice parc. č. XXX/X až po parc. č. XXX/X, pre nedostatok právomoci vo veci
konať zastavil. Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená Spoločnému stavebnému úradu v L..

37. V súvislosti s vykonaním dôkazu - ohliadky na mieste samom - vznikli štátu trovy vo výške 9,18
eur. Civilný sporový poriadok náhradu trov konania štátu neupravuje. Súd preto postupoval podľa čl. 4
základných princípov CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona,ktoréupravujeprávnuvecčodoobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Vprípade,

že takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stavapoznatkyprávnejnáukyaustálenúrozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorít.Nazákladetoho
súd považoval za spravodlivé usporiadanie otázky náhrady trov konania štátu tak, ako to ustanovoval
Občiansky súdny poriadok v § 148 ods. 1. Podľa citovaného ustanovenia mal štát nárok na náhradu

trov konania proti účastníkom podľa výsledku konania. V danej veci bol žalobca v konaní neúspešný
a rovnako bol neúspešný aj žalovaný v konaní o vzájomnej žalobe. Súd preto priznal štátu nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi i žalovanému v rozsahu po 50%. O výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.Žalobcabolvkonaníneúspešný(včasti,vktorejbolokonaniezastavenévdôsledkuspäťvzatia
žaloby žalobcom, je procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu, nakoľko uplatňovaný
nárok nebol dôvodný), rovnako bol neúspešný aj žalovaný v konaní o vzájomnej žalobe. Obe sporové
strany teda mali v konaní rovnaký úspech ako aj neúspech, preto súd vyslovil, že žiadna zo sporových

strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.