Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10Pc/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211574
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:1516211574.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľa: C. L., L..

XX.XX.XXXX, J. J. XXX, XXX XX J. C.Š., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Beňová, s.r.o., IČO 47 232 366, so sídlom Blumentálska 8, 811 07 Bratislava o zrušenie výživného na
plnoletú osobu: C. L., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XXXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, právne zastúpený:
KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO 35 977 272, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.08.2016 bol Okresnému súdu Bratislava V doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal,

aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej osobe, dcére navrhovateľa C. L. (ďalej ako „dcéra
navrhovateľa“) odo dňa zmeny pomerov, t.j. odo dňa vzniku pracovného pomeru plnoletej osoby. Dňa
21.09.2016 Súčasne žiadal, aby súd zaviazal dcéru navrhovateľa nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Okresný súd Bratislava V vec postúpil na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Navrhovateľ svoj návrh
odôvodnil tým, že jeho dcéra má pravidelný mesačný príjem zo zamestnania na skrátený úväzok vo
výške 350,-EUR, čo je o 250,-EUR viac než je mesačný príjem navrhovateľa, ktorý poberá invalidný
dôchodok 102,10 EUR. Ďalej uviedol. že jeho dcéra je schopná sa sama živiť a zotrvanie v povinnosti

navrhovateľa naďalej platiť výživné plnoletej osobe by sa priečilo jednak princípom zákona o rodine a
tiež dobrým mravom.

2. Dcéra navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.05.2017 nesúhlasila s podaným
návrhom. Uviedla, že je aktuálne študentkou 2.ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia psychológie
na E. Š. X. S. D. G. D..S. E. J.. Štúdium v sebe vo všeobecnosti nesie zvýšené náklady na život, a
preto si v rámci svojich časových možností začala privyrábať formou práce na skrátený úväzok. Ďalej

uviedla, že účelom tejto zárobkovej činnosti je snaha uľahčiť si finančnú situáciu, nakoľko navrhovateľ
si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozsudkom Okresného súdu Senica sp.zn. XC XXX/
XXXX zo dňa 28.09.2015. Ďalej uviedla, že prácu vykonáva v obmedzenom rozsahu tak, aby si ju
vedela prispôsobiť študijným povinnostiam. Tiež uviedla, že ďalší akademický rok 2017/2018 bude
náročný vzhľadom na bakalársku prácu a príprava na štátnu záverečnú skúšku, a preto je zrejmé, že
nebude schopná si naďalej privyrábať na skrátený úväzok. Vo vyjadrení tiež poukázala na skutočnosť,
že navrhované zrušenie vyživovacej povinnosti by bolo v rozpore s § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Z

uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že napriek zdravotným problémom je navrhovateľ si povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu. Zrušenie vyživovacej povinnosti by bolo
nezákonné a nerešpektovalo by základné zásady Zákona o rodine.3. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a súhlasil,
aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom dcéry navrhovateľa a jej písomným vyjadrení k návrhu,
výpoveďou právneho zástupcu navrhovateľa, Potvrdením Vysokej školy X. S. D. G. D..S., L..M.. E. J.,
Pracovnými zmluvami dcéry navrhovateľa zo dňa 09.11.2015, 20.04.2016 a zo dňa 05.05.2017, ako aj
ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.09.2015 zo dňa 28.09.2015,
právoplatný dňa 17.11.2015, súd zvýšil výživné navrhovateľa na jeho dcéru zo sumy 33,20 EUR a
na sumu 175,-EUR mesačne s účinnosťou od 14.04.2015. Súd mal v konaní preukázané, že v tom
čase plnoletá dcéra navrhovateľa po ukončení strednej školy pokračovala v štúdiu na vysokej škole
dennouformouodseptembra2015.Súdkonštatoval,žedcéranavrhovateľaabsolvujesústavnúprípravu
na povolanie a preto nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná výživou na svojich rodičov Súd pri

rozhodovaní o výške výživného prihliadol na jej štúdium a potreby, na príjmové schopnosti a možnosti
navrhovateľa, jej matky a takisto, na to že otec jej prispieval aj mimo dohodnutého výživného tým, že
jej platil paušál, kúpil auto, lyžiarsku výstroj a dal vyplatenú poistku. Súd mal za to, že výživné vo výške
175,-EUR mesačne je primerané potrebám dcéry navrhovateľa a príjmovým možnostiam navrhovateľa.

