Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817209160
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817209160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu R Collectors, s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému Z. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. Z. XXX, XX.X XX X. Z., o zaplatenie 915,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 11Csp/380/2017-64 zo dňa 09. mája 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a to so spoločnosťou R Collectors, s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

II. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku I..

III. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..

IV. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 525,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 525,84 EUR od 01.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 517 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl. 8, čl. 17, § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 15.05.2013 uzatvorená Zmluva o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 1.000,- Eur, ktoré sa žalovaný
zaviazal vrátiť za podmienok uvedených v zmluve. Podľa zmluvy, jej súčasťou sú boli aj obchodnépodmienky. Listom zo dňa 14.05.2015 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 14.05.2015 z
dôvodupodstatnéhoporušeniapodmienokzmluvyoúvereaobchodnýchpodmienok,ktorétvoriasúčasť
zmluvy. Z karty klienta a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil časť sumy 859,03 Eur, ktorá

bola v zmysle zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma 93,53 Eur
na poplatky, suma 681,36 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 84,14 Eur na istinu.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Súd mal za to, že vzhľadom na to, že v danom

právnom vzťahu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, žalovaný má (vzhľadom na uvedené
skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania) uhradiť žalobcovi celkovo len zvyšok nezaplatenej
istiny a úroky do dňa zosplatnenia. Nárok na ďalšie úroky po zosplatnení nie je dôvodný. Žalobca
predložil akúsi tabuľku s výpočtom úrokov a úrokov z omeškania, avšak z obsahu jeho písomného
vyjadrenia nevyplýva, ako boli úroky a úroky z omeškania vyčíslené, uviedol len tabuľkový prehľad. V
jeho vyjadrení chýba konkrétny matematický prepočet výslednej sumy, nie je tam uvedená suma z ktorej

vychádzal, obdobie, výška úrokovej sadzby a dôvody. Vzhľadom na to, že úhrady započítal najprv na
príslušenstvo je zrejmé, že úroky vypočítaval z vyššej sumy než z akej mal. Čo sa týka poplatkov na ktoré
mal započítať poukázal súd na to, že ohľadom preukázania ich dôvodnosti taktiež neuniesol dôkazné
bremeno. Uviedol, že je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky

z omeškania, v opačnom prípade by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu na ťarchu spotrebiteľa.
Tieto úrok od poskytnutia do doby zosplatnenia súd žalobcovi priznal. Nárok žalobcu na úroky po dni
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti až do dňa zosplatnenia považoval za nedôvodný a zamietol ho. Čo
sa týka samotnej výšky úrokov do dňa zosplatnenia súd poukázal, že žalobca v žalobe uviedol len
výšku úrokov, pričom neuviedol o aké konkrétne úroky ide, tiež nepreukázal ich dôvodnosť a výpočet.

Vzhľadom na nedôvodné započítanie úhrad prednostne na úroky, poplatky a nie na istinu znamená, že
aj výpočet úrokov potom nemôže byť správny, pretože žalobca tak vychádzal z vyššej dlžnej sumy istiny
ako mal. Takéto úroky tak umelo rástli na vyššiu sumu, preto je možné takýto postup hodnotiť za rozpor
s dobrými mravmi. Čo sa týka úrokovej sadzby uvedenej dohodnutej vo výške 25,50%, súd zistil, že
výška úrokov pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 15,57% ročne podľa internetovej stránky

Národnej banky Slovenska. Výška dohodnutá v zmluve nedosahuje dvojnásobok výšky úrokovej sadzby
za ktorú poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia zmluvy, preto podľa názoru
súdu prvej inštancie dohoda o úroku nie je v rozpore s dobrými mravmi a je primeraná. Postup žalobcu
ohľadom započítania úhrad považoval za v rozpore s dobrými mravmi a obchodné podmienky, ktoré
takýto postup žalobcu stanovovali, žalovaným podpísané neboli a určite neboli individuálne dojednané.

Postup žalobcu sa pri výpočte nedal overiť, preto súd orientačne prepočítal sumu, na ktorú má žalobca
nárok a dospel k záveru, že žalovaný má žalobcovi uhradiť celkovo 1.384,87 Eur a keďže žalovaný
uhradil sumu 859,03 Eur, jeho dlh je tak len 525,84 Eur, preto súd vyhovel žalobe v časti 525,84 Eur,
pričom v tejto sume je zahrnutá istina a dlžné úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Zvyšok nároku
žalobcu čo do istiny a iných nárokov vzhľadom na nedôvodnosť postupu žalobcu pri započítavaní úhrad

a nedôvodnosť úrokov po zosplatnení úhrad a nedôvodnosť úrokov po zosplatnení považoval preto
za nedôvodný a nepreukázaný. Uviedol, že započítavanie úhrad žalovaného prednostne na poplatky
a úroky je v rozpore so zákonom, preto nemôže byť výpočet žalobcu správny a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, tak ako je to uvedené vyššie. Súd mal za to, že ku dňu 01.11.2017 odkedy
žalobca žiadal úroky z omeškania bol žalovaný v zmysle uvedeného listu v omeškaní a preto priznal

