Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912010191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912010191.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, na verejnom zasadnutí dňa 29. októbra 2014, v
trestnej veci obžalovaných A. H. a Z. A., pre zločin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák.
spáchaného formou spolupáchateľstva, o odvolaní okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného
súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 25.03.2014 sp.zn. 2T/56/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 25.03.2014 sp.zn. 2T/56/2012 boli podľa §
285 písm. c) Tr. por. obžalovaní A. H. a Z. A. oslobodení spod obžaloby pre zločin krádeže podľa § 20,
§ 212 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistené dni v dobe od 23.05.2010 do 02.07.2010 v Hnúšti, m.č. Maša, z bývalého areálu
výrobnej prevádzky spoločnosti Drevop Nitra, s.r.o. bez súhlasu vlastníka rozobrali 3 ks celohliníkových
komôr na sušenie a sterilizáciu reziva typu 3xKV1/65 HHS s technológiou, ktorú dali demontovať
nestotožneným osobám a tieto potom odviezli do okresu Topoľčany, kde bolo dňa 07.07.2010 zaistených
69 ks sendvičových panelov o rozmere 4 400x1 000x80 mm, 3 ks dverí bez rohových hákov, 2 ks

rohových stĺpov a dverový panel, čím spôsobili spoločnosti SUZAR, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom škodu
vo výške 69.000,00 Eur,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú stranu, a to spoločnosť SUZAR, s.r.o., Trenčianska 1880/20,

915 01 Nové Mesto nad Váhom s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne
konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, lebo súd pri
svojom rozhodovaní nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané. Poukázal

na to, že z výpovedí svedkov H. N., S. P., M. T. a W. N. z prípravného konania vyplýva, že rozoberali pre
dvoch exekútorov, ktorí sa volali A. a Z. drevené prístrešky, za ktoré im títo zaplatili 600,- Eur. Svedok
H. N. v prípravnom konaní uviedol, že od chlapov z Maše sa dozvedel, že sušičku rozoberali dvaja
chlapi, ktorí sa im predstavovali ako exekútori, z čoho logicky vyplýva, že malo ísť o tzv. exekútorov,
ktorí sa volali A. a Z., čiže o obžalovaných. Svedkovia F. P. a W. N. uviedli, že po tom, čo oni rozoberali
drevené prístrešky, videli v areáli viac chlapov, ktorí rozoberali sušičku. V tej dobe tam boli prítomní aj

exekútori A. a Z., ktorí vydávali pokyny, ako keby boli majitelia objektu. Hliníkovú halu sušičky chlapi
rozoberali vŕtačkami a sekerami a rozobraté panely nakladali hneď na tam pristavený kamión, na ktoromboli následne panely odvezené do okresu Topoľčany, kde boli dodatočne nájdené, pričom ich tam mali
previezť obidvaja obžalovaní.

Zdôraznil, že pokiaľ vezme do úvahy tieto výpovede, vôbec to nemá súvislosť s vykonanou rekogníciou,
ktorej sa zúčastnili svedkovia, nakoľko vypovedali o tom, že jednak sa dozvedeli od cudzích ľudí, že
obžalovaní mali dať pokyn na rozoberanie sušičky a že osobne videli po určitej dobe, že sa rozoberá
sušička. Zotrvali na tom, že pokyny na jej rozobratie dávali obžalovaní. Tieto časti výpovede uvedených
svedkov nemožno dávať do súvislosti s vykonanými rekogníciami, nakoľko vo svojich výpovediach

opisovali to, čo videli po skončení rozoberania drevených prístreškov a v tomto prípade teda nemohlo
dôjsť k zámene pojmov, či išlo o rozoberanie drevených prístreškov alebo sušičky.

Zdôraznil ďalej, že obdobne vypovedali v prípravnom konaní aj svedkovia S. P. a M. T., ktorí tiež uviedli,
že rozoberanie hliníkovej sušičky organizovali dvaja exekútori A. a Z., ktorí občas pomáhali pri jej

rozoberaní a sledovali a aj usmerňovali robotníkov. Materiál nakladali na kamión, ktorý patril vodičovi
N., ktorý tieto panely skutočne previezol do okresu Topoľčian. Ani z výpovedi týchto svedkov preto
nemožno dôjsť k záveru, že by boli nesprávne informovaní, prípadne nerozumeli otázke vyšetrovateľa
pri vykonaní rekognície. Dôvody oslobodenia spod obžaloby nie je možné postaviť na tom, že uvedení
svedkovia nepochopili otázku vyšetrovateľa pri rekognícii, lebo išlo o práce, ktoré boli vykonávané

až následne. Z ich výpovedí jednoznačne vyplýva, že tieto práce riadili obidvaja obžalovaní a občas
pri týchto prácach aj pomáhali. Dodal, že ich zmenené výpovede na hlavnom pojednávaní nemožno
považovaťzavieryhodnéaužvôbecichnemožnoodôvodniťtým,ženeporozumelipolicajtom,čoodnich
chceli. Svedok W. N. aj pri opakovanom výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obaja obžalovaní
riadili aj rozoberanie sušičky. Poznamenal, že predmetom dokazovania nemalo byť to, či svedkovia

rozoberali drevené prístrešky, ale kto organizoval práce pri rozoberaní sušičky, čo však títo svedkovia
ani pri opakovanom hlavnom pojednávaní dostatočne nezdôvodnili.

