Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214028
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116214028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: GC-trans s.r.o., so sídlom v

Košiciach, Na rožku 9/342, IČO: 36 578 576, zastúpeného: JUDr. Viktor Sásfai, advokát, so sídlom v
Košiciach, Fejova 4/12 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom
v Košiciach, Kuzmányho 1449/8, IČO: 00 151 866, v konaní o vydanie motorového vozidla takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. Iveco Stralis, VIN: G., č. motora H., v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu vyššie

špecifikované motorové vozidlo.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že dňa 2.12.2011 mu bolo predmetné motorové vozidlo zaistené
orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním
trestného činu alebo priestupku, jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu alebo na
rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca sa stal vlastníkom tohto motorového vozidla
v októbri 2011, kedy ho kúpil v Nemecku. Vzhľadom k tomu, že pominuli dôvody na zaistenie veci

podľa ust. § 21 zákona o Policajnom zbore, žalovaný mal zaistené motorové vozidlo vrátiť žalobcovi
ako osobe, ktorej bolo zaistené a ktorý je nesporným vlastníkom tohto motorového vozidla. Žalovaný
napriek viacnásobným výzvam na vrátenie veci výzve nevyhovel.

3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že vozidlo má v držbe oprávnene, s tým, že v danom prípade bol
policajnými orgánmi zvolený postup podľa § 21 ods. 4 zák. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého vozidlo
nebolo vrátené žalobcovi z dôvodu, že bola iná oprávnená osoba vyzvaná, aby si vec prevzala a keďže

si vozidlo neprevzala do jedného roka od zaistenia, stalo sa majetkom štátu podľa § 21 ods.6 zákona
o Policajnom zbore. Žalovaný taktiež namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s poukazom
na výpoveď konateľa žalobcu v trestnom oznámení, ktorý uviedol, že za vozidlo musí žalobca zaplatiť
spoločnosti ČSOB Leasing a.s. leasingovú splátku a aj v žiadosti o zapísanie vozidla do evidencie
je síce ako držiteľ uvedený žalobca, avšak ako vlastník je uvedená spoločnosť ČSOB Leasing, a.s..
Taktiež poukázal na to, že kúpna zmluva mala byť uzavretá v Nemecku, preto sa na tento právny vzťah
nevzťahuje slovenský Obchodný zákonník.

4. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného uviedol, že vozidlo riadne kúpil v Nemecku a až následne
malo byť pojaté do leasingu a prefinancované (tzv.spätný leasing). Leasing bol len schválený, nebol však
realizovaný, pretože došlo k zaisteniu vozidla. Leasingová spoločnosť s teda vlastníkom vozidla nestala.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, vrátane vyšetrovacieho spisu.

6. Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície č.
ORP-2816/8-OEK-KE2011, z Potvrdenia o zaistení veci č. ORP-2816/2011 zo dňa 2.12.2011 súd zistil,
že konateľovi spoločnosti žalobcu Ing. V. E. bolo zaistené predmetné motorové vozidlo s poukazom na
ust. § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. J.. V. E.Ľ. po zaistení vozidla, dňa 2.12.2011
podal trestné oznámenie.

7. V konaní nebolo sporné, že k zaisteniu vozidla došlo po tom, ako žalobca podal žiadosť o zapísanie
motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel zo dňa 2.12.2011, keď na základe pozitívnej
lustrácie v systéme bolo zistené, že motorové vozidlo je ku dňu 23.11.2011 evidované ako odcudzené
v Španielsku.

8. Zo záznamu OR PZ v Košiciach zo dňa 9.12.2011 súd zistil, že dňa 9.12.2011 bola vykonaná
telefonická previerka v NÚ v SIRENE za účelom zistenia dôvodu pátrania, či sa v zahraničí vedie trestné
stíhanie k predmetnému vozidlu. Dňa 2.12.2011 bola nahlásená pozitívna lustrácia. Pozitívna lustrácia
bola dňa 6.12.2011 oznámená do Španielska, avšak doposiaľ bez spätnej správy o ďalšom postupe.
Bolo taktiež oznámené, že predmetné vozidlo je zaistené podľa § 21 ods. 1 Zák. o Policajnom zbore.

