Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38K/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118207660
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118207660.7

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov- veriteľov 1/ BONTE SK, s.r.o. so sídlom Hliníková
1208/29, 952 01 Vráble, IČO 36 853 593 a 2/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, Q. N., podnikajúci
pod obchodným menom ESO STAV Jozef Bíro s miestom podnikania Jarocká 397, 951 35 Veľké Zálužie,
IČO 43 054 242, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ivan Drdoš s.r.o. so sídlom
Párovská 26, Nitra, IČO 50 231 proti dlžníkovi STANOX, s.r.o. so sídlom Hlavná 591/14, 911 05 Trenčín,

IČO47246430,pr.zastúpenýPisár&partners-advokáti,s.r.o.sosídlomP.Rádayho8,98401Lučenec,
IČO 50 440 446, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka STANOX, s.r.o. so sídlom Hlavná
591/14, 911 05 Trenčín, IČO 47 246 430, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľov- veriteľov 1/ a 2/ sa z a m i e t a.

II. Dlžníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100% a to voči navrhovateľovi - veriteľovi

1/ vo výške 50% a voči navrhovateľovi - veriteľovi 2/ vo výške 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu dňa 24.8.2018 sa navrhovatelia - veritelia 1/ BONTE SK, s.r.o.
so sídlom Hliníková 1208/29, 952 01 Vráble, IČO 36 853 593 (ďalej len N1) a 2/ U. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX, Q. N., podnikajúci pod obchodným menom ESO STAV Jozef Bíro s miestom podnikania
Jarocká 397, 951 35 Veľké Zálužie, IČO 43 054 242 (ďalej len N2) domáhali, aby súd vyhlásil konkurz

na majetok dlžníka STANOX, s.r.o. so sídlom Hlavná 591/14, 911 05 Trenčín, IČO 47 246 430 (ďalej len
dlžník) z dôvodu, že obaja majú voči dlžníkovi pohľadávky po splatnosti viac ako 30 dní. Navrhovateľ
1/ má voči dlžníkovi pohľadávku titulom nezaplatenej faktúry č. 10160004 z 3.5.2016 vystavenej na
sumu 8151 eur na základe Objednávky č. 16023Pl z 4.4.2016, predmetom ktorej boli práce otočným
kolesovým bagrom na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice s jednotkovou cenou 38 eur
bez DPH/hod a faktúry č. 10160005 z 3.5.2016 vystavenej na sumu 3320 eur na základe Objednávky

č. 16032Pl z 4.4.2016, predmetom ktorej bola nákladná doprava nákladným vozidlom Tatra na stavbe
Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice s cenou 20 eur bez DPH/hod. Navrhovateľ 2/ má voči dlžníkovi
pohľadávku titulom nezaplatenej faktúry č. 127042016 z 10.5.2016 vystavenej na sumu 11028 eur, fa č.
164052016 z 9.6.2016 na sumu 11423 eur a fa č. 220062016 z 11.7.2016 na sumu 2011 eur, ktoré boli
vystavené na základe Objednávky č. 16034PL z 18.4.2016, predmetom ktorej bol 3x otočný kolesový
báger s cenou 38 eur bez DPH/hod a prístavné s cenou 1 eur bez DPH/km na stavbe Rýchlostná cesta

R2 Ruskovce-Pravotice.

2. Uznesením č. k. 38K/16/2018-60 zo dňa 4.10.2018, právoplatné dňa 11.10.2018, tunajší súd začal
konkurzné konanie voči dlžníkovi a uznesením č. k. 38K/16/2018-65 zo dňa 15.10.2018, tunajší súd
vyzval dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu a na osvedčenie platobnej schopnosti.

3. Dňa 12.11.2018 doručil dlžník súdu písomné vyjadrenie ku začatiu konkurzného konania, v ktorom
poukázal na uvedené:a/ návrh navrhovateľov je šikanóznym konaním, nakoľko na základe rovnakých pohľadávok uvedených
v návrhu sa už v minulosti domáhali vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pričom súd skonštatoval
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie uvedených navrhovateľov z dôvodu, že pohľadávky označené

v návrhu nenadobudli splatnosť poukazom na dohodu o splatnosti uvedenú vo VOP, kde vznik nároku
na zaplatenie objednaných prác je viazaný na podmienku prevzatia diela a jeho úhrady na zaplatenie
investorom dlžníkovi,
b/ sú dôvodné pochybnosti o navrhovateľmi predloženej výzve na splnenie záväzku zo dňa 3.10.2016
z dôvodu, že predmetnú výzvu navrhovatelia ani na základe dodatočnej výzvy súdu nepredložili v

