Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209772
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s. r. o., so sídlom 821 01 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovaným: X. L. M., S.. XX. XX. XXXX, X. L. M., S.. XX. XX. XXXX,
J. M. Q. XX, XXX XX A., obom právne zastúpeným spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS s. r. o., so sídlom Legionárska 17158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zaplatenie
sumy 8.600,90 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.

7Csp/207/2017-98 zo dňa 11. 07. 2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Súd žalobu zamieta.
Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku“.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa vzájomnou žalobou podanou na súde dňa
22.08.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/38/2017, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
8.600,09 eura a úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 8.600,09 eura odo dňa 17.08.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 05.06.2008 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a
žalovanými v právnom postavení dlžníkov uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6.406,42 eura, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť v
mesačných splátkach vo výške po 130,65 eura s lehotou splatnosti k 25. dňu v mesiaci. V zmysle
Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi
vznikol nárok požadovať od dlžníka predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Q. M.,
L..V.. si právo požadovať predčasné splatenie istiny a úveru v súlade s Obchodnými podmienkami

uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovaným, následkom čoho sa stal
celý úver, vrátane príslušenstva, predčasne splatným. Žalovaní ani napriek výzve zo strany banky dlžnú
pohľadávku neuhradili.Pohľadávka voči žalovaným so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená z pôvodného
veriteľa nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 05.06.2014 uzavretá
medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT

INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, č. reg.: HE 275 225 ako postupníkom a Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.06.2014 uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO COVITAS ako postupníkom. Dňa 09.08.2017
nastali účinky zlúčenia spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. a spoločnosti BENCONT COLLECTION,
a.s., pričom spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa stala univerzálnym právnym nástupcom

spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o..
Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. umožnila žalovaným dlh splácať v dohodnutých splátkach s 0 %
úročením, na základe čoho bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 16.01.2015 dohoda o splátkovom
kalendári. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu splátkového kalendára zo dňa
16.01.2015, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. upozornila žalovaných výzvou zo dňa 17.03.2017 na to, že
súvomeškanísplnenímsplátokvcelkovejvýške3.026eur.Súčasneboližalovanívyzvanínazaplatenie

záväzku v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy zo dňa 17.03.2017. Listom zo dňa 24.05.2017
došlo k zosplatneniu celého dlhu z dohody o splátkovom kalendári a to vzhľadom na upozornenie na
zosplatnenie zo dňa 17.03.2017, ďalej vzhľadom na to, že žalovaní dlžnú sumu v stanovenej lehote
nevyrovnali a zároveň bola splnená podmienka, že zosplatnenie dlhu bolo uplatnené až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca

uplatňuje voči žalovaným pohľadávku je Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 16.01.2015.
Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Poskytnutý úver považujú za bezúročný a
bezpoplatkový a vzhľadom na to, že bol zosplatnený ku dňu 30. 09. 2010, vzniesli námietku premlčania.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka a.s. a žalovaní,
uzavreli dňa 05. 06. 2008 zmluvu o úvere - pôžička na bývanie, na základe ktorej bol im poskytnutý

úver vo výške 6.406,42 eura. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 130,65
eura, prvá splátka bola splatná 25. 07. 2008, každá ďalšia k 25.dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
konečná splatnosť úveru bola 25. 06. 2014, všetko pri úrokovej sadzbe 10,90 % ročne. Zo strany
pôvodného veriteľa došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 30. 09. 2010. K uvedenému
dňu výška pohľadávka bola 5.746,63 eura a pozostávala z istiny 5.250,53 eura, úrokov 448,25 eura,

poplatkov 46,48 eura a poistné 1,34 eura.
Dňa 16. 01. 2015 bola medzi žalovanými a spoločnosťou PRO CIVITAS uzatvorená dohoda o
splátkovom kalendári, kde dlžná suma v zmysle splátkového kalendára bola 10.888,09 eura. Splátky boli
splatné v období od 20. 02. 2015 do 20. 01. 2019, pričom výška splátky bola 227 eur a výška poslednej
splátky 219,09 eura.