žalobcovinároknaúrokyzomeškaniavnímpožadovanejzákonnejvýškezosumy,ktorúpriznalazvyšok
nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že taktiež nie je možné overiť a zistiť, či
uplatnené a vyčíslené úroky z omeškania sú správne a v súlade so zákonom, žalobca nešpecifikoval z
akej sumy ich vypočítal, za aké obdobie a z akej sumy, aby ich vedel posúdiť. Súd mal za to, že žalobca
aj v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

5. Otrováchkonaniarozhodoltak,žepoprepočteúspechuvychádzajúczosúm,bolvkonaníúspešnejší
vlastne žalovaný (63%), ktorý by mal nárok na náhradu trov konania, žalobca bol úspešný na 37%.
Keďže žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, súd mu ich nepriznal. V tejto
súvislosti poukázal na princíp hospodárnosti konania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Mal za
to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právnehopredpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá
nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V prípade zmluvného úroku zastáva názor, že ide o dohodnuté
zmluvné plnenie akcesorickej povahy, teda, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od

ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného
úveru. Úrok úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy
predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich
reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Ďalej uviedol, že dohodnuté úroky predstavujú
odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti -

nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zároveň uviedol, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku
zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Podotkol, že na svojom webovom sídle
zverejňuje obchodné podmienky, ktoré boli žalovanému dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte
písma a žalovaný si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere
a tak mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu o úvere so žalobcom za ponúkaných podmienok.
Zdôraznil, že pokiaľ súd postupoval tak, že najprv započítal platby na istinu a potom na príslušenstvo,

rozsudok, ktorý vydal neodráža reálny stav pohľadávky žalobcu, a to ani za predpokladu, že by boli
jednotlivé platby žalovaného započítavané na istinu, nakoľko v takom prípade ostala nesplatená časť
úrokov, ktorá je vyššia než výška úrokov ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a táto by za
uvedeného stavu musela byť navýšená o platby žalovaného, ktoré žalobca započítal na príslušenstvo,
avšak súd ich započítal na istinu. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a

nespreskúmateľné, nemajúce oporu v reálnom stave, nakoľko súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s úhradami žalovaného započítanými na príslušenstvo. Namietal, že súd opomenul rozhodnúť v časti
vyčíslených úrokov ku dňu zosplatnenia úveru. Ďalej mal za to, že nemožno závery o neplatnosti
ustanovení dojednaných v zmluve o úvere opierať o Smernicu EHS 93/13/EHS, nakoľko tento akt je
výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Ďalej uviedol, že na § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy,
ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho
právneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal
na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesplnením procesných podmienok, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, nesprávnym
skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred

súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania tedaspočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj

strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. K námietke nesplnenia procesných podmienok odvolací súd uvádza, že žalobca len formálne
poukázal na uvedený odvolací dôvod, avšak v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval v čom vidí jeho
naplnenie, preto odvolací súd na tento odvolací dôvod neprihliadal.

14. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto
právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z
odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu
potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality
a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

17. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.11.2018 navrhla spoločnosť Poštová banka, a.s.
zmenu na strane žalobcu, z dôvodu, že ako pôvodný veriteľ uzatvorila so spoločnosťou R Collectors,
s.r.o. Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky, ktorá je

predmetom uvedeného súdneho konania, na nového veriteľa. Odvolací súd výzvou zo dňa 29.01.2019,
doručenou spoločnosti R Collectors, s.r.o., vyzval uvedenú spoločnosť aby v lehote 10 dní od doručenia
výzvy vyjadrila či v predmetnom konaní súhlasí so svojim vstupom na strane žalobcu v zmysle ust. §
80 ods. 1 a 2 C.s.p.. Podaním zo dňa 06.02.2019 vyslovila uvedená spoločnosť súhlas so vstupom
na strane žalobcu. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení

pohľadávok č. I/2018 zo dňa 06.08.2018 došlo k prevodu práv a povinností z pôvodného žalobcu
spoločnosti Poštová banka, a.s. na novú spoločnosť R Collectors, s.r.o., ktorá súhlasí so vstupom na
strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pripustil vstup spoločnosti R Collectors, s.r.o.
na miesto pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s.

18. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v
zmysle ust. § 52 a nal. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva úvere - dostupná pôžička uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanýmje štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v
postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19.VovzťahukodvolaniuprávnehopredchodcužalobcuvočivýrokuI.rozsudkuodvolacísúduvádza,že
v zmysle ust. § 359 C.s.p. môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že C.s.p. nezveruje každej strane sporu právo podať riadny opravný

prostriedok, ale toto právo priznáva len tej strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Za rozhodnutie vydané v neprospech strany možno považovať len to rozhodnutie, ktoré sa prejavuje ako
neúspech vo veci samej alebo neúspech v rozhodnutí procesnej povahy, a ktoré teda pre danú stranu
sporuznamenáujmu.Zuvedenéhotedavyplýva,žeprávopodaťodvolanieniejedanétejstranesporu,v
neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich
právach. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preto konštatuje, že v predmetnom spore bolo výrokom

I. rozsudku rozhodnuté v prospech žalobcu, nakoľko uvedeným výrokom bol žalovaný zaviazaný na
úhradu sumy 525,84 Eur s prísl., preto uvedeným výrokom nebolo rozhodnuté v neprospech právneho
predchodcu žalobcu, ale v jeho prospech. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmysle § 386 písm. b)
C.s.p. odvolanie voči uvedenému výroku odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

20. Vo vzťahu k požadovaným úrokom z úveru aj po zosplatení úveru odvolací súd uvádza, že by nemali
byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že
možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje

tzv. splatnosť úveru.