predchádzajúcom konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 22K/1/2016. Dlžník nemá vedomosť o tom,
že by mu takáto výzva bola doručená, pričom z predložených podacích lístkov a potvrdenia pošty nijak
nevyplýva, že by obsahov predmetných listov mala byť práve uvedená výzva,
c/ po zrušení uznesenia č.k. 22K/1/2016-155 zo dňa 6.12.2016 Krajským súdom v Bratislave, dlžník
listom č. 180003 zo dňa 23.1.2018 „Výzva na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku“ adresovaný
navrhovateľovi 1 a listom č. 180004 zo dňa 23.1.2018 „Výzva na zaplatenie vo veci na náhradu

škody a ušlého zisku“ adresovaný Navrhovateľovi 2/ uplatnil svoju pohľadávku vo výške 132 980 eur
týkajúcu sa náhrady škody a ušlého zisku, ktorá pohľadávka vznikla dlžníkovi na základe zodpovednosti
navrhovateľov vyplývajúcej z § 11 ods. 4 ZKR a § 420 a nasl. OZ. Pri podávaní návrhu vo veci sp.zn.
22K/1/2016 si navrhovateľ aj navrhovateľ 2/ museli byť vedomý, že ich pohľadávky nie sú po lehote
splatnosti a teda že nie sú aktívne legitimovaný na podanie návrhu na konkurz a preto ich konanie nie je

objektívne možné označiť ako konanie s odbornou starostlivosťou. Dlžník navrhovateľov v uvedených
listoch tiež vyzval na náhradu škody a ušlého zisku vo výške 132980 eur a poskytol im lehotu na úhradu
do 1.2.2018,
d/ keďže navrhovatelia svoj solidárny záväzok vo výške 132.980 eur voči dlžníkovi nesplnili v poskytnutej
lehote, dlžník listom č. 180008 z 5.2.2018 „Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok“, ktorý

bol navrhovateľovi 2/ doručený dňa 9.2.2018 započítal svoju pohľadávku v rozsahu 97915,60 eur s
pohľadávkami navrhovateľ 2/ v celkovej výške 97915,60 eur, pričom k zániku vzájomných pohľadávok
došlo 9.2.2018 a teda došlo k zániku všetkých pohľadávok navrhovateľa 2/ označených v návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Dlžník takisto započítal listom č. 180007 z 5.2.2018 svoju pohľadávku v rozsahu
11 471 eur s pohľadávkami navrhovateľa 1 označenými v návrhu na vyhlásenie konkurzu vo výške 11

471 eur, pričom k zániku vzájomných pohľadávok došlo dňa 6.2.2018. Zároveň poukázal na možnosť
jednostranného zápočtu vyplývajúceho z VOP1-15 spol. STANOX, s.r.o. a to čl. XV. Bod 6. Takisto
poukázal, že pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ doposiaľ nenadobudli splatnosť, keďže doposiaľ nedošlo zo
strany investora k prevzatiu diela ani k jeho zaplateniu dlžníkovi. Dlžník tvrdí, že z uvedených skutočností
vyplýva nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa 1/, 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu,

keďže pohľadávky označené v návrhu zanikli pred podaním návrhu na základe jednostranného zápočtu
vzájomných pohľadávok dlžníka a N1 a N2.Poukázal, že navrhovatelia nepreukázali existenciu úpadku
dlžníka, teda že by bol viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac
ako jednému veriteľovi. Pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ v zmysle hmotného práva zanikli započítaním
pred podaním návrhu resp. dlžník minimálne preukázal, že pohľadávky označené v návrhu sú sporné.

Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 300/2014-10, I. ÚS 209/2014. Dlžník naviac
považuje samotný návrh za neúplný poukazom na nedoloženie Potvrdenia o úhrade preddavku spolu s
návrhom ako aj poukazom na dátum vystavenia Potvrdení audítora ohľadne pohľadávok navrhovateľa
1/, 2/ (18.9.2018 a 19.9.2018), ktoré podľa názoru dlžníka nepreukazujú, že navrhovatelia ku dňu
podania návrhu, teda ku dňu 24.8.2018 pohľadávky účtujú v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi.

