Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/638/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202496
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112202496.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. X. L., nar. XX. Y. XXXX,
bytom X. B. O. XXX, 2/ MUDr. Q. P., nar. XX. H. XXXX, bytom X. B. O. XXX, 3/ MUDr. H. P., nar. X. K.
XXXX, bytom X. B. O. XXX, všetky zastúpené: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., Nevädzová
5, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovaným: 1/ Ing. G. O., nar. X. Y. XXXX, bytom X. B. O. XXX a

2/ Ing. H. O., nar. X. H. XXXX, bytom D. U. XXX/XX, O., zastúpená advokátom: JUDr. Roman Kerak,
Tomášikova 4, Bratislava, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobkýň
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 30. júna 2015 č. k. 18C/13/2012-276 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žalovaný 1/ nemá právo na
náhradu trov konania. Žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej
2/náhradutrovprávnehozastúpeniavovýške1.181,07eur,do3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 a 2, § 146 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 13 ods. 1 písm. c/, d/, § 13a

ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 5 písm. b/, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 20c
vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvznení
neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“, ako i poukazom na opatrenie Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových
vozidiel pri pracovných cestách. Vecne zdôvodnil tým, že konanie v danej veci bolo potrebné zastaviť,
keďže žalobkyne vzali žalobu späť a žalovaní so zastavením konania súhlasili. O trovách konania súd

prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. tak, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov
konania, pretože si výslovne neuplatnil žiadne trovy konania. Žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.181,07 eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, keďže žalobkyne zavinili, že konanie sa muselo zastaviť. Trovy
právneho zastúpenia pozostávali zo sumy 326,06 eur (odmena za 4 úkony právnej služby: prevzatie
a príprava zastúpenia 13. júna 2012, účasť na pojednávaní 12. novembra 2012, písomné vyjadrenie k

žalobe, účasť na pojednávaní 16. januára 2013, 2x 7,63 eur režijný paušál, 2x 7,81 eur režijný paušál,
náhrada za stratu času 50,84 eur za cestu zástupcu z Bratislavy do Trnavy a 50,84 eur za cestu späť),
poskytovanú Barger Prekop s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, zo sumy 394,52 eur (odmena za účasť
na pojednávaní 6. novembra 2013, 22. januára 2014, 26. marca 2014, 21. mája 2014, 12. novembra
2014, písomné vyjadrenie 21. marca 2014 a 16. júla 2014, režijný paušál 7,81 eur, 6x režijný paušál
8,04 eur) poskytovaná advokátom Miloš Chrenko, Trnava, Hlavná č. 25, zo sumy 460,49 eur (účasť

na ohliadke 2. marca 2015, písomné vyjadrenie 2. apríla 2015, účasť na pojednávaní 11. mája 2015,
písomné vyjadrenie 23. júna 2015, písomné vyjadrenie 23. júna 2015, 4x režijný paušál 8,39 eur),cestovné z Bratislavy do X. B. O. a späť na ohliadku vo výške 30,75 eur, za cestu z Bratislavy do Trnavy
a späť na pojednávanie 11. mája 2015 vo výške 26,18 eur, náhrada za stratu času vo výške 55,92 eur
za čas strávený cestou z Bratislavy do X. B. O. a späť na ohliadku a vo výške 55,92 eur za čas cestou z

Bratislavy do Trnavy a späť na pojednávanie 11. mája 2015, úkony poskytované advokátom Romanom
Kerakom, Bratislava, Tomášikova 4.

2. Skutkovo vec odôvodnil tým, že žalobkyne sa žalobou domáhali, aby súd určil, že na pozemku parc.
č. 679/24 nachádzajúcom sa v katastrálnom území X. B. O., obec X. B. O., okres Trnava, o výmere

6406 m2, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, parcela registra „C“, zapísanom na LV č. XXXX pre
kat. úz. X. B. O. (ďalej len“ pozemok“) viazne ťarcha spočívajúca vo vecnom bremene spočívajúcom
v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým
plánom č. 64/2012, vypracovanom geodetom N. V. dňa 21. septembra 2012 (ďalej len „geometrický
plán“), v prospech každodobého vlastníka stavby - skladu nachádzajúceho sa na parc. č. 679/9, v kat.
úz. X. B. O., obec X. B. O., okres Trnava, je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. X. B. O. (ďalej len

