Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312204764
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4312204764.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcov : v 1. rade

V. Š. L.. XX.XX.XXXX, v 2. O. R. Š. L.. XX.XX.XXXX, M. J. J. XX Š., zast. JUDr. Janou Ondrášikovou
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Bernolákova 12 Levice, proti odporcovi : Mesto Šahy,
Hlavné námestie 1 Šahy, zast. JUDr. Petrom Polákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom M:
R. Štefánika 3 Levice, o zaplatenie 12. 624, 87 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 3.716,49 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.9.2011
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

P r i z n á v a sa žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe podanej 12.03.2012 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadali, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť im 12. 624, 87 eur,
ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu spočívajúce v užívaní stavieb postavených
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov. V žalobe a na pojednávaní uviedli, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/1 pozemkov parcely registra „ Q. „ vedené v Správe katastra Levice na

B. XXXX k. ú. Š. parc. č. XXXX/X o výmere 1866 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX
o výmere 136 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „ R. „ číslo XXXX/XX evidovaná na
mape určeného operátu výmere 134 m2, v celkovej výmere 2156 m2. Žalovaný bol od 27.04.2009
vlastníkom stavieb stojacich na uvedených pozemkoch a zapísaných na B. X k. ú. Š., a to s. č. XXXX
na parc. č. XXXX o výmere 136 m2 čistička odpadových vôd, s. č. XXXX na parc. č. XXXX o výmere
160 m2 garáže. Stavby, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného - čistička odpadových vôd a garáže
stoja na cudzom pozemku. Užívanie pozemkov sa netýka len tej plochy, na ktorej stoja stavby, ale aj

plochy, ktorá je potrebná na užívanie stavieb. Žalobcovia listom z 02.06.2009 požiadali žalovaného o
uzatvorenie nájomnej zmluvy, nakoľko dovtedajší nájomca KR PZ Nitra ukončil nájomný vzťah listom
z 18.0.52009. Po prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaného, tento odmietol pristúpiť na
usporiadanie právnych vzťahov so žalobcami ako vlastníkmi pozemkov a uzatvoriť s nimi nájomnú
zmluvu. Takto bezdôvodné obohatenie žalovaného je vo výške 3, 98 eur/rok/m2 užívania pozemkov
v celkovej výške 2156 m2 ( ročne 8. 581, eur ) a tak za obdobie od 12.03.2011 do 31.0.8.2011 je to
12. 624, 87 eur. Žalobcovi rozsah bezdôvodného obohatenia ustálili v rozsahu obvyklého nájomného,

ktoré im reálne uhrádzali predchádzajúci nájomcovia pozemkov. Žalovaný získal predmetné majetky
darom a vzápätí mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že nehnuteľnosti odpredajú prostredníctvom verejnej
obchodnej súťaže. Teda žalovaný prejavil vôľu s majetkom obchodovať, do svojho vlastníctva Mesto
Šahy prevzalo budovy za tým účelom, aby získalo majetkové požitky následným predajom. Stavbyvôbec nevyužívalo, napokon ich predalo. Žalobcovia sa snažili rokovať so žalovaným o nájomnej
zmluve bezúspešne, napokon sa rozhodli oplotiť pozemku, v čom im stavebný úrad zabránil. Pozemky
žalobcovia kúpili ako poľnohospodársku pôdu, pričom už v tom čase sa tam nachádzali predmetné

stavby. Včasekúpyčističkaodpadovýchvôdeštenestála,žalobcovianevediaani,kedybolapostavená,
nikto ich o tom neupovedomil. Tieto stavby sú súčasťou celého komplexu budov tvoriacich colnicu
na hraničnom prechode medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, zriadenou niekedy v
sedemdesiatich rokoch. V priebehu konania vzal v časti o zaplatenie 6. 717, 87 eur s príslušenstvom
žalobu späť.