Spolu s vyjadrením dlžník predložil plnomocenstvo, substitučné plnomocenstvo, Uznesenie OS Trenčín
č.k. 22K/1/2016-579 z 17.7.2017, Uznesenie KS v Bratislave č.k. 3CoKR/114/2017-622 z 31.10.2017,
Uznesenie OS Trenčín č.k. 22K/1/2016-696 z 12.2.2018, Výzvu na plnenie vo veci náhrady škody a
ušlého zisku z 23.1.2018 adresovanú navrhovateľovi 1 s podacím lístkom a doručenkou, Výzvu na
plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku z 23.1.2018 adresovanú navrhovateľovi 2 s podacím

lístkom a doručenkou, Jednostranný zápočet adresovaný navrhovateľovi 1 zo dňa 5.2.2018 s podacím
lístkom a doručenkou, Jednostranný zápočet adresovaný navrhovateľovi 2 zo dňa 5.2.2018 s podacím
lístkom a doručenkou.

4. Vyjadrenie dlžníka bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 1/, 2/ podľa § 167 ods. 3 CSP,

na ktoré vyjadrenie mu súd vzhľadom na nariadené pojednávanie v danej veci (10.12.2018) určil lehotu
8 kal. dní. Právny zástupca navrhovateľa 1/, 2/ právo na repliku v súdom určenej lehote nevyužil a k
tvrdeniam žalovaného sa do termínu pojednávania nevyjadril.5. Dňa 10.12.2018 súd vykonal pojednávanie, na ktoré sa dostavil navrhovateľ 1, právny zástupca
navrhovateľa 1/, 2/ (ďalej len PZ N1 a N2) a právny zástupca dlžníka (ďalej len PZ D). Po otvorení
pojednávania a prednese podstatnej časti návrhu sa PZ N1 a N2 začal vyjadrovať k vyjadreniu dlžníka,

pričom na výzvu súdu neoznámil žiadne osobitné dôvody, pre ktoré nevyužil právo na repliku včas. Z
tohodôvodusúdnapojednávaníoznámil,ženebudeprihliadaťnaprostriedkyprocesnéhoútokuPZN1a
N2(§ 167 ods. 3 CSP), ktoré neboli predložené včas, nakoľko ak neexistujú osobitné dôvody (čo je tento
prípad), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní
nie je včasné (Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre,C.H.Beck r. 2016, doc.JUDr.Marek Števčk,

PhD. a kol., str. 578).

6. Súd na pojednávaní vykonával v prvom rade dokazovanie na preukázanie aktívnej legitimácie
navrhovateľa 1/, 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a to stranami
sporu navrhnutými listinami: Návrhom na vyhlásenie konkurzu z čl. 1-3, Objednávkou č. 16034 PL
spolu s VOP1-15 z čl. 8-13, Faktúrami N2 č. 164052016 a č. 127042016 z čl.14-15, Objednávkami

č.16032 PL a č. 16023 PL spolu s VOP1-15 z čl. 18-29, Faktúrami N1 č. 10160005 a č. 10160004
z čl. 30-31, Potvrdením o zaplatení preddavku z čl. 35-36, Výpismi z OR navrhovateľa 1/, 2/ a
dlžníka z čl. 38-42, Doplnením návrhu z čl. 48, plnomocenstvom z čl. 49, Potvrdením audítora z
čl. 50-52, 57a -57b, vyjadrením dlžníka z čl. 77-85, Výzvou adresovanou Navrhovateľovi1 Dlžníkom
na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku s podacím lístkom a doručenkou z čl. 101-103,

Výzvou adresovanou Navrhovateľovi 2 Dlžníkom na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku
s podacím lístkom a doručenkou z čl. 104-106, Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok
adresovanýmNavrhovateľovi1spodacímlístkomadoručenkouzčl.107-108,Jednostrannýmzápočtom
vzájomných pohľadávok adresovaným Navrhovateľovi 2 s podacím lístkom a doručenkou z čl. 109-110,
Plnomocenstvom a Substitučným plnomocenstvom z čl. 132-133, pričom súd neoboznamoval ich obsah

ani ich nečítal, nakoľko všetky tieto listinné dôkazy boli stranám sporu navzájom doručené v priebehu
konania a ich obsah nebol protistranami spochybnený (§204 CSP).