„sklad“); alternatívne, že súd zriaďuje na pozemku vecné bremeno spočívajúcom v práve prechodu
pešo a prejazdu motorovými vozidlami, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom, v prospech
každodobého vlastníka skladu, za náhradu určenú znaleckým posudkom. Dňa 2. júna 2015 žalobkyne
doručili súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že v mesiaci máj 2015 spoločnosť TT-AGRO,
s.r.o. vybudovala na svoje náklady cestu (miestnu komunikáciu) v trase označenej v zápisnici z ohliadky

žltou farbou a žalobkyne sa s touto spoločnosťou dohodli, že na účely prístupu k svojej stavbe budú
využívať túto cestu. Táto cesta predtým existovala ako poľná cesta, ktorú nebolo možné užívať po celý
rok a jediná prístupová cesta viedla cez pozemky žalovaných. Žalovaní so zastavením konania súhlasili.
Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 11. mája 2015 uviedol, že si neuplatňuje žiadne trovy konania. Žalovaná
2/ žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.181,07 eur z dôvodu, že žaloba bola

od začiatku nedôvodná a podaná účelovo, keďže k nehnuteľnosti existoval a je iný prístup, ktorý bol
nájomcom skladu používaný. V čase podania žaloby si mohol (pôvodný) žalobca 1/ ako štatutárny orgán
a spoločník spoločnosti TT-AGRO, s.r.o. zabezpečiť prístup ku skladu bez toho, aby bolo potrebné
obmedzovať vlastnícke právo žalovaných, cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve
spoločnosti TT-AGRO, s.r.o. Po podaní žaloby postavila spoločnosť TT-AGRO, s.r.o. priamo pri sklade

peletovaciulinku,privyužívaníktorej,akoajskladu,využívacestuakoiprístupkskladupresnezopačnej
strany ako požadovali zriadiť právo prechodu a prejazdu žalobkyne. Žalovaná 2/ poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo38/2005, podľa ktorého výhodnejší, resp. pohodlnejší prístup nie
je v žiadnom prípade relevantný a nie je možné na neho prihliadať.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobkyne v časti výroku o uložení povinnosti zaplatiť
žalovanej 2/ náhradu trov konania, s návrhom na zrušenie uznesenia v napadnutej časti a vrátenie veci
súduprvejinštancienaďalšiekonanie(anovérozhodnutie),alternatívnesnávrhomnazmenuuznesenia
v napadnutej časti nepriznaním náhrady trov konania žalovaným a uložením im povinnosti spoločne a
nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalobkyniam. Dôvodili predovšetkým nepreskúmateľnosťou

napadnutého uznesenia a nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý
sa vôbec nevysporiadal s tým, že v zápisnici z ohliadky z 22. apríla 2015, ešte pred späťvzatím žaloby,
konštatoval súd dôvodnosť žaloby. Žalobkyne vzali žalobu späť v dôsledku toho, že až v máji 2015
obchodná spoločnosť TT-AGRO, s.r.o., v ktorej nie sú ani jedna zo žalobkýň t. č. spoločníčkami a ani
konateľkami, vybudovala na vlastné náklady cestu v trase označenej v zápisnici z ohliadky z 22. apríla

2015 žltou farbou, pričom dovtedy bola jedinou reálnou cestou k stavbe žalobkýň cesta cez pozemok
žalovaných. Žaloba tak bola podaná dôvodne a súd prvej inštancie nemal priznať náhradu trov konania
žalovaným s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p., resp. mal v zmysle § 147 ods. 1 O. s. p. uložiť žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalobkyniam, vo výške nimi vyčíslenej
v späťvzatí žaloby.

4. Žalovaná 2/ navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Konanie
bolo zastavené z dôvodu dispozitívneho úkonu žalobkýň, ktoré zobrali žalobu späť nie pre správanie
žalovaných, žalobkyne tak zavinili zastavenie konania, a preto súd prvej inštancie správne v zmysle §
146 ods. 2 vety prvej O. s. p. uložil žalobkyniam povinnosť zaplatil žalovanej 2/ náhradu trov konania,

