Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Šedivec

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6P/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819200842
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6819200842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti:

T. G., T.. XX.XX.XXXX, C. G., T.. XX.XX.XXXX Z. N. G., T.. XX.XX.XXXX, všetky zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov matky: N. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX N., prechodne H. X. I. XXX, XXX XX N. a otca: N. G., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. U. XXX/XX, XXX XX N., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8P/10/2015-50 zo dňa 31.03.2015 v časti o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom: T. G., T.. XX.XX.XXXX, C. G., T.. XX.XX.XXXX, Z. N.
G.Y., T.. XX.XX.XXXX, tak, že s účinnosťou od 07.05.2019 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy

vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona mesačne na maloletú T. G., T.. XX.XX.XXXX, na sumu 60,- Eur mesačne,
na maloletú C. G., T.. XX.XX.XXXX, na sumu 60,- Eur mesačne a na maloletého N. G., T.. XX.XX.XXXX,
na sumu 50,- Eur mesačne.

V súvislosti so zvýšením výživného vzniknuté zročné výživné za dobu od 07.05.2019 do konca mesiaca
jún 2019 vo výške 107,10 Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od doručenia

rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky, z a m i e t a .

Otec maloletých detí je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 13.00 hod.
do 17.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod., pričom otec maloletých detí si maloleté deti
prevezme od matky a vráti matke maloletých detí v mieste bydliska matky maloletých detí.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka sa návrhom podaným dňa 07.05.2019 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca
ku všetkým trom maloletým deťom naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k.
8P/10/2015-50 zo dňa 31.03.2015 vo výške minimálneho zákonom stanoveného výživného z dôvodu,
že otec detí sa zamestnal v Českej republike, mesačne prispieva na výživu detí sumou 100,- Eur, pričom
príjmom matky je len dávka v hmotnej núdzi. V písomne podanom návrhu matka navrhovala zvýšiť
vyživovaciu povinnosť otca na sumu 50,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, na pojednávaní

vo veci matka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca až na sumu 80,- Eur mesačne na každé z
maloletých detí.2.Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí, v
súčasnosti platí pravidelne mesačne 100,- Eur, okrem toho matke detí zaplatil navyše aj 350,- Eur. Otec
navrhol upraviť aj svoje právo stretávať sa s deťmi, domov nechodí pravidelne aj to iba cez víkend,

s deťmi by sa preto chcel stretávať v sobotu a v nedeľu vždy od 13.00 hod. do 20.00 hod., pričom
chcel, aby matka deti priviedla k otcovi a prišla si ich aj prevziať. Otec sa pojednávania vo veci osobne
nezúčastnil, ospravedlnil sa písomne aj telefonicky a súhlasil s pojednávaním bez jeho účasti.

3.Kolízny opatrovník navrhoval vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť, výšku zvýšeného výživného ponechal

na úvahu súdu.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rodné listy č. l. 3-5, doklady o výdavkoch č. l. 6,
lustrácie v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni č. l. 8-14 a 53, rozsudok č. l. 15, potvrdenie úradu
práce č. l. 33, správa kolízneho opatrovníka č. l. 36, listinné dôkazy z prílohy vyjadrenia otca č. l. 42-52,
na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

5.Zo vzťahu matky a otca pochádzajú tri maloleté deti: T. G., T.. XX.XX.XXXX, C. G., T.. XX.XX.XXXX Z.
N. G., T.. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť otca ku všetkým trom maloletým deťom bola naposledy
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 8P/10/2015-50 zo dňa 31.03.2015, ktorým bola
schválená dohoda rodičov, podľa ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec

bol zaviazaný platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. V dobe
predchádzajúcej určeniu výživného bol otec maloletých detí zamestnaný v roku 2014 iba po dobu päť
mesiacov v Mestských službách Jelšava, kde dosahoval príjem iba vo výške minimálnej mzdy.

6.Matka maloletých detí je nezamestnaná, poberá prídavok na deti vo výške 73,02 Eur mesačne a dávku
v hmotnej núdzi vo výške 156,60 Eur resp. 164,30 Eur mesačne. Matka s deťmi býva v prenajatom
mestskom dvojizbovom byte, za ktorý platí mesačne nájomné vo výške 20,- Eur, elektrinu 42,- Eur, plyn
57,- Eur, vodu 20,- Eur. Maloletá C. navštevuje 5. ročník základnej školy a maloletá T. navštevuje 4.
ročník základnej školy, stravu v škole majú zadarmo, matka platí výdavky na zošity 7-8 Eur mesačne. Ak

by matka mala dosť prostriedkov, mohli by deti chodiť aj na výlety, teraz si to však z dôvodu nedostatku
prostriedkov matka nemôže dovoliť. Maloletý N. navštevuje materskú škôlku, kde matka platí poplatok
vo výške 3,61 Eur mesačne, od septembra 2019 začne tiež chodiť do školy. Okrem toho má matka s
deťmi už len bežné výdavky na oblečenie, obuv, hygienu, stravu a pod. Deti sú zdravé, nedostatky v
starostlivosti matky o maloleté deti zistené neboli.