6. Z výpovede dcéry navrhovateľa a z jej písomného vyjadrenia k návrhu mal súd preukázané, že táto
pokračuje v príprave na budúce povolanie denným štúdiom psychológie na Vysokej škole X. S. D. G.
D..S. E. J., ktoré mieni ukončiť magisterským titulom. Vzhľadom na zvýšené náklady a neplnenie si
vyživovacej povinnosti zo strany otca, si popri štúdiu našla prácu na skrátený úväzok. Do školy chodí
dopoludnia, popoludní ide do práce a pracuje aj cez víkendy. Maximálne odpracuje 100 hodín mesačne.

Na vysokú školu nastúpila hneď v nasledujúcom školskom roku po maturite. Ide o súkromnú školu,
nakoľko ju zaujímal odbor psychológie, ktorý sa na nej dá študovať len dennou formou. Na iné školy sa
nehlásila, pretože mala obavy, žeby sa tak nedostala. Nevedela porovnať úroveň je školy s verejným
školami ani uplatnenie absolventov jej v praxi. Mieni však vykonávať prácu v odbore, ktorý študuje.
Uviedla, že ďalší akademický rok 2017/2018 bude náročný vzhľadom na bakalársku prácu a príprava

na štátnu záverečnú skúšku, a preto je zrejmé, že nebude schopná si naďalej privyrábať na skrátený
úväzok.

7. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ je na invalidnom dôchodku
s mesačným príjmom 102,-EUR. Vykonáva samostatne zárobkovú činnosť práce v stavebníctve, ale

pre zdravotné problémy sa jeho príjem výrazne znížil. Trval na tom, že dcéra navrhovateľa má trvalý
pracovný pomer, je schopná študovať podľa jej výpovede popri tomto pracovnom pomere, má vyšší
príjem než navrhovateľ, v čom vidia rozpor s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na nález ÚS ČR II.ÚS
2121/14 zo dňa 30.09.2014, podľa ktorého pri posudzovaní daného predmetu konania by sa súd
mal zamerať na odpovede na otázky z akého dôvodu si dcéra navrhovateľa vybrala súkromnú školu

pred verejnou a aké šance majú absolventi tej ktorej školy uspieť na trhu práce. Dcéra navrhovateľa
sa ani nepokúsila o prijímacie pohovory na verejných vysokých školách, pretože si bola vedomá
možného neúspechu. Nevedela vysvetliť aká je racionálna šanca získať vo vyštudovanom odbore
budúce povolanie, teda čo má byť výsledkom štúdia, teda javí sa že ide o štúdium pre štúdium s tým,
že tieto ambície by nemali byť hradené z výživného. Podľa ich názoru je zrejmé, že dcéra navrhovateľa

je schopná sa sama živiť, a pretože má trvalý pracovný pomer žiadali návrhu vyhovieť.

8. Právny zástupca dcéry navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že hodnotenie školy nemá súvislosť
s posudzovaním veci. Dcéra navrhovateľa deklarovala, že chce pracovať v odbore, ktorý študuje.
Navrhovateľ si prestal plniť vyživovaciu povinnosť, a preto bola nútená sa zamestnať za účelom pokrytia

svojich výdavkov. Pokiaľ ide o výdavky na štúdium nie je rozdiel medzi súkromnou a verejnou školou,
náklady by jej aj tak vznikli a musela by si nájsť prácu. Súčasne poukázali na rozhodovaciu činnosť
Krajského súdu v Trnave, z ktorej je zrejmé, že v prípade, ak má dieťa výrazne lepšie životné podmienky
ako povinný rodič, nie je to dôvod na zánik vyživovacej povinnosti.

