Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212372
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316212372.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom v Českej republike, Hradec Králové, Československé
armády 954/7, zastúpená: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom Šmída advokátska
kancelária s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47
255 773, proti žalovanej: U. T., nar. XX.X.XXXXX, bytom O. B. P. Č.. XXX, o zaplatenie 12 723,99 euro
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 12 723,99 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 9512,73 euro od 4.10.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 1.7.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
12723,99eurospríslušenstvomaknáhradetrovkonaniavzhľadomnato,žeprávnypredchodcažalobcu
- Slovenská sporiteľňa a.s., uzatvorila so žalovaným dňa 8.9.2011 zmluvu o úvere na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý bezúročný úver vo výške 9900 euro, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
120 mesačných splátkach vo výške 172,11 euro. Keďže žalovaná strana si neplnila svoje povinnosti -

úver nesplácala riadne a včas právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 6.10.2014 mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, ktorý ani následne žalovanou stranou splatený nebol. Predmetná pohľadávka
bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Žalobca si žalobou
uplatňoval sumu 12 723,99 euro, ktorá pozostáva z istiny 9512,73 euro, zo zmluvného úroku 2941,01
euro, zmluvného úroku z omeškania 178,48 euro, zákonného úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia
do postúpenia 150,26 euro a pôvodné poplatky 91,77 euro.
2. Okresný súd Galanta vydal dňa 9.9.2016 platobný rozkaz v ktorom súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie súm tak ako to žalobca v žalobe žiadal.
3.Protivydanémuplatobnémurozkazubolžalovanýmpodanýodporvktoromžalovanýuviedol,ženárok
žalobcu je nedôvodný, neopodstatnený a neuznáva ho v celom rozsahu, nesúhlasí s povinnosťou na
zaplatenie peňažnej sumy. Žalovaná strana namietala vecnú legitimáciu právneho zastúpenia žalobcu
a pasívnu legitimáciu žalovaného.
4. Žalovaná strana namietal, že úverová zmluva je formulárová, predtlačená typová zmluva, ktorú
jej veriteľ predložil na podpis a ktorá je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť

účastníkov zmluvného vzťahu. Podľa žalovanej strany obsah zmluvy nemohla ovplyvniť a musela ju
podpísať ako celok. V zmluve absentujú povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďvnejchýbaúdajocelkovejvýškeúveru,splátkaniejerozdelenánaistinuanaúroky.Podľažalovanej
strany veriteľ neinformoval spotrebiteľa odbornou starostlivosťou. Okrem toho predmet zmluvy neboldojednaný určite a zrozumiteľne, zmluvná odmena bola neprimerane vysoká, čo je v rozpore s dobrými
mravmi. Taktiež sankcie neboli dojednané určite a zrozumiteľne, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná strana uviedla, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon nakoľko svojim obsahom alebo

účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Tiež bola vznesená námietka premlčania.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2011, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, výzvou zo dňa 8.9.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 6.10.2010, platobnou históriou, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 8.9.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom

uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 9900 euro. Ako to vyplýva z úverovej zmluvy jednalo sa o spotrebný úver na čokoľvek.
Úroková sadzba bola fixná do splatnosti úveru vo výške 16,20%, úrok z omeškania bol 8%. Úver
žalovanému sa poskytol jednorázovo a dlžník sa zaviazal úver splácať v 172,11 euro mesačných
splátkach vždy k 15.dňu v kalendárnom mesiaci, keď splatnosť prvej splátky bola dňa 15.10.2011. Počet
splátok bol 120 a konečná splatnosť úveru bola dňa 15.9.2021. Ročná percentuálna miera nákladov

bola 18,28%, priemerná hodnota RPMN činila 12,27%, celková čiastka spojená s úverom predstavovala
sumu 20 650,48 euro.
7. Dňa 8.9.2014 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému list v ktorom ho upozornil, že splácanie
jeho úveru je v omeškaní ku dňu 7.9.2014 vo výške 3605,76 euro. Bol vyzvaný, aby túto sumu uhradil
do 15 dní od doručenia výzvy a v prípade nesplnenia povinnosti bude zo strany veriteľa pristúpené k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 6.10.2014, ktorý žalovaný prevzal dňa 15.10.2014 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru č. XXXXXXXXXX to dňa 8.9.2011. Dôvodom mimoriadnej
splatnosti úveru bolo porušenie v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP t.j. omeškanie so splatením splátky
úveru, ktorá trvá viac ako 3 mesiace. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka veriteľa

predstavovala sumu vo výške 12723,99 euro.
9. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o

všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm. o) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 2 písm. p) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. y) veta prvá cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b ) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

10. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy

medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka vzhľadom
na to, že od poslednej uhradenej splátky do podania žaloby uplynuli 3 roky.
Podľa §-u 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110).

Podľa §-u 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie
premlčania uplatnil (vykonal) svoje práva v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,

keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť práva. Tento inštitút
poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu
majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vznáša
právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zostrany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú
písanéprebdelých,tedapretých,ktoríosvojeprávadbajú;aleboinakpovedané,žeprávopatríbdelým).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až

po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané práva veriteľovi priznať. Uplatnením práva sa rozumie
uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za

uplatnenie práva sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho
práve, najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie a pod.
14. Pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejde o čiastkové plnenie
podľa § 392 Obchodného zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.6.2008 sp. zn. 4Obo 54/2007). Ďalej sa v rozsudku uvádza:
„Ak sa pre neplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie premlčacia

doba od splatnosti celého nesplneného záväzku.“ Premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti
celého úveru. Žalovaná strana prevzala oznámenie o zosplatnení úveru dňa 15.10.2014. Zosplatnený
úver mala uhradiť do 15 dní od prevzatia oznámenia. 31.10.2014 začala plynúť trojročná premlčacia
lehota na uplatnenie nároku žalobcom. Žaloba bola podaná na súd 1.7.2016, teda bola podaná v lehote
3 rokov a pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.