7.Otec maloletých detí má ešte jedno ďalšie teraz už plnoleté dieťa, okrem týchto troch maloletých detí
ďalšie vyživovacie povinnosti teda nemá. Od roku 2014 do roku 2018 bol otec striedavo nezamestnaný
a vždy niekoľko mesiacov pracoval v Mestských službách Jelšava (v roku 2014 päť mesiacov, v roku
2015 šesť mesiacov, v roku 2016 osem mesiacov, v roku 2017 šesť mesiacov a v roku 2018 šesť

mesiacov), kde väčšinou dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy. Z evidencie nezamestnaných
bol otec vyradený 03.09.2018 z dôvodu vzniku pracovného pomeru v členskom štáte EÚ, sociálne
dávky nepoberal ani nepoberá. Otec je na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2018 zamestnancom
spoločnosti DELTA & PERSONAL s. r. o., kde za mesiace september 2018 - marec 2019 dosiahol
priemerný zárobok vo výške 19.353,71 Kč, t.j. v prepočte kurom CZK/EUR 25,601 priemerný zárobok

otca predstavuje 756,- Eur mesačne. Od mesiaca decembra 2018 do mesiaca jún 2019 otec platil
výživné na deti sumou 100,- Eur mesačne, okrem toho matke detí v mesiaci apríl 2019 zaplatil navyše
aj sumu 350,- Eur. Okrem toho otec platí Tatra banke, a.s. mesačne splátky úveru vo výške 60,- Eur,
iné výdavky otec nepreukázal.

8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča (otca) sú vo všeobecnosti rozhodujúce
odôvodnené výdavky a potreby maloletých detí na strane jednej a osobné a majetkové pomery určujúce

možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť na strane druhej. Pre rozhodnutie
o zmene vyživovacej povinnosti (jej zvýšení alebo znížení) je potom rozhodujúca zmena pomerov na
strane maloletých detí alebo výživou povinného rodiča, ku ktorej došlo v dobe od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti otca (v tomto prípade od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k.
8P/10/2015-50 zo dňa 31.03.2015). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej

úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 8P/10/2015-50 zo dňa
31.03.2015 nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú o viac ako štyri roky staršie, s
čím sú spojené zvýšené bežné výdavky na základné potreby maloletých detí. Na strane otca došlo tiež
k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že kým v dobe predchádzajúcej určeniu výživného rozsudkom
8P/10/2015-50 zo dňa 31.03.2015 (t.j. v roku 2014) otec pracoval iba časť roka a dosahoval príjem iba vo

výške minimálnej mzdy, v súčasnosti pracuje už desiaty mesiac a dosahuje čistý príjem v priemere 756,-
Eur mesačne, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho príjmu otca. Vzhľadom na takto zistený
skutkový stav je potom dôvodné, aby vyživovacia povinnosť otca bola upravená primerane zmeneným
pomerom. Ak sa zvýšil príjem otca dvojnásobne, potom je dôvodné, aby aj vyživovacia povinnosť otca
k maloletým deťom bola zvýšená rovnako na dvojnásobok doterajšieho výživného. Preto súd zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne na
maloletú T. G., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 60,- Eur mesačne, na maloletú C. G., T.. XX.XX.XXXX, na
sumu 60,- Eur mesačne a na maloletého N. G., T.. XX.XX.XXXX, ktorý je z maloletých detí najmladší a
výdavky na neho má tak matka najnižšie, na sumu 50,- Eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá

súčasným možnostiam a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť.

10.K zvýšeniu vyživovacej povinnosti súd otca zaviazal s účinnosťou od podania návrhu 07.05.2019,
pretože nebola zistená žiadna skutočnosť hodná osobitného zreteľa, pre ktorú by na základe návrhu
matky bolo možné otca zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti už od 01.12.2018, pričom bolo zistené,

že v apríli 2019 okrem pravidelnej platby výživného vo výške 100,- Eur mesačne otec zaplatil matke detí
navyše aj sumu 350,- Eur, ktorou boli pokryté zvýšené výdavky maloletých detí. Preto súd návrh matky
o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ako nedôvodný zamietol v časti, v ktorej sa matka domáhala
zvýšeniavýživnéhoužod01.12.2018.Vsúvislostisurčenouvýškouvýživnéhosúdnávrhmatkyzamietol
tiež v časti, v ktorej sa domáhala zvýšenia výživného na všetky maloleté deti až na sumu 80,- Eur

mesačne.

11.V mesiaci máj a jún 2019 otec zaplatil matke detí výživné vo výške 100,- Eur mesačne, v súvislosti
so zvýšením výživného tak otcovi vznikla povinnosť zaplatiť zročné výživné za dobu od 07.05.2019 do
konca mesiaca jún 2019 vo výške 107,10 Eur [určená vyživovacia povinnosť otca za dobu od 07.05.2019

do konca mesiaca jún 2019 predstavuje (25/31x50 = 40,32) + (25/31x60x2 = 96,78) + 170 = 307,10
Eur], ktorú súd otca zaviazal zaplatiť matke maloletých detí do troch dní od doručenia rozsudku, keďže
rozsudky o určení výživného sú vykonateľné už doručením (§ 44 CMP).

12.Na základe návrhu otca, ktorý sa domáhal úpravy svojho práva stretávať sa s deťmi, po vyjadrení

matky, že je ochotná umožniť otcovi stretávať sa s maloletými deťmi kedykoľvek, ak o to otec detí prejaví
záujem, súd upravil právo otca stretávať sa s maloletými deťmi v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod.
a v nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod., a to každý týždeň. Keďže otec detí pracuje v zahraničí, bude
závisieťlenodzáujmuamožnostíotca,kedysabudezdržiavaťvmiestetrvaléhopobytu,vakomrozsahuotec toto svoje právo využije. Keďže otec detí pracuje v zahraničí a vopred nie je možné predpokladať,
kedy sa bude zdržiavať v mieste trvalého pobytu a bude sa chcieť stretnúť s deťmi, nie je vhodné uložiť
matke maloletých detí povinnosť, aby maloleté deti odovzdávala otcovi a od otca ich preberala v mieste

bydliska otca. Preto súd otcovi maloletých detí uložil povinnosť, aby si maloleté deti prevzal od matky a
vrátil ich matke maloletých detí v mieste bydliska matky maloletých detí.

13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce

priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55
CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku

konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá

povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.