Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311207389
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1311207389.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu:

DARA studio, spol. s r.o., so sídlom Párovská 9/4, Nitra, IČO: 44 912 188, zastúpený: JUDr. Eva
Hlaváčová, advokátka, so sídlom Farská 12, Nitra, proti žalovanej: F.. J. G. H., I. XXXXX/XXG, G.,
zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie
25, Bratislava, o zaplatenie 3.968,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.06.2016 sa zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.968,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a.

od 09.10.2010 do zaplatenia.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2011 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.986,-
eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia sumy za činnosť vykonanú v súvislosti s organizáciou a
zabezpečením svadby konanej dňa 14.08.2010.

2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaná oslovila žalobcu so záujmom využitia jeho

služieb pri organizácii svadby konanej dňa 14.08.2010 na zámku Y.. Žalobca vyhotovil po vzájomnej
konzultácii predbežnú kalkuláciu, ktorú zaslal prostredníctvom e-mailu dňa 13.02.2010 žalovanej na
vyjadrenie spolu s kalkuláciou a zmluvnými podmienkami spolupráce. V uvedených dokumentoch bola
uvedená informácia ohľadne sumy stanovenej žalobcom za koordináciu svadobnej hostiny, ako aj
suma stanovená za zabezpečenie jednotlivých položiek resp. sprostredkovanie dodávateľov. O cene
jednotlivých položiek bola žalovaná informovaná žalobcom aj pri vzájomných konzultáciách. Žalovaná
pristúpila na podmienky stanovené žalobcom, čo preukazuje samotný fakt, že žalobca bol poverený

organizáciou svadby. Predmetná kalkulácia vzťahujúca sa na svadbu sa postupom času menila v
závislosti od pribúdajúcich špecifických požiadaviek žalovanej a na základe toho sa zvyšovali náklady a
odmena žalobcu. Kalkulácia bola preto postupne upravovaná. Žalobca po splnení si svojich povinností
v súvislosti s organizáciou svadby zaslal žalovanej záverečnú kalkuláciu, vo forme faktúr spolu s
dodacími listami. Prvotné faktúry boli vedené na fyzické osoby a zahrňovali v sebe aj jednotlivé zľavy, ku
ktorým žalobca v záujme dobrých vzťahov pristúpil. Žalovaná však začala namietať jednotlivé položky
uvedené v kalkulácii a spochybňovať kvalitu poskytnutých služieb zo strany žalobcu. Podľa žalobcu sú

námietky žalovanej a tvrdenia spochybňujúce riadne plnenie si povinností zo strany žalobcu subjektívne,
vykonštruované a zamerané len na to, aby sa žalovaná vyhla svojej povinnosti uhradiť dohodnutú
odmenu a náklady, ktoré vznikli žalobcovi pri obstarávaní služieb v súvislosti so svadbou.3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom
vyjadrení žalovaná poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca v rozhodnom
období (február 2010), t.j. v období založenia údajného právneho vzťahu so žalovanou, podnikala

súčasne v dvoch formách, a to ako živnostník pod obchodným menom O. L. O., aj ako obchodná
spoločnosť pod obchodným menom DARA studio spol. s r.o. Žalovaná nikdy nekontaktovala žalobcu
za účelom využitia jeho služieb, nakoľko pri vzájomnej komunikácii konala s fyzickou osobou -
podnikateľom. Na žiadnom mieste vo vzájomnej mailovej komunikácii, v predbežnej kalkulácii ani na
príjmovom doklade nie je oficiálne obchodné meno žalobcu. Keby v predmetnej veci konal žalobca, bol

by povinný uviesť vo všetkých obchodných dokumentoch údaje podľa § 3a Obchodného zákonníka,
aby nedošlo k zameniteľnosti podnikateľov. Nakoľko na obchodných dokumentoch tieto údaje neboli,
k založeniu vzťahov medzi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a žalovanou nikdy nemohlo dôjsť.
Žalobca preto nebol oprávnený vystavovať faktúry č. 2010/26 a č. 2010/27, keďže účtované činnosti
žalobca nikdy nevykonával, nikdy nedošlo k uzatvoreniu ústnej či písomnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovanou, žalovaná nikdy neprevzala od žalobcu akékoľvek dielo alebo výsledok jeho služieb,

žalobca nikdy nebol objektívne schopný splniť predmet zmluvy, lebo v predmetnom čase nemal ani
žiadnych zamestnancov. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si dodatočne zabezpečil účtovné doklady
dodávateľov, aby tým dokázal údajné uskutočnenie plnenia v prospech žalovanej, avšak predmetné
účtovné doklady nemajú žiadnu súvislosť so svadbou konanou dňa 14.08.2010. Na základe absencie
aktívnej legitimácie žalobcu na konanie navrhla žalovaná návrh v celom rozsahu zamietnuť.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 26Cb/72/2011 zo dňa 24.04.2013 súd návrh zamietol, dôvodom
zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že uznal námietku o nedostatku aktívnej legitimácie žalovanej
za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorý vznikol
na základe e-mailovej komunikácie, odstúpil od zmluvy a vznikol nový záväzkovo - obchodný vzťah

medzi účastníkmi konania. Argumentáciu, že o novom zmluvnom vzťahu svedčia daňové doklady
súd vyhodnotil tak, že daňové doklady neosvedčili a nepreukazujú existenciu zmluvného vzťahu.
Ak žalovaná uhradila daňové doklady vystavené žalobcom, súd vychádzal z tvrdenia žalovanej, že
nesúvisia so zabezpečením akcie svadba dňa 14.08.2010. Súd návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkov, ktorí mali zabezpečovať chod svadby zamietol a to z toho dôvodu, že tieto osoby

by nemohli potvrdiť priebeh uzatvorenia zmluvy a ani to, či pani L. vystupovala ako podnikateľka,
fyzická osoba alebo konateľka DARA studio, spol. s r.o.. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave
rozhodnutím sp. zn. 2Cob/265/2013-326 zo dňa 13.01.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V predmetnej veci dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že
súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevyhodnotenia

niektorých listinných dôkazov založených do spisu a nevykonania ďalších navrhnutých, prípadne iných
dôkazov potrebných na odstránenie rozporov v tvrdeniach strán sporu. V odôvodnení krajský súd
uviedol: „Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v prejednávanej veci
navrhovateľ nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania, pretože súd prvého
stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevyhodnotenia niektorých

listinných dôkazov založených navrhovateľom do spisu a nevykonania ďalších navrhnutých, prípadne
iných dôkazov potrebných na odstránenie rozporov v tvrdeniach účastníkov konania. Súd prvého stupňa
nedostatočnevrozsudkuodôvodnil,prečozamietolnávrhnadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedkov
G. A., S. N. a I. E., ktoré mali zabezpečovať chod svadby, oprel sa iba o výpoveď odporkyne, že pri
rokovaní o uzatvorení zmluvy nebol nikto prítomný a na základe toho uviedol, že tieto osoby by nemohli

potvrdiť priebeh uzatvorenia zmluvy a ani to, či pani L. vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ alebo
ako konateľka DARA studio, spol. s r.o.
Súd prvého stupňa sa tiež vôbec nevysporiadal s úhradou zálohových faktúr vystavených
navrhovateľom, ktoré odporkyňa uhradila na účet navrhovateľa, a iba skonštatoval tvrdenie odporkyne,
že uvedené faktúry nesúvisia so zabezpečením akcie svadba dňa 14.8.2010. Počas celého konania

nebola zodpovedaná otázka, z akého dôvodu odporkyňa uvedené faktúry uhradila, na základe akého
právneho vzťahu boli vystavené, o aký „iný biznis“ malo ísť, ak nie o akciu svadba zo dňa 14.8.2010.
Odporkyňa na túto otázku neodpovedala ani v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ani
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, čo vyvoláva podľa názoru odvolacieho súdu pochybnosti o
pravdivosti jej tvrdenia, že predmetné zálohové faktúry nesúvisia so zabezpečením akcie svadba dňa

