Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Daniela Babinová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210087
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314210087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. nad I. XXX, XXX XX T. nad I., právne zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 8, 811
01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 6.446,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 18C/441/2015- 167 zo dňa 02.05.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a intervenientom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu
zamietol, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalobcovi, združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov priznal náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobcovi v rozsahu 100% a vyslovil, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 2 písm. a) a b), §
3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1, § 7 ods. 1 a § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ZoB ).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená

dňa 19.05.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Táto zmluva je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na
ktorú sa vzťahujú ustanovenia uvedeného zákona v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý
na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.06.2013 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s.,

postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Súd prvej inštancie uvádza, že právny základ
postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) je obsiahnutá
v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o
postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pre platnépostúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92
ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj jej časť), ak je splatná, a to až
po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal
existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo boli žalovaná (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Žalobca nepreukázal
doručenie takejto výzvy (podpísanou doručenkou) dlžníkovi. Súd prvej inštancie preto dospel k názoru,
žesplneniezákonompožadovanýchpredpokladovnapostúpeniesplatnýchpohľadávoknebolovkonaní

preukázané. Zmluva o postúpení pohľadávky z 27.06.2013 je preto neplatným právnym úkonom
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie záverom skonštatoval, že žalobca
nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). V konaní úspešnej žalovanej súd prvej inštancie priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania aj
Združeniu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vo
výške 100% vo vzťahu k žalobcovi.

5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žiadal
rozhodnutie zmeniť tak, že sa žalobe vyhovie v celom rozsahu, eventuálne ho odvolací súd zruší a
vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal aj priznanie nároku
náhradu trov konania. Odvolanie podal proti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a z dôvodu, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na skutočnosť,
že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal
všetky podmienky, ktoré mu ukladá zákon. V konaní pred súdom prvej inštancie uviedol a zároveň aj
predložil výzvy na úhradu omeškaných splátok (zo dňa 18.02.2010 a 20.05.2013), pričom k výzve zo dňa

20.05.2013 pripojil žalobca aj kópiu vrátenej obálky, ktorá preukázala doručenie tejto výzvy žalovanému.
Z týchto dôvodov považuje odvolateľ odôvodnenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a absolútne
nerešpektujúce skutkový stav veci, pričom poukázal na uznesenia NS SR sp. zn. 1ObdoV/10/2012
a sp. zn. 4Cdo 90/2013. Odvolateľ ďalej uviedol, že žalovaná s postúpením súhlasila v prípade
akéhokoľvek porušenia zmluvy, pričom možnosť postúpenia mala priamo vyplývať zo zmluvy (čl. I bod

7 Zmluvy) a z všeobecných obchodných podmienok (bod 19.16), s čím žalovaná súhlasila podpisom
zmluvy. S ohľadom na uvedené dal odvolateľ aj do pozornosti § 89 ods. 1 ZoB, ktoré pripúšťa úpravu
vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení predmetného zákona. Na podporu svojej
argumentácie uviedol odvolateľ príslušnú judikatúru: rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/2/2016, sp. zn. 10Co/76/2016, sp. zn. 9Co/145/2015 a ďalšie. Odvolateľ poukázal aj skutočnosť,

že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky, pretože so systematického výkladu predmetného zákona vyplýva, že účelom daného
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávky. S nedoručením výzvy preto nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Uviedol, že žalovaná bola ku

dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 583 dní, a preto vzhľadom na § 92 ods. 8 ZoB nedoručením
výzvy by odvolateľ stále konal v súlade s § 92 ods. 8 ZoB. Záverom dodal, že súd prvej inštancie
priznal nárok na náhradu trov konania aj združeniu, pričom podľa názoru odvolateľa nie je možné priznať
nárok na náhradu trov konania niekomu inému ako je strana v konaní, čo vyplýva z dikcie príslušných
ustanovení CSP.

6. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu. Vo vyjadrení na podporu svojich tvrdení poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súduv Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne,
keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil a v otázke
rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v otázke aktívnej legitimácie žalobcu je rozhodnutie správne. S
poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne,
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

9. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba

pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

12. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

13. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C/233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci

žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C/152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C/33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C/430/2013).

14. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v

primeranomčasevykonalnápravuazotrvalvovzťahusbankou,sktoroudojednalfinančnúslužbu(„Toto
právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...).
Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

15. „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy o úvere treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke, aleboaj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou
je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby
pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i

len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient
ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva
splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom

trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti
uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania
postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu a úpravu týkajúcu sa
samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia. Za neudržateľnú považoval argumentáciu, podľa
ktorej v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať
ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené

neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky,
napriek neskoršiemu plneniu klienta, a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu
možno pristúpiť. Uviedol, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére
súkromného práva jeho neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy
rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety

prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu,
sú z povahy veci podmienkami, bez plnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie
takejto právnej úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so
zákonom.“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018).