15. Žalovaná strana namietala aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovanej, pričom
uvedené svoje tvrdenie bližšie nezdôvodnila. Aktívna a pasívna legitimácia je to stav vyplývajúci z
hmotného práva na základe ktorého je niekto nositeľom práv resp. povinností. V danom prípade sa
jedná o záväzkovo právny z úverovej zmluvy. Je to vzťah veriteľa a dlžníka, kde veriteľom je žalobca na
ktorého na ktorého bola pohľadávka postúpená a dlžníkom je žalovaný. Žalobca je aktívne legitimovaný

k podaniu žaloby nakoľko je nositeľom oprávnenia, ktoré vyplýva z pohľadávky, ktorú má voči žalovanej
strane. Žalovaná strana je pasívne legitimovaná nakoľko je nositeľom záväzku voči žalobcovi.
16. Žalovaná strana poukázala na to, že ide o formulárovú, predtlačenú, typovú zmluvu, ktorá bola
žalovanému predložená na podpis a bola koncipovaná tak, že nezabezpečila rovnosť a vyváženosť
účastníkov zmluvného vzťahu. K tomu je nutné uviesť, že pred podpísaním zmluvy došlo k vyjednávaniu

pôvodného veriteľa a žalovaného a Zmluva o úvere bola výsledkom dohody banky a klienta. Je bežnou
praxou bánk, že úverové zmluvy majú povinné náležitosti, ktoré boli medzi stranami individuálne
dojednané. Jednou z takýchto náležitostí bola aj výška úveru. Nemožno ani len predpokladať, že výška
úveru bola vopred vpísaná. V článku III bod 2 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej
zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky. Úverové podmienky, sadzobník a podmienky

určené zverejnením na ktorých sa bankový produkt poskytuje. Dlžník vyhlásil, že s nimi súhlasí a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že pred podpisom zmluvy bol zo strany banky písomne
informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zák. č. 129/2010 Z.z. a to prostredníctvom formuláru
pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná strana ničím nezdôvodnila v čom vidí,
že zmluva nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Činnosť právneho

predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. ako banky je pod kontrolou Národnej banky Slovenska.
Zmluvu podpísala žalovaná strana 8.9.2011 a až po viac ako piatich rokoch namietala skutočnosti
uvádzané v odpore. Po celú dobu viac ako 5 rokov mohla vytýkané nedostatky reklamovať u Ústredného
inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v zmysle čl. 3 bod 7 zmluvy. Žalovaná strana sa mohla
obrátiť na Bankového ombudsmana so svojimi námietkami alebo sťažnosťami. Taktiež sa mohla obrátiť

na občianske združenie zaoberajúce sa problematikou ochrany spotrebiteľa. Mohla podať žalobu na súd
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalovaný však nič neučinil a brániť sa začal až vtedy,
keď si žalobca začal uplatňovať svoje zákonné nároky. Je nutné uviesť, že ochrana spotrebiteľa má tiež
svoje mantinely a musí byť v súlade so spravodlivým usporiadaním veci. Ochrana práva spotrebiteľa
nemôže byť na ujmu veriteľovi, ktorý poskytol peňažné prostriedky s určitým rizikom.

17. Nie je pravdivá obrana žalovanej strany, že v zmluve chýba údaj o celkovej výške úveru. V zmluve ju
uvedené, že celková čiastka spojená s úverom činí sumu 20650,48 euro. Taktiež v zmluve bolo uvedené
úplne jasne a zrozumiteľne, že úver je poskytovaný vo výške 9900 euro. V splátke úveru je uvedená
jak istina tak úrok. O úročení pojednáva článok 7.4.1. Všeobecných obchodných podmienok, pričom
Všeobecné obchodné podmienky tiež stanovujú rozdelenie na splátku istiny a úroku. Klient banky mal

možnosť jedenkrát mesačne získať výpis o prevedených zúčtovaniach bankou.
18. Žalovaná strana namietala neprimerane vysokú odmenu za poskytnutý úver čo považovala za úžeru.
Priemerné úrokové sadzby bánk pri poskytovaní spotrebiteľských úverov na dobu dlhšiu ako 5 rokov v
čase poskytnutia úveru činili 13,66% ročne. Žalovanej strane bol poskytnutý úver za úrokovú sadzbu16,20%ročne.Vdanomprípadesajednáoodchylku2,6%.Pridohadovaníúrokovejsadzbysavychádza
tiež z bonity klienta, z rizikovosti poskytnutého úveru. V žiadnom prípade úroková sadzba vo výške
16,20% nie je úžerníckou úrokovou sadzbou.

19. Žalovaná namietala, že zmluva nebola dojednaná určite a zrozumiteľne, že jej obsah nemohla
ovplyvniť, že je v rozpore s dobrými mravmi, pričom svoje tvrdenia nijak nešpecifikovala a
nekonkretizovala, neuviedla dôkazy na podporu svojich tvrdení.
20. § 150 CSP - bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu - UZN NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta

prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho

nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka

väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 - Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci

21. Vzhľadom na to, že súd považoval Úverovú zmluvu č.5015501708 uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá spĺňa všetky náležitosti stanovené
zákonombolopovinnosťousporovýchstránsaňouriadiť.Vzhľadomnato,žežalovanáporušilauvedenú
zmluvu súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 12 723,99 euro ako aj príslušenstva. Suma vo výške 12

723,99 euro pozostáva z istiny 9512,73 euro, zmluvného úroku 2941,01 euro, zmluvného úroku z
omeškania vo výške 17,48 euro, zákonného úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpania
150,26 euro a z poplatkov 91,77 euro.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.