14.8.2010. Vzhľadom na dôkaznú situáciu, protichodné tvrdenia účastníkov, absenciu písomnej zmluvy
medzi účastníkmi je zodpovedanie predmetnej otázky dôležité pre preukázanie vzniku právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania v súvislosti s akciou svadba dňa 14.8.2010, a teda aj aktívnej legitimácie
navrhovateľavkonaní.Odvolacísúdpoukazujeajnačasovéhľadiskovystaveniauvedenýchzálohovýchfaktúr (pred konanou svadbou). Okrem toho odporkyňa v liste zo dňa 17.9.2010 adresovanom
navrhovateľovi sama potvrdila, že služby spojené so svadbou, ktorá sa uskutočnila dňa 14.8.2010
na L. Y. objednávala ako podnikateľka a zálohové platby za objednané služby boli uhradené z jej

podnikateľského účtu. Oproti tomu odporkyňa v konaní tvrdila, že zálohové faktúry založené v spise
nesúvisia so zabezpečením akcie svadba dňa 14.8.2010. Ani s týmto rozporom sa súd prvého stupňa
vôbec nevysporiadal. Zároveň odporkyňa v uvedenom liste neuznala faktúry č. 2010/26 a 2010/27 z
dôvodu, že na predmetných faktúrach nie je označená ako podnikateľka, pričom vôbec nenamietala, že
faktúry vystavil navrhovateľ ako obchodná spoločnosť.“

Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bolo riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu a vykonať
dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci v intenciách výhrad odvolacieho súdu
a dôkladne odôvodniť, ktoré skutočnosti súd považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, prečo niektoré dôkazy nevykonal a akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov.

5. Po vrátení veci prvostupňovému súdu sa súd ďalej oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

faktúra č. 2010/16, faktúra č. 2010/20, faktúra č. 2010/21 (s dodacím listom), faktúra č. 2010/22, faktúra
č.2010/22A,výpiszúčtužalobcu,faktúrač.2010/26(svýpisomďalšíchslužiebštúdiaadodacímlistom),
faktúrač.2010/27(slistomdodávateľov),e-mailovákomunikáciamedziO.L.O.ažalovanou,predbežná
kalkulácia,listinasdohodnutoukonečnousumou,ďalšiapísomnákomunikáciastrán,výzvažalovanejna
vrátenie faktúr so žiadosťou o podanie písomného vysvetlenia, odpoveď žalovanej na opätovné zaslanie

faktúry, vyjadrenie žalobcu k vráteniu faktúr, stanovisko žalovanej k službám účtovaným faktúrami č.
2010/26 a č. 2010/27, výzva žalobcu na zaplatenie faktúr, vyúčtovanie nákladov K. S. (s príkaznou
zmluvou), vyúčtovanie nákladov J. Ž. š. p. (s príkaznou zmluvou a faktúrou č. 685), faktúra č. FA011031,
faktúra č. 2010261, vyúčtovanie nákladov H. U., vyúčtovanie nákladov G., s.r.o. s prílohami, vyúčtovanie
nákladov U. s.r.o., faktúra č. 2/2010 s príjmovým pokladničným dokladom, potvrdenie o zaplatení

obsluhujúceho personálu na svadbe, príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.01.2010, faktúra G., s.r.o.,
internetový výpis profilu žalobcu, čestné prehlásenie S. N., čestné vyhlásenie S. O. (s výdavkovým
pokladničným dokladom), čestné vyhlásenie S. G. (s príkaznou zmluvou a príjmovým pokladničným
dokladom), potvrdenie o podaní daňového priznania žalobcu spolu s účtovnými dokladmi, registračný
list FO, reklamný materiál žalovanej, oznámenie m:zone s.r.o., výpis z Obchodného registra žalobcu,

výpis zo živnostenského registra žalobcu a žalovanej. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalovaná kontaktovala podnikateľa, vykonávajúceho podnikateľskú činnosť pod obchodným menom
O. L. O., v súvislosti so zabezpečením a organizáciou svadby dňa 14.08.2010 na zámku v Y..

Vzájomná komunikácia prebiehala najskôr prostredníctvom mailovej komunikácie, neskôr osobne. O. L.
O. žalovanej potvrdila, že v predmetný deň majú voľný termín a následne predstavila žalovanej ponuku
služieb, ktorú zabezpečujú. V rámci ďalšej komunikácie medzi žalovanou a O. L. O., si zmluvné strany
dohadovali podrobnosti ohľadne organizácie svadby, predbežnej kalkulácie cien, výzdoby, zmluvných
podmienok spolupráce, splatnosti faktúr, a pod. Na základe ústnych dojednaní zmluvných strán a

zaplatením zálohy vo výške 100,- eur v prospech bankového účtu O. L. O. došlo medzi zmluvným
stranami k uzatvoreniu zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dňa 14.08.2010 došlo k
realizáciiplnenísúvisiacichsorganizáciousvadbytak,akobolodojednanévčaseoduzatvoreniazmluvy
až do konania svadby. Následne žalobca vyúčtoval žalovanej faktúry za služby, ktoré neboli uhradené
zálohami, žalovaná tieto faktúry odmietla zaplatiť.

7.Potaktovymedzenomskutkovomstavevecinazákladetvrdenístránsporuanazákladepredložených
listinných dôkazov zostala spornou predovšetkým otázka, či došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným alebo medzi inými subjektmi a otázka, kto reálne poskytol plnenie vyplývajúce zo zmluvy.
V prípade kladnej odpovede vo veci aktívnej legitimácie zostala sporná aj tá skutočnosť, či si žalobca

dôvodne a v správnej výške uplatňuje nárok za poskytnuté plnenie v súvislosti so zabezpečením
predmetnej svadby.

8. Žalobca v konaní pred súdom k veci vypovedal, že trvá na svojej aktívnej legitimácii na
konanie, nakoľko zabezpečoval celú organizáciu svadby, aj všetky príslušné materiály sú evidované v

dokumentácii a účtovníctve obchodnej spoločnosti. Žalobca súhlasil s tvrdením, že žalovaná pôvodne
komunikovala s O. L. ako fyzickou osobou - podnikateľkou a nie ako konateľkou žalobcu (v písomnom
podaní zo dňa 23.04.2013 však žalobca tvrdil aj to, že odo dňa 01.01.2010 splnomocnil O. L. O. na
činnosti v prospech žalobcu. Prvý kontakt vyvolala žalovaná mailom zo dňa 13.01.2010, t.j. v čase, keďmal splnomocnenec udelené splnomocnenie od žalobcu, čo malo preukazovať, že činnosť v súvislosti
s organizáciou svadby bola zabezpečovaná splnomocnencom pre žalobcu). Neskôr sa podľa žalobcu
po osobnom dohovore okolo 08. júna 2010 so slečnou H. na jednom z mnohých stretnutí ústne dohodli,

