Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by Mgr. Patrícia Železníková

Legislation area – Rodinné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/398/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211089
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516211089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátuJUDr.BiankyGelačíkovejaJUDr.MiroslavyŠtannerovej,vprávnejvecinavrhovateľky:O.Q.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W. a povinného: G.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX
F., zastúpeného JUDr. Lenkou Moravčíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária LM & PARTNERS,
s.r.o.,sosídlomJánaRašu793,90086Budmerice,ozvýšenievýživnéhonaplnoletédieťa,naodvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.03.2017, č.k. 24Pc/2/2016-42,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 22.03.2017, č.k. 24Pc/2/2016-42, zamietol návrh
navrhovateľky na zvýšenie výživného od otca na sumu XXX eur mesačne od 01.09.2016. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3 a 5,
§ 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine po zistení, že navrhovateľka

získala v roku 2015 titul bakalár ukončiac prvý stupeň vysokoškolského štúdia a v septembri 2016
nastúpila opäť na dennú formu bakalárskeho štúdia na inej vysokej škole. Skonštatoval, že ukončením
aktuálneho vysokoškolského štúdia by navrhovateľka znovu dosiahla bakalársky titul, teda rovnaký
stupeň vysokoškolského vzdelania, akým už disponuje. Dospel k právnemu záveru, že štúdium v
prvom vysokoškolskom stupni v minulosti už absolvovanom, nárok navrhovateľky na výživné od otca
nezakladá. Poukázal na aplikačnú prax týkajúcu sa priznania výživného na plnoleté študujúce dieťa,
podľa ktorej toto nadobúda schopnosť samostatne sa živiť ukončením prvého vysokoškolského štúdia

a jeho ďalším štúdiom na inej vysokej škole rovnakého stupňa, ktoré nie je riadnym pokračovaním
predošlého štúdia, mu nárok na výživné od rodičov nevzniká. Zdôraznil, že potencionálnu schopnosť
samostatne sa živiť navrhovateľka nadobudla ukončením predošlého vysokoškolského štúdia a
túto schopnosť kvalitatívne nezlepšila pokračovaním v magisterskom štúdiu. Keďže štúdium na
tom istom stupni inej vysokej školy nemožno považovať za riadne pokračovanie predchádzajúceho
vysokoškolského štúdia, výživné od otca jej neprináleží. Vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke
teda zanikla dosiahnutím vysokoškolského vzdelania bakalárskeho typu a nepokračovaním v štúdiu

magisterskom. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Odvolací súd žiadala, aby
rozhodol o povinnosti otca platiť jej zvýšené výživné od septembra 2016. Poukázala na nesprávnukonštatáciu obsiahnutú v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorej nastúpila na štúdium
vysokej školy v dennej forme v septembri 2013 a ukončila ho dosiahnutím bakalárskeho titulu. V
skutočnosti nastúpila na externé vysokoškolské štúdium marketingovej komunikácie na Univerzite

sv. Cyrila a Metoda v Trnave v septembri 2012, ktoré ukončila titulom bakalár. Uviedla, že za
uvedené štúdium vynaložila X.XXX eur bez akéhokoľvek finančného prispenia otca, zvládnuc ho počas
materskej a následne rodičovskej dovolenky za pomoci matky. Podľa nej súd prvej inštancie túto
skutočnosť nezohľadnil, a preto vec nesprávne posúdil. V záujme lepšieho uplatnenia v praxi sa
rozhodla pre vysokoškolské štúdium učiteľstva histórie a anglického jazyka a literatúry v dennej forme.

Možnosť dennej formy štúdia ako slobodná matka získala prijatím dieťaťa do predškolského zariadenia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie jej však túto možnosť zmarilo, pretože jej matka, starajúca sa o
ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna, jej štúdium hradiť nemôže. Zdôraznila otcovu 15-ročnú
nezamestnanosť a jeho tvrdenie o jedinom príjme z predaja hydiny vo výške XXX eur mesačne označila
za klamstvo, keď svojej matke prispel na rekonštrukciu poschodového domu v Pezinku.

4. Otec navrhovateľky sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3
C.s.p., so záverom, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

6. Súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine zamietol návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáhala zvýšenia výživného od otca z dôvodu nástupu na dennú formu vysokoškolského

štúdia.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V odvolací súd zistil, že naposledy bolo rozhodnuté
o výživnom na navrhovateľku rozsudkom zo dňa 31.01.2014, č.k. 42C/318/2013-19, v sume XXX eur
mesačne v súvislosti s jej nástupom do prvého ročníka denného vysokoškolského štúdia na Fakulte

chemickejapotravinárskejtechnológieSlovenskejtechnickejuniverzityvBratislave.Zobsahuodvolania
vyplýva, že uvedené štúdium navrhovateľka ukončila už po prvom semestri.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne
právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní navrhovateľky neboli uvedené žiadne

skutočnosti, ktoré by vyvolali potrebu zrušenia alebo zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v
ňom obsiahnutom výklade podmienok trvania vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu. Na
zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia len dopĺňa, že navrhovateľka dosiahla
bakalársky titul predošlým vysokoškolským štúdiom prvého stupňa a jej následné štúdium na rovnakom

stupni vysokoškolského štúdia, aj keď na inej vysokej škole, nemôže byť posudzované ako sústavná
príprava na budúce povolanie v zmysle nároku na výživné od rodičov bez ohľadu na to, že jej výsledkom
má byť lepšie uplatnenie sa na trhu práce. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh zamietol,
pretože vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky ako povinného už v minulosti ex lege zanikla,
preto nie je možné rozhodnúť o jej zvýšení, resp. ani o jej ďalšom určení pre absenciu zákonných

podmienok. K odvolaniu navrhovateľky odvolací súd zároveň dodáva, že dôvodom priznania nároku
na výživné nemôže byť ani skutočnosť, že navrhovateľka si predchádzajúce vysokoškolské štúdium
prvého stupňa financovala sama bez účasti otca, keď sa nejednalo o dennú formu štúdia, ktorá je
primárnym predpokladom priznania výživného. Rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie nemohlo
byť v prospech návrhu zohľadnené vyjadrenie otca o jeho akceptácii ostatného rozsudku o výživnom,

ktorá môže spočívať len v jeho dobrovoľnom poskytovaní finančnej podpory navrhovateľke nemajúcom
oporu v hmotnoprávnom predpise.
11. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.