7. Z nesporných (resp.zhodných) tvrdení strán sporu ako aj na základe vykonaného dokazovania má
súd za preukázané:

- medzi navrhovateľom 1 a dlžníkom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe Objednávok
č.16032 a č. 16023 zo dňa 4.4.2016 (ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli VOP1-15 platné od 1.9.2015),
predmetom ktorého boli práce otočným kolesovým bagrom na stavbe s cenou 38eur bez DPH/hod. a
nákladná doprava nákladným vozidlom Tatra na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce- Pravotice s
cenou 20 eur bez DPH/hod.,

- medzi navrhovateľom 2 a dlžníkom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe Objednávok
č. 16034PL zo dňa 18.4.2016 (ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli VOP1-15 platné od 1.9.2015),
predmetom ktorého boli zemné práce 3x otočným kolesovým bagrom s cenou 38Eur bez DPH/hod. a
prístavné 1eur bez DPH/km na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice,
- navrhovateľ 1 aj 2 riadne vykonali objednané práce v zmysle uvedených objednávok,

- navrhovateľ 1 vystavil dlžníkovi faktúru č. 10160004 zo dňa 30.5.2016 na sumu 8.151 eur za práce
otočným kolesovým bagrom a č. 10160005 zo dňa 3.5.2016 na sumu 3.320 eur za nákladnú dopravu
nákladným vozidlom Tatra na vyššie uvedenej stavbe, ktorých výšku dlžník nepopiera a ktoré dlžník
doposiaľ neuhradil,
- navrhovateľ 2 vystavil dlžníkovi faktúru č. 164052016 z 9.6.2016 na sumu 11.423 eur za zemné

práce otočným bagrom a nákladnú dopravu a č. 127042016 zo dňa 10.5.2016 na sumu 11.028 eur za
zemné práce otočným kolesovým bagrom a prevoz stroja, ktorých výšku dlžník nepopiera a ktoré dlžník
doposiaľ neuhradil,
- strany si dohodli splatnosť vystavených faktúr vo vyššie uvedených objednávkach, pričom v prípade,
ak sa jedná o práce/služby so stavebnými zákazkami (čo je daný prípad) si naviac úhradu vykonaných

prác a služieb podmienili prevzatím a úhradou investorom stavby dlžníkovi (čl. IV. bod. 6 VOP-1-15),
- dlžník uplatnil u navrhovateľa 1 aj 2 pohľadávku titulom náhrady škody a ušlého zisku vo výške
132980 eur, ktorú navrhovateľ 1 ani 2 neuhradil, v dôsledku čoho doručil dlžník obom navrhovateľom
jednostranný zápočet pohľadávky vo výške 132980 eur titulom náhrady škody a ušlého zisku voči
pohľadávkam N1 a N2 označeným v návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom navrhovateľ 1 aj 2 popierajú

existenciu pohľadávky dlžníka vo výške 132980 eur titulom náhrady škody a ušlého zisku.

8. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), Veriteľ
je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnúneschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak
je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému
veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

9. Podľa § 12 ods. 2 ZKR ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote
splatnosti.Knávrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkuoznačenúvnávrhu.

Navrhovateľ pohľadávku doloží
a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve
v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo

prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v
účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku
poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným
orgánom, alebo

e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo
bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na
mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže
byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a
ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.

10. Podľa § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil
svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení
konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa
odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

11. Podľa § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), Zmluvne určená lehota na splnenie
peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo
dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného
záväzku (ďalej len "doklad"), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal

neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v
hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa
§ 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu
splatnosti.

12. Podľa § 369d ods. 1 OBZ, Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby
úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v
hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho,
aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá zmluvná podmienka"), je neplatné.

13. Podľa čl. XV. Bod. 6 VOP1-15, Objednávateľ je oprávnený započítať pohľadávku dodávateľa/
poskytovateľa/zhotoviteľa, a to aj v prípade, že táto pohľadávka ešte nie je splatná, so svojimi
pohľadávkami voči dodávateľovi/poskytovateľovi/zhotoviteľovi, ktoré mu vzniknú zo škôd spôsobených
dodávateľom/zhotoviteľom alebo sankcií voči dodávateľovi/poskytovateľovi/zhotoviteľovi, alebo z
iných záväzkovdodávateľa/poskytovateľa/zhotoviteľa voči objednávateľovi a dodávateľ/poskytovateľ/

zhotoviteľ k tomu týmto dáva objednávateľovi svoj súhlas.

14. Podľa § 11 ods. 4 ZKR, Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie
konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako
aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže

preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto
zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý
rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.15. Podľa § 379 prvá veta OBZ, Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk.

