Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117220621
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117220621.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: T., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom W., právne zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Advokátska
kanceláriaMurgašova3,Košice,protižalovanému:JUDr.LadislavŠebök-TIPPO,smiestompodnikania
Košice, Michalovská 43, trvale bytom Košice, Kuzmányho 1884/9, v konaní o 2 100 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 100 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
21.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania konanie z a s t a v u j e.

III. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e.

IV. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 11.8.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 2 100 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2016 do 30.6.2016 a s 8 %
úrokom z omeškania od 1.7.2016 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že medzi stranami sporu ide o občianskoprávny vzťah, nakoľko medzi
nimi existuje zmluvný vzťah v súlade s § 50 a) Občianskeho zákonníka. Žalovaný je fyzická osoba,
podnikateľ, ktorý má miesto podnikania na Michalovskej ulici č. 43 v Košiciach, s údajom trvalého pobytu
Kuzmányho 9, Košice.

3. Žalobkyňa v roku 2016 prejavila záujem uzavrieť zmluvu o nájme nehnuteľnosti v kat. území O.,
obec W., okres W., keďže žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - nebytovej budovy, zapísanej na LV

č. XXXXX pre kat. územie O., obec W., okres W.. Medzi stranami sporu bola dňa 29.3.2016 uzavretá
zmluva o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka medzi žalobkyňou ako budúcou nájomníčkou a
žalovaným ako budúcim prenajímateľom. Na základe predmetnej zmluvy došlo okrem iného k povinnosti
žalobkyne zložiť sumu 2 100 Eur žalovanému, ktorá mala slúžiť ako zábezpeka do času uzatvorenia
nájomnej zmluvy.

4. Žalobkyňa poukázala žalovanému dňa 30.3.2016 sumu 2 100 Eur, poukázaním na účet žalovaného

vedený v C., č. účtu: U., ktorý bol uvedený v záhlaví Zmluvy o budúcej zmluve.

5. Žalobkyňa požadovala od žalovaného splnenie jeho záväzkov a opakovane došlo k rôznym
rokovaniam a pripomienkovaniam návrhov nájomnej zmluvy, avšak k naplneniu zmluvy o budúcejzmluve, t.j. k uzavretiu zmluvy o nájme medzi stranami sporu nedošlo. Preto žalobkyňa požiadala
žalovaného o vrátenie zábezpeky, avšak bezúspešne. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil a získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa žiadala, aby

žalovanému bola uložená povinnosť vydať finančné prostriedky prijaté na základe zmluvy o budúcej
zmluve, ktorá stratila platnosť.

6. Dôkazy podľa žalobkyne jednoznačne preukazujú, že k poskytnutiu peňažnej čiastky 2 100 Eur
žalobkyňou došlo. Je preukázané, že k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a žalovaný si svoju povinnosť

vrátiť preddavok nesplnil, hoci bol k nej opakovane vyzvaný. Žalobkyňa si okrem istiny uplatňovala aj
8,05 % ročný úrok z omeškania od 21.5.2016 do 30.6.2016 a vo výške 8 % ročne od 1.7.2016 do
zaplatenia.

7. Žalobkyňa čiastočne dňa 19.9.2017 zobrala svoju žalobu späť a to v rozsahu úrokov z omeškania
prevyšujúcich 5 % ročne a preto upravila svoj petit tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanému, zaplatiť

jej sumu 2 100 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2016 a nahradil jej trovy konania.

8. Tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 13C/28/2017-21 dňa 3.10.2017, ktorým vyhovel žalobe
žalobkyni a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2 100 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 21.5.2016 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tunajšom

súde. Zároveň uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 366,31 Eur
na účet jej právneho zástupcu.

9. Uvedený platobný rozkaz prevzal žalovaný dňa 18.10.2017, pričom dňa 31.10.2017 podal voči tomuto
platobnému rozkazu odpor. V tomto odpore podal zároveň vyjadrenie vo veci samej. V odpore voči

platobnému rozkazu žiadal započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobkyne a zároveň žalobkyňu
zaviazať z titulu náhrady škody zaplatiť mu sumu 1 503,30 Eur a trovy konania.