Vyslovil názor, že sa javí ako nevieryhodná skutočnosť, že všetci svedkovia rovnako nepochopili otázku
policajtov pri rekognícii, a to i napriek tomu, že zhodne vypovedali a označili osoby, ktoré rozoberali

sušičky. Na hlavnom pojednávaní všetci svedkovia zmenili svoje výpovede v prospech obžalovaných,
pričom len svedok W. N. potvrdil, že obaja organizovali aj rozoberanie sušičky. Pokiaľ by sa týchto
prác obžalovaní neboli zúčastnili, nemali dôvod odviesť časť materiálu z rozobratej sušičky do okresu
Topoľčany a tiež si museli byť vedomí toho, že na odvoz a prevzatie tohto materiálu potrebovali súhlas
majiteľa sušičky, ktorý si však od neho nevyžiadali.

Keďže súd pri rozhodovaní o vine kládol dôraz jednostranne len na okolnosti, za akých vypovedali
uvedení svedkovia pri rekognícii s tým, že nepochopili policajtov pri kladení otázky, avšak nedostatočne
sa zaoberal ich výpoveďami, v ktorých uviedli, že po skončení prác pri rozoberaní drevených prístreškov,
asi po týždni videli obidvoch obžalovaných ako organizujú práce pri rozoberaní sušičky a dávajú pokyny

na nakladanie dielov na kamión, žiadal, aby spisový materiál bol predložený krajskému súdu, ktorému
navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením

odvolania a navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaných navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko
považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný.

Na základe uvedených skutočností a po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 316 Tr.
por., krajský súd ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a s prihliadnutím aj k chybám, ktoré odvolaním vytýkané

neboli a zistil, že rozsudok prvostupňového súdu, a to vo vzťahu k výroku týkajúceho sa oslobodenia
oboch obžalovaných spod obžaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 20 k §
212 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák., nezodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por., teda je predčasný.V prvom rade je nutné poukázať na to, že v predmetnej trestnej veci odvolací súd už rozhodol, a to
uznesením zo dňa 11.09.2013 sp.zn. 3To/86/2013, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil
rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 12.03.2013 sp.zn. 2T/56/2012 a podľa § 322 ods.

1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného poukázal nielen na ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a § 2 ods.
12 Tr. por., ale aj na § 168 ods. 1 Tr. por. a okrem iného nariadil súdu, aby sa jednak vysporiadal
s tvrdením okresného prokurátora, uvedeného v odôvodnení odvolania napadnutého rozhodnutia a

najmä odstránil nezrovnalosti vo výpovediach svedkov F. P., H. N., M. T., S. P., ktorí inak vypovedali v
prípravnomkonaníainaknahlavnompojednávaní.Vpredmetnomuzneseníodvolacísúdcitovalobsahy
výpovedí uvedených svedkov z prípravného konania, ktorí v podstate z protiprávneho konania oboch
obžalovaných usvedčovali.

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že odvolacie námietky okresného prokurátora uvedené v písomnom

vyhotovení odvolania je nutné akceptovať, nakoľko vychádzajú zo skutkových skutočností, ktoré
vyplynuli v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní.

Ak súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorých obžalovaných A. H. a Z. A. podľa § 285
písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby tým spôsobom, že sa opieral predovšetkým o vyjadrenia

svedkov zúčastnených na rekognícii, kde títo uviedli, že obaja obžalovaní (označili ich ako exekútorov),
organizovali len rozoberanie hál, tak takéto zdôvodnenie včítane ich argumentácii, prednesenej na
hlavnom pojednávaní, že neorganizovali rozoberanie sušičiek, nezodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
z nasledovných dôvodov.

Odvolací súd opätovne dáva do pozornosti súdu prvostupňovému obsah výpovede F. P. zo dňa
16.11.2010, ďalej obsah výpovede svedka W. N. zo 16.11.2010, ako aj obsah výpovede svedka S.
P. z 13.12.2010, na ktoré už odvolací súd poukázal v uznesení 3To/86/2013, z ktorých vyplýva, že
obžalovaný A. H. a Z. A. nielenže organizovali rozoberanie sušičiek, ale aj sami sa podieľali na ich
rozoberaní. Do obsahu ich výpovedí zapadá aj výpoveď svedka M. T. zo dňa 13.12.2010, ktorý uviedol,

že keď rozoberali drevený prístrešok, tak videl, že nejakí ľudia rozoberajú hliníkovú sušičku, ktorá bola
vzadu, pričom tí dvaja exekútori (obžalovaní) ju dali rozoberať, pri nich sa pohybovali a ukazovali im,
čo majú rozoberať. Takým istým spôsobom chodievali aj k tým, ktorí rozoberali prístrešky a plechovú
halu. Ďalej uvedený svedok dodal, že videl, že tú sušičku po rozobratí nosili preč po častiach, pričom
odvážali iba hliníkové plechy a lišty.