že činnosť bude vykonávať ako DARA studio, spol. s r.o., a nie ako O. L. O.. Dôvodom tejto zmeny
bolo to, že fyzická osoba - podnikateľ je platcom DPH, obchodná spoločnosť nie je platcom DPH.
Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na tom, že na plnenie zo zmluvy bude zaviazaná obchodná
spoločnosť, aby sa tak žalovanej nenavýšili náklady o DPH. O tom svedčí aj to, že v žiadnej z
vystavených faktúr nebola žalovanej DPH účtovaná. O tejto dohode sa rozprávali aj pred pánom S.

v sushi bare, ktorý mal na starosti pyrotechniku na svadbe. Na základe tejto dohody vystavil žalobca
pre žalovanú zálohové faktúry č. 16/2010, č. 20/2010, č. 21/2010, č. 22/2010, č. 22A/2010, ktoré boli
žalovanou zaplatené riadne na účet žalobcu, čo má preukazovať výpis z bankového účtu žalobcu. O
existencii dohody teda mala svedčiť aj skutočnosť, že je veľmi málo pravdepodobné, aby žalovaná
nesprávne zaplatila viaceré po sebe nasledujúce faktúry, v rôzne dni a všetko v prospech žalobcu,
bez toho, aby bola presvedčená o tom, že plnenie podľa zmluvy poskytuje žalobca. Žalovaná nikdy

počas plnenia podľa zmluvy nenamietala nedostatok oprávnenia žalobcu na plnenie a prijímanie plnenia
od žalovanej. Spravila tak až v konaní pred súdom, dovtedy akceptovala, že zmluvný vzťah vznikol
medzi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a žalovanou. Žalobca spochybňuje obranu žalovanej
spočívajúcej v tvrdení, že zálohové faktúry zaplatené v prospech obchodnej spoločnosti sa týkali inej
akcie. Žalobca ďalej uviedol, že pre pani H. zabezpečoval celkom dve akcie (objednávky), jednou bola

svadba dňa 14.08.2010 a druhou bolo šitie závesov do domu pani H.. Obe boli účtované samostatne,
na obchodnú spoločnosť. Žiadny iný právny vzťahu medzi žalovanou a žalobkyňou neexistoval. Žalobca
ďalej poukázal na mailovú správu žalovanej zo dňa 08.06.2010, v ktorom žalovaná výslovne žiadala
pani L. o taký spôsob fakturácie, že faktúra nemá byť vystavená výslovne na svadbu, ale mala byť
vystavená na „napríklad poradenstvo pri organizácii spol. akcií“. Preto mali byť faktúry vystavené na

tento druh služby, a nie preto, že by sa jednalo o iné akcie, čo vyplýva aj z obsahu predmetného e-
mailu. Žalobca trval v celom konaní na tom, že predmetný e-mail nebol zmanipulovaný, ako to v priebehu
konania tvrdila žalovaná. Na preukázanie toho doložili do spisu potvrdenie od správcu domény N. s.r.o.
a od m:zone s.r.o., v zmysle ktorých emailový klient nenesie žiadne známky zásahu a stav histórie aj
s textom zodpovedá dátumovej histórii a následnosti zasielania e-mailov z adresy žalovanej. E-mailový

klient (žalobca) nenesie žiadne známky zásahu do obsahu.
Žalobca tiež uviedol, že v rozhodnom období vykonávala O. L. súčasne činnosť konateľa žalobcu ako aj
činnosť živnostníka. Prevádzkareň mala iba jednu, a to pre žalobcu na adrese K. X, Nitra. Na túto adresu
chodila aj pani H., na adresu Párovská 9 (kde mala svoje miesto podnikania O. L. O.) nikdy nechodila.
Svedkovia,ktorípomáhalivofirme,odporkyňustretávali,keďsibolavyberaťmateriál,doplnkynasvadbu

ako aj rokovať ohľadne náležitostí súvisiacich s organizáciou svadby. Nie je preto pravdou, keď žalovaná
tvrdí, že sa so žalobcom stretávala výlučne v reštaurácii, a že do dielne žalobcu nemala dôvod chodiť.
Aj činnosti všetkých dodávateľských subjektov boli zabezpečované, fakturované a vyplatené žalobcom.

9. Žalovaná pred súdom vypovedala, že trvá na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na konanie. Čo

sa týka organizácie svadby dňa 14.08.2010, ona nikdy nemala právny vzťah so žalobcom. Žalovaná
poprela, že by sa pôvodný zmluvný vzťah medzi ňou a fyzickou osobou - podnikateľom niekedy zmenil
na základe ústnej dohody na vzťah medzi ňou a obchodnou spoločnosťou. Poprela, že z dôvodu
ekonomickej výhodnosti by mala záujem na zmene v osobe účastníka zmluvného vzťahu. Žalovaná ako
podnikateľ, ktorý je platcom DPH, by nepristúpila na dohodu, že zmluvu uzatvorí so spoločnosťou, ktorá

platcomDPHnieje.Taktiežbybolopreňurizikovejšieuzatvoriťzmluvusobchodnouspoločnosťou,ktorá
nemámajetokaneručízasvojezáväzkydotakejmieryakoživnostník.Žalovanáďalejtvrdila,ževkonaní
nebolo preukázané, že O. L. O. uzatvorila so žalobcom akúkoľvek zmluvu, na základe ktorej by došlo k
prevodu alebo prechodu práv a povinností zo živnostníka na obchodnú spoločnosť. Žalovaná rovnako
spochybnilaplnomocenstvopredloženéžalobkyňou,ktorémalopreukazovať,žeO.L.O.bolaoprávnená

konať v mene žalobcu. K faktúram, ktoré vyplatila žalobcovi (faktúra č. 2010/16, č. 2010/20, č. 2010/21,
č. 2010/22) uviedla, že tieto faktúry sa netýkali svadby. Mali to byť faktúry za konzultácie v súvislosti s
organizovaním iných akcií, ktoré organizovala žalovaná, bol to celkom iný biznis. Preukazovanie týchto
iných akcií považovala žalovaná za nadbytočné, nakoľko tieto akcie nie sú predmetom konania. Na
opakovanú výzvu súdu sa k predmetnej veci žalovaná vyjadrila tak, že vystavené daňové doklady sa

týkali spolupráce s DARA spol. s r.o. V roku 2009 - 2010 organizovala žalovaná spoločenské akcie,
konkrétne módne prehliadky pre spoločnosť U. U., s.r.o., bolo to v hoteli K. F. na V. J. v Bratislave, a na to
potrebovala rôznych dodávateľov. Keďže v Bratislave sú tieto služby drahé, oslovila spoločnosť DARA
spol. s r.o., aby jej dala svoje know - how a poskytla zoznam subdodávateľov, pretože mali nižšie ceny(na preukázanie akcií, ktorých sa to malo týkať, založila žalovaná do spisu reklamný materiál). Konkrétne
mená dodávateľov nevedela uviesť. K faktúre č. 2010/22A a príslušnému príjmovému pokladničnému
dokladu uviedla, že faktúra je fiktívna, túto faktúru nezaplatila ani ju nikdy nevidela. Ďalej žalovaná

uviedla, že ani z textu samotných faktúr nevyplýva, že by išlo o faktúry súvisiace so svadbou.
Ku svojmu stanovisku zo dňa 02.11.2010 uviedla, že oslovenie „Vašou spoločnosťou“ bolo použité
nesprávne koncipientom, ktorý stanovisko písal. K spornému e-mailu zo dňa 08.06.2010 uviedla, že
spochybňuje jeho autenticitu, nakoľko ide len o vytlačený text, ktorý je možné vyhotoviť v akomkoľvek
textovom editore a nie je preukázané, že by takýto e-mail poslala.