ktoré si riadne uplatnila. Žalovaná 2/ poukázala na to, že otázka zavinenia sa hodnotí iba z procesného
hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade opaku by šlo o posúdenie dôvodnosti návrhu
vo veci samej. Žaloba bola pritom od počiatku nedôvodná, keďže ku skladu žalobkýň existovali už
v čase podania žaloby, aj iné prístupové cesty. Na ohliadke dňa 2. marca 2015 strany bolo zrejmé,že nájomca skladu (spoločnosť TT-AGRO, s.r.o.) užíva sklad z presne opačnej strany ako požadovali
žalobkyne zriadenie práva prechodu a prejazdu. To preukazuje, že vybudovanie inej prístupovej cesty
ku skladu bolo reálne možné a nebolo ani časovo ani finančne náročnejšie. Od začiatku konania preto

neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena. Okrem toho pôvodný žalobca 1/ bol v čase
podania žaloby konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti TT-AGRO, s.r.o., mohol o vybudovaní
uvedenej cesty ako konateľ spoločnosti rozhodnúť. V priebehu konania bola žalobkyňa 1/ spoločným
zástupcom spoločníkov obchodnej spoločnosti TT-AGRO, s.r.o. a žalobkyňa 2/ sa stala spoločníčkou
tejto spoločnosti (4. decembra 2013 - 4. marca 2014). Vzhľadom na vyššie uvedené prepojenia, je

neakceptovateľné, aby žalobkyne ako obchodný partner nájomcu o výstavbe cesty nemali vedomosť.
Žalovaná 2/ zdôraznila, že ak by aj mal byť prístup ku skladu žalobkýň cez pozemok žalovaných na
základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre žalobkyne výhodnejší či pohodlnejší, nie je
to dostatočným dôvodom na zriadenie vecného bremena súdnym rozhodnutím. Žalovaná 2/ v konaní
bránilasvojeústavnévlastníckeprávo,doktoréhosažalobkynevspoluprácisospoločnosťouTT-AGRO,
s.r.o. pokúšali neakceptovateľne zasiahnuť, keď už v čase podania žaloby mali iné možnosti prístupu

ku skladu, ktorý používajú na podnikateľskú činnosť.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému bolo prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa

tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré

začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

8. Odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne
rozhodol.

9. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (preto o veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strany trovy konania.
Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobkýň na zastavení konania, keďže vzali žalobu v
celom rozsahu späť, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené

správaním žalovaných 1/, 2/. Žalobkyniam v dôsledku uvedeného vznikla povinnosť nahradiť žalovaným
trovy konania. Zavinenie sa posudzuje z hľadiska procesného, preto argument žalobkýň o dôvodnom
podaní žaloby bol bez právneho významu. Rozhodujúci bol ich procesný úkon, ktorým jednoznačne
prejavili vôľu, aby spor medzi stranami neprebiehal, čím privodili zastavenie konania. Dôvody vedúce
žalobkyne k späťvzatiu žaloby, spočívajúce v nimi tvrdenej inej prístupovej cesty k svojej stavbe

treťou osobou (spoločnosťou TT-AGRO, s.r.o.), boli bez právneho významu na procesnú zodpovednosť
žalobkýň za zastavenie konania a ich povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy, ktoré im v tomto konaní
vznikli.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť dotknutej strane konania

náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť (nestalo
by sa tak, ak by tu nebolo predmetné konanie pred súdom).11. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyniam vznikla náhradová povinnosť z titulu účelne
vynaložených trov konania úspešnou protistranou. Pre priznanie náhrady trov konania žalobkýň nebol
žiaden zákonný podklad. Ustanovenie § 150 O. s. p. nedovoľovalo súdu, aby priznal trovy konania

účastníkovi,ktorýzavinilzastaveniekonaniavočiúčastníkovi,vovzťahukuktorémuimvzniklapovinnosť
na náhradu trov (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cz 1/71).

12. Ustanovenie § 257 CSP (§ 150 ods. 1 O. s. p., účinného do 30. júna 2016) vo výnimočných
prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, umožňuje strane, ktorá by mala inak právo na

náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Ide o prípady, kedy povinnosť nahradiť trovy konania
sa javí ako neprimeraná tvrdosť. Preto posúdenie musí vždy vychádzať zo zohľadnenia individuálnych
okolností prípadu. Takéto moderačné právo súdu vyžaduje charakter výnimočnosti, ktorý môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako i na strane účastníkov konania (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 563/2011, sp. zn. IV. ÚS 226/2011). Skutočnosti takéhoto druhu musia
byť v konaní bezpečne preukázané. Žalobkyne poukazovali na osobitosť danej veci, spočívajúcej v

