Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204267
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117204267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: O.. R. T., J. J. P. B. XX, XXX
XX Q., správca konkurznej podstaty úpadcu PANORAMA, spoločnosť s ručením obmedzeným, Spišská
Nová Ves, so sídlom Markušovská cesta 2, Spišská Nová Ves, IČO: 31 672 094, proti žalovanému: D..
E. U., J. J. Q. X, XXX XX H., O.: XXXXXXXX, o zaplatenie 3.958,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/51/2017-70 zo dňa 25.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie 3.958,18 eur s
príslušenstvom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.958,18 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

2.Žalobouzodňa20.2.2017sižalobcauplatnil zaplateniesumy3.958,18eurapodanúžalobuodôvodnil
tým, že v konkurznej veci úpadcu PANORAMA, spoločnosť s ručením obmedzeným, uznesením zo
dňa 10.10.2013 č. k. XK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2013 Krajský súd
v Košiciach zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty D.. E. U., t.j. žalovaného a ustanovil do
funkcie nového správcu konkurznej podstaty O.. R. T. (žalobcu), ktorý vo funkcii nového správcu zistil,
že predchádzajúci správca konkurznej podstaty nepostupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou
spôsobilosťou, pretože uhrádzal pohľadávky proti podstate v rozpore s ustanovením § 31 ods. 6 Zákona

o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.. Prednostne uhradil pohľadávku proti podstate zariadenú podľa
§ 31 ods. 6 pod písm. k), a to náklady na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu v celkovej výške
300.000,- Sk (9.958,18 eur), v dôsledku čoho nezostali finančné prostriedky na úhradu pohľadávok proti
podstate veriteľa J. ktoré sú zoradené do skoršieho poradia podľa § 31 ods. 6 písm. i), a to ako peňažné
náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu a ostatné daňové pohľadávky. Nový správca
začal od žalovaného túto sumu vymáhať, avšak žalovaný dňa 17.10.2016 vložil na správcovský účet
finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur, avšak zostávajúcu časť záväzku vo výške 3.958,18 eur, t.j.

žalovanú listinu doposiaľ neuhradil.

3. Ďalej uviedol, že ak si žalobca v konaní uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy 3.958,18 eur
titulom nesprávneho postupu predchádzajúceho správcu úpadcu a v rozpore s ustanovením § 31 ods.6 Zákona o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť
kedykoľvek pohľadávky proti podstate, a to výhradne podľa poradia uvedeného v tomto zákonnom
ustanovení. Uspokojovanie podľa poradia v zásade znamená, že správca uspokojuje prednostne

pohľadávky proti podstate podľa ich zákonom stanovenej dôležitosti. Až v prípade, ak správca nemôže
plne uspokojiť pohľadávku proti podstate toho istého poradia, tieto pohľadávky podľa nasledujúceho
poradia uspokojí pomerne. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalovaný, ako pôvodný správca,
prednostne uhradil pohľadávku proti podstate zaradenú podľa § 36 ods. 6 až bod písm. k), a to náklady
na úschovu písomných a iných záznamov úpadcu v celkovej výške 30.000,- Sk (9.958,18 eur) na úkor

veriteľa J. P. I..J.., T., ktorého nároky sú zaradené do skoršieho poradia. Postupoval tak v rozpore
s princípom prednostného upokojovania pohľadávok proti podstate podľa ich zákonom stanovenej
dôležitosti. Obranu žalovaného súčasne súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko vzhľadom na povahu,
obsah a charakter nákladov na prehliadku (vytriedenie, vyčlenenie a ich odovzdanie do archívu) nie je
možné tieto náklady definovať a zatriediť inak, ako náklady na úschovu písomnosti a iných záznamov,
teda ako náklady spojené so zmluvnou úschovou a nútenou úschovou archívneho dokumentu (§ 8 ods.

2 písm. k) zákona č. 395/2002 Z. z.). Preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP, pretože žalobca mal v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, a preto súd
prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to včas. Uviedol, že je pravdou, že

došlo k vyplateniu za služby súvisiace s vytriedením a archiváciou, pričom predmetná výška úhrady na
základe jednotlivých účtovných dokladov predstavovala sumu 9.819,39 eur. V konečnej správe sú tieto
náklady identifikované ako náklady na úschovu písomností, pričom v skutočnosti na základe uzavretej
zmluvy došlo k vytriedeniu písomností a následne odovzdaniu písomností na mieste príslušného archívu
k ich skartácii. Po oboznámení sa s touto skutočnosťou uhradil na účet žalobcu iba sumu 6.000,- eur

s tým, že ostatné náklady, ktoré boli uvedené v konečnej správe ako náklady na úschovu písomností
nespadajú pod ust. § 31 ods. 6 písm. k) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ale sa jedná
o pohľadávky proti podstate, ktoré predchádzajú nároku veriteľa podľa § 31 ods. 6 písm. i). Má za to,
že v tejto veci v časti plnenia pohľadávok proti podstate z jeho strany, týkajúce sa tvrdenia odovzdania
a skartovania dokladov, došlo k ich úhrade v súlade so zákonom a nad uvedenú sumu tieto nároky

nového správcu neuznáva. Dôvody, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie prvostupňový
súd nebral vôbec do úvahy, riadil sa iba tvrdeniami žalobcu a svojou právnou úvahou, ktorá však podľa
jeho mienky je v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi uhrádzanie pohľadávok proti
podstatevzmyslepríslušnýchoprávnenízákonač.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnaníavykonávacích
predpisov, ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie vo

veci. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobný návrh v plnom
rozsahu zamietne ako nedôvodný a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania alebo vec vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K uvedenému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“ platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vo výroku je vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

8. Odvolací súd poukazuje, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je právo
sporovej strany na dostatočne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29.4.1993, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/410/06).9. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom táto
norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o opravnom prostriedku

však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na
každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový i právny základ rozhodnutia (II.ÚS/76/07, II.ÚS/78/05).

10. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia, pričom tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd súčasne poukazuje aj na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno
usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z uvedeného tak okrem iného vyplýva,

že ak dlžník, t.j. žalovaný, plnil čiastočne žalobcovi, možno usudzovať, že uznal celý svoj záväzok. Už
aj z tohto dôvodu bolo preto potrebné návrhu žalobcu vyhovieť.

12.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorémupredchádzalodospelk
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj k správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje v zmysle
ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

13. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní

dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného, skutkového i právneho stavu.

14. V odvolacom konaní mal úspech žalobca. Žalobca však nežiadal náhradu trov odvolacieho konania,
resp. sa k odvolaniu vôbec nevyjadril, a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak,

že vyslovil, že ich náhradu sporovým stranám nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).