Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205598
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317205598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX W. XXX, o zaplatenie 72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 10Csp/90/2017-57 zo dňa 25.07.2018 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. Nepriznáva sa stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:

„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 72 eur od 18.02.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi súd nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503
ods. 2, § 504 a § 506 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods.
1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „ZoSÚ“) a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala splatiť v 12 splátkach vo výške 32 eur mesačne a to od 21.01.2013. Medzi stranami
sporu nebola v zmluve dohodnutá výška úroku z úveru. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 281,64 %
a celková odplata v súvislosti s úverom bola uvedená vo výške 184 eur a celkovo sa žalovaná zaviazala
vrátiť žalobcovi sumu 384 eur. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 132 eur. Predmetnú

úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ. Mal za preukázané, že v
zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný ZoSÚ v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej
splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade suvedeným zákonným ustanovením. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. j) ZoSÚ v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej

splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods 1 písm. a) a b) ZoSÚ
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť poukázal na to, že zmluva o úvere v nároku
výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi. Výška
zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako

100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Nárok poplatku vo výške 184 eur, súd prvej inštancie
žalobcovi nepriznal z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná podmienka v
zmluve o úvere zo dňa 29.12.2012 v tejto časti nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa
na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho
zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a teda neplatná.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP). Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 27,33 % a žalovaná v rozsahu
72,67 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní žalovanej vznikol nárok na priznanie pomernej časti
náhrady trov konania v rozsahu 45,34 %. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne

trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej aj ako „VPPÚ“). Zo znenia

zmluvy o úvere vyplýva, že VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho
hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t.j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené
na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník
podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva,
že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ

neprichádza do úvahy. Žalobca si predložením Zmluvy, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju
informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy
zmluvy o úvere. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená
priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedol, že nie je tiež možné hovoriť
ani o absencii výšky úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá ako fixná vo výške 32 % p. a. Dohodnutý

poplatok vo výške 184 eur bol tvorený úrokom za poskytnutie úveru vo výške 32 % ročne a nákladmi
za vypracovanie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Rovnako nie je možné
hovoriť ani o absencii údajov o dobe trvania Zmluvy o úvere, nakoľko sa rovnako i tento údaj výslovne
uvádza v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere v bode 2. označenom ako
opis hlavných vlastností úveru a je určený v rozsahu 12 mesiacov. Z uvedeného bodu rovnako vyplýva

i údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý bol stanovený na deň 13.06.2014. Ak potom zmluvu o úvere
nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, v podanej žalobe si uplatnil náhradu za zaslaných
12 upomienok vo výške 48 eur (bod 0.4. VPPÚ). Namietal, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a
nebol účinný žiaden všeobecný záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna
prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Správne by mala prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre
nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalobca. Naviac je možné prevýšenie
takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.
Dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno ju považovať za
právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby odvolací súd

rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.7. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho
zamietavejčastiasúvisiacomvýrokuotrováchkonania.Nakoľkožalovanáodvolanienepodala,odvolací
súd nemohol preskúmať správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 19.12.2012 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200
eur zvýšený o poplatok 184 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v počte 12 anuitných mesačných splátok vo

výške 32 eur, počnúc dňom 21.02.2012.

10. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu boli aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej

z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.

11. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. V

zmluve o úvere zo dňa 19.12.2012 je uvedená len výška anuitnej splátky 32 eura, počet splátok 12 s
periodicitou splatnosti mesačne, v 21. deň kalendárneho mesiaca. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek
2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť
informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú
povinnosťvzmluveospotrebiteľskomúvereuviesťúdajovýškeúrokovapoplatkov,atopriamovzmluve

so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia
spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu
a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná ako spotrebiteľ však túto možnosť
nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/245/2010).

12. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že si splnil svoju informačnú povinnosť voči žalovanej, nakoľko ich
neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, odvolací súd
uvádza, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to
však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru),

a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve.

13. Odvolací súd poznamenáva, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly text, ktorý
je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a to bez
možnostizmeniťjehoobsah.Zuvedenéhodôvoduexistujenezanedbateľnériziko,žespotrebiteľnebude

v čase uzatvorenia zmluvy vedomý si svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti,
pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú skutočnosť,
že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o
prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom.

14. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje na príspevok doc.
JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci
konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere
by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa naúrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne
narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva

Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom
a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len
prostredníctvomnepriamehoúčinkusmernice,čoznamenápokúsiťsaotakývýkladzákonač.129/2010,
ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z
hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.

Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

15. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,

výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby

sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

16. Odvolací súd odkazuje na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v

konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).
2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.
3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:

1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonnépravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice

Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm. j/, príloha II., 2.).

17. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval

právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ Odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci

sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

18. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/20/2018 zo
dňa 27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

19. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie predpokladov potrebných na výpočet RPMN. Pri výpočte RPMN sa vychádza aj z údajov §

9 odsek 2 písm. k) ZoSÚ. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

20.Odvolacísúdmázato,ževúverovejzmluveniesúuvedenévšetkypredpokladypotrebnénavýpočet
RPMN. Odvolací súd zastáva názor, že týmito predpokladmi sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky,
jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Je
nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli
použité pre výpočet RPMN, a preto už len z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez

poplatkov. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť
bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie
je. Takýto záver odvolací súd považuje za vecne správny a súladný s ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.

21. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere uzavretej

medzi stranami, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Odvolací súd dodáva, že v zmluve absentuje aj údaj o úrokovej
sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Aj keď žalobca v odvolaní namietal, že tieto údaje vyplývajú
zo štandardných informácií k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou zmluvy, dôkaz o tom
bol predložený až v odvolacom konaní a na tento dôkaz teda už nemožno prihliadať. Uvedený listinný

dôkaz žalobca predložil až v odvolacom konaní, pričom neboli splnené podmienky vyžadované § 366
CSP o tzv. novotách v odvolacom konaní. V odvolacom konaní možno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku alebo obrany, len v prípade, ak odvolateľ bez svojej viny nemohol tento dôkazný
prostriedok uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca ako odvolateľ ani netvrdil, ani
nepreukázal, že existovali objektívne okolnosti brániace mu predložiť tento listinný dôkaz.

22. Z tohto dôvodu je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveruposkytnutéhožalovanej,atovsúladesust.§11ods.1písm.a)ZoSÚ,vzmyslektoréhoposkytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere nemápísomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10
ods. 1. Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej
z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Vo vzťahu k ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odvolací súd dodáva, že uvedené
ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo

vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou
dobrých mravov, upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je

vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu

mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania

ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).