10. Vo vyjadrení potvrdil, že dňa 29.3.2016 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o uzatvorení
budúcejzmluvy.Obsahomtejtozmluvybolzáväzokuzatvoriťdo31.5.2016nájomnúzmluvunaprenájom

nebytového priestoru, nachádzajúceho sa na X. poschodí budovy vedenej na parc. č. XXXX, zapísanej
na LV č. XXXXX, v kat. území O. a 7 parkovacích miest pred uvedenou budovou. Žalovaný dňa
4.4.2016 dal súhlas s umiestnením sídla spoločnosti REAL Club s.r.o. Na základe tejto skutočnosti
bola žalobkyni vydaná zakladateľská listina a dňa 20.4.2016 bola zapísaná do Obchodného registra
Okresného súdu Košice I. Dva týždne pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluvy bol za prítomnosti

realitnej kancelárie Family Reality Y. nebytový priestor obhliadnutý žalobkyňou s poukazom na jeho
technický stav. Žalobkyňa bola ochotná pristúpiť na podmienky, ktoré neskôr boli predmetom zmluvy.
Žalovaný ako budúci prenajímateľ mal záväzok vykonať- výzvu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy spolu s
návrhom jej textu do 31.5.2016.

11. Dňa 9.5.2016 záväzok žalovaný podľa neho splnil a zmluvu žalobkyni predložil. Žalovaný poukázal,
že 13.5.2016 od žalobkyni osobne prevzal odstúpenie od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy
a vrátenie zábezpeky, v ktorej žalobkyňa uvádza nevýhodné podmienky a nevyhovujúci technický
stav nehnuteľnosti. Ako budúci prenajímateľ bol ochotný zmeniť nevyhovujúce podmienky uvedené
v nájomnej zmluve a prispôsobiť ich požiadavkám žalobkyne. Žalobkyňou namietané skutočnosti

neobstoja a trval preto žalovaný na tom, aby nájomná zmluva bola uzatvorená s možnou akceptáciou
výhrad a pripomienok k jej obsahu. Žalovaný poukázal na čl. 2, bod 3 Zmluvy uzavretej so žalobkyňou,
kde v poslednej vete sa uvádza: „Táto suma sa započíta od skutočného fyzického nájmu nebytových
priestorov“. Nebytový priestor žalobkyňa užívala podľa žalovaného od 29.3.2016, boli jej odovzdané
kľúče od budovy, kde mala zložený svoj nábytok. Kľúče od budovy vrátila dňa 13.5.2016, čiže nebytový

priestor bol v jej fyzickom nájme od 29.3.2016 do 13.5.2016, teda 46 dní.

12. Žalovaný poukázal na § 50 a) ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podmienky zmluvy
dodržal. Dohodnutá doba na uzavretie nájomnej zmluvy bola dodržaná ako aj iné dohodnuté podstatné
náležitosti zmluvy, predmet nájmu, cena nájmu, doba trvania nájmu a iné boli dodržané.

13. Ďalej žalovaný uviedol, že sa nedomáhal na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím, preto lebo žalobkyňa mu 7.6.2017 zaslala list, v ktorom ho hrubo urazila.14. Žalobca na ilustráciu uviedol, že dňa 6.2.2017 uzatvoril takú istú a na ten istý priestor nájomnú
zmluvu s detským športovým centrom Loptička, s.r.o., kde bola cena nájmu dohodnutá 30 Eur/m2 čiže
o 5 Eur viac ako bol návrh v prípade žalobkyne.

15. Žalovaný uviedol, že neuzatvorením nájomnej zmluvy mu vznikla škoda aj v tom, že v priestore, ktorý
bol predmetom nájmu sa muselo uhrádzať za odber tepla, čiže za obdobie marec 2016 až január 2017
žalovaný musel zo svojho zaplatiť mesačne po 330,30 Eur, rok 2016 10 mesiacov čiže 3 300 Eur, rok
2017 jeden mesiac čiže 330,30 Eur. Spolu teda zaplatil sumu 3 603,30 Eur. Túto sumu žalovaný žiadal,

aby ju súd započítal ako pohľadávku žalovaného voči žalovanej istine, a to ako dlh žalobkyne.
16. Zároveň v tomto vyjadrení žalovaný vzniesol vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 1 503,30 Eur
a trov konania voči žalobkyni.

17. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

18. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy predloženej žalobkyňou súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa
29.3.2016 zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, kde budúcou nájomkyňou mala byť T., teda fyzická osoba
a budúcim prenajímateľom mal byť žalovaný, ktorý bol označený JUDr. Ladislav Šebök - TIPPO, W., W.
a zároveň bolo uvedené aj bankové spojenie, teda číslo účtu žalovaného .

