Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/737/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206565
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6112206565.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom
Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING
& NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti povinnému: SLOB-
stav, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 859, na vymoženie
pohľadávky vo výške 5.818,36 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom:

Mgr. Bernard Janík, Exekútorský úrad úradu Žilina, Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn.
EX 320/12,

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie začalo dňa 28. 02. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 5.818,36 Eur s príslušenstvom a trov
exekúcie. Poverením číslo 5601 * 087170 zo dňa 09. 07. 2012 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Bernarda Janíka.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný ako právny subjekt

zanikol bez právneho nástupcu ex offo výmazom z Obchodného registra dňa 15. 11. 2017. Súdny
exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 476,00 Eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného
a pripojil exekučný spis.

3. Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel
Sro, vložka číslo 10113/S zistil, že pôvodný povinný SLOB-stav, s.r.o., IČO: 36 634 859 ku dňu 24.

12. 2016 zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou CND Podšívka, s. r. o., IČO: 43 946 909, ktorá
sa stala jeho univerzálnym právnym nástupcom. Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného
registra Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka číslo 19655/R mal ďalej preukázané, že uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 40Cbr/124/2015-24 zo dňa 19. 07. 2017 bol právny nástupca povinného
- obchodná spoločnosť CND Podšívka, s. r. o., IČO: 43 946 909 zrušený bez likvidácie. Dňa 15. 11.
2017 právny nástupca pôvodného povinného zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho

nástupcu.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania
začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017) ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak strana zanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

9. Exekučný súd v priebehu celého exekučného konania skúma, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania
pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť CSP,
ktorý nahradil OSP. CSP v prechodných ustanoveniach neupravuje, že by sa exekučné konania začaté
pred jeho účinnosťou, ktoré sa majú dokončiť podľa doterajších predpisov (v zmysle § 235 ods. 2, §

238 ods. 1, § 240 ods. 1, § 243b ods. 1 Exekučného poriadku), mali dokončiť podľa OSP. Preto súd na
procesné otázky neupravené v Exekučnom poriadku, ak to ich povaha nevylučuje, aplikoval ustanovenia
CSP, hoci Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 10. 2013 neobsahoval § 9a, ktorý ustanovuje
subsidiárne použitie CSP.

10. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že pôvodný povinný zanikol počas konania
skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a súd by mal v zmysle § 64 CSP v konaní pokračovať s
jeho právnym nástupcom. Právny nástupca povinného v dôsledku svojho zániku (ex offo výmazom z
obchodného registra) v priebehu exekúcie stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a zároveň do jeho
práv žiadny iný subjekt nevstúpil. Právny nástupca povinného stratil procesnú subjektivitu skôr, než súd

rozhodol, že s ním pokračuje v konaní ako s účastníkom exekučného konania na strane povinného.
Za súčasného skutkového stavu už právneho nástupcu povinného niet (keďže ako právny subjekt
zanikol), teda súd nemôže rozhodnúť, že s ním pokračuje v exekučnom konaní ako s povinným. Strata
procesnej subjektivity povinného je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Nakoľko súd v konaní
zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať,

exekúciuvyhlásilzaneprípustnúazastavilju(§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnom
do 31. 10. 2013).

11. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31. 10. 2013). V zmysle § 197 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013)
má zásadne povinnosť trovy exekúcie exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§
203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013) bude mať túto povinnosť oprávnený. V
danom prípade, keďže došlo k zastaveniu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
(v znení účinnom do 31. 10. 2013), by mohol súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie

len za splnenia podmienok v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku procesnej subjektivity a nemožno mu
preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy
exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203
ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ktoré vymedzuje podmienky, za

ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený zastavenie exekúcie
nezavinil. Súdny exekútor mal povinnosť vysporiadať sa so stratou procesnej subjektivity povinného a
mal včas dať súdu podnet, aby rozhodol o pokračovaní v exekučnom konaní s právnym nástupcom
povinného. Keďže tak neurobil, dosiaľ je povinným neexistujúci právny subjekt SLOB-stav, s.r.o., ktorý
už nemá právneho nástupcu. Od 01. júla 2016, kedy nadobudol účinnosť CSP, totiž už nie je možné

pokračovať v konaní s právnym nástupcom účastníka konania bez toho, aby o tom súd rozhodol (ako
to bolo v zmysle § 107 ods. 4 OSP v prípade univerzálnej sukcesie, ktorá nastala do 30. 06. 2016).12. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným

postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len
"ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade

s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho
priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade
to je Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo
dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.