K manipulácii s technologickým zariadením sušičiek sa vyjadril svedok B. T., ktorý doslova uviedol, že
na pokyn pána Žiaka čakal žeriav s tým, že budú nakladať nejaké dielce, ktoré mal odviesť do Topoľčian.
Uvedené dielce sa skladali z izolačného materiálu v strede a po oboch stranách boli oplechované
pravdepodobne hliníkovými plechmi. Náklad tvoril podľa neho asi 30 ks rôznych rozmerov, nakoľko tieto

dielce boli rozbrusovačkou rezané a vzadu mal aj naložený jeden železný kontajner o rozmere 1,5 x 1,5
x 1,5 m, v ktorom bol nejaký motor s prevodovkou takej veľkej veľkosti, ako aj kontajner. Pred naložením
tých dielcov sa dielce nachádzali na zemi položené v areáli píly, ktoré boli pripravené na naloženie a
prepravu. Uvedené dielce vyložil asi 10 km od Topoľčian na nejaké poľnohospodárske družstvo, kde
potom zabezpečili žeriav a tam vyložili zbytok tovaru, teda dielce, aj ten kontajner, v ktorom sa mal

nachádzať motor s prevodovkou.

Z obsahu výpovede zástupcu poškodenej strany L.. O. B. možno vyvodiť, že sušiarenské zariadenia
sa nachádzali v halách vedľa seba, ktorá každá mala rozmery 9,5 x 1,5 x 4,5 m. Ak teda svedkovia
v rámci rekognícii na otázku vyšetrovateľa, aby na predložených fotografiách označili osoby, ktoré

organizovali rozoberanie hál a sušičiek, po ich stotožnení uviedli, že poznávajú osoby, ktoré v lete
v Maši vystupovali ako exekútori a organizovali rozoberanie hál, tak tieto skutočnosti neodporujú ich
tvrdeniu, uvádzanému v ich výpovediach, na ktoré je vyššie poukázané, že sa jednalo o haly, v ktorých
sa nachádzali sušiarenské zariadenie a nie o prístrešky, ktoré sami rozoberali.

Z obsahu výpovede obžalovaného A. H., ako aj obžalovaného Z. A. v prípravnom konaní vyplýva, že
panely mali byť rozobraté len na základe ústnej dohody s osobami (robotníkmi), ktorí sušičky rozoberali
a ktorí sa im predstavili ako ich vlastníci. Obaja obžalovaní zatiaľ však akceptovateľným spôsobomsúdu nevysvetlili, ako sa presvedčili o tom, kto je skutočným vlastníkom predmetných panelov a či tam
prítomní robotníci mohli rozhodnúť o tom, ako sa s panelmi môže naložiť.

Vo všeobecnosti platí (ust. § 2 ods. 12 Tr. por.), že orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Pri hodnotení dôkazov sa súd opiera nielen o
tie dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní, ale aj o tie, ktoré zabezpečili orgány činné

v trestnom konaní, výsluchy svedkov nevynímajúc. Ak v priebehu hlavného pojednávania sa dôkazná
situácia výrazným spôsobom zmení (ako v tomto prípade), súd na takýto jav musí nielen reagovať, ale
je aj jeho povinnosťou zisťovať, z akých dôvodov a prečo k takejto zmene došlo. Takto koná aj vtedy, ak
vzniknú pochybnosti, či obsah niektorých dôkazov nebol chybne protokolovaný, poprípade ovplyvnený.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd musí maximálnu pozornosť venovať zisťovaniu dôvodov zmeny
obsahu výpovedí svedkov, zachytených v zápisniciach o ich výsluchu. Ak obsah zápisnice o výsluchu

svedka sa diametrálne líši od tej, ktorú svedok predniesol na hlavnom pojednávaní, súd je povinný túto
zmenu vyhodnotiť. Je na svedkovi, aby súdu zmenu racionálne zdôvodnil. Ak v jeho zdôvodnení prvok
racionalitychýba,súdtietoskutočnostivyhodnotíspôsobom,ktorýnevzbudzujepochybnostioúčelovosti
zmenenej výpovede.

V súhrne možno teda skonštatovať, že súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol predčasne.
Odvolací súd si v plnej miere osvojil dôvody, ktoré uviedol okresný prokurátor v písomnom vyhotovení
odvolania a s týmito dôvodmi sa stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje. Prvostupňový súd bude po
vrátení veci musieť opätovne v intenciách ust. § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. dôkaznú situáciu prehodnotiť
a vysporiadať so všetkými okolnosťami vyššie naznačenými, ktoré majú vplyv na zákonné a spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto, že sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo predčasné, odvolací súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.