Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207352
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116207352.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne D. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko,
so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému Poštová banka a.s., Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpená AK Antol s.r.o., so sídlom Kupeckého
2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní strán
sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/121/2016-136 zo dňa 11.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku I. tak, že určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXXX z 13.4.2011 je neplatná.

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III.

Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,

ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011 zamietol. Určil, že v zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011 v bode 3.9 zmluvná podmienka v znení: „Podpisom
tejto zmluvy o úvere dlžník a spoludlžník, a to každý z nich osobitne uzatvárajú s bankou dohodu o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením
pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušným bodom obchodných podmienok“,
je neprijateľná. Určil, že v čl. 7 bod 7.5 obchodných podmienok zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
podmienka v znení, že: „Dlžník a zároveň každý zo spoludlžníkov a banka podpisom zmluvy o úvere

zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení, pričom dlžník, ako aj každý spoludlžník udeľuje výslovný súhlas banke na
predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka s cieľom zabezpečiť peňažné
záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho
platiteľa mzdy dlžníka, ako aj na iné príjmy dlžníka. Ukončením platnosti zmluvy o úvere nezaniká
zabezpečenie dlžníkových záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,“ je neprijateľná.
Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 137 písm. a/ - d/, § 291 ods. 1-3,
§ 295, § 296, § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 488, § 489, § 52 ods. 1-3 Občianskehozákonníka,§497Obchodnéhozákonníka,§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
zákonač.129/2010Z.z.),§5aods.1,§3ods.3-5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavznení

účinnom od 01.05.2014, (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.), a uviedol, že výrok o určení neplatnosti
právnych úkonov je určovací výrok avšak s prihliadnutím na novú procesnú úpravu od 01.07.2016 v
Civilnom sporovom poriadku je potrebné rozlišovať, že kým v prípade určenia neplatnosti zmlúv ide o
žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku), či ide o určenie,
či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku), nakoľko len inými slovami

vyjadrené určenie, že tu nie je právo veriteľa. S poukazom na znenie ust. § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej skutočnosti za účinnosti Civilného
sporového poriadku od 01.07.2016 je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je
tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že
súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo
v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby, zo žiadneho osobitného

predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. S poukazom
na právny záver odvolacieho súdu, súd prvej inštancie posudzoval bod 3.9, čl. 7 bod 7.5 obchodných
podmienok ako zmluvné podmienky z hľadiska ich prijateľnosti a dospel k záveru, že v tomto smere
sú naplnené predpoklady vyslovenia ich neprijateľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky,

ktoré žalovanému vznikli do budúcna a vyplynú zo zmluvy je neurčité. V čase uzatvárania dohody
o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by
dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku. S poukazom na ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať

aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa a teda žalobkyne. Samotné dojednanie bolo zakomponované v zmluve,
žalobkyňa si ani nespomenula, či o tejto dohode, resp. o jej uzatváraní v rámci úverovej zmluvy bola

informovaná. Pri jej uzatváraní dlžník, spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ preukázateľne uplatnil svoje právo a

požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Súd považoval za preukázané, že
zamestnávateľ žalobkyne reálne vykonal zrážky zo mzdy pre žalovaného.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, súd ju nepovažoval za dôvodnú.
V danom prípade aj keď pohľadávka bola postúpená z úverovej zmluvy zo žalovaného vrátane

všetkých súvisiacich práv teda vrátane zabezpečenia pohľadávky, podľa ust. § 53a Občianskeho
zákonníka pokiaľ ide o posudzovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky platí, že nemusí byť účastníkom
konania nový dodávateľ. Vyslovením neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nepriznaním plnenia z nej
znamená, že tento záver platí aj pre ďalších právnych nástupcov takéhoto dodávateľa. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie určil neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky vo vzťahu k dohode o zrážkach