X. J.. V. E. po zaistení vozidla, dňa 2.12.2011 podal trestné oznámenie. V zápisnici o trestnom oznámení
uviedol, že dňa 18.10.2011 žalobca kúpil predmetné vozidlo v Nemecku od firmy DEKVA GmbH, Berlín,
pričom mu boli vystavené prevozné značky na úrade v Nemecku (č. značiek R. XXXXX) a dodané
doklady k vozidlu. Vozidlo bolo privezené na Slovensko s tým, že malo technické vady, ktoré dal žalobca

v servise odstrániť, aby v poriadku absolvovalo technickú kontrolu. Servis Truckcentrum Košice s.r.o.
faktúrou č. 20110552 vyfakturoval žalobcovi dňa 23.11.2011 na základe objednávky zo dňa 27.10.2011
sumu5.480,04EUR.Následnežalobcamienilabsolvovaťkontroluoriginality,pričompracovníkstrediska
na kontrolu originality žalobcu upozornil, že španielsky technický preukaz neobsahuje odhlášku, ktorá
je v Španielsku riešená samostatným dokladom. Z tohto dôvodu žalobca kontaktoval predávajúceho,

spoločnosť DEKVA na doplnenie tohto dokladu, ktorý bol žalobcovi doručený s dátumom odhlášky
9.11.2011. Tento doklad dal žalobca preložiť a dňa 16.11.2011 absolvovalo vozidlo úspešne kontrolu
originality. Následne žalobca absolvoval technickú kontrolu vozidla a vozidlu bol pridelený technický
preukaz C. XXXXXX zo dňa 29.11.2011. S týmito kompletnými dokladmi chcel dňa 2.12.2011 žalobca
zaevidovať vozidlo na dopravnom inšpektoráte. Pri zadávaní do systému bol oboznámený s tým, že

vozidlo je v pátraní. Žalobca vozidlo riadne zakúpil, jednalo sa o klasický obchod a nebolo žiadne
podozrenie počas nákupu, že by sa jednalo o vozidlo, ktoré bolo odcudzené alebo, že je v pátraní.

10. Zo správy Národnej ústredne SIRENE zo dňa 20.12.2011 súd zistil, že od SIRENE Španielsko bola
obdržaná odpoveď, podľa ktorej bolo uvedené vozidlo vložené dňa 22.11.2011 do SIS vzhľadom k tomu,

že v tento deň majiteľ podniku Transolver Servise S.A oznámil nezákonné prisvojenie predmetného
vozidla spoločnosťou Friopedag SLU, Carboneras, nesplnením zmluvy o prenájme nezaplatením
splátok za prenájom vozidla, s tým, že zmluva končí dňa 8.11.2011. Dňa 22.11.2011 bolo po predmetnom
vozidle vyhlásené pátranie pre súvis s trestným činom sprenevery, keďže spoločnosť Friopedag,
zastúpená Miroslavom Todorovom Marinovom si vozidlo požičala, ale za požičanie neplatila a vozidlo

nevrátila majiteľovi. Skutok bol oznámený orgánu v Španielsku: Komisaria de Distrito de San Blas
(Madrid) pod č. 21532/11 zo dňa 22.11.2011.

11. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach dňa 22.12.2011 požiadalo Okresnú prokuratúru
Košice I o postúpenie trestného oznámenia žalobcu do iného členského štátu, s odôvodnením, že

cez NÚ v SIRENE bolo zistené, že po predmetnom vozidle bolo dňa 22.11.2011 vyhlásené pátranie v
Schengenskom informačnom systéme pre súvis s trestným činom sprenevery - krádeže v Španielsku.
Z detailnej správy NÚ v SIRENE zo dňa 20.12.2011 bolo zistené, že španielsky útvar, ktorý vyhlásil
pátranie, bol vyrozumený o zaistení vozidla. V Španielsku je v predmetnej veci vedené trestné konanie
príslušným orgánom Komisaria de Distrito de San Blas (Madrid) pod č. 21532/11 zo dňa 22.11.2011.