2. Žalovaný uviedol, že budovy boli postavené niekedy v sedemdesiatich rokoch pre potreby
colnice. Po zániku hraničných priechodov boli nehnuteľnosti v zmysle príslušných predpisov prevedené
do majetku mesta Šahy, ktoré sa snažilo poskytnúť tieto priestory záujemcom na využívanie. Opakovane
sa bezúspešne robila verejná obchodná súťaž, až sa mesto nakoniec rozhodlo stavby predať, čo
sa podarilo na tretíkrát. Mesto Šahy stavby nijak nevyužívalo a v snahe zabrániť ich chátraniu ich

napokon približne po troch rokoch od ich získania predalo. Z pozemkov, ktoré patria žalobcom terajší
majitelia využívajú 503 m2 prístupovú cestu, nevyužívajú stavby tam postavené. Pokiaľ ide o výšku
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorémákorešpondovaťsvýškounájomného,žalovanýpoukázalnacenovú
mapu pre prenájom nebytových priestorov na území mesta Šahy, podľa ktorej je cena nájmu 0, 50
eur. Žalobcovia nepreukázali, že by sa snažili s Mestom Šahy riešiť pomery, vo všetkých podaniach

sa domáhali len finančnej náhrady. Namietal znalecký posudok, keď znalec vychádzal zo všeobecnej
hodnoty z roku 2014, keď zaujímavé je obdobie rokov 2010-2011 a tiež na to, že žalobcovia mohli
pozemky priľahlé k stavbám užívať. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcovia od roku 1985
mali dávno možnosť doriešiť právne vzťahy. Poukázal v tejto súvislosti na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

3. Rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 19.06.2013 č. k. 9C/99/2012 - 164 bol zrušený
uznesením Krajského súdu Nitra 19.03.2014 č. k. 25Co/218/2013 - 186 a vec vrátená na ďalšie konanie
súdu prvej inštancie. Uznesením 17.06.2014 č. k. 9C/99/2012 - 197 zastavil súd konanie v časti o
zaplatenie 6. 717, 87 eur s príslušenstvom podľa § 96 ods. 2 O. s. p.

4. Doplneným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

5. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným za obdobie od 12.03.2011
do 31.08.2011 spolu 5. 907 eur s prísl., pri vyčíslení mesačnej výšky bezdôvodného obohatenia v sume

330 eur.

6. Žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených v Správe katastra
Levice k. ú. Š. na B. XXXX. Na parcelách registra „ Q. „. parc. č. číslo XXXX/X o výmere 1886 m2,
parc. č. XXXX o výmere 136 m2 a parcelách registra „ R. „ parc. č. XXXX/XX o výmere 134 m2

leží časť stavieb , a to čistička odpadových vôd a garáže, patriacich do komplexu stavieb bývalej
colnice na hraničnom priechode do Maďarska, ktorá tam bola zriadená niekedy v 70. rokoch minulého
storočia. Žalobcovia pozemok nadobudli kúpou v roku 1995 ( ( žalobca zrejme omylom uvádza rok
nadobudnutia 1985 ), pričom tieto stavby v čase nadobudnutia vlastníctva už na pozemku stáli.
Po zániku hraničného prechodu bola celá stavba colnice Darovacou zmluvou číslo S. z 25.03.2009

uzatvorenou medzi Slovenskou republikou - Krajské riaditeľstvo policajného zboru Nitra a Mestom Šahy
prevedená do vlastníctva žalovaného v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka a zák. č. 172/2004 Z. z.
o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší
územný celok v znení zák. č. 657/2005 Z. z. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
z 22.08.2011 Mesto Šahy predalo nehnuteľnosť fyzickej osobe. Uzatvorenia nájomnej zmluvy so

žalovaným sa žalobcovia domáhali listom adresovaným žalovanému už 02.06.2009. Žalovaný v
odpovedi z 04.11.2009 zaujal negatívne stanovisko k ich návrhu uzatvoriť nájomnú zmluvu, čo zdôvodnil
tým, že mesto nijakým spôsobom neužíva pozemok žalobcov, preto nemohlo ani vzniknúť na ich úkor
bezdôvodné obohatenie.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 11.04.2007 č. k. 15C 207/05 - 212 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava z 11.06.2009 č. k. 9Co 306/2007 - 241 bola žalobcom
prisúdená suma bezdôvodného obohatenia voči Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. V konaní
predOkresným súdomBratislavaII sp.zn.7C/85/2007boližalobcoviaopätovneúspešnípriuplatňovanísi bezdôvodného obohatenia voči Colnému úradu Nitra. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 15C 207/05 v tomto konaní bolo preukázané, vlastníkom stavieb bola Slovenská
republika - Colné riaditeľstvo SR Bratislava, ktoré dňa 28.09.2004 bezodplatne previedlo správu