16. Podľa § 381OBZ, Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

17. Podľa § 167 ods. 3 Civilný sporový poriadok, Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná

alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk
a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí
prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

18. Podľa § 160 ods. 3 písm. b/ CSP, Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je

strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

19. Podľa § 153 ods. 1,2 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

20. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa ako konkurzného veriteľa, ktorá je nesporne
predpokladomprejednaniaúpadkudlžníka,spočívabremenotvrdeniaaleajdôkaznébremenovýhradne
na navrhovateľovi. Práve preto mu ZKR v § 12 ods. 2 ukladá povinnosť uviesť v návrhu aj skutočnosti,
z ktorých vyplýva jeho oprávnenie podať návrh, označiť dôkazy, ktorých sa na preukázanie týchto

skutočností dovoláva a rovnako takto označené dôkazy pripojiť k návrhu. Účelom konkurzného konania
nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v
súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok
na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok, musí
veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie.

Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného
sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie
ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta.

21. Navrhovateľ 1 aj Navrhovateľ 2 svoju pohľadávku voči dlžníkovi označenú v návrhu na vyhlásenie

konkurzu doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c/ ZKR, teda potvrdením audítora/
správcu, že navrhovateľ pohľadávku voči dlžníkovi (označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu) účtuje
v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Veriteľ v zmysle platnej právnej úpravy môže podať
návrh na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej doposiaľ nebolo príslušným orgánom
právoplatnerozhodnuté(vprípade,aknávrhsmerujevočidlžníkovi,ktorýjeprávnickouosobou).Tovšak

neznamená, že ak je taký návrh podaný, nahradzuje konkurzné konanie riadne nachádzacie konanie
o tejto pohľadávke pred orgánom povolaným o pohľadávke rozhodnúť. Povaha konania o návrhu na
vyhlásenie konkurzu nevylučuje, aby súd o skutočnostiach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, vykonával
dokazovanie, nie je však povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka
navrhovateľa - veriteľa existuje. Typovým dôvodom zamietnutia návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu

je skutočnosť, že v konkurznom konaní vyjde najavo, že sporné skutočnosti ( týkajúce sa pohľadávky,
ktorú je navrhujúci veriteľ povinný doložiť), nebude možné osvedčiť iba listinami a že vykonaním vecne
opodstatnených dôkazných návrhov, by konkurzný súd nahradzoval (v prípadoch, v ktorých tvrdená
pohľadávka navrhujúceho veriteľa nie je pohľadávkou právoplatne priznanou rozhodnutím příslušného
orgánu) sporové konanie. V prípade, ak konkurzný súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu,

nezbavuje tým navrhovateľa domáhať sa súdne tvrdenej pohľadávky v riadnom nachádzacom konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Odo 1138/2005 aj sp.zn. 29 Cdo 5044/2007).22. Súd takisto poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3CoKR/106/2015 z
8.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor: „Odvolací súd s poukazom na rozhodnutia tunajšieho súdu,
najmä s poukazom na uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 16.08.2012 v konaní vedenom pod

sp. zn. 2CoKR/43/2012, zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že existencia navrhovateľovej
pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno mať akúkoľvek
právnu pochybnosť. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok.
Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce
pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR (t. j. či je

označený dlžník v úpadku), oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok musí
veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie.
Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného
sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie
ohľadom preukázania právneho dôvodu, základu, výšky veriteľom deklarovanej pohľadávky, ktorej
spornosť sa namieta“.

23. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, musí mať aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto
návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Aktívne
legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je totiž len ten veriteľ, ktorý má nespornú
pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 v spojení s

§ 19 ods. 1 písm. c/ ZKR). Dlžník, voči ktorému je návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, má právo sa
v štádiu do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok proti podanému návrhu brániť (okrem iných) aj tým
spôsobom, že relevantným spôsobom spochybní pohľadávku navrhovateľa, resp. ostatných v návrhu
označených veriteľov, o ktorých navrhovateľ - veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a splatné. V prípade, ak
dlžník relevantne spochybní ich oprávnenosť, resp. osvedčí ich spornosť, súd na takéto pohľadávky v

súlade s § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR nemôže prihliadať.