12. Z pokynu Okresnej prokuratúry Košice I č. 2PN176/11 zo dňa 24.1.2012 súd zistil, že prokuratúra
nezistila dôvod na postúpenie veci do cudziny, s odôvodnením, že J.. V. E. je jedným z viacerých
poškodených, zrejme prvým je nemecká spoločnosť, od ktorej vozidlo nadobudol, pričom zo spisovéhomateriálu nevyplývajú skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že by zo strany nemeckej spoločnosti došlo vo
vzťahu k oznamovateľovi pri nadobúdaní vozidla k nejakému protiprávnemu konaniu. Preto nie je možné
skutkový stav a konanie zástupcov nemeckej obchodnej spoločnosti kvalifikovať ako konkrétny trestný

čin. Okresná prokuratúra preto doporučila, aby OR PZ Košice I trestné oznámenie odmietlo.

13. Uznesením OR PZ v Košiciach zo dňa 1.2.2012 bola vec podozrenia zo zločinu podvodu, oznámená
konateľom spoločnosti žalobcu odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo
na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v priebehu

šetrenia bolo zistené, že k uskutočneniu obchodu došlo v Nemecku, pričom neboli zistené žiadne
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by zo strany nemeckej spoločnosti - predávajúceho, došlo vo
vzťahu k oznamovateľovi pri nadobúdaní vozidla k nejakému protiprávnemu konaniu. Z detailnej
správy NÚ SIRENE zároveň bolo zistené, že španielsky útvar, ktorý vyhlásil pátranie v Schengenskom
informačnom systéme pre súvis s trestným činom sprenevery - krádeže v Španielsku, bol vyrozumený o
zaistení vozidla, pričom v predmetnej veci je v Španielsku vedené trestné konanie príslušným orgánom.

Z uvedeného dôvodu bola pre Okresnú prokuratúru Košice I spracovaná žiadosť o postúpenie veci
príslušného členského štátu EÚ. Spisový materiál však bol vrátený na OKP OR PZ s vyjadrením
medzinárodného oddelenia Krajskej prokuratúry Košice s tým, že nebol zistený dôvod na jeho zaslanie
do cudziny, s pokynom prokurátora OP Košice I odmietnuť oznámenie podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr.
poriadku. V odôvodnení sa ďalej konštatuje, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny spor, ktorý

nie je v kompetencii trestného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2012.

14. Súd ďalej zistil, že na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o vydanie veci OR PZ v Košiciach
odpovedalo vyjadrením zo dňa 1.3.2012, v ktorom uviedlo, že zaistená vec súvisí s trestným činom,
bezodkladne bola vyrozumená polícia v Španielsku a keďže príslušný orgán činný v trestnom konaní si

zaistenú vec podľa § 21 ods. 2 zák. o Policajnom zbore neprevzal, podľa § 21 ods. 4 zák. o Policajnom
zbore bola cez NÚ v SIRENE PPZ vyrozumená oprávnená osoba, aby si vec prevzala. Z uvedeného
vyplýva ďalší postup, podľa ktorého predmetná vec nebude vrátená osobe, ktorej bola zaistená (§ 21
ods. 6 zák. o Policajnom zbore).

15. Z faktúry č.72598, vystavenej spoločnosťou DEKVA GmbH, Hellersdorfer Weg 35, Berlin zo dňa
18.10.2011 súd zistil, že bola žalobcovi vyúčtovaná za predaj predmetného motorového vozidla kúpna
cenu 29.500 EUR.

16. Z faktúry č.20110552 zo dňa 23.11.2011 súd zistil, že servis Truck Centrum Košice s.r.o. vyúčtovala

žalobcovi sumu 5.480,04 EUR za servisné práce a materiál, na základe objednávky žalobcu zo dňa
27.10.2011.

17. Z rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č.
2/2011/06528-KSM zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že žalobcovi bolo uznané schválenie predmetného

vozidla ako jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu.

18.Zosvedčenia oevidenciivozidlasúdzistil,žedňa29.11.2011bolvozidlupridelenýtechnickýpreukaz
č. C. XXXXXX.

19.Zleasingovejzmluvyč.LZF/11/52739zodňa13.10.2011súdzistil,žespoločnosťČSOBLeasing,a.s.
so sídlom v Bratislave, IČO: 35 704 713 a žalobca ako leasingový nájomca uzavreli zmluvu, predmetom
ktorej bolo predmetné motorové vozidlo, s tým, že žalobca mal byť dodávateľom predmetu leasingu s
predbežným termínom dodania 30.10.2011. Definitívne podmienky leasingu resp. hodnoty splátok mali
byť uvedené v Dohode o platbách nájomného po prevzatí predmetu leasingu.