nehnuteľného majetku štátu, okrem iného aj čističku odpadových vôd a garáže, na Krajské riaditeľstvo
policajného zboru Nitra podľa § 9 zák. č. 278/1993 Z. z. Tiež z rozsudku vyplýva, že Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru Nitra listom zo dňa 05.05.2005 pod Č. p. KRP-94-1/EO-S-2005 ako nový správca
nehnuteľností hraničného prechodu Šahy oznámil žalobcom, že má záujem o odkúpenie parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/XX zapísaných na B. XXXX k. ú. Š. o výmere 2156 m2 z dôvodov, že

na týchto pozemkoch sa nachádzajú inžinierske siete ( káble verejného osvetlenia, káblové vedenia na
zabezpečenie rámp, telekomunikačné rozvody, hlavný prívod elektro z trafostanice, vodovodné rozvody,
kanalizácia dažďová a splašková, trafostanica ), budova garáží, budova ČOV s ochranným pásmom,
časť príjazdovej cesty pre kamióny, protipožiarne hydranty s tým, že všetky predmetné nehnuteľnosti
sú súčasťou areálu hraničného prechodu Šahy a slúžia pre zabezpečenie bezproblémového chodu a
správy štátnych hraníc.

8. Súdusapodarilo zadovážiťrozhodnutia vydané OdboromvýstavbyOkresnéhonárodnéhovýboru
Levice o povolení k užívaniu budovy colnice v Š. z 02.1.1969 číslo XXXX/XX na základe rozhodnutia o
prípustnostistavbyvydanéhopodčíslomE..XXX/XX(čl.256),územnérozhodnutieourčenístavebného
obvodučíslo:E..XXX-XXXX/šá(čl.257)arozhodnutieopovolenístavbycolnicestavebníkoviÚstredná

colná správa Min. zahr. obchodu Praha u 18.04.1968 číslo E.. XXX/XX ( čl. 258 ).

9. V znaleckom posudku znalcom z odboru stavebníctva z 09.09.2014 číslo 113/2014 ( čl. 222 )
určil znalec všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie od 12.032010 do 31.08.2011 na sumu 3. 716, 49 eur.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíval ich
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Z vykonaného dokazovania je nesporne zrejmé, že na časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov

sú postavené stavby čistička odpadových vôd a garáže, ktorých vlastníkom je v súčasnosti iný subjekt
ako žalobcovia či žalovaný. Nehnuteľnosti boli do 31.08.2011 vo
vlastníctve žalovaného. Tiež je preukázané, že v minulosti tieto stavby boli súčasťou celého komplexu
colnice nachádzajúcej sa na hraničnom priechode do Maďarskej republiky. Žalobcovia nepopreli, že v
čase, keď pozemok kúpili, sa konkrétne súčasti komplexu colnice už na pozemku nachádzali, resp.

ani nevedeli o tom kedy konkrétne bola na ich pozemku zriadená čistička odpadových vôd, súhlas na
jej zriadenie si od nich nikto nežiadal. Colnica na hraničnom priechode bola zriadená v niekedy 70.
tich rokoch minulého storočia, keď spoločensko-právne vzťahy boli ponímané podľa vtedy platných
noriem. V súčasnosti sa nepodarilo zadovážiť všetky dokumenty, týkajúce sa výstavby budov colnice
na dotknutých pozemkoch, treba však uvažovať o tom, že colnica v čase jej zriadenia bola postavená

vo verejnom záujme postupom príslušných štátnych orgánov, prinajmenšom obchádzajúcich zákonné
ustanovenia o nedotknuteľnosti vlastníckych práv občanov. Bolo však vydané územné rozhodnutie,
stavebné povolenie o výstavbe colnice a povolenie k užívaniu budovy. Po zániku hraničného priechodu
prestala colnica plniť účel na ktorý bola zriadená a v roku 2009 stavby prešli do vlastníctva žalovaného.
Tento nadobudol vlastnícke právo k stavbám v roku 2009 darom v dôsledku rozhodnutia štátu o prevode

prebytočného majetku štátu na obce alebo vyššie územné celky v zmysle § 3 zák. č. 172/2004 Z. z.
o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo jej
vyšší územný celok. Takto Mesto Šahy získalo nehnuteľnosti, ktoré sa od roku 2009 pokúšalo dať
do nájmu, až napokon ako prebytočný majetok sa rozhodlo ich predať. Neobstojí tvrdenie žalobcov,že žalovaný nadobudol a nakladal s majetkom výlučne za účelom získania obohatenia, výslovne na
podnikateľské účely, pretože vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalovaného prešlo zákonom. Žalobcovia
ako vlastníci pozemkov boli dlhodobo obmedzovaní vo svojich vlastníckych a užívacích právach, keď

