Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200100
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119200100.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

G. I., nar. XX. 4. XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
dieťa rodičov - matka G. W., nar. XX. 2. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, M., právne zastúpená W.
ADVOKÁT s.r.o., JUDr. Andrej Lalinský, advokát, Kálov 653/23-2, Žilina a otec: W. I., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T. XXX, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. G., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal.
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 135 € mesačne od 1.1.2019, a to do 15.
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.1.2019 do 31.5.2019

v sume 175 € do 30.6.2019 k rukám matky.

IV. Styk otca s mal. G. neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom podaným na súde dňa 7.1.2019 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností
k mal. dieťaťu s tým, že s otcom dieťaťa od 23.12.2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhla dieťa

zveriť do svojej starostlivosti, výživné otca určiť vo výške 230 € mesačne a zároveň upraviť styk otca s
maloletým a rozhodnúť o náhrade trov konania.

2) Otec so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil, za primerané výživné považoval 100
€ mesačne, pričom bol ochotný podieľať sa na odôvodnených jednorazových výdavkoch. Poukázal na
svoj príjem a výdavky a tiež navrhol úpravu styku.

3) Kolízny opatrovník sa pojednávania v tejto veci nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil
lekárskym ošetrením povereného zamestnanca s tým, že jeho zastupovanie na pojednávaní nie je
možné; styk odporučil upraviť tak, aby dieťa neprespávalo u otca.4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
týkajúcimi sa ich príjmov a výdavkov, rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
7)Podľa§24ods.3a4ZR,rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostímožnonahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

8) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

9) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

10) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

11) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

12) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia a nežijú

v spoločnej domácnosti od 23.12.2018. Tým sú splnené podmienky pre to, aby boli upravované
rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu.

13) Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu maloletého zabezpečuje
matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, preto súd maloletého G.la zveril do jej osobnej

starostlivosti. Otec výhrady k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky nemal. Rodičia
zároveň navrhli, aby obaja zastupovali a spravovali majetok dieťaťa, pričom styk nežiadali upraviť a
ponechať ho na vzájomnej dohode. Súd tomuto ich návrhu vyhovel.Úprava výživného na mal. dieťa
14) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom

povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe

samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym
spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje

vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

15) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,
neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného

rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani
použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na
výživnom mal. dieťaťa parazitovať.

16) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa

výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

17) V danej veci otec je zamestnaný, pričom v roku 2018 dosiahol priemerný čistý príjem 873 € a za
1-4/2019 priemerný čistý príjem 1.013 €; celkový priemer za uvedených 16 mesiacov predstavuje 908
€ netto. Súd konštatuje, že uvedený príjem je primeraný pracovným skúsenostiam otca, jeho veku a
dobrému zdravotnému stavu (predtým pracoval ako masér, plavčík či lesný robotník), aktuálne pracuje
ako mechanik - nastavovač.

18) V danej veci matka je na rodičovskej dovolenke, okrem rodičovského príspevku vo výške 215 € iný
príjem nemá; návrh na príspevok na svoju výživu ako nevydatej matky zatiaľ nepodala.

19) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby

mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne
a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa
pochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna.

20) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o
rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať
dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymyká zo

všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

21) V danej veci je maloletý v štandardnej sociálnej skupine, nakoľko jeho otec síce dosahuje
mierne nadpriemerný príjem, ale matka podpriemerný príjem (vzhľadom na celodenný výkon osobnej
starostlivosti o dieťa), pričom obaja rodičia sú nemajetní. Maloletý je v útlom veku, jeho chorobnosť je

sporadická, má bežné výdavky dieťaťa jeho veku, ktoré podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú
priemerne 150 € mesačne. Matkou vyčíslované výdavky na mal. dieťa sú neprimerané ich sociálnej
situácii, napríklad bežné výdavky na stravu vo výške 200 € mesačne pre ročné dieťa súd považoval zanadhodnotené. Aj výdavky na ošatenie či hygienu musia byť primerané sociálnym pomerom rodičov,
ktoré dieťa musí kopírovať a je možné ich zabezpečiť aj v primeranejšej cenovej relácii.

22) Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či rodičia vlastnia nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru,
že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je
zaťaženýúveromnajejobstaranie,arodičom,ktorýsinazabezpečeniebývaniaúvervziaťmusel.Takýto
majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od
podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.

23) Žiaden z rodičov nevlastní nehnuteľný majetok, matka býva u svojich rodičov, otec si bytové potreby
zabezpečuje komerčne v garsónke za 220 € mesačne. Obaja rodičia sú spoluvlastníkmi osobného
motorového vozidla v aktuálnej hodnote približne 1.500 €.

24) Pri jednom vyživovanom dieťati s poukazom na vyššie uvedený reálny príjem by rozsah vyživovacej

povinnosti otca bol primeraný vo výške 15 -20% z príjmu (cca 135-180 € mesačne z príjmu 900 €). Po
zhodnotení vyššie uvedených skutkových okolností súd určil výživné vo výške 135 € mesačne, ktorá
suma zohľadňuje skutočnosť, že ide o dieťa v útlom veku, osobnú starostlivosť o ktoré vykonáva matka,
ale otec sa o maloleté dieťa zaujíma, stretáva sa s ním jeden až dvakrát týždenne, pričom vzhľadom na
vzdialenosť bydlísk u rodičov vznikajú mu za týmto účelom aj vyššie cestovné náklady. Súd prihliadol aj

k tomu, že otec má vyživovaciu povinnosť voči matke dieťaťa, o ktorý príspevok môže táto požiadať na
súde, pokiaľ sa s otcom na jeho výške nedohodne.

25) Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v
súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté
dieťa nenadobudne plnoletosť.

26) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti

splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
27) Nakoľko otec prispieval matke na výživu maloletého sumou 100 € mesačne, za obdobie od januára
do mája 2019 mu vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 175 € (5 mesiacov x 35 €). Tento

nedoplatok je otec povinný uhradiť do 30. 6. 2019, nakoľko ide o primeranú dobu naplnenie s poukazom
na pomery otca opísané vyššie.

28) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol o náhrade trov konania
podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

29) Po vyhlásení rozsudku sa otec vzdal práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.