20. Z písomnej dohody súd zistil, že vyššie uvedené zmluvné strany sa dňa 29.12.2011 dohodli na
zrušení leasingovej zmluvy.

21. Z vyjadrenia spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 704 713 zo dňa

3.10.2017 súd zistil, že uvedená spoločnosť neeviduje uvedenú zmluvu.22. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

23. V tomto konaní sa žalobca domáhal vydania motorového vozidla. Predmetná žaloba
svojim charakterom predstavuje jednu z vlastníckych žalôb, tzv. reivindikačnú žalobu. Základným
predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka je okrem
preukázania vlastníckeho práva žalobcu aj preukázanie skutočnosti, že žalovaný vec neoprávnene

zadržuje.

24. Čo sa týka prvého predpokladu, súd mal existenciu vlastníckeho práva žalobcu za nepochybne
preukázanú. Pri právnom posúdení titulu nadobudnutia vlastníckeho práva súd vychádzal z nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

25. Podľa ust. § 261 ods.1 zákona č.513/2001 Z.z. Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ust. § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

27. Podľa ust. § 409 ods.2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo
musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju

uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú
podľa § 448.

28. Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v

súlade so zmluvou a týmto zákonom.

29. Podľa ust. § 443 ods.1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len
čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

30. Podľa ust. § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

31. V predmetnej veci je nesporné a súd mal vykonaným dokazovaním (na základe predfaktúry zo dňa
10.10.2011 a faktúry č.72598 zo dňa 18.10.20011) za preukázané, že žalobca nadobudol predmetné
motorové vozidlo v Nemecku dňa 18.10.2011 kúpou od obchodnej spoločnosti DEKVA GmbH, so
sídlom v Berlíne, za kúpnu cenu 29.500 EUR. Je teda zrejmé, že kúpna zmluva predstavuje obchodný
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto sa na právne

posúdenie tohto vzťahu vzťahuje slovenský Obchodný zákonník (§ 261 ods.1) a teda, ustanovenia,
upravujúce kúpnu zmluvu (§ 409 a nasl.). Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka poskytuje ochranu
dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k tovaru aj v tom
prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady "nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t.j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva,

ako má sám", resp. zo zásady "nemo dat quod non habet", t.j. "nikto nedáva, čo nemá".Dobromyseľnosť
(statočnosť) kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Z formulácie
§ 446 vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať.

32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca kúpil motorové vozidlo pred jeho zaistením, pričom súd,

ani orgány činné v trestnom konaní nezistili žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali dobromyseľnosť
žalobcu v čase kúpy. Uvedené konštatovanie podporujú aj závery orgánov činných v trestnom konaní
( pokyn okresnej prokuratúry na odmietnutie trestného oznámenia, uznesenie OR PZ v Košiciach
zo dňa 1.2.2012 o odmietnutí trestného oznámenia vo veci podozrenia zo zločinu podvodu), podľaktorých neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by zo strany nemeckej spoločnosti -
predávajúceho, došlo vo vzťahu k žalobcovi pri nadobúdaní vozidla k nejakému protiprávnemu konaniu.
O dobromyseľnosti žalobcu svedčia aj jeho ďalšie kroky po privezení vozidla na územie SR. Ako to

nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovi boli pri kúpe na úrade v Nemecku vystavené
prevozné značky (č. značiek R. XXXXX) a dodané doklady k vozidlu. Následne, pre účely absolvovania
technickej kontroly si dňa 27.10.2011 žalobca dal v servise opraviť technické vady, ďalej s vozidlom
úspešne absolvoval kontrolu originality, ako aj technickú kontrolu vozidla, o čom svedčí faktúra servisu,
rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach a pridelenie

technického preukazu (osvedčenia o evidencii) C. XXXXXX zo dňa 29.11.2011. S týmito kompletnými
dokladmi chcel dňa 2.12.2011 žalobca zaevidovať vozidlo na dopravnom inšpektoráte a až pri zadávaní
do systému bol oboznámený s tým, že vozidlo je v pátraní.