24. V danom prípade majú mať navrhovatelia 1 a 2 voči dlžníkovi pohľadávku titulom vykonaných
zemných prác/poskytnutých služieb súvisiacich so stavebnou zákazkou, ktoré práce/služby si u
oboch navrhovateľov objednal dlžník v dohodnutej cene. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ

1 aj navrhovateľ 2 práce/služby objednané dlžníkom, riadne vykonali a za ich výkon/poskytnutie si
navrhovateľ 1/, 2/ vyfakturovali ceny dohodnuté v objednávke. Sporná medzi stranami však bola
skutočnosť, či cena za vykonané dielo(vo výške uplatnenej navrhovateľom 1 aj 2) nadobudla alebo
nenadobudla splatnosť. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že pohľadávky navrhovateľa
1/, 2/ označené v návrhu nadobudli splatnosť v zmysle bodu 7. predložených Objednávok, keďže nie

je možné na splatnosť cien za vykonané dielo v danom prípade použiť ustanovenie čl. IV. bod. 6
VOP1-15 (napriek tomu, že predmetom plnenia boli práce/služby súvisiace so stavebnými zákazkami)
a to z dôvodu, že podľa názoru súdu je ustanovenie čl. IV. bod 6 VOP1-15 týkajúce sa splatnosti prác/
služieb súvisiacich so stavebnými zákazkami absolútne neplatné. Takáto dohoda je totiž podľa názoru
súdu v rozpore so zákonom, resp. sa ho pokúša obísť a to s poukazom na Smernicu Európskeho

parlamentu a rady č. 2000/35 ES zo dňa 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných
transakciách, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 9/2013 Z.z. z
18.12.2012, kedy bolo zmenené ustanovenie Obchodného zákonníka v súlade s touto Smernicou a to
v podstate tým spôsobom, že lehota splatnosti peňažného záväzku v obchodných vzťahoch nesmie
presiahnuť 60 dní od doručenia faktúry alebo doby skutočného plnenia (§ 340a Obch. zák.). Takáto

dohoda o splatnosti ceny za vykonanú prácu/poskytnutú službu je v hrubom nepomere k právam
a povinnostiam navrhovateľa 1/, 2, nakoľko ani 2 roky po splnení záväzku by navrhovateľovi 1 ani
navrhovateľovi 2 nevznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonanú prácu/poskytnutú službu.

25. Napriek tomu, že po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pohľadávky navrhovateľov 1

a 2 označené v návrhu nadobudli splatnosť podľa bodu 7. predložených Objednávok, je sporné, či tieto
pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ stále existujú, keďže z vykonaného dokazovania má súd preukázané,
že dlžník vyzval navrhovateľa 1 aj 2 na zaplatenie pohľadávok titulom náhrady škody a ušlého zisku
vo výške 132980 eur v dôsledku neúspešného konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu, ktoré bolo
vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 22K/1/2016 na základe totožných pohľadávok navrhovateľov 1

a 2 (ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná). Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že dlžník
voči navrhovateľovi 1 aj 2 vykonal jednostranný zápočet uvedenej pohľadávky titulom náhrady škody a
ušlého zisku, pričom sporný medzi stranami bol vznik a existencia pohľadávky dlžníka titulom náhrady
škody a ušlého zisku (poukazom na § 11 ods. 4 ZKR a § 420 OZ) vo výške 132980 eur.26. Súd poukazuje, že dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu okrem
iného tvrdil, že na základe zodpovednosti navrhovateľov, ktorá vyplýva z § 11 ods. 4 ZKR (poukazom na

neúspešný návrh navrhovateľov 1 a 2 vedený pod sp.zn.22K/1/2016) ako aj podľa § 420 OZ, mu vznikol
nárok na náhradu škody a ušlý zisk vo výške 132.980 eur, ktorú pohľadávku jednostranne započítal
voči pohľadávkam navrhovateľov označených v návrhu, v dôsledku čoho došlo k zániku v návrhu
označených pohľadávok navrhovateľov 1 a 2. Súd zdôrazňuje, že ak strana sporu (v danom prípade
dlžník) predloží iné skutkové tvrdenia (v danom prípade zánik pohľadávok navrhovateľov jednostranným

zápočtom zo strany dlžníka) o skutkových okolnostiach ako protistrana (v danom prípade navrhovateľ 1
a 2), je toto iné skutkové tvrdenie (zánik pohľadávok navrhovateľov jednostranným zápočtom zo strany
dlžníka) vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana (v danom
prípade navrhovatelia 1 a 2) popierala alebo sa k nemu formálne vyjadrovala (Civilný sporový poriadok
C.H.BECK r. 2016, Števček a kol., velké komentáre, str. 574). Keďže v konaní je sporná existencia resp.
vznik pohľadávky dlžníka, ktorú započítal s pohľadávkami navrhovateľov, v dôsledku čoho je sporná