preukázaní skutočnosti, že jediná reálna cesta k stavbe žalobkýň viedla cez pozemok vo vlastníctve
žalovaných 1/, 2/, ktorú skutočnosť malo preukazovať aj konštatovanie súdu prvej inštancie v zápisnici
o ohliadke nehnuteľnosti z 2. marca 2015 (tento prístup k stavbe mal byť označený na načrtnutom
pláne žltou farbou). V zápisnici o ohliadke sa síce uvádza, že prístup k stavbe označený na pláne žltou
farbou nie je možný, pretože sa jedná o poľnú cestu, cez ktorú je prechod možný iba v obdobiach

sucha. Uvedené konštatovanie však bolo vyvrátené potom tým, že po uvedenej trase (označenej v
zápisnici o ohliadke žltou farbou) bola vybudovaná prístupová cesta, miestna komunikácia, a to v
krátkom časovom odstupe od ohliadky (v máji 2015). V dôsledku uvedeného nielenže nebol preukázaný
žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, oprávňujúci žalovaným náhradu trov konania nepriznať, ale
bola preukázaná obrana žalovanej strany, o reálnej možnosti inej prístupovej cesty k stavbe žalobkýň

(konkrétne podmienky a varianty takéhoto riešenia by boli predmetom ďalšieho dokazovania vo veci
samej). V kontexte uvedeného nemožno prehliadať ani obchodno-personálne prepojenie žalobkýň, ako
i ich právneho predchodcu, s čím súvisí prirodzená vedomosť aj o existencii predmetnej prístupovej
cesty a jej vybudovanie.

13. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., bez použitia
ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., na ktorý neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

14.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávoúčastníkakonania,abysavšeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04)

a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd
sa preto nestotožnil s názorom žalobkýň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je
nepreskúmateľné. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie stručne opísal skutkový stav a
citoval právne predpisy, z ktorých vyvodil správne závery.

15.Odvolacíargumentžalobkýňodôvodeaplikácieustanovenia§147ods.1O.s.p.,nazákladektorého
mala byť priznaná náhrada trov konania žalobkyniam, nebol dôvodný.

16. Zásada procesnej zodpovednosti podľa § 147 ods. 1 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016)

predstavuje zodpovednosť za trovy konania, ktoré účastník zbytočne zavinil svojim správaním, alebo
ak vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi prihodila. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností
vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom v súlade so zákonom, pričom ide o trovy, ktoré by
inak neboli v priebehu konania vznikli. Tieto trovy je potrebné oddeliť od ostatných trov konania, v rámci
tzv. separácie trov konania. Ide o náhradovú povinnosť tzv. separátnych trov konania, ktoré nemožno

zamieňať s rozhodovaním o celkovej náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Rozhodovanie o takejto náhrade trov konania v prípade zastavenia konania, je upravené v ustanovení
§ 146 ods. 1, 2 O. s. p., ktoré reguluje postup súdu prvej inštancie pri náhradovej povinnosti (primárne
podľa zásady zavinenia na zastavení konania). V danom konaní však neboli tvrdenie žiadne skutočnosti,
a to ani zo strany žalobkýň, ktoré by bolo možné podriadiť pod úpravu ustanovenia § 147 ods. 1 O. s.

p., pretože nebolo tvrdené porušenie procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo uložených
súdom podľa zákona, ktoré by inak neboli v priebehu konania vznikli a ktoré účastník zbytočne zavinil
svojím správaním alebo vznikli náhodou, ktorá sa účastníkovi prihodila.17.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniamábyťzrejmýmalogickýmukončenímceléhosúdnehokonania
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16, sp. zn. I. ÚS 257/05). V
posudzovanej veci z hľadiska materiálne spravodlivosti žalovaným 1/, 2/ vznikol nárok na náhradu trov

konania, v dôsledku procesnej zodpovednosti žalobkýň za zastavenie konania. Súd prvej inštancie preto
správne rozhodol o uložení povinnosti žalobkyniam zaplatiť náhradu trov žalovanej 2/, ktorá si túto
náhradu uplatnila. Vo vzťahu k výške náhrady trov konania neboli odvolacie námietky vznesené.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanej 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na
jej úspech v odvolacom konaní.

20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.