na ich pozemku stoja stavby vo vlastníctve tretej osoby, pričom vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ( §
123 Občianskeho zákonníka ). Je treba ale uviesť, že tento stav sa nezmenil ani v súčasnosti, nakoľko
ani po odpredaji stavieb, ktoré prestali slúžiť svojmu pôvodnému účelu na ktorý tam boli zriadené, tretej
osobe, nijak nie je vyriešený ich právny režim. Žalobcovia sú stále v rovnakej situácii od roku 1995,

kedy pozemky pod stavbami odkúpili a to až doposiaľ, keď komplex budov slúži už inému účelu než
colnici. Nakoľko v súčasnosti nie je možné nepochybne preukázať, či ide o neoprávnenú stavbu v
zmysle § 135c Občianskeho zákonníka alebo o stavbu nepovolenú a vlastníkom dotknutých stavieb je
tretí subjekt odlišný od žalovaného, žalobcovia sa už aktuálne nemôžu inak domáhať svojich práv voči
žalovanému, než žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia. Existencia bezdôvodného obohatenia
sa skutkovo neprekrýva s existenciou iných zaväzovacích titulov ( najmä spôsobenou škodou ) a svoje

uplatnenie nachádzaažvtedy,akjetoodôvodnenépožiadavkámvyrovnávajúcejspravodlivostiažiaden
inýzaväzovacídôvod(zmluva,spôsobenáškoda)naskutkovéokolnostiprotiprávnehostavunedopadá.
Žalobcovia si svoje druhotné zodpovednostné nároky voči žalovanému uplatnili v čase keď iné
nápravy vo vzťahu k žalovanému nie sú aktuálne, keď iná možnosť odstránenia protiprávneho stavu
neexistuje. Táto možnosť je v danom prípade jedine aktuálna, keď v súčasnosti nie je možné, ani napriek

snahe súdu, zistiť právny režim zriadenia stavieb na cudzom pozemku. Neobstojí obrana žalovaného,
že žalobcovia mohli užívať pozemky priľahlé k stavbám, čo však nerobili. Už v rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 15C 207/05 - 212 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 9Co
306/2007 - 241 bolo preukázané, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú inžinierske siete ( káble
verejného osvetlenia, káblové vedenia na zabezpečenie rámp, telekomunikačné rozvody, hlavný prívod

elektro z trafostanice, vodovodné rozvody, kanalizácia dažďová a splašková, trafostanica ), budova
garáží, budova ČOV s ochranným pásmom, časť príjazdovej cesty pre kamióny, protipožiarne hydranty
s tým, že všetky predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou areálu hraničného priechodu Šahy a slúžia pre
zabezpečenie bezproblémového chodu a správy štátnych hraníc. Teda i keď priľahlé pozemky k stavbe
neboli zastavané, boli ale súčasťou areálu colnice, kde sa nachádzajú rôzne siete, rozvody a pod.,

čo vylučovalo, aby žalobcovia mohli tieto pozemky využívať. Z toho dôvodu žalobcovia oprávnene
zahrnuli do výmery aj pozemky priľahlé k stavbám. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že znalec
nesprávne posudzoval obdobie pre vyčíslenie hodnoty nájmu, keď znalecký posudok podával v roku
2014. Je pravdou, že posudok podával v roku 2014, ale v závere posudku jednoznačne označil obdobie
od12.03.2010do31.08.2011,čižehodnotilobdobie,zaktoréžalobcoviažiadalibezdôvodnéobohatenie.

Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku a priznal žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške,
ako ho znalec vyčíslil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaný poukazoval na ceny za nájom
nehnuteľností, ktoré stanovilo zastupiteľstvo pri prenájmoch v meste Šahy a bol toho názoru, že by
sa pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia malo z týchto cien vychádzať. Podľa názoru súdu v
danom prípade nedošlo medzi stranami k dohode o výške nájmu a žalovaný nehnuteľnosti užíval bez

právneho dôvodu, preto nie je dôvod, aby sa pri stanovení ceny vychádzalo z cien určených mestským
zastupiteľstvom.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobu súd síce

čiastočne zamietol, vychádzal pritom zo znaleckého posudku o výške nároku a preto je toho názoru, že
žalobcom patrí náhrada trov konania v plnej výške z prisúdenej sumy. O výške náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aksa týkajú
procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

V Leviciach dňa 26.04.2017