19. V čl. 1 predmetnej zmluvy žalovaný prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľnosti - nebytová budova na
parc. č. XXXX, v kat. úz. O. ktorá je zapísaná pre kraj W., okres W. obec W., na LV č. XXXXX.

20. V čl. 2 bod 1. tejto zmluvy je uvedené, že účastníci tejto zmluvy sa zaväzujú uzavrieť do 31.5.2016
nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bude vyššie citovaný nebytový priestor. Výzvu k uzavretiu nájomnej

zmluvy spolu s návrhom jej textu mal zaslať žalovaný ako budúci prenajímateľ žalobkyni do 31.5.2016.

21. V čl. 2 bod 2. bola uvedená cena za prenájom, ktorá bola dohodnutá cena ako tržná, dohodou strán
25 Eur/m2 ročne, t.j. 8 100 Eur ročne.

22.Včl.2bod3.bolodohodnuté,žebudúcinájomca-žalobkyňazložídorúkprenajímateľa-žalovaného,
resp. na jeho účet pri podpise tejto zmluvy sumu zodpovedajúcu dvojmesačnému nájomnému čiže 2
100 Eur, ktorá mala slúžiť ako zábezpeka do času uzatvorenia nájomnej zmluvy. Táto suma sa mala
započítať od skutočného fyzického nájmu nebytových priestorov.

23. Z výpisu LV č. XXXXX pre okres W., obec W., kat. úz. O., súd zistil, že žalovaný je výlučným
vlastníkom budovy súp. č. XXX na parcelách č. XXXX/X a XXXX, a ďalej parciel registra „C“ parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 332 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 324 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1380 m2.

24. Z výpisu zo živnostenského registra predloženého žalobkyňou vydaného pre Okresný úrad Košice
I, č. živnostenského oprávnenia 802-15875 súd zistil, že žalovaný je zapísaný v tomto živnostenskom
registriakopodnikateľpodobchodnýmmenomJUDr.LadislavŠebök-TIPPO,miestopodnikaniaKošice
- Západ, Michalovská 43, IČO: 17239770.

25. Z výpisu účtu žalobkyne vedenej v Tatra banke, a.s. Bratislava za obdobie od 1.3.2016 do 31.3.2016
bolo súdu preukázané, že žalobkyňa zaslala dňa 30.3.2016 sumu 2 100 Eur na účet žalovaného
uvedeného v zmluve o budúcej zmluvy pričom uviedla, že táto platba je zábezpeka L.

26. Žalobkyňa dňa 13.5.2016 zaslala žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy o uzavretí

budúcej zmluvy a zároveň ho žiadala o vrátenie zábezpeky 2 100 Eur na jej účet. Z tohto písomného
odstúpenia súd zistil, že žalobkyňa oznamovala žalovanému, že vzhľadom na navrhované podmienky
uzavretia nájomnej zmluvy, ktoré sú pre ňu ako budúceho nájomcu nevýhodné a zároveň sú neprijateľné
vzhľadom na novozistené skutočnosti ohľadne technického stavu nehnuteľnosti, odstupuje od zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 29.3.2016. Poukázala na to, že záväzok

zaviazanej strany uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri vzniku
záväzku sa zmenili do takej miery, že od zaviazanej strany nemožno rozumne požadovať, aby zmluvu
uzavrela. Preto ho žiadala o vrátenie zábezpeky najneskôr do 20.5.2016.27. Žalobca predložil súdu písomnú reakciu na toto odstúpenie od zmluvy, ktorú zasielal dňa 27.5.2016
žalobkyni. Z tohto písomného podania žalovaného súd zistil, že žalovaný uvádzal žalobkyni, že dva
týždne pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve za prítomnosti zástupcu realitnej kancelárie Family

Reality pána Jaroslava Plešivčáka si nebytový priestor obhliadla s poukazom na jeho technický stav
a bola ochotná pristúpiť na podmienky, ktoré boli neskôr predmetom zmluvy. Žalovaný svoj záväzok
zo zmluvy o budúcej zmluve splnil tým, že dňa 9.5.2016 predložil znenie nájomnej zmluvy. Odstúpenie
od zmluvy prevzal 13.5.2016 osobne od žalobkyne, pričom ako budúci prenajímateľ namietané
nevyhovujúcepodmienkyuvedenévnájomnejzmluvebolochotnýzmeniťaprispôsobiťichpožiadavkám

žalobkyne. Technický stav bol nezmenený, bol taký istý ako pred a po podpise zmluvy. Uviedol žalobkyni,
ženamietanéskutočnostipodľanehoneobstojaatrvalnatom,abyzmluvabolauzatvorenásmožnosťou
akceptácie výhrad žalobkyne a pripomienok k jej obsahu.

