Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200581
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318200581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: J. H., W.. XX.XX.XXXX, F. N. XXXX/
X, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.790 eur, o odvolaní sporových strán proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 15Csp/15/2018-36 zo dňa 13.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku o nároku na náhradu trov konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 250 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti o 1540,- eur zamieta.
III. Nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznáva voči žalobcovi.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.790 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj náhrady trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
15C/666/2015 bol úspešný v postavení spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
3.580,13 eura.
Žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia nerozporoval. Upozornil však na ust. § 3 ods. 5 tretiu vetu a
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že ochrana spotrebiteľa
bola dovŕšená už vydaním rozsudku Okresného súdu Humenné. Primerané finančné zadosťučinenie
predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k.
15C/666/2015-48 zo dňa 15.03.2016, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 31.08.2017, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo
výške 3.580,13 eura s príslušenstvom. Vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, kde veriteľ
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky, pričom žalobca preplatil to, čo si požičal.
Vychádzajúc z porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv
spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy - poplatku žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu

aobjektívnejspôsobilostitohtokonaniavyvolaťnegatívnedôsledkyvsúkromnomaspoločenskomživote
žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie sčasti za dôvodný. Žalobcovi
jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu
vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.Zo žaloby ani vyjadrenia žalobcu na pojednávaní nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal pri
uvedení výšky primeraného finančného zadosťučinenia, nekonkretizoval ujmu vo sfére jeho rodinného,
súkromného a spoločenského života. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne

držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila , resp. mu vznikla. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. kompenzáciu jeho majetkovej
škody Súd považoval sumu 250 eur za primeranú, mal za to, že je dostatočnou satisfakciou pre žalobcu.
Rozhodovacia prax súdov je také, že priznáva sa finančné zadosťučinenie vo výške približne 200 eur.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa - § 2 písm. a), § 3 ods. 3, ods. 5, § 4 ods. 2, články Smernice Rady č. 93/13/EHS - čl. 3
ods. 1, 2, 3, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
V časti o zaplatenie 250 eur (14% žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu
na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. V
konečnom dôsledku bol v konaní úspešný žalovaný, ktorý si trovy neuplatnil, lebo mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávne zisteného
skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zo žaloby bolo nepochybne
zrejmé, že výška primeraného finančného zadosťučinenia 1.790 eur tvorí polovicu sumy, o ktorú sa chcel
žalovaný na jeho úkor nezákonne obohatiť. Súdom priznané finančné zadosťučinenie sa žalobcovi zdá

neprimerane nízke, pre nebankový subjekt úplne nepodstatné a odradzujúco pôsobiť nemôže. Platné
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia žiadnu ujmu, a to ani vo sfére rodinného, súkromného ani spoločenského
života, pričom svoje tvrdenie žalobca podporil odkazom na vybranú rozhodovaciu prax všeobecných
súdov Slovenskej republiky. Rozhodovacej praxi súdov nezodpovedá ani konštatovanie, podľa ktorého

súdy priznávajú primerané finančné zadosťučinenie vo výške okolo 200 eur, ak by to malo znamenať,
že ide o nejakú paušálnu výšku ,od ktorej sa konajúci súd nechcel podstatným spôsobom odchýliť. K
výroku II. rozsudku žalobca uviedol, že súd nesprávne rozhodol aj výrokom o náhrade trov konania.
Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, mal priznať náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca od začiatku neplatil
riadne splátky v zmysle zmluvy o úvere, čím viacnásobne porušil svoju povinnosť a dostal sa do
omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Dva roky odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere uhradil

jedinú splátku, čím spôsobil navýšene dlžnej sumy o dohodnuté sankcie. V súčasnosti je záväzok z titulu
zmluvy o úvere v celom rozsahu vysporiadaný a nie je daný dôvod na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Uplatnená suma 1.790 eur nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo
by vhodné ju priznať a nebola náležitým spôsobom odôvodnená. K výroku o trovách konania uviedol,
že nemožno prehliadať fakt, že v prípadoch, ak výška plnenia závisí od úvahy súdu, môže zo strany

žalobcu dochádzať k nadhodnocovaniu sporu, aby tak priamo úmerne narastala aj odmena advokáta.
Tvrdenia žalobcu ohľadne priznania trov konania v rozsahu 100%, napriek skutočnosti, že nemal vo
veci úspech v celom rozsahu, sú dôsledkom mylnej interpretácie ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Navrhol rozsudok vo výroku I. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie aj žalovaný. Namietal, že priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak. Má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15C/666/2015-48,
ktorým súd určil, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a žalovaného zaviazal na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 3.580,13 eura s príslušenstvom, bola nastolená rovnováha
zmluvných strán v predmetnom právnom vzťahu. Opätovné sankcionovanie žalovaného by bolo
neprimerane prísne. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, keďže existujú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h).

5. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaniach v zmysle
ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včaspodané odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku uverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského

súdu v Prešove dňa 27.12.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu čo
do výroku o nároku na náhradu trov konania bolo dôvodné, v ostatnom rozsahu sú splnené podmienky
na potvrdenie napadnutého rozsudku.

7. Odvolacia argumentácia žalobcu aj žalovaného bola v zásade založená na tvrdení o nesprávnosti

zistenia skutkového stavu a nesprávnosti právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje riadne

z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj
správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami,
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Názory oboch sporových strán
zdôrazňujúce v podstate to, že súd relevantný právny predpis vyložil mylne, alebo že nesprávne pochopil
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, nemajú racionálny základ, odvolací súd sa stotožnil s

odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam preto len dodáva:

11. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť

skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to, či bude v spore úspešný závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,
zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon, a od toho, či tvrdené skutočnosti
preukáže.

12. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/666/2015 uplatnil žalobca
voči žalovanému nárok na bezdôvodné obohatenie zo záväzkového vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa
23.02.2004. Rozsudkom č. k. 15C/666/2015-48 zo dňa 15.03.2016 súd uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.580,13 eura s 8,05% ročným úrokom z omeškania
odo dňa 22.12.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania žalobcovi v rozsahu 334,82 eura.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.14. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok,
spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových
rozporov.

15.Zhypotézycitovanéhoust.§3zákonač.250/2007Z.z.,jehojazykovéhosystematickéhoajlogického
výkladu vyplýva podmienka, pri splnení ktorej môže byť spotrebiteľ pri uplatnení nároku na primerané
finančné zadosťučinenie úspešný. V prvom rade musí byť tým, ktorý sa proti porušiteľovi na súde
domáha ochrany svojho práva, ktorý ho úspešne uplatní. Z výkladového slovníka slovenského jazyka

vyplýva, že domáhaním sa niečoho sa rozumie vyvinutie úsilia v zmysle dožadovania sa niečoho,
rovnaký zmysel sa prisudzuje aj uplatneniu si niečoho. Obidve tieto zákonné formulácie naznačujú,
že právo na finančné zadosťučinenie môže byť spotrebiteľovi priznané za podmienky, že spotrebiteľ
je v súdnom konaní v pozícii žalobcu, t.j. subjektu potenciálne sa vystavujúcemu riziku z neúspechu
vlastného rozhodnutia sporiť sa v záujme dosiahnutia sledovaného cieľa. Musí sa pritom domáhať
porušenie nie akéhokoľvek práva, ale porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanoveného

zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo iným osobitným zákonom, ktorým môže byť, logicky, keďže ide
o právo spotrebiteľa, zákon, ktorý upravuje, alebo tie jeho ustanovenia, ktoré upravujú, ochranu
spotrebiteľa. Len porušenie práva upraveného takýmto právnym predpisom dodávateľom je totiž tou
právnou skutočnosťou, dôsledkom ktorej je vznik konkrétneho práva spotrebiteľa voči dodávateľovi.

16. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/666/2015 bol žalobca v postavení
žalobcu-spotrebiteľa, uplatňujúceho porušenie práva spotrebiteľa úspešný, vzhľadom na skutočnosť,
že sa domohol vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 3.580,13 eura s 8,05%
ročným úrokom z omeškania odo dňa 22.12.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Súd
prvej inštancie preto správne vyhodnotil splnenie predpokladov pre priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, vyžadovaných v zmysle ust. § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Právny základ uplatneného nároku bol daný, bolo potrebné vyporiadať sa len s výškou finančného
zadosťučinenia.

17. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a

„facere“ znamená „činiť“. Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny „činiť“ znamená konať,
robiť, urobiť, t.j. urobiť za dosť. V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov,
ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím
nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt
vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne

prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach
osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné
právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší
súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a

slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages
(t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu) nekompenzačného
odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je
typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský právny systém je však
iným, je kontinentálnym systémom.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, základ ktorých by mal byť daný predovšetkým v dôvodoch, pre ktoré bola
žaloba podaná. Zo žaloby však vyplýva len strohý odkaz na zákonnú úpravu a informácia o tom,
že žiadaná suma zadosťučinenia predstavuje polovicu sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na úrok

žalobcu obohatiť, nič viac. Za takýchto okolností nie je možné súdu prvej inštancie vytknúť, ak za
primerané zadosťučinenie mal sumu 250 eur. Konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod
sp. zn. 15C/666/2015 sa skončilo úspechom žalobcu vo veci. Protiprávne konanie žalovaného v
spotrebiteľskom právnom vzťahu žalobca čiastočne „potrestal“, keď žalovanému bola uložená povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie v nemalej výške, uvedené je taktiež potrebné vziať do úvahy.

19. Odvolacia argumentácia žalovaného, zmyslom ktorej bolo zdôraznenie toho, že žalobca pri plnení
povinného zo zmluvy meškal, čo by malo byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, správnosť záveru súdu
prvej inštancie ovplyvniť nemôže taktiež. Cieľom priznania finančného zadosťučinenia je dovŕšenieochrany porušeného práva spotrebiteľa, pre priznanie ktorého nie sú relevantné iné ako zákonom
predpokladané aspekty vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie
základ nároku posúdil správne, v konkrétnych skutkových okolnostiach. Vychádzajúc z dôvodov žaloby

rozhodol správne aj o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

20. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok, okrem výroku o trovách konania ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

21. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o nároku na náhradu trov konania považuje
odvolací súd odvolacie dôvody za opodstatnené. Predmetom konania bol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, výška ktorého je závislá od úvahy súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plne procesne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalobcu
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu.
Nesprávnym rozhodnutím o trovách konania boli porušené procesné práva strán sporu, ktoré mali za

následok porušenie práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na
náhradu trov zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. Obsahom práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je totiž aj právo na rozhodnutie o trovách konania
v súlade so zákonom.

22. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

23. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania v súlade s vysloveným názorom odvolacieho súdu, t.j. žalobcu bude považovať za plne
úspešného čo do základu nároku s aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.