9. Z potvrdenia Vysokej školy X. S. D. G. D..S., L..M.. E. J. zo dňa 06.02.2017 mal súd preukázané, že
dcéra navrhovateľa je v akademickom roku 2016/2017 študentkou 2.ročníka dennej formy bakalárskeho/
magisterského štúdia odboru psychológia.10. Z pracovných zmlúv dcéry navrhovateľa a jej zamestnávateľa spoločnosti G. &. Q., D..O..M.. zo dňa
09.11.2015, 20.04.2016 a zo dňa 05.05.2017 mal súd preukázané, že jej pracovný čas predstavuje v
priemere 25 hodín týždenne a jej hrubá mesačná mzda je vo výške 444,-EUR.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Právny zástupca navrhovateľa v konaní poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 2121/14
zo dňa 30.09.2014 a jeho záver, podľa ktorého sa mal súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného na
plnoleté dieťa zaoberať otázkou samotnej existencie vyživovacej povinnosti otca na plnoletého dieťaťa
s ohľadom na účelnosť štúdia dieťaťa na konkrétnej strednej škole. V ústavným súdom prejednávanom

prípade plnoleté dieťa (23-ročný syn) študoval už druhú strednú školu, ktorá na predchádzajúcu strednú
školu jednoznačne nenadväzovala (v prvom prípade išlo o technický odbor a v druhom o štúdium na
súkromnej obchodnej akadémii). Ústavný súd konštatoval, že priama naviazanosť štúdií síce nie je
podmienkouexistencievyživovacejpovinnosti,aleivtakomtoprípadebymalobyťzrejmé,žejepotrebné
uprednostniť záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa (napr. štúdium na konzervatóriu, na ktoré sa študent

nepripravuje v klasickom systéme vzdelávania). Ústavný súd ďalej konštatoval, že všeobecné súdy sa v
danom prípade mali zaoberať tým, či skutočne išlo o racionálnu prípravu na budúce povolanie, aké bolo
dôvody, že plnoleté dieťa študovalo súkromnú a nie podobne zameranú verejnú školu, či navštevovaná
škola má zodpovedajúcu kvalitu a najmä či dieťa venuje štúdiu dostatočnú pozornosť a skutočný záujem
o študijný odbor, čiže či v danom prípade nešlo „o štúdium pre štúdium“. Všeobecné súdy sa uvedenými

otázkami nezaoberali, a preto ústavný súd zrušil rozsudok o zvýšení výživného.

16. K uvedenému súd konštatuje, že prezentovaný právny názor nie je možné aplikovať v konaní
vedenom pred tunajším súdom. Výživné je prejavom rodinnej solidarity a zaisťuje funkčnosť samotnej
rodiny. Ide o zákonom uloženú povinnosť pomôcť druhému v materiálnom slova zmysle tak, aby

sa neocitol v stave núdze a aby životná úroveň dieťaťa zodpovedala jeho odôvodneným potrebám.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná zákonom a trvá do času, kým dieťa nie je schopné
samé sa živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávnenému je jeho
potreba (odkázanosť na výživu), resp. podľa zákona „neschopnosť sám sa živiť“. Kritérium neschopnosti
sám sa živiť je potrebné definovať, tak že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom alebo

disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje na pokrytie jeho potrieb, alebo výnosy z majetku, ktorý
mu patrí nepostačujú na úhradu jeho osobných potrieb. Rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj
svojho dieťaťa a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v
odbore, pre ktoré má schopnosti a nadanie, a v ktorom sa môže uplatniť. V prebiehajúcom konaní mal
súd preukázané, že dcéra navrhovateľa ukončila strednú školu a v nasledujúcom akademickom roku

pokračovala v príprave na povolanie denným štúdiom na vysokej škole. Dcéra navrhovateľa ukončila
1. aj 2.ročník vysokej školy, prezentovala postoj úspešne ukončiť štúdium a nájsť si prácu v odbore,
súd preto nemal preukázané, žeby z jej strany išlo len o účelové konanie a o „štúdium pre štúdium“.
V súvislosti so štúdiom jej výrazne vzrástli náklady, čo súd zohľadnil aj v konaní vedenom pod sp.zn.
XC XXX/XXXX. Príjem z pracovného pomeru pokryje tieto náklady len čiastočne, a preto je naďalej

odkázaná na výživu rodičov. Jej čiastočný pracovný pomer a charakter súkromného štúdia by síce mohli
mať vplyv na výšku výživného, ale vzhľadom na predmet konania (zrušenie vyživovacej povinnosti), sú
právne irelevantné. Súd mal v konaní preukázané, že dcéra navrhovateľa absolvuje sústavnú prípravunapovolanie,niejeschopnásaživiťajeodkázanánavýživurodičov.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,
súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z toho dôvodu, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní do dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Senica v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.