Žalovaná ďalej pred súdom spochybnila dôveryhodnosť výpovedí svedkov, podľa jej názoru skutočnosti,
ktoré tvrdili, nevnímali vlastnými zmyslami, ale hovorili to, čo im bolo povedané. Taktiež si nemohli
uvedomovať rozdiel medzi obchodnou spoločnosťou a fyzickou osobou - podnikateľom. Ďalej uviedla, že
právne vzťahy žalobcu a tretích osôb nemôžu preukazovať existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou. Žalovaná taktiež odmietala tvrdenie, že by sa so žalobcom stretla v dielni, vzájomné
stretnutia prebiehali výlučne v reštaurácii. Žalovaná poukazovala aj na to, že žalobca v priebehu konania

viackrát menil svoju argumentáciu.

10. Svedkyňa S. N. k veci vypovedala, že ju telefonicky oslovila spoločnosť DARA studio spol. s r.o.
prostredníctvom p. O. L. v súvislosti so zabezpečením svadby pre pani H.. Organizácia svadby, ktorá
začínala približne v júni, bola veľmi náročná. Ona ako živnostníčka zabezpečovala činnosti spojené

s aranžovaním, šitím. Predtým so žalobcom nespolupracovala. S pani L. sa poznali cez internet a
cez časopis K. ešte pred konaním svadby. O tom, že vo veci konal žalobca a nie O. L. O. vie preto,
že ju vyplácal žalobca, o čom má doklad. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola prítomná pri niektorých
stretnutiach medzi žalobcom a žalovanou, keďže niektoré veci sa riešili v priestoroch žalobcu, kde bola
dielňa prepojená s kanceláriou. Pani H. navštevovala tieto priestory dosť často. Aj svedkyňa vykonávala

svoju činnosť v súvislosti s organizovaním svadby v priestoroch žalobcu. Pri rokovaniach mala byť
prítomná aj pani A., ktorá taktiež pomáhala pri príprave svadby. Na týchto rokovaniach sa preberali
rôzne organizačné veci ohľadne svadby, ktorú organizoval žalobca. O tom, že to organizoval žalobca
vie okrem dokladov aj preto, že to hovorila pani L..

11. Svedkyňa G. A. k veci vypovedala, že na svadbu pani H. pripravovala vázy, šila závesy, a pod.
A to aj mimo svadby do domu pani H.. Osobne sa zúčastnila aj svadby, na ktorej pomáhala, nie
na základe podnikateľskej činnosti, ale ako kamarátka pani L.. Bola prítomná aj na rokovaní medzi
pani H. a pani L., od začiatku júna 2010 (napríklad 08.-09.06.2010, 22.06.2010) preberali rôzne veci
ohľadne organizácie svadby, všetko u pani L. na firme. Zväčša sa rokovalo v prednej miestnosti, ktorá

predstavovala kanceláriu spojenú s dielňou. Pri rokovaniach bola prítomná aj ona alebo pani N. a
možno aj ďalší. Na rokovaniach bola prítomná z toho dôvodu, že sa jednalo o prednú miestnosť a
pani H. kontrolovala, ako sa veci pripravovali a hovorila, ako si veci predstavuje. Účastníčkou priameho
rokovania ako takého nebola, to bolo v kompetencii pani L.. Svedkyňa ďalej uviedla, že pani L. chodila
pomáhať s organizáciou spoločenských akcií aj predtým. Okrem vecí ohľadne organizácie svadby

svedkyňa uviedla, že ak si dobre pamätá, tak pani H. viackrát uvádzala, že chce, aby to bolo účtované
cez DARA studio spol. s r.o., a to vrátane závesov a poťahov, ktoré sa robili do jej domu. Čo sa týka
svadby, ktorej sa osobne zúčastnila, nemá vedomosť o tom, že by boli vytknuté nejaké vady, na druhý
deň im pán G. povedal, že sú veľmi spokojní, že sa jednalo o ukážkovú svadbu.

12. Svedkyňa S.. I. E. k veci vypovedala, že chodila pomáhať pani L. a pani A. pri zabezpečovaní
svadby (príprava miestnosti, a pod.). Taktiež sa osobne zúčastnila predmetnej svadby, robila tam jednu
z hostesiek, pričom počas svadby neboli žiadne námietky. Podľa ohlasov ľudí na svadbe, boli zo svadby
nadšení a spokojní. Ona sama sa nezúčastnila rokovaní medzi pani L. a pani H.. Pani H. iba stretávala,
keď chodila na firmu a do Topoľčianok.

13. Svedok S. O. k veci vypovedal, že pomáhal pri zabezpečovaní svadby, na ktorej viazal mašle, a
pod., pričom to robil pre spoločnosť DARA studio spol. s r.o. Robil tak po predchádzajúcom oslovení zo
strany pani L.. Výpomoc poskytoval spoločnosti aj predtým, pričom za to dostával peniaze v hotovosti,
vyplácala ho pani L. v mene spoločnosti, k čomu vie predložiť potvrdenie o výplate. Svadby sa osobne

nezúčastnil, pani H. nepozná.

14. Svedok K. S. pred súdom vypovedal, že pani L. pozná cca 10 rokov. Na svadbe dňa 14.08.2010
zabezpečoval dohľad nad ohňostrojom. Na zabezpečenie tejto akcie bol oslovený konateľkou firmy.Dohodli sa, že dňa 23.06.2010 pôjdu pozrieť miesto a zistiť, aké veci a povolenia potrebujú. Po obhliadke
išiel na obed spolu s pani L. a pani H. do sushi baru. O tom, že pani L. je konateľkou firmy vedel z dôvodu,
že už pri ich stretnutí mu uviedla, že má spoločnosť, ktorá zabezpečuje služby pri rôznych akciách. Na

stretnutírozoberalapaniL.spaniH.vecitýkajúcesaorganizáciesvadby,plateniafaktúr,apod.Kotázke,
kto zodpovedal za svadbu sa svedok nevedel vyjadriť s úplnou istotou, ale zo správania osôb usudzoval,
že za svadbu zodpovedala DARA studio spol. s r.o. O tom, že by pani L. podnikala aj ako živnostníčka
nemal vedomosť. On sám bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, ktorý zabezpečoval celý catering.

15. Po vykonaní dokazovania výsluchom svedkov bol dňa 07.06.2016 súdu doručený návrh žalobcu
na prerušenie konania. Návrh bol odôvodnený tým, že žalovaná predmetné svedecké výpovede
spochybnila a podala na svedkov trestné oznámenie pre trestný čin krivej výpovede a trestný čin marenia
spravodlivosti. Podľa žalobcu predstavuje posúdenie svedeckých výpovedí významnú otázku, ktorá
patrí do právomoci iného orgánu, a ktorá sa nedá vyriešiť formou prejudiciálneho posúdenia, a keďže
svedecké výpovede považoval žalobca za kľúčový dôkaz pre rozhodnutie súdu o nároku vo veci samej,

navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia o podanom trestnom oznámení.

16. Žalovaná s prerušením konania nesúhlasila, nakoľko pre trestné konanie je potrebné, aby najskôr
rozhodol súd v civilnom konaní, keďže v rozhodnutí súdu sa prejaví význam sporných dôkazov.
Prerušenie konania by taktiež mohlo spôsobiť ďalšie prieťahy v konaní, a preto navrhla návrh na

prerušenie konania zamietnuť.