existencia príp. zánik pohľadávky navrhovateľov 1 a 2 titulom vyššie uvedeného jednostranného zápočtu
vykonaného dlžníkom, konkurzný súd by musel vykonať podrobné rozsiahle dokazovanie za účelom
zistenia, či dlžníkovi v zmysle § 11 ods. 4 ZKR vzhľadom na predošlý neúspešný návrh navrhovateľov
na vyhlásenie konkurzu a v zmysle § 420 OZ, vznikol nárok na náhradu škody a ušlého zisku a v akej
výške.Medzistranaminebolosporné,ženatunajšomsúdebolozačatékonkurznékonanievočidlžníkovi

na základe návrhu navrhovateľov 1 a 2 vedené pod sp.zn. 22K/1/2016, ktorý konkurz bol vyhlásený,
avšak následne bolo nielen vyhlásenie konkurzu ale i začatie konkurzného konania odvolacím súdom
zrušené. Keďže iniciovaním konkurzného konania možno významným spôsobom poškodiť dlžníka, a to
najmä v dôsledku účinkov, ktoré nastúpia v spojení so začatím konkurzného konania(§ 14 ods. 5 ZKR),
konkurzný zákon v tejto súvislosti upravuje osobitnú zodpovednosť navrhovateľa upravenú v § 11 ods.

4. Nie je preto vylúčené a teda je dôvodný predpoklad, že dlžníkovi mohol vzniknúť nárok na uplatnenie
zodpovednosti voči navrhovateľom 1 a 2 podľa § 11 ods. 4 ZKR.

27. Konkurzný súd by vzhľadom na spornosť existencie resp. vzniku pohľadávky dlžníka titulom náhrady
škody a ušlého zisku však musel v rámci konkurzného konania vykonávať dokazovanie na preukázanie

skutočnosti, či v dôsledku neúspešného návrhu navrhovateľov vedeného pod sp.zn. 22K/1/2016 vznikol
dlžníkovi nárok na náhradu škody a ušlého zisku, či sú splnené všetky predpoklady na uplatnenie
zodpovednosti voči navrhovateľom podľa § 11 ods. 4 ZKR a § 420 OZ a takisto by muselo byť vykonané
dokazovanie aj za účelom preukázania výšky škody a ušlého zisku, pričom z úradnej činnosti je súdu
známe, že dokazovanie ohľadne vzniku škody a jej výšky ako aj výšky ušlého zisku je náročné, zdĺhavé

a rozsiahle vyžadujúce takmer v každom prípade nielen výsluch strán ale i znalecké dokazovanie.
Vykonávaním podrobného dokazovania o vzniku škody a vzniku nároku na náhradu ušlého zisku by
konkurzný súd nahrádzal riadne sporové konanie. Až po takto vykonanom rozsiahlom dokazovaní
by bolo možné dospieť k záveru, či vykonaním jednostranného zápočtu zo strany dlžníka došlo k
zániku pohľadávok navrhovateľov 1 a 2 označených v návrhu alebo k zániku ich pohľadávok nedošlo

a tieto stále existujú. Až po uvedenom zistení by bola odstránená spornosť pohľadávok navrhovateľov
1 a 2 označených v návrhu a to spornosť ohľadne ich existencie. Súd pritom zdôrazňuje, že nie je
povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa (navrhovateľa
konkurzu) skutočne existuje.

28. Súd poukazuje, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu
osvedčená do takej miery, že o nej nemožno mať akúkoľvek právnu pochybnosť, čo v danom
konaní navrhovateľ 1 ani navrhovateľ 2 nesplnil, keďže aj po vykonanom dokazovaní zostala sporná
existencia ich pohľadávok označených v návrhu poukazom na vykonaný jednostranný zápočet zo strany

dlžníka a spornosť vzniku pohľadávky dlžníka podľa § 11 ods. 4 ZKR a § 420 OZ uplatnenej na
jednostranné započítanie, ktorý nárok vzhľadom na neúspešne podaný návrh navrhovateľov v konaní
sp.zn. 22K/1/2016 mohol dôvodne dlžníkovi vzniknúť. Konkurzný súd v tejto súvislosti poukazuje i na
stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo 17.6.1998, Cpjn 19/98,
Rc 52/1998, z obsahu ktorého vyplýva, že ak konkurzný súd zistí, že k záveru o existencii splatnej