Do 31.05.2014 žalovaní na predmetnom úvere splatili sumu 3.028,01 eura a následne do 23.03.2017
realizovali úhrady vo výške 2.128,eura. Dňa 24.08.2017 uhradili žalovaní žalobcovi sumu 40 eur, dňa
24.10.2017 sumu 20 eur, dňa 24.11.2017 sumu 20 eur a dňa 28.12.2017 sumu 20 eur. Celkovo uhradili
z požičanej sumy sumu 5.376,01 eura.
Vzhľadom na to, že bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných, súd prvej inštancie

sa zaoberal žalobcom uplatneným nárokom v tom zmysle, či je alebo nie je premlčaný v trojročnej
premlčacej dobe vzhľadom na to, že záväzkový vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, bol
vzťahom spotrebiteľským. Pri posudzovaní premlčania vychádzal z dokladov predložených žalobcom,
z ktorých zistil, že pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., z dôvodu, že žalovaní podstatným spôsobom
porušili ustanovenia zmluvy o úvere, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 30. 09. 2010 a

žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca podal na súd žalobu 22. 08. 2017, podal ju po
uplynutí trojročnej premlčacej doby, na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv uzatvorenie splátkového
kalendára, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka, nemá v zmysle § 111 Občianskeho zákonníka na
plynutie premlčacej doby vplyv. To, že právny nástupca pôvodného veriteľa so žalovanými uzatvoril
splátkový kalendár na úhradu postúpenej pohľadávky po uplynutí viac ako 4 rokov od vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru neznamená, že vo vzťahu k už raz zosplatnenej pohľadávke začala plynúť
nová premlčacia doba. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné zamieňať dôsledky nedodržania
splátkového kalendára so splatnosťou dlhu, ktorá nastala pred tým, než bola uzatvorená dohoda.
Dohodu o splátkach nie je možné zamieňať ani s uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
alebo s uznaním práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka. Pre aplikáciu ohľadne akceptovania

uznania práva v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje uznávací prejav dlžníka ako
jednostranný právny úkon, okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony v zmysle § 34
Občianskeho zákonníka, t. j. písomné uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky. Takýto prejav žalovaných
v dohode o splátkach zo 16. 01. 2015 absentuje. Pre premlčanie preto žalobu zamietol.Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods.
1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 a ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka a na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. - § 1 ods. 2 písm. a), § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f),
g) a h). Uviedol, že pokiaľ ide o otázku premlčania, žalobu podal na základe podpísania splátkového
kalendára zo 16. 01. 2015, právnym titulom bola dohoda o splátkovom kalendári. Súčasťou uzavretej

dohody nebolo uznanie dlhu s poukazom na znenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za
10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Poštová banka 30. 09. 2010 vyhlásila predčasnú
splatnosť úveru a následne podala žalobu na rozhodcovský súd, ktorá bola doručená 25. 04. 2012.
Rozhodcovský rozsudok zaviazal žalovaných na úhradu dlžnej sumy v splátkach po 300 eur mesačne,
avšak spoločnosť PRO CIVITAS ako právny nástupca Poštovej banky a. s. na základe splátkového

kalendára túto mesačnú splátku ešte znížila, a to na sumu 227 eur. Pohľadávka teda nemôže byť
premlčaná, nakoľko v danej veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Ide o pohľadávku judikovanú, čo
znamená, že plnenie je vykonateľné po dobu 10 rokov, čo logicky vylučuje premlčanie nároku. Následne
žalovaní a právny predchodca žalobcu, spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. uzatvorili splátkový kalendár v
snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu, premlčacia doba zo splátkového kalendára plynie samostatne,

nemožno ju zamieňať s premlčacou dobou nároku zo zmluvy o úvere. Od pôvodného zosplatnenia, t.
j. od 30. 09. 2010, do podania žaloby na rozhodcovskom súde, t. j. do 25. 04. 2012, žalobca vyčerpal
jeden rok, 4 mesiace a 25 dní, následne počas celého rozhodcovského konania premlčacia doba
spočívala v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spočívala aj v čase uzatvorenia splátkového
kalendára, pričom až jeho porušením a následným zosplatnením, ktoré žalobca vysvetlil v žalobe, začala

premlčacia doba opätovne plynúť od 24. 05. 2017 až do podania žaloby na Okresný súd Humenné 22.
08. 2017. Žalobca uviedol, že rozhodcovský rozsudok nebol nijakým spôsobom zrušený, žalovaní ho
ani nespochybňovali. Je potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie, alebo aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi
náhradu trov konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne
správny. Konštatovali, že sám žalobca uvádza, že splátkový kalendár neobsahoval uznanie dlhu, preto
nespôsoboval účinky predlženia premlčacej doby. Preto nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje,
že pri zosplatnenom záväzku mala by začať plynúť nová premlčacia lehota. Z čl. II bod 4 dohody