17.Súdpreskúmalnávrhnaprerušeniekonaniaadospelkzáveru,žesvedeckévýpovedeniesújediným
dôkazom, o ktoré žalobca opieral svoje tvrdenia, a ktoré by boli jediným podkladom pre rozhodnutie súdu
vovecisamej.Posudzovanievierohodnostisvedeckýchvýpovedíjesúčasťouhodnoteniadôkazov,ktoré

tvorí jadro súboru činností zverených súdu v rámci jeho rozhodovacej činnosti pri poskytovaní ochrany
právam, ktoré boli ohrozené alebo porušené. Civilný súd si sám zhodnotil vierohodnosť svedeckých
výpovedí podľa svojej vlastnej úvahy a v súlade s princípmi, ktorými sa spravuje civilné sporové konanie.
Pri posúdení hodnovernosti výpovedí svedkov prihliadal aj na kvalifikačné a osobnostné predpoklady
svedkov, ich vzájomný vzťah ku sporovým stranám a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Preto

súd v zmysle uvedeného nepovažoval za potrebné prerušovať konanie až do rozhodnutia príslušného
orgánu o trestnom oznámení podanom na svedkov pre údajnú krivú výpoveď, a preto návrh žalobcu
na prerušenie konania zo dňa 07.06.2016 podľa § 162 ods. 1 písm. a) a ods. 3 CSP ako nedôvodný
zamietol.

18. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

19. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú

podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

20. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

21. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

22. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

23. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.24. Za účelom odstránenia sporných okolností v prejednávanej veci, v intenciách poučenia v rozhodnutí
odvolacieho súdu vykonal súd rozsiahle dokazovanie vypočutím strán sporu ako aj navrhovaných
svedkov, taktiež sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi. Na základe takto vykonaného

dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní, dospel súd k nasledujúcim
záverom.

25. Pre posúdenie existencie nároku žalobcu na zaplatenie faktúr č. 2010/26 a č. 2010/27 bolo primárne
nevyhnutné objasniť okruh subjektov zaviazaných zo zmluvy uzatvorenej za účelom zabezpečenia

organizácie svadby. Čo sa týka zmluvy samotnej, strany v čase od predzmluvných rokovaní až po
konanie vo veci samej hovorili o rôznych typoch zmlúv (o príkaznej zmluve, zmluve o obstaraní veci ako
i o zmluve o dielo). Podľa názoru súdu išlo v danom prípade o inominátnu zmluvu uzatvorenú podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Následne bolo celé dokazovanie, ako aj posudzovanie pravdivosti
tvrdení strán a vnútornej logiky prezentovaného skutkového stavu podmienené bezformálnosťou
uzatvorenej zmluvy, vyplývajúcou jednak zo zákona, ako aj z dohody zmluvných strán. Bezformálnosť

zmluvy automaticky viedla v prejednávanej veci k potrebe prihliadať pri rozhodovaní veci predovšetkým
na vôľu strán, prejavenú nielen výslovne, ale aj konkludentne, teda faktickým konaním strán. Účastníci
zmluvného vzťahu, ako výluční disponenti s predmetnou zmluvou, čo do ich vôle vstúpiť do vzájomného
zmluvného vzťahu, do formy, predmetu a ďalších náležitostí zmluvy, si museli byť vedomí, že pri absencii
písomnej formy zmluvy a jej prípadných zmien či doplnení, bude v prípade vzniku akýchkoľvek sporov

podstatné predovšetkým skúmanie a preukázanie ich skutočne prejavenej vôle.

26. Z tvrdení strán sporu ako aj z predložených dôkazných prostriedkov (vzájomná mailová komunikácia
strán sporu, predbežná kalkulácia - návrh, dohodnutá konečná suma diela vrátane zmluvných
podmienok spolupráce, príjmový pokladničný blok zo dňa 26.01.2010) mal súd za preukázané, že v

rámci predzmluvných rokovaní konali a k uzatvoreniu zmluvy došlo medzi žalovanou a fyzickou osobou -
podnikateľom O. L. O.. Svedčí o tom predovšetkým skutočnosť, že návrh zmluvných podmienok, vrátane
predbežnej kalkulácie, ako aj zálohová faktúra znela na meno O. L. ako podnikateľa. Do tohto okamihu
nebol okruh zmluvných strán pred súdom sporný.

27. Situácia sa zmenila v súvislosti s vystavením ďalších zálohových faktúr, ktoré zneli na meno žalobcu
ako obchodnej spoločnosti. Išlo konkrétne o faktúru č. 2010/16 znejúcu na sumu 2.500,- eur, faktúru č.
2010/20 znejúcu na sumu 1.000,- eur, faktúru č. 2010/21 znejúcu na sumu 1.420,- eur, faktúru č. 2010/22
znejúcu na sumu 690,- eur a faktúru č 2010/22A znejúcu na sumu 920,- eur. K tomu bol priložený výpis
z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s., z ktorého vyplýva, že postupne bola žalobcovi na účet

vyplatená suma 2.000,- eur (dňa 18.06.2010), suma 1.000,- eur (dňa 03.08.2010) a suma 690,- eur
(dňa 11.08.2010), všetko z účtu žalovanej na účet žalobcu, spolu s identifikáciou príslušnej vyplatenej
faktúry. S odkazom na tieto faktúry žalobca v konaní tvrdil, že niekedy v júni 2010 (pravdepodobne
dňa 08.06.2010) došlo medzi O. L. ako konateľkou žalobcu a žalovanou k ústnej dohode o tom, že
organizácia svadby ako aj fakturácia poskytnutého plnenia bude vykonávaná prostredníctvom žalobcu

ako obchodnej spoločnosti. Dôvodom takejto zmeny mala byť ekonomická výhodnosť takto uzatvorenej
zmluvy pre žalovanú, ktorej sa týmto nenavýši výsledná suma za organizáciu svadby o DPH.

28. Žalovaná počas celého priebehu konania popierala, že by v súvislosti s organizáciou svadby
kedykoľvek vstúpila do zmluvného zväzku so žalobcom. Poukazovala predovšetkým na predzmluvné

dojednania strán formou mailovej komunikácie, na zaplatenie zálohovej faktúry vo výške 100,- eur, kedy
bola jednoznačne za stranu zväzku označená O. L.Q. O. ako fyzická osoba - podnikateľ, ako aj na
absenciu akéhokoľvek dôkazu jednoznačne preukazujúceho zmenu zmluvy ako celku, či zmenu v osobe
účastníka zmluvy. Zálohové faktúry (č. 2010/16, č. 2010/20, č. 2010/21, č. 2010/22) podľa žalovanej
nesúviseli s organizáciou svadby, ale sa týkali iných obchodov so žalobcom, faktúru č. 2010/22A

žalovaná nikdy nevidela ani neplatila. Popierala žalobcom deklarovanú ekonomickú výhodnosť zmluvy s
obchodnou spoločnosťou pre žalovanú, keďže pre ňu mal byť výhodnejší zmluvný vzťah s osobou, ktorá
zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, ako je to práve pri fyzickej osobe - podnikateľovi.

29. Z dôvodu absencie písomnej formy zmluvy a jednostranne tvrdenej existencie ústnej dohody o

zmene zmluvy v osobe účastníka zmluvného vzťahu, musel súd vychádzať predovšetkým z prejavenej
vôle strán sporu, predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, a na základe toho uzavrieť, či
medzi žalobcom a žalovanou došlo v čase od začiatku vzájomných rokovaní až po deň svadby k dohode
o tom, že organizácia svadby bude zabezpečená žalobcom ako obchodnou spoločnosťou. Sporovéstrany prezentovali ohľadom problematiky trvania pôvodne dojednaného záväzku rôzne verzie. Preto
bolo v tejto veci pre súd podstatné, aby strany dôveryhodne preukázali pravdivosť svojich tvrdení, a to
najmä okolnosti súvisiace s trvaním záväzku a spôsobom jeho plnenia.

30. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia predložením zaplatených zálohových faktúr, výpisom z
bankového účtu žalobcu a svedeckými výpoveďami. Z týchto dôkazov považoval súd za relevantné
predovšetkým vyššie uvedené zálohové faktúry. Vypočutí svedkovia, navrhnutí žalobcom, vypovedali
v prospech takejto verzie skutkových okolností, keďže nezávisle od seba pred súdom všetci potvrdili,

že organizácia svadby bola zabezpečovaná práve žalobcom ako obchodnou spoločnosťou. Súd však
v tejto súvislosti prihliadal i na námietku žalovaného, ktorý v konaní tvrdil, že vypočutí svedkovia
nemuseli reálne rozlišovať medzi konaním O. L. ako živnostníka a jej konaním ako konateľa obchodnej
spoločnosti, keďže svedkovia nedisponovali právnickým vzdelaním. Svedkovia, ktorými boli osoby
podieľajúce sa na organizácii a zabezpečení riadneho priebehu svadby, vychádzali predovšetkým zo
skutočnosti, že vedeli, že O. L. „má spoločnosť“, ako aj z toho, že svedkom bola odmena za účasť

na organizácii svadby vyplatená žalobcom. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná doloženými
čestnými vyhláseniami. Avšak samotné vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, príp. ďalšími
pomocníkmi pri organizácii svadby ako také, nemajú schopnosť bez potreby ďalšieho dokazovania,
bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že svadba mala byť na základe ústnej dohody zorganizovaná
žalobcom ako obchodnou spoločnosťou. Súd poukazuje aj na to, že ďalšia argumentácia žalobcu, podľa

ktorej udelil podnikateľovi O. L. O. splnomocnenie na konanie v mene žalobcu vyznieva s ohľadom
na zvyšnú časť argumentácie žalobcu nekonzistentne a v tejto časti nepovažoval tvrdenia žalobcu za
relevantné a akýmkoľvek spôsobom nadväzujúce na zvyšné tvrdenia žalobcu. S ohľadom na svedecké
výpovede v spojitosti s predloženými zaplatenými zálohovými faktúrami, výpisom z bankového účtu
žalobcu a ďalšími listinnými dôkazmi považoval súd verziu žalobcu za dostatočne preukázanú dôkazmi

svedčiacimi v prospech jeho vykreslenia skutkových okolností.

31. Žalovaná v konaní odmietala žalobcovu verziu o ústnej dohode, na základe ktorej mal plniť žalobca
ako obchodná spoločnosť, pričom poukazovala na absenciu akéhokoľvek dôveryhodného dôkazu
svedčiaceho v prospech tvrdení žalobcu. Žalovaná spochybňovala dôveryhodnosť všetkých svedeckých

výpovedí ako aj zálohové faktúry, o ktorých tvrdila, že sa týkali inej akcie. Preto s ohľadom na výpovede
strán sporu a poučenie odvolacieho súdu považoval súd pre rozhodnutie vo veci samej za osobitne
dôležité objasniť okolnosti ohľadom zálohových faktúr, ktoré zaplatila žalovaná žalobcovi ako obchodnej
spoločnosti. Konkrétne ide o faktúru č. 2010/16 vystavenú dňa 08.06.2010 za vykonanie služieb
klasifikovaných ako „poradenstvo pri organizácii spoločenských akcií“, faktúru č. 2010/20 vystavenú

dňa 01.08.2010 za vykonanie služieb klasifikovaných ako „poradenstvo a spolupráca pri organizovaní
spoločenskýchakcií“,faktúruč.2010/21vystavenúdňa03.08.2010zavykonanieslužiebklasifikovaných
ako „poradenstvo a spolupráca pri organizovaní spoločenských akcií“, faktúru č. 2010/22 vystavenú dňa
05.08.2010 za vykonanie služieb klasifikovaných ako „návrhy a vyhotovene propagačného materiálu,
tlač“ a faktúru č. 2010/22A, vystavenú dňa 13.08.2010 za vykonanie služieb klasifikovaných ako „záloha

pre dodávateľov na svadbu“.

32. K uvedeným faktúram žalobca tvrdil, že boli vystavené ako zálohové faktúry v súvislosti s
organizáciou svadby. K pomenovaniu služieb, za ktoré bola faktúra vystavená žalobca uviedol, že ku
klasifikácii druhu služby ako „poradenstvo a spolupráca pri organizovaní spoločenských akcií“ pristúpil

na základe podnetu žalovanej, ktorá to navrhla žalobcovi mailom zo dňa 08.06.2010, ktorý bol žalobcom
doložený do spisu. Po spochybnení jeho autenticity žalovanou predložil žalobca vyjadrenie od správcu
domény N., s.r.o. a potvrdenie od S.:L. s.r.o., ktorým preukazoval, že predložený mail bol zaslaný
od žalovanej, pričom jeho obsah nebol žalobcom účelovo zmenený. Žalovaná v konaní opakovane
popierala, že by niekedy takýto mail žalobcovi poslala, pričom vyplatené faktúry, ako to podľa žalovanej

vyplýva zo samotného druhu služby v nich určenom, preukazujú, že sa týkajú iného obchodného
vzťahu, ktorý mala so žalobcom. To, o aký obchodný vzťah malo ísť žalovaná bližšie nekonkretizovala
s odvolaním sa na obchodné tajomstvo, ako aj na to, že to nesúvisí s týmto konaním, a preto nie je
povinná iné obchody preukazovať. Súd však skutočnosť, či tieto faktúry súviseli s organizáciou svadby
alebo s iným obchodom medzi žalobcom a žalovanou, považoval za osobitne dôležitú pre ustálenie

skutkového stavu veci.

33. Žalovaná bola v priebehu konania opakovane vyzvaná na predloženie akéhokoľvek dôkazu
preukazujúceho existenciu iného obchodného vzťahu so žalobcom. Samotné tvrdenie o tom, že satento iný obchodný vzťah týkal poradenstva pri organizácii iných akcií žalovanou, bez akejkoľvek
bližšej špecifikácie organizovaných akcií, prípadne detailov tejto obchodnej spolupráce so žalobcom
(ktorý existenciu iných obchodných vzťahov so žalovanou výslovne popiera), nepôsobilo pred súdom

vierohodne. Ani predloženie reklamného materiálu agentúry žalovanej žiadnym spôsobom neprispelo
k preukázaniu pravdivosti jej tvrdení. Reklamný materiál, ktorý v tejto súvislosti žalovaná predložila,
pred súdom preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaná poskytuje služby v oblasti organizovania
spoločenských akcií, pre rozhodovanie v prejednávanej veci bol predložený dôkaz irelevantný. Taktiež
tvrdenie, že išlo o iné akcie organizované v hoteli K. F. pre spoločnosť U. U., s.r.o., bez žiadnej