16. „Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia

čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisomvovzťahukObčianskemuzákonníku.Tietoistépodmienkymusiabyťsplnenéajpriprelomení
bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené
spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta
ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti
právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho
usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal
zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom,
nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol [napr. porovnaj novelu zákona o

bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016 Z.z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie
pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu]. Ako
už bolo spomenuté v bode 21. tohto rozhodnutia, podmienky platného postúpenia pohľadávky banky
a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak sa
prekrývajú“. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).

17. S účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu
postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré
je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka
najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000

eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú
záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež
odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).18. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti

predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

19. Znenie bodu 19.16 VOP umožňujúce postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok
stanovených v § 92 ods. 8 ZoB, je v rozpore so zákonom a spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.
Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Odvolací súd má za to,
že ust. § 92 ods. 8 ZoB je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno

odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011).

20. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované
ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon
takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči
každému.

21. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca nepostupoval
v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB. Na základe výzvy súdu prvej inštancie síce žalobca predložil
výzvu na úhradu dlžnej sumy (výzva SLSP, a.s. datovaná dňom 18.05.2010 adresovaná žalovanej na
úhradu pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXX), avšak jej zaslanie, ani doručenie žalovanej v spise nie
preukázané (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp.

zaslaná elektronickými médiami). Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal. Ani
v odvolacom konaní nebol predložený dôkaz o tom, že takáto výzva bola doručovaná a aj bola doručená.
Akbysasplneniepodmienkyvýzvyust.§92ods.8ZoBpovažovaloOznámenieovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 20.05.2013, v takom prípade by nebola splnená podmienka omeškania 90
kalendárnych dní (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013). Tým, že banka výzvu dlžníkovi

nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na
vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu.

22. Keďže žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti
postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB (výzva banky adresovaná dlžníkovi

pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Zmyslom
a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie

opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou
Slovenska.

23. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

24. Žalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ priznal
združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania z dôvodu, že nebolo stranou
sporu, súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý priznanie náhrady
trov subjektu, ktorý nie je stranou sporu neumožňuje.

25. Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo svoj vstup do konania dňa 10.11.2014,
t.j. ako vedľajší účastník na strane žalovanej pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. Vzhľadom
na uvedené je potrebné zohľadniť právnu úpravu účinnú do 30.6.2016 t.j. Občiansky súdny poriadok(ďalej len ,,OSP), keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred
nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu
rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované právo takého subjektu, ktorý do konania

vstúpil zákonným spôsobom upraveným v § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku pred 1. júlom
2016, na náhradu trov konania.

26. Podľa § 93 ods. 2,3,4 OSP účinného do 31.12.2014 ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.

27. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

28. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za

seba, ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

29. Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde
o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí ak ide o zastúpenie podľa § 25.

30. Združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ako už bolo uvedené, do konania vstúpilo dňa
10.11.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že k žalobe sa kvalifikovane vyjadrilo. Do konania vstúpilo s
cieľom zbavenia spotrebiteľa nepriaznivých dôsledkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, do ktorého

žalovanáakospotrebiteľkavstúpila.Právnickáosoba-ZdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov
vystupovalo na strane žalovanej ako vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 OSP majúc rovnaké práva a
povinností ako účastník. Právo na náhradu trov konania je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská
republika viazaná. Nemožno uprieť právo zvoliť si právneho zástupcu ani právnickej osobe, ktorá v

konaní vystupovala legitímne na strane žalovanej ako spotrebiteľky. Podľa názoru odvolacieho súdu
združenie má právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva
žalovanej. Združenie v čase vstupu do konania legitímne očakávalo, že pokiaľ z konania dobrovoľne
nevystúpi alebo ak súd nerozhodne o neprípustnosti jeho vstupu do konania, jeho status vedľajšieho
účastníka bude zachovaný až do právoplatného skončenia konania a že v prípade kvalifikovanej obrany

práv žalovanej a jej úspechu v spore mu vznikne právo na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť,
že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, nemôže byť na ťarchu združenia.

31. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

32. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby

a vo výrokoch o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. V
odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako účastníkovi
vystupujúcemu na strane žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal,
nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.