21. Právny predchodca žalobcu sa v podanom odvolaní dovolával nárokov na odplatné úroky, ktoré
by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch

dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola
privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania. V tejto súvislosti
je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním
veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho

plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

22. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v

tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi

práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

23. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako
cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich
úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a

teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s

peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mupo mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).

24. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy

pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

25. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 14.05.2015, keď
žalovanému uplynula lehota stanovená právnym predchodcom žalobcu na dobrovoľné plnenie, teda
týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej
splatnosti úveru. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do

zosplatnenia, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj
v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie správne
zamietol nárok žalobcu na úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

27. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve vo výške 25,50% súd prvej inštancie
správne porovnával uvedenú výšku úroku s úrokovými sadzbami v čase uzatvorenia zmluvy na stránke
Národnej banky Slovenska. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že výška
úrokových sadzieb bola v rozhodnom období vo výške 15,57%, avšak z obsahu spisu (č.l. 63) ako aj
zo stránky Národnej banky Slovenska vyplýva, že výška úrokových sadzieb v rozhodnom období pri

úverochnad5rokovbolavovýške14,57%,tedavpísomnomvyhotovenírozsudkudošlopravdepodobne
k chybe v písaní, čo však nič nemení na tom, ako správne už poukázal súd prvej inštancie, že zmluvne
dohodnutá úroková sadzba 25,50% neprevyšuje dvojnásobok úrokových sadzieb v rozhodnom období,
teda uvedený úrok je primeraný a nie je v rozpore s dobrými mravmi.

28. Vo vzťahu k postupu započítania platieb žalovaného súd prvej inštancie konštatoval, že postup
právneho predchodcu žalobcu ohľadom započítania úhrad (s poukazom na ustanovenia úverových
zmluvných podmienok) zo strany žalovaného najprv na poplatky a úroky považoval za postup v
rozpore so zákonom, právom EÚ a teda, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny predchodca
žalobcu nepreukázal podľa čoho a ako postupoval pri započítavaní úhrad žalovaného. Úverové zmluvné

podmienky, ktoré by takýto postup žalobcu stanovovali, žalovaným podpísané neboli a určite neboli
individuálne dojednané Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo bolo aj v danom prípade. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané a podľa ust. § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Vzhľadom
na uvedené, preto súd prvej inštancie po orientačnom prepočte, správne zamietol žalobu vo zvyšku
žalobcom požadovaných súm, pretože aj odvolací súd zvyšok uplatnenej pohľadávky uvedenej
žalobcom v žalobnom návrhu čo do ďalších úrokov, rôznych poplatkov považoval za neopodstatnený.

29. Vo vzťahu k námietke o zákaze retroaktivity vo vzťahu k ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd uvádza, že súd sa s touto námietkou nestotožnil a poukazuje na povinnosť aplikovať
ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.05.2014,
keďže práve k predmetnej novele uvedeného ustanovenia niet prechodného ustanovenia, musia
predmetné ustanovenie súdu aplikovať v čase ich rozhodovania (obdobne rozsudok NS SR sp. zn.

3MCdo/14/2014 z 21. apríla 2015). Odvolací súd tiež poznamenáva, že zákaz retroaktivity právnych
noriem sa spája so zákazom pravej retroaktivity a teda stavu, ak nový právny predpis neuznáva práva
alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe
skoršie platného právneho predpisu. V uvedenom prípade však ide o nepravú retroaktivitu, ktorá jev súlade s princípmi právneho štátu, teda právne skutočnosti, ktoré nastali za účinnosti skôr platnej
právnej úpravy sú platné a vyvolávajú právne účinky, avšak na základe novej právnej úpravy je možné
pre nich zaviesť nový režim a mechanizmus ich uplatnenia, prípadne právam nadobudnutým za skoršej

právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. Na základe uvedených
skutočností, podstatou nepravej retroaktivity je, že nepôsobí do minulosti ale akceptuje stav, ktorý nastal
za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, a tento vzniknutý stav už rieši v čase účinnosti novej právnej
úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29.6.2010). Vzhľadom na
uvedené odvolací súd nepovažoval ani túto odvolaciu námietku za opodstatnenú.

30. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

31. Požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu,
čo vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje,
aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení

rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko
z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na
spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami

žalobcu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch II. a III. za správne, preto v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

33.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi

nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).