33. Zhrnúc vyššie uvedené, súd vychádzal zo záveru, že žalobca nadobudol vozidlo dobromyseľne a
dňa 18.10.2011 sa stal jeho vlastníkom.

34. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že na záväzkový vzťah z predmetnej kúpnej zmluvy sa vzťahuje obchodné
právo, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v Nemecku, potom súd poukazuje na úradný preklad
Nemeckého obchodného zákonníka (Handelsgesetzbuch), konkrétne na ust. § 366, z ktorého je zrejmé,
že právna úprava v zmysle nemeckého obchodného práva poskytuje dobromyseľnému nadobúdateľovi

veci totožnú právnu ochranu ako slovenské právo.

35. Podľa ust. § 366 ods.1 Nemeckého obchodného zákonníka, ak obchodník v prevádzke jeho
obchodnej živnosti predá alebo založí hnuteľnú vec, ktorá mu nepatrí, tak sa aplikujú predpisy
Občianskeho zákonníka v prospech tých osôb, ktoré vyvodzujú práva od neoprávnenej osoby aj vtedy,

ak sa dobrá viera nadobúdateľa týka oprávnenia predajcu alebo záložcu na disponovanie vecou za
vlastníka.

36. Vo vzťahu k námietke vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd vzhľadom na tvrdenia žalovaného
ešte dodáva, že vlastnícke právo inej osoby k predmetnému vozidlu preukázané nebolo. Žalobca

predloženými listinnými dokladmi a vyjadrením spoločnosti ČSOB Leasing a.s. preukázal, že uvedená
spoločnosť sa vlastníkom vozidla napokon nestala; leasingová zmluva bola po kúpe vozidla zrušená
vzájomnou dohodou a leasingová spoločnosť sa ani necíti byť vlastníkom vozidla.

37. Čo sa týka ďalšieho predpokladu úspešnosti vlastníckej žaloby na vydanie veci, t.j. neoprávneného

zadržiavania veci žalovaným, súd sa zaoberal obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že motorové vozidlo
zadržiava oprávnene, v súlade s postupom upraveným zákonom č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.

38. Súd preto skúmal, či žalovaný motorové vozidlo zadržiava v súlade s postupom upraveným zákonom
č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.

39. Podľa ust. § 21 ods.1 zákona č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení účinnom v čase zaistenia
vecido31.12.2012,policajtjeoprávnenýzaistiťnavykonaniepotrebnýchúkonovvec,akmápodozrenie,
že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie
skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie

orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne
vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní
zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa ust. § 21 ods.2 citovaného zákona, ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s

trestným činom alebo s priestupkom, policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému
orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Zaistenú vec,
po ktorej pátra polícia iného štátu, odovzdá policajt polícii iného štátu. Ak si príslušný orgán činný
v trestnom konaní, orgán príslušný na prejednanie priestupku alebo polícia iného štátu zaistenú vec
neprevezme, postupuje sa podľa odsekov 3 až 12. Ak je zaistenou vecou vozidlo, ktoré má neoprávnene

pozmenený identifikátor vozidla, a vozidlo sa nedá identifikovať podľa skrytých identifikátorov, spracuje
policajt návrh na jeho vyradenie z príslušnej evidencie.41. Podľa ust. § 21 ods.3 citovaného zákona, ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1,
vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na
úradnom zázname o vrátení veci.

42. Podľa ust. § 21 ods.4 citovaného zákona, ak sa vykonanými úkonmi zistí, že zaistená vec patrí
inej osobe ako osobe, ktorej bola zaistená, útvar Policajného zboru túto inú osobu písomne vyzve
v lehote najneskôr do 90 dní po zaistení veci, aby si vec prevzala. Táto osoba je povinná uhradiť
útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady pri prevzatí veci, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením

a úschovou.

43. Podľa ust. § 21 ods.6 citovaného zákona, ak si osoba, ktorej právo na zaistenú vec je nepochybné,
zaistenú vec neprevezme podľa odseku 3 alebo 4 do jedného roka odo dňa zaistenia veci, stáva sa
majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju odovzdá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") do správy okrem bezcenných vecí a vecí nepatrnej hodnoty, ktoré zlikviduje.