špecifikácie organizovaných akcií, ich povahy, dátumu konania, subdodávateľa prevzatého od žalobcu
alebo inej informácie, ktorá by akýmkoľvek spôsobom potvrdzovala, že takýto obchod medzi žalobcom a
žalovanou existoval, resp. že v rozhodujúcom čase boli organizované také spoločenské akcie, na ktoré
sa žalovaná odvoláva, vyznieva pred súdom nedôveryhodne. Súd ponechal žalovanému široký časový
priestor na predloženie akéhokoľvek dôkazu na preukázanie týchto tvrdení ako aj priestor čo do povahy
dôkazu,ktorýmtietoskutočnostimohlapreukázať.Vpriebehuceléhokonaniaktomuzostranyžalovanej

nedošlo. Žalovaná v konaní taktiež spochybňovala autenticitu mailovej správy zo dňa 08.06.2010, ktorou
mala žalobcovi navrhnúť fakturovanie s predmetom služby „poradenstvo a spolupráca pri organizovaní
spoločenských akcií.“ Na preukázanie svojho tvrdenia prezentovala súdu oznámenie správcu domény
D. Y. spol. s r.o., ktorý spravoval doménu žalovanej, v zmysle ktorej nie je možné ku komunikácii
žalovanej z danej domény predložiť žiadne informácie, keďže boli po ukončení zmluvného vzťahu v

celom rozsahu odstránené. Z tohto oznámenia však v žiadnom prípade nevyplýva, že predmetná správa
zo dňa 08.06.2010 nebola nikdy poslaná zo strany žalovanej žalobcovi.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že procesná zodpovednosť strany sporu za
preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj žalovaného. Dôkazné bremeno v

konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených skutočností odvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. To platí obzvlášť v prípadoch, ak má súd rozhodnúť vo veci samej, keď určitá
skutočnosťvýznamnáprerozhodnutiepodľahmotnéhopráva,nebolaprípadnenemohlabyťpredsúdom
preukázaná a keď výsledky hodnotenia predložených dôkazov neumožňujú súdu prijať jednoznačný
záver o pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto tvrdenia celkom protichodné.

35. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že odvolávanie sa na obchodné tajomstvo a absenciu
súvislosti s prejednávanou vecou neobstojí pred súdom ako dôvod, pre ktorý si žalovaná nemôže
riadne splniť svoju dôkaznú povinnosť. Preto pre túto časť procesnej obrany žalovanej platí, že pokiaľ
nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by dôveryhodne spochybnila súvislosť zálohových faktúr s

organizáciou svadby, v tejto časti neuniesla svoje dôkazné bremeno.

36. V súvislosti s predmetnými faktúrami stojí za zmienku aj časové hľadisko ich vystavenia a zaplatenia,
nakoľko k týmto úkonom došlo zo strany žalobcu i žalovanej len krátko pred konaním svadby. Táto
skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že faktúry súviseli s organizáciou svadby tak, ako to pred súdom tvrdil

žalobca.Komparáciouvýpovedížalobcuažalovanejaichposúdenímvovzájomnejsúvislostiajsďalšími
vykonanými dôkazmi musí súd konštatovať, že výpoveď žalovanej nepôsobila v porovnaní s výpoveďou
žalobcu dôveryhodne, a preto súd ďalej na základe vyššie uvedených skutočností mal za preukázané,
že zálohové faktúry súviseli so službami poskytovanými žalobcom v rámci organizácie svadby.

37. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či došlo medzi žalobcom a žalovanou k dohode o tom, že organizáciu
svadby zabezpečí žalobca ako obchodná spoločnosť. Nakoľko zákon pri zmluvách uzatvorených
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ani vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu
nevyžadovala pre vzájomné záväzky písomnú formu úkonu, prihliadal súd pri hodnotení vzniku a
obsahu záväzku predovšetkým na vzájomnú komunikáciu účastníkov zmluvného vzťahu a prejavy vôle

účastníkov vyjadrené výslovne i konkludentne. Spornou zostala predovšetkým údajná ústna dohoda
o tom, že svadba bude zabezpečovaná prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Keďže o existencii
takejto dohody nevypovedal priamo žiaden dôkaz, musel súd odstrániť spornú otázku tým, že vychádzal
zo správania účastníkov zmluvného vzťahu tvoreného množinou čiastkových, často konkludentných
právnych úkonov. Tými sa rozumejú také úkony, ktoré neboli uskutočnené výslovným spôsobom (ústne

či písomne). Tieto úkony teda nemajú znaky slovného prejavu, avšak konajúci subjekt prejaví svoju vôľu
takým spôsobom, že niet pochybností o tom, že zo strany konajúceho subjektu išlo o prejav vôle, aký je
jeho obsah, k čomu tento prejav vôle smeroval, čo ním subjekt sledoval.38. Zo správania ako aj z výpovede žalobcu možno usudzovať, že žalobca pristupoval k organizácii
svadby ako obchodná spoločnosť od júna 2010. Naproti tomu žalovaná existenciu ústnej dohody
počas celého konania popierala. Toto tvrdenie žalovanej koliduje s viacerými v konaní preukázanými

skutočnosťami. Ide predovšetkým o vyššie uvádzané zálohové faktúry, ktoré žalovaná platila v prospech
žalobcu, ako to vyplýva aj z výpisu z bankového účtu žalobcu (netýka sa to faktúry č. 22A/2010, ktorej
zaplatenie nebolo v konaní preukázané, avšak na účely tohto konania ani nevyhnutné, nakoľko právny
vzťahmedzistranamisporubolpreukázanýostatnýmizálohovýmifaktúrami).Jetotižnepravdepodobné,
aby žalovaná opakovane platila niekoľko faktúr za služby spojené s organizáciou svadby na účet

žalobcu, pokiaľ bola presvedčená o tom, že svadba je organizovaná fyzickou osobou - podnikateľom.
Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou, ktorá spochybňovala tvrdenie žalovanej o tom, že v súvislosti so
svadbou nikdy nejednala so žalobcom, je aj následná komunikácia medzi žalovanou a žalobcom pri
vrátení faktúry č. 2010/26 a faktúry č. 2010/27, pričom tieto listiny boli výslovne adresované žalobcovi
ako obchodnej spoločnosti. V tomto prípade neobstojí tvrdenie žalovanej o tom, že nebolo v jej úmysle
jednať s O. L. ako konateľkou žalobcu, a že v prípade predmetnej písomnosti došlo k omylu na strane

koncipienta advokátskej kancelárie, ktorou sa v konaní nechala zastúpiť. V predmetnej veci totiž nebola
takto adresovaná len jedna listina. V zmysle písomnosti žalovanej zo dňa 17.09.2010 - Vrátenie faktúr
č. 2010/26 zo dňa 16.08.2010 a č. 2010/27 zo dňa 16.08.2010 so žiadosťou o podanie písomného
vysvetlenia a predloženia dodacích listov, ktoré bolo podpísané priamo žalovanou, nie jej právnym
zástupcom, žalovaná v predmetnej veci oslovila priamo žalobcu, s ktorým konala ako s obchodnou

spoločnosťou, a s O. L. ako jej konateľkou. Podobne tomu bolo pri písomnosti zo dňa 14.10.2010 -
Odpoveď na opätovné zaslanie faktúry č. 2010/27 zo dňa 16.08.2010. Z uvedených listín vyplýva, že
nešlo o omyl advokátskeho koncipienta, ktorý mal vo veci nesprávne osloviť obchodnú spoločnosť. So
žalobcom ako obchodnou spoločnosťou primárne konala samotná žalovaná, a toto konanie žalovanej
považuje súd za smerodajné pre určenie obsahu vôle žalovanej.

39. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že prvýkrát bola namietaná absencia aktívnej legitimácie na
konanie až po začatí konania na civilnom súde, na čom bola následne postavená celá procesná
obrana žalovanej. Je pravdou, že v prípade absencie písomnej formy zmluvy mohli spočiatku okolnosti
prípadu budiť dojem, že organizácia svadby bola dojednaná s fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá

bola zaviazaná aj oprávnená zo zmluvného vzťahu so žalovanou. Avšak pri dôkladnom objasňovaní
skutkových okolností a odstraňovaní rozporov vo výpovediach strán sporu, predovšetkým v súvislosti
s platením zálohových faktúr a ďalšej vzájomnej komunikácie strán tak, ako to prvostupňovému súdu
vyplývalo z rozhodnutia krajského súdu, dospel súd k záveru, že procesná obrana žalovanej v tejto
veci koliduje s jej vonkajšou manifestáciu vôle počas existencie zmluvného vzťahu v čase pred začatím

konania.