28. Žalovaný v tejto reakcii na odstúpenie od zmluvy poukázal aj na čl. 2 bod 3. tejto zmluvy a zároveň
upozornil žalobkyňu, že v prípade, že nájomnú zmluvu neuzatvorí zváži uplatnenie náhrady škody.

29. Žalovaný predložil súdu Zmluvu č. 1/2017, ktorú uzavrel ako prenajímateľ s nájomcom Detské
športové centrum Loptička, s.r.o. Košice na predmet nájmu totožný ako je uvedené v zmluve o budúcej
zmluve.

30. Žalobkyňa odpovedala na tento list písomne - pokusom o zmier zo dňa 4.6.2016. Poukázala na
to, že žalovaný najprv žiadal zábezpeku vo výške 1 000 Eur, neskôr pri podpise zmluvy dňa 20.3.2016
v zmluve o budúcej zmluve uviedol zábezpeku vo výške 2 100 Eur. Žalovaná preto skonštatovala, že
týmto odpútal jej pozornosť od ďalšieho znenia zmluvy.

31.Ďalejžalobkyňauviedla,žedňa29.3.2016kľúčeodbudovyjejneboliodovzdanéaletietojejodovzdal
žalovaný až o týždeň neskôr, keď už mal zábezpeku na svojom účte za účelom zistenia skutočného
technického stavu priestorov, obhliadky a vymerania priestorov stavebnými pracovníkmi, pracovníkom
protipožiarnejochranyaďalších,abymohlijejurobiťcenovéponukyakalkulácienaopravy,ktorýmibysa
priestor uviedol do stavu spôsobilého na obvyklé užívanie, na čo bola ochotná prispieť do určitej výšky.

Je pravdou, že za prítomností zástupcu realitnej kancelárie Family Reality pána Jaroslava Plešivčáka
bol nebytový priestor bežne obhliadnutý a vzhľadom na zlý technický stav nehnuteľnosti mal žalovaný
vyjadriť záväzok prispieť na opravu priestoru približne do výšky 1/2 resp. niečo menej ako 1/2 -ice
nákladov nutných na uvedenie priestorov do stavu spôsobilého na obvyklé užívanie.

32. Žalobkyňa nepopierala, že dňa 9.5.2016 jej predložil žalovaný návrh nájomnej zmluvy, pričom ju
upozornil,žeúrokyzomeškanianiesúpodľaObčianskehozákonníkaalepodľaObchodnéhozákonníka,
a teda podľa nej takýto úrok z omeškania je vyše 180 % ročne a tento úrok je úžerou podľa Trestného
zákona.

33. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaným uvedená výmera priestorov 324 m2 nesúhlasí s
nameranými údajmi , čo vychádzalo necelých 300 m2. Žalovaný jej vtedy objasnil, že do výmery
vtedy zahrnul aj plochu vestibulu, pričom však žalobkyňa namietala, že vestibul používa aj žalovaný
ako vchod do priestorov iného nájomcu na prízemí, ako aj jeho rozvodné skrine. Zmluvu na tomto
stretnutí dňa 9.5.2016 neprekonzultovali, ale dohodli si stretnutie na ďalší deň, pričom návrh zmluvy

si nechal len žalovaný. Keďže návrh zmluvy nemala žalobkyňa k dispozícii na preštudovanie, mohla
reagovať len veľmi obmedzene. Žalobkyňa na ďalšom stretnutí so žalovaným vyslovila jednoznačný
nesúhlas s bodom 5.10. kde žalovaný uviedol, že pri ukončení nájmu žalobkyňa nemá nárok na náhradu
na odsúhlasené vložené investície podľa bodu 5.4. Táto skutočnosť zásadne zmenila okolnosti, za
ktorých bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa odmietol