pohľadávky navrhovateľa - veriteľa konkurzu treba vykonať dokazovanie, potom návrh na vyhlásenie
konkurzu (bez ohľadu na to, či účastníci urobili dôkazné návrhy v už uvedenom smere alebo nie)
zamietne preto, lebo veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi nedoložil.29. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia existenciu svojich pohľadávok voči dlžníkovi neosvedčili do takej
miery, že by o nej nebolo možné mať akúkoľvek dôvodnú právnu pochybnosť, súd návrh navrhovateľa
1 a 2 na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zamietol z dôvodu nedostatku ich aktívnej legitimácie

na podanie návrhu voči dlžníkovi.

30. Keďže po vykonanom dokazovaní na pojednávaní súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu N 1 a
N 2 na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, súd v konaní nevykonal dokazovanie
listinami predloženými dlžníkom a to Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 22K/1/2016-579 z čl.

88-95, Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoKR/114/2017-622 z čl. 96-99, Uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 22K/1/2016-696 z čl.100, Výzvou na splnenie záväzku s podacími lístkami
z čl. 16 a Poskytnutím informácii Slovenskej pošty z čl. 56-57, nakoľko ich vykonanie súd nepovažoval
za nevyhnutné pre rozhodnutie danej veci, v dôsledku čoho sa ich vykonanie javilo ako nadbytočné
a nehospodárne. Takisto súd nevykonal dôkazy oboznámením listín založených v konkurznom spise
sp.zn. 22K/1/2016 ohľadne prihlásenia pohľadávok viacerými navrhovateľmi ani pripojením spisu

konkurzného správca, nakoľko súd ich vykonanie považoval za irelevantné vzhľadom na to, že týmito
malo byť preukázané, že dlžník má viacerých veriteľov, ktorí neboli v návrhu označení ako ďalší veritelia
dlžníka. Taktiež súd nepripustil navrhnuté dôkazy ohľadne preukázania vzniku pohľadávky dlžníka, ktorú
jednostranne započítal voči pohľadávkam navrhovateľov uvedených v návrhu ani na preukázanie výšky
tejto pohľadávky ani pripojením účtovných dokladov dlžníka z dôvodu, že uvedené dokazovanie podľa

názorusúduneprináležívykonávaťkonkurznémusúduvrámcikonaniaonávrhunavyhláseniekonkurzu
aledokazovanieuvedenýchskutočnostímábyťpredmetomriadnehosporovéhokonaniasozachovaním
práva na opravný prostriedok sporových strán.

31. Záverom súd uvádza, že neprihliadol na prostriedky procesného útoku právneho zástupcu

navrhovateľa 1/, 2/ uplatnené až na pojednávaní a to na tvrdenia ohľadne ďalších veriteľov dlžníka ani na
predloženie listinných dôkazov ohľadne ďalších veriteľov dlžníka, listinný dôkaz -výklad OZ C.H.BECK a
uznesením KS v Nitre č.k. 26Cob/54/2008-305 a to vzhľadom k tomu, že súd na začiatku pojednávania
oznámil,ževzmysle§153ods.2CSPnebudenaprostriedkyprocesnéhoútoku,ktorénebolipredložené
včas, prihliadať.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že dlžníkovi priznal ich náhradu v plnom
rozsahu, keďže tento mal vo veci plný úspech, t.j. bol úspešný ohľadne pohľadávok navrhovateľa 1 aj 2.
Zároveňsúdpriznalprávonanáhradutrovkonaniavočinavrhovateľovi1avočinavrhovateľovi2/rovným
dielom, teda voči každému vo výške 50% z celkovej priznanej sumy dlžníkovi, keďže navrhovateľ 1/, 2/

na strane navrhovateľa - veriteľa vytvorili samostatné procesné spoločenstvo (§ 76 C.s.p.). vzhľadom
na to, že návrh podali so samostatnými pohľadávkami voči dlžníkovi, ktoré získali každý jednotlivo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho zverejnením
v Obchodnom vestníku písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na

Krajský súd v Bratislave (§ 19 ods. 2 ZKR).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka,
kto ho robí, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie sa považuje za doručené dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku aj v prípade, ak sa
doručuje iným spôsobom.