vyplýva, že pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania s úhradou, čo i len jednej splátky dlhu alebo
jej časti a neuhradí ju v lehote splatnosti, dlžník berie na vedomie, že veriteľ je oprávnený podať
návrh na exekúciu. Z tohto ustanovenia dohody, ako aj z celého obsahu je zrejmé, že žalobca
nemá v úmysle zmeniť obsah záväzku. Záväzok aj po podpise dohody zostal zachovaný. Zároveň z
dohody vôbec nevyplývala možnosť „predčasnej splatnosti“ záväzku pri zmeškaní s úhradou splátky.

Dohoda hovorí len o tom, že veriteľ je oprávnený podať návrh na exekúciu, z čoho jednoznačne
vyplýva, že dohoda obsah záväzku nemení. Dohoda o splátkach nevyvolala účinky nového začatia
plynutia premlčacej doby, keďže záväzky zo zmluvy o úvere zostali splatnými k 30. 09. 2010. Pokiaľ
žalobca argumentoval rozhodcovským rozsudkom, uviedli, že v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije
právnu možnosť spochybniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, je súd povinný skúmať existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské zmluvy, má za následok materiálnu nevykonateľnosť a
nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. V dôsledku uvedeného nie je možné podanie žaloby na
rozhodcovský súd na základe absolútnej neplatnej rozhodcovskej doložky spájať s účinkami pretrhnutia

premlčacej doby. Žiadali preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že s vyjadrením žalovaných
nesúhlasí. Zopakoval argumentáciu vo vzťahu k dohode o splátkovom kalendári ako ju uviedol v
odvolaní, a čo sa týka vyjadrenia žalovaných k rozhodcovskému rozsudku, poukázal na to, že súd prvej

inštancie sa rozhodcovským rozsudkom nezaoberal, jeho právny predchodca, Poštová banka a.s., bola
povinná v čase uzatvorenia zmluvy postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom
konaní. Pokiaľ by žalovaní zvažovali rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie
je možné v tejto súvislosti vychádzať zo Smernice EHS č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt sekundárnejpovahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny. Preto
posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je nevyhnutné riešiť výlučne s ohľadom na požiadavku
vnútroštátneho právneho poriadku. V tejto súvislosti odkázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov.

Zdôraznil, že jeho právny predchodca je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska,
jepovinnýnazákladerôznychprávnychpredpisovspĺňaťprísnekritériánevyhnutnénavýkonbankových
činností, a preto považuje rozhodcovskú doložku, konanie a vydaný rozsudok rozhodcovského súdu za
platný a zákonný a za okamih, od vydania ktorého začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, na
základe čoho nie je nárok žalobcu premlčaným.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom pri prieskume
napadnutého rozhodnutia bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania a
uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou uvedenou v § 380 ods. 2 CSP), tak ako boli uplatnené

v zákonnej odvolacej lehote. Na základe takto realizovaného prieskumu dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu dôvodným nebolo.

6. Odvolací argument a argumentácia žalobcu, aj keď formálne odkazovala na písmená b), d), e), f), g) a
h) § 365 ods. 1 CSP, bola v podstate konštruovaná na tvrdení o tom, že súd prvej inštancie mal dospieť

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a
pre nepreskúmateľnosť rozsudku malo byť porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.

7. Žalobcom aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie
mal dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi

vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil
po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191
CSP, ak súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, alebo
inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávnymi sú aj také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Rozsudok je nepreskúmateľný vtedy, ak z neho nevyplýva dostatočne jasné a zrozumiteľné
vysvetlenie ako konkrétne skutkové zistenia zodpovedajú právnemu posúdeniu veci.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dôkazov predložených stranami sporu do
vyhlásenia dokazovania za skončené riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne
závery, ku ktorým dospel sú v súlade so skutkovými zisteniami, zistiteľnými z predložených dôkazných
prostriedkov. V rozhodnutí dal zrozumiteľné, dostatočné konkrétne a v logickej postupnosti formulované

vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd sa
stotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia(§387ods.2CSP)akodvolacímdôvodomžalobcu
preto len dodáva:

11. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah
žalobou začatého konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
domáhaťsazákonomustanovenýmpostupomsvojhoprávanasúde.Žaloboumôžeuplatniťskutočnosti,
ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to, či bude v spore úspešný, závisí od toho, čisa logická štruktúra, príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,
zhoduje so štruktúrou, príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a predovšetkým od toho, či tvrdené
skutočnosti preukáže. Ustanovením § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že

súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov k stranami prezentovaným tvrdeniam realizovaným
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Žalovaní na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň 24. 05. 2018
vzniesli námietku premlčania žalobou uplatneného nároku z dôvodu, že celý úver bol zosplatnený k

30. 09. 2010, na tento prostriedok procesného útoku žalobca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že
žalobu podal na základe podpísaného splátkového kalendára zo 16. 01. 2015 a premlčacia doba začala
prvýkrát plynúť až v deň nasledujúci po zosplatnení tohto splátkového kalendára, t. j. 25. 05. 2017, ak
žalobu podal na súde 21. 08. 2017, podal ju včas.

13. Žalobca v odvolaní nespochybnil tvrdenie žalovaných o zosplatnení úveru jeho právnym

predchodcom, Poštovou bankou a. s. ku dňu 30. 09. 2010, za podstatné mal to, že nárok premlčaný
byť nemôže, keďže v danej veci bol 22. 03. 2013 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť vydaný
rozhodcovským súdom na základe žaloby Poštovej banky a.s., pohľadávka je judikovaná, čo vylučuje
premlčanie.

14. Toto skutkové tvrdenie ako prostriedok procesnej obrany proti námietke premlčania vznesenej
žalovanými, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, naviac v spise sa nenachádza
žiaden rozhodcovský rozsudok, nenachádza sa v ňom ani rozhodcovská doložka, ktorá by mala byť,
ako vyplýva z bodu 4.11. zmluvy o úvere, vo VOP. Všeobecné obchodné podmienky v spise nie sú
taktiež. Vychádzajúc z uvedeného, tento odvolací dôvod, tvrdenie o judikovanej pohľadávke, nielenže

nemohol byť v odvolacom konaní ako nóvum použitý, ale dôkaz o judikovanej pohľadávke sa v spise ani
nenachádza, čím u tohto odvolacieho argumentu ide o odvolací argument bez akejkoľvek relevancie.

15. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že podstatným je to, že žalobou uplatnil nárok z dohody o splátkovom
kalendári, premlčaným preto byť nemôže, je potrebné uviesť, že s touto námietkou sa správne

vysporiadal súd prvej inštancie pokiaľ uviedol, že uzatvorenie splátkového kalendára po uplynutí viac
ako 4 rokov od vyhlásenia splatnosti úveru neznamená začiatok plynutia novej premlčacej doby. Dohoda
o splátkovom kalendári neobsahuje uznanie dlhu, z jej textu nevyplýva ani to, že by ňou mal byť zmenený
obsah záväzku zo zmluvy, ktorú so žalovanými uzavrela Poštová banka a. s. Ak by aj uzavretím dohody
mal byť tento zámer sledovaný, je potrebné uviesť, že zmena obsahu záväzku nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby. Výnimkou môže byť len prípady zmeny tých skutočností, od ktorých sa v jednotlivých
prípadoch odvíja počiatok plynutia premlčacej doby, napríklad okamih splatnosti pohľadávky. V danom
prípade však v čase podpísania dohody o splátkovom kalendári bola pohľadávka z úverovej zmluvy už
splatná. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že obsahom dohody, ktorá bola uzatváraná so
žalovaným so statusom spotrebiteľov, nebola informácia o premlčaní pohľadávky veriteľa zo zmluvy, čím

žalovaným nebola poskytnutá podstatná informácia. Len opak by svedčil o dobrej viere negociujúceho
veriteľa, nezneužívajúceho svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany.

16. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, mal odvolací súd za to, že správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie nemohol ovplyvniť žiaden z odvolacích argumentov žalobcu, odvolací súd preto rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania
zodpovedajúcemu výsledku sporu, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24. 05. 2019
(§ 219 ods. 3 CSP).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262
ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, súd im preto priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd
prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.