spolupodieľať na oprave svojich vlastných priestorov, bol bod zmluvy uvedený v nájomnej zmluve pre
žalobkyňu absolútne neprijateľný. Žalobkyňa ďalej poukázala v tomto liste, že predmetný priestor boli
obhliadnuť pracovníci stavebných firiem aj dvaja elektrikári, ktorí sa vyjadrili, že hliníkové elektrické
rozvody v danom nebytovom priestore sú nevyhovujúce súčasným platným normám, že na dané
elektrické vedenie žiadny revízny technik nedá revíziu a že celé elektrické vedenie vrátane rozvodnej

skrine je nutné vymeniť za medené vedenie s prúdovými chráničmi. Týmto bolo vyvrátené tvrdenie
žalovaného pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve, že elektrika v objekte je v poriadku. Toto bola
ďalšia skutočnosť, ktorá zásadne zmenila okolnosti za ktorých bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve.Z uvedených skutočností vyplývalo a žalobkyňa to v tomto liste aj uviedla, že zmluva bola evidentne
vyhotovená jednostranne žalovaným v prospech žalovaného.

34. Žalobkyňa ďalej v tomto liste poukázala, že pri opätovnom stretnutí znova namietala úroky z
omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z dlžnej čiastky, ktoré do zmluvy zakomponoval
žalovaný do bodu 4.5. V danom prípade by išlo o úroky vyše 180 % ročne.

35. Žalobkyňa ďalej poukázala, že pri osobnom stretnutí pred uzavretím zmluvy, niekoľkokrát namietala,

že priestory nie sú v stave spôsobilom na užívanie napr. je rozbitých 8 okien, nefunkčné a
značne znečistené sociálne zariadenie, vchodové dvere nemali zámok, nefunkčný radiátor, zničená
podlaha, zatečený strop na mnohých miestach a veľa ďalších nedostatkov, o ktorých mohla predložiť
fotodokumentáciu.

36. Tieto námietky žalovaný nepripustil a uviedol žalobkyni, že si ich má sama opraviť. Preto nie je

možné , aby v zmluve o nájme bolo uvedené, že priestory sa jej odovzdávajú v stave spôsobilom na
obvyklé užívanie.

37. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmluve predloženej zo strany žalovaného boli určené pre ňu samé
pokuty a sankcie a jej zodpovednosť za všetky škody, pričom nikde v zmluve nebolo uvedené dokedy má

odstrániťžalovanýňounahlásenézistenénedostatky,anižiadnasankciavočižalovanémuzanesplnenie
tejto povinnosti.

38. Žalovaný podľa žalobkyne bol ochotný upraviť zmluvy o niektoré body ale väčšinu závažných
pripomienok neakceptoval. Žalobkyňa uviedla v tomto liste, že celý čas ju žalovaný evidentne zavádzal,

neoboznámil ju s dôležitými skutočnosťami, svojvoľne menil už dohodnuté skutočnosti a nebol ochotný
akceptovať niektoré ňou vyslovené dôležité pripomienky. Preto vyslovila, že jej dôvera voči žalovanému
je značne narušená a nevie si predstaviť ďalšiu budúcu spoluprácu s ním. K tvrdeniu žalovaného, že
užívala nebytový priestor od 29.3.2016 žalovaná uviedla, že kľúče od budovy poskytol až o týždeň
neskôr za účelom obhliadky. K priestoru nevedel žalobkyni poskytnúť kolaudačné rozhodnutie, revíziu

elektrických rozvodov, ani iné dôležité doklady, potrebné k tomu, aby priestor mohla užívať na účely, na
ktoré mal byť nebytový priestor prenajatý a to kaviareň s biliard clubom. Že nebytový priestor nemohla
žalobkyňa užívať dokazuje aj skutočnosť, že v priestore bola vypnutá elektrická energia, zároveň v
uvedenom priestore mal žalovaný svoj nábytok a nebytový priestor nemohla užívať z dôvodu, že nie je
spôsobilý na bežné užívanie. Žalobkyňa nakoniec poukázala na § 50 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka,

že v zmluve o budúcej zmluve mali byť zahrnuté všetky podstatné náležitosti, čo sa v tomto prípade
nestalo. Keby tieto náležitosti poznala, nikdy by zmluvu o budúcej zmluve nepodpísala. Z uvedených
dôvodov opakovane žiadala o vrátenie zábezpeky najneskôr do 3 dní od doručenia tohto pokusu o zmier.

39. Žalovaný predložil súdu výpis z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vl.