40. Ďalej súd poukazuje na to, že konkludentné právne úkony, ktoré zohrávali v prejednávanej veci
dôležitú úlohu, treba vykladať s ohľadom na viaceré aspekty. Ide predovšetkým o vôľu toho, kto právny
úkon realizoval, ďalej obvyklý spôsob chápania vyjadrenia vôle určitým spôsobom a v neposlednom

rade dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon adresovaný. Napriek tomu, že žalovaná pred
súdom spochybňuje existenciu ústnej dohody o tom, že svadba mala byť organizovaná obchodnou
spoločnosťou, úkony žalovanej, akými sú zaplatenie zálohových faktúr na účet žalobcu a ich ďalšia
vzájomná komunikácia, svedčia o vedomom a úmyselnom konaní žalovanej vo vzťahu k žalobcovi.
Majúc na zreteli pravidlá výkladu vôle strán uvedené v § 266 ods. 1 až § 266 ods. 3 Obchodného

zákonníka musí súd konštatovať, že zo správania strán vyplýva, že medzi nimi došlo k dohode o takej
úprave vzájomných vzťahov, že svadba dňa 14.08.2010 bude organizovaná žalobcom, v dôsledku čoho
aj náklady vzniknuté v súvislosti s organizáciu svadby bude účtovať žalobca.

41. Zo správania strán sporu pred začatím konania pred civilným súdom nebolo možné vyvodiť,

že by otázka okruhu účastníkov zmluvného vzťahu bola niekedy medzi stranami sporná. Súd totiž
vychádzaztoho,žepodstatnývýznamzhľadiskazisteniavôlekonajúcichstránapodstatnýchnáležitostí
uzatvorenej zmluvy má aj správanie sa účastníkov zmluvy pred jej uzatvorením, počas negociačného
procesu a počas poskytovania plnenia podľa zmluvy. V prípade pochybností ohľadne niektorej z
týchto náležitostí, ktoré nie je možné odstrániť výkladom samotného textu dohody medzi účastníkmi

zmluvného vzťahu, osobitne dôležitou sa javí práve obsah vôle zmluvných strán. Ten bol s ohľadom
na konanie strán sporu po rozsiahlom dokazovaní podľa názoru súdu preukázaný. Konanie žalovanej
preukázateľne nasvedčovalo tomu, že vedome a úmyselne konala vo veciach ohľadne organizácie
svadby so žalobcom. Pri hodnotení procesnej obrany žalovanej, spočívajúcej v popieraní existenciedohody o tom, že by mal svadbu organizovať žalobca a popieraní jej vedomého konania so žalobcom,
musí súd zohľadňovať aj zásadu, podľa ktorej odporovať proti svojmu vlastnému konaniu nemá zmysel.
Ak je totižto námietka strany sporu vo vážnom rozpore s jej predchádzajúcim správaním, ktoré je kľúčové

pre rozhodnutie vo veci, nemožno na takúto námietku prihliadať bez toho, aby strana, ktorá od takej
námietky odvodzuje pre seba pozitívne právne následky a sleduje výhru v spore, predložila v rámci
konania také dôkazy, ktorými jednoznačne presvedčí súd o pravdivosti svojich tvrdení. Takéto dôkazy
v konaní zo strany žalovanej predložené neboli, a preto sa skutkové tvrdenia žalovanej javili súdu
ako tendenčné, korešpondujúce viac zvolenej procesnej obrane žalovanej, ako jej reálnemu vnímaniu

vzájomných vzťahov, a na to nadväzujúceho konania pred začatím konania pred civilným súdom.

42. V neposlednom rade súd poukazuje aj na výkladové pravidlo, v zmysle ktorého je v prípade
nejasností ohľadne obsahu zmluvy potrebné vykladať zmluvu vo svetle zásady ochrany dobrej viery,
teda tak, aby bola chránená dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. V zmysle tejto
zásady mohla žalovaná kedykoľvek v priebehu plnenia zo zmluvy namietnuť, že zálohové faktúry boli

nesprávne vystavené žalobcom, kým zmluvný vzťah bol uzatvorený s fyzickou osobou - podnikateľom.
Žalovaná tak pred začatím konania pred civilným súdom nikdy neurobila a svoje úkony po celý čas (od
júna 2010) adresovala žalobcovi, čím minimálne konkludentne potvrdila platnosť záväzku medzi ňou
a žalobcom ako obchodnou spoločnosťou. V dôsledku takého konania žalovanej nemožno v zmysle
zásady ochrany dobrej viery adresáta právneho úkonu, pripísať nečinnosť žalovanej (ktorá ako jediná

napádala existenciu vzájomných zmluvných vzťahov) pri eliminácii okolností, ktoré by mohli viesť k
vzniku sporov, na neprospech žalobcu, ktorý konal v dobrej viere o tom, že bol účastníkom zmluvného
vzťahu. Preto súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci
je aktívna legitimácia žalobcu prítomná.

43. K ďalším návrhom strán na vykonanie dokazovania (napríklad znaleckým dokazovaním znalcom
z oblasti informačných technológií), súd nevyhovel, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť návrhom na
doplnenie dokazovania preukázané, boli na účely tohto konania v potrebnej miere preukázané inými
dôkaznými prostriedkami príp. neboli pre rozhodnutie súdu vo veci samej kľúčové. Preto ich vykonanie
považoval súd za nehospodárne, a to najmä s ohľadom na náklady navrhovaných dôkazov a ďalšie

nadbytočné predlžovanie konania, v ktorom bolo vykonané už pomerne rozsiahle dokazovanie.

44. Po prijatí záveru o aktívnej legitimácii žalobcu na konanie bolo pre ďalšie rozhodovanie súdu
podstatnézistiť,činárokuplatňovanývprejednávanejvecijedôvodný,čižalobcareálneposkytolplnenia
vyúčtovanévofaktúreč.2010/26avofaktúreč.2010/27ačiboloplnenieposkytnutévkvaliteamnožstve

vymienenom žalovanou.

45. V rámci celého priebehu konania žalovaný pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom
nespochybniluplatňovanýnárokčodojehodôvoduavýšky.Svojuprocesnúobranupostavilvýhradnena
námietkenedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcunakonanie.Samotnúskutočnosť,čiuplatňovanýnárok

zahŕňalenpreukázaneposkytnutéplneniazostranyžalobcu,vkvaliteprípadnemnožstvepožadovanom
žalovaným a v správne vyčíslenej výške, nebolo pred súdom zo strany žalovaného nikdy sporované.
Súd vykonával v priebehu celého konania aj v súvislosti s názorom odvolacieho súdu, vysloveným v jeho
zrušujúcom uznesení, rozsiahle dokazovanie a stranám bol poskytnutý široký priestor na prezentáciu a
preukázanie svojich tvrdení pred súdom. Keďže žalovaný uplatňovaný nárok nepoprel, postupoval súd

v zmysle § 151 ods. 1 CSP a výšku neuhradenej pohľadávky považoval za nespornú.

46. S ohľadom na vyššie uvedené považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie faktúr za služby
poskytnuté v súvislosti s organizáciou svadby za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava III, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, žalobca môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.