44. V danej veci je z Potvrdenia OR PZ v Košiciach o zaistení veci zo dňa 2.12.2011 nesporné, že
vozidlo bolo zaistené podľa ust. § 21 ods.1 zákona o Policajnom zbore, konkrétne z dôvodu, že vzniklo
podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na
zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na

rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajný orgán v súlade s cit.ustanovením vydal žalobcovi,
ako osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci.

45. Ďalší postup vyplýval z ust. § 21 ods.2 veta prvá zákona o Policajnom zboru, podľa ktorého
ak sa vykonanými úkonmi potvrdí, že zaistená vec súvisí s trestným činom alebo s priestupkom,

policajt je povinný zaistenú vec neodkladne odovzdať príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní
alebo orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. V danom prípade je nesporné, že zaistená
vec nebola odovzdaná príslušnému orgánu činnému trestnom konaní alebo orgánu príslušnému na
prejednanie priestupku, pretože vykonanými úkonmi nebolo zistené, že vec súvisí s trestným činom
alebopriestupkom.Pretentozáversvedčískutočnosť,žeuznesenímORPZvKošiciachzodňa1.2.2012

bola vec podozrenia zo zločinu podvodu odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

46. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dôvod ďalej trvajúceho zaistenia vozidla spočíval v tom, že
išlo o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu, v danom prípade polícia Španielska (Komisaria de Distrito

de San Blas Madrid pod č. 21532/11). Ďalší postup preto vyplýval z ust. § 21 ods.2 veta druhá zákona
o Policajnom zbore, podľa ktorého mal policajt zaistené vozidlo odovzdať polícii v Španielsku. V danom
prípade z vyšetrovacieho spisu vyplynulo a žalovaný ani nespochybňoval, že polícia v Španielsku bola
slovenskou políciou vyrozumená o zaistení vozidla a vyzvaná na jej prevzatie ešte v roku 2011, pričom
polícia iného štátu si vozidlo neprevzala.

47. Za takejto situácie mali policajné orgány v zmysle ust. § 21 ods.2 veta tretia zákona o Policajnom
zbore ďalej postupovať podľa odsekov 3 až 12 tohto zákona, konkrétne - vozidlo vrátiť osobe, ktorej bola
zaistená, t.j. žalobcovi ( ust. § 21 ods.3 citovaného zákona).

48. Vo vzťahu k obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že v danom prípade bol zvolený postup podľa § 21 ods.
4 zák. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého bola iná oprávnená osoba vyzvaná, aby si vec prevzala
a keďže si vozidlo neprevzala do jedného roka od zaistenia, stalo sa majetkom štátu podľa § 21 ods.6
zákona o Policajnom zbore, súd uvádza, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre takýto
postup.

49. Z dikcie ust. § 21 ods.4 zákona o Policajnom zbore vyplýva, že základnou podmienkou pre vyššie
uvedenýpostupje,žesavykonanýmiúkonmizistí,žezaistenávecpatríinejosobeakoosobe,ktorejbola
zaistená. Zo systematického zaradenia odseku 4 v rámci citovaného ustanovenia § 21 je tiež zrejmé,
že primárne je policajný orgán povinný vydať zaistenú vec osobe, ktorej bola vec zaistená a len za

predpokladu, že zistí, že vec patrí inej osobe, je povinnosťou policajného útvaru písomne vyzvať túto
inú osobu na prevzatie veci.50. V konaní nebolo preukázané a z vyšetrovacieho spisu nevyplynulo, že by policajný útvar: 1./
vykonal úkony, na základe ktorých by zistil, že vozidlo nepochybne patrí inej osobe a ak áno, akej (prvá
podmienka) a tiež, že by 2./ písomne vyzval túto inú osobu na prevzatie veci a že tak učinil v zákonom

stanovenej lehote najneskôr 90 dní po zaistení veci (druhá podmienka). Vozidlo sa preto nemohlo stať
majetkom štátu podľa ust. § 21 ods.6 zákona o Policajnom Zbore.

51. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalovaný neoprávnene zadržiava motorové vozidlo,
ktorého nepochybným vlastníkom je žalobca, ktorý nemôže vykonávať svoje vlastnícke oprávnenia,

vrátane práva užívať predmet svojho vlastníctva už po dobu 6 rokov. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného vydať motorové vozidlo žalobcovi.
52. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

54. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).