č. 38993/V, kde je zapísaná spoločnosť REAL Club, s.r.o. so sídlom Košice, Michalovská 43, IČO:
50285874, s dňom zápisu 20.4.2016,štatutárnym orgánom, konateľom je zapísaná T., t.j. žalobkyňa.

40. Žalobca predložil zmluvu č. 1/2016 o nájme nebytových priestorov, ktorá mala byť uzatvorená podľa
Zákona č. 116/1990 Zb., ktorú vyhotovil ako prenajímateľ a nájomcom podľa tejto zmluvy mala byť

spoločnosť REAL Club s.r.o. so sídlom Košice, Michalovská 43, zastúpená konateľkou T. Uvedená
zmluva nie je podpísaná nájomcom teda spoločnosťou REAL Club s.r.o., táto zmluva bola vyhotovená
žalovaným ako prenajímateľom dňa 9.5.2016.

41. Predmetom nájmu mala byť nehnuteľnosť, uvedená v zmluve o budúcej zmluve, ktorú uzavreli strany

sporu dňa 29.3.2016, kde vystupuje žalobkyňa ako fyzická osoba T.. Podľa bodu 3 citovanej zmluvy č.
1/2016 doba nájmu mala byť dohodnutá na dobu od 1.6.2016 do 31.5.2026.

42. Žalovaný doručil súdu vzájomnú žalobu, ktorú podal dňa 20.2.2018 voči žalobkyni a ktorou žiadal
zaplatiť sumu 1 242,20 Eur a trovy konania. Túto vzájomnú žalobu odôvodnil rovnako ako v svojom

písomnom podaní, podaným ako odpor voči platobnému rozkazu. Vzhľadom na rozpor v podaniach
žalovaného vo výške vzájomnej žaloby, súd vyzval žalovaného na upresnenie výšky vzájomnej žaloby.
Žalobca písomne dňa 12.4.2018 oznámil súdu, že svoju vzájomnú žalobu berie v celom rozsahu späť a
žiadal, aby súd sumu 2 100 Eur započítal voči istine uplatňovanej žalobkyňou.43. Na pojednávaní dňa 21.2.2018 žalobkyňa poukázala na to, že hoci žalovaný tvrdí, že predložil
žalobkyni nájomnú zmluvu túto predložil nie žalobkyni, ale právnickej osobe spoločnosti REAL Club s.r.o.

Košice, pričom žalobkyňa uplatňuje vrátenie sumy 2 100 Eur ako fyzická osoba, ktorá so žalovaným
uzavrela Zmluvu o budúcej zmluve.

44. Žalovaný vo svojom podaní označenom ako späťvzatie žaloby dňa 12.4.2018 poukázal na to, že
žalobkyňa sumu 2 100 Eur nezaplatila žalovanému, ale ich zaplatila fyzickej osobe Y., bytom W. na jeho

senior konto č. účtu U.. Z toho dôvodu preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol pre absenciu
pasívnej legitimácie žalovaného.

45. Žalobkyňa k tvrdeniu žalovaného, že nie je žalovaný pasívne legitimovaný v tomto spore uviedla, že
číslo účtu uvedeného v zmluve o budúcej zmluve uviedol sám žalovaný, z týchto údajov sa vychádzalo,
že sú správne, pretože Zmluva o budúcej zmluva bola vyhotovená práve žalovaným.

46. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

47. Podľa ustanovenia § 50 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že
do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

48. Podľa ustanovenia § 50 a) ods. 2 citovaného zákona, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu
zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

49. Podľa ustanovenia § 50 a) ods. 3 citovaného zákona, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo
požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

50. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa ustanovenia § 456 citovaného zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

52. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 citovaného zákona, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

53. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

54. Započítanie podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobné
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Započítaťnemožnopohľadávky,priktorýchjetovylúčenézozákona
(§ 581) alebo dohodu účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli.
Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o
prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa

uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje ,ale nesmie
odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Započítanie je jednostranný právny
úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.
Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to odokamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok
v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká
len do výšky započítavanej protipohľadávky.

55. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Týmto vykonávací predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré v ustanovení § 3 uvádza, že
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobkyňa ako fyzická osoba uzavrela so

žalovaným Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy dňa 29.3.2016, v tejto zmluve bol dohodnutý predmet
nájmu, výška nájmu, účel nájmu, pričom v čl. 2 ods. 3 bola uvedená výška zábezpeky, ktorú mala zaplatiť
žalobkyňa žalovanému na jeho účet uvedený v tejto zmluve. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť a
dňa 30.3.2016 poukázala žalovanému zábezpeku vo výške 2 100 Eur. V zmluve o budúcej zmluve
bolo uvedené, že účastníci tejto zmluvy sa zaväzujú do 31.5.2016 uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej

predmetom bude nebytový priestor uvedený v zmluve o budúcej zmluve. K uzavretiu zmluvy o budúcej
zmluve nedošlo, pričom žalobkyňa písomne dňa 13.5.2016 zaslala žalovanému odstúpenie od zmluvy
o budúcej zmluve vzhľadom na podmienky uzavretia nájomnej zmluvy, ktoré jej predložil žalovaný,
ktoré považovala za nevýhodné i poukázala na novozistené skutočnosti ohľadne technického stavu
nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu týmto odstúpením žalobkyňou došlo k zániku záväzku podľa § 50 a)

pretože sa zmenili okolnosti, z ktorých strany sporu pri vzniku záväzku vychádzali a tieto sa zmenili do
tej miery, že nemožno spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby zmluvu o nájme uzavrela.

58.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalovanýsanechcelpodieľaťnaodstraňovanínedostatkov,
ktoré bránili žalobkyni riadne užívať prenajatú nehnuteľnosť, tieto priestory nemohla žalobkyňa opraviť

sama tak, aby mohli byť užívané v súlade s účelom nájomnej zmluvy. Žalovaný nevyužil svoje právo
uvedené v § 50 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak mal za to, že toto odstúpenie žalobkyne od zmluvy
o budúcej zmluve je neplatné, nežaloval neplatnosť tohto odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve.

59. Týmto odstúpením od zmluvy zo dňa 13.5.2016 došlo k zániku záväzku žalobkyne podľa § 50 a) ods.

3 Občianskeho zákonníka a ponechaním si sumy 2 100 Eur, ktorú zaslala žalobkyňa na účet žalovaného
vo výške 2 100 Eur, vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 2 100 Eur. Žalovaný síce
poukázal, že zábezpeka suma 2 100 Eur sa mala započítať voči fyzickému nájmu nebytových priestorov,
ktoré podľa žalovaného žalobkyňa aj užívala, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
tieto priestory žalobkyňa nemohla užívať vzhľadom na ich stav popísaný žalobkyňou v písomnom

vyhotovovaní - pokus o zmier zo dňa 4.6.2016.

60. Z uvedeného dôvodu suma 2100 Eur nemohla byť započítaná s pohľadávkou žalovaného titulom
nájomného, ktorú pohľadávku žalovaný voči žalobkyni nemá.
61. Žalovaný síce žiadal započítanie vzájomných pohľadávok , nepreukázal však, že by mal pohľadávku

spôsobilú na započítanie voči žalobkyni, nepreukázal, že takúto pohľadávku titulom náhrady škody voči
žalobkyni má, nepreukázal predpoklady pre zodpovednosť žalobkyni za jeho údajnú škodu, nepreukázal
ani výšku škody, z čoho vyplýva, že jeho údajná pohľadávka voči žalobkyni nie je spôsobilá na
započítanie.

62. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný súd uvádza, že žalobkyňa označila
žalovaného ako fyzickú osobu, podnikateľa podľa výpisu zo živnostenského registra, pričom číslo účtu,
na ktorý mala žalobkyňa poukázať zábezpeku vo výške 2 100 Eur uviedol práve žalovaný v zmluve o
uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 29.3.2016. Z uvedeného dôvodu preto má súd za to, že žalovaný je
pasívne legitimovaný v tomto spore.

63. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných právnych predpisov súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2 100 Eur žalobkyni.64. Žalobkyni priznal 5 % ročný úrok z omeškania od 21.5.2016 do zaplatenia vo výške 5 % ročne tak
ako žiadala, pretože pri bezdôvodnom obohatení úrok z omeškania možno priznať už odo dňa, keď prijal
bezdôvodné obohatenie žalovaný, čo bolo skôr, než bol deň 21.5.2016, pretože žalobkyňa poukázala

sumu 2 100 Eur na jeho účet už dňa 31.3.2016.

65. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 145 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

66. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobkyni súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

69. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.