zo mzdy vyplývajúcej z bodu 3.9, z čl. 7 bod 7.5 obchodných podmienok.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 251 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 Civilného
sporového poriadku tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal s tým, že to považoval za
spravodlivé, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná čo sa týka určenia neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy, avšak vo veci bol naplnený stav, že žalobkyňa cieľ žaloby dosiahla určením neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal
zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, ako aj

nesprávneho právneho posúdenia vo veci. Poukázal na to, že sa jedná o druhý rozsudok, ktorý bol
odvolacím súdom zrušený. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že odvolací súd v zrušujúcom
uznesení uviedol, že na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy má žalobkyňa
ako spotrebiteľka vždy naliehavý záujem, ktorý sa predpokladá (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007Z.z.). Namietal, že súd prvej inštancie určením neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy rozhodol
o jej absolútnej neplatnosti. Neuvedomujúc si podstatu inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky
tak vytvoril stav, že tým istým rozsudkom výrokom žalobu zamietol a výrokmi označenými II. a III.

žalobevyhovel,lebourčenímneprijateľnostizmluvnýchpodmienokrozhodoloichabsolútnejneplatnosti.
Výroky označené II. a III. považoval za správne, nakoľko svojou podstatou žalobe vyhovujú, aj keď inou
štylizáciou, keď súd prvej inštancie nepoužil výrok o neplatnosti, ale výrok o neprijateľnosti čím rozhodol
o neplatnosti. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecného súdu v obdobných veciach s tým, že navrhol
zrušiť napadnutý výrok I. a priznať náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. Súčasťou podaného

odvolania sú aj pripojené rozhodnutia na ktoré poukázal v podanom odvolaní (č.l. 143-150 spisu).

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
výroky II. a III. týkajúce sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z dôvodu, že konanie má inú
vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia. Poukázal na to, že žalovaný po podaní žaloby oznámil súdu, že už nie je nositeľom
práva a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní dovoláva, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky
č. F. zo dňa 10.10.2017, postúpil pohľadávku na nového veriteľa. Zo strany súdu alebo žalobcu do
dnešného dňa nebola platnosť postúpenia pohľadávky na nového veriteľa spochybnená. Poukázal na to,

že postúpením pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zanikol právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným vyplývajúci z tejto zmluvy. I napriek skutočnosti, že zo zmluvy nevyplývajú pre žalobkyňu
a žalovaného akékoľvek práva a povinnosti, súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok. Nestotožnil
sa so záverom súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že rozsudok v individuálnom spotrebiteľskom
spore, ktorý bol vydaný podľa ust. § 290-300 Civilného sporového poriadku je záväzný inter partes

len pre strany konania a pre subjekty uvedené v § 228 Civilného sporového poriadku. V žiadnom
prípade nie je záväzný pre každého. Ďalej poukázal na ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie nie je možné vzhľadom na zmeny v súvislosti so zavedením nového procesného kódexu
aplikovať na predmetný prípad, lebo podľa právnej teórie uvedeného ustanovenia je potrebné aplikovať
na výsledky abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky podľa

názoru žalovaného, neexistuje akýkoľvek právny záujem na určení neprijateľnosti akejkoľvek zmluvnej
podmienky, nakoľko s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, rozsudky
súdov určujúce neprijateľnosť zmluvnej podmienky zaväzujú len strany konania a v danom konaní
neexistuje akýkoľvek vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. Žalovaný nie
je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Okamihom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky,

oprávnená zo zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou je spoločnosť, na ktorú pohľadávka bola postúpená.
Poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu v obdobnej veci. Zároveň citoval ust. § 524 ods. 1-2
Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného nie je daná. Navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. a žalobu zamietnuť vrátane uplatňovaných trov konania.

4. Právni zástupcovia strán sporu sa k doručeným odvolaniam písomne nevyjadrili v zmysle ust. § 373
ods. 3 Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov,

ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362
ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa
03.04.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) v súlade s povinnosťou odvolacieho súdu vo

veci samej rozhodnúť (§ 390 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výrokom I. a IV. je
dôvodné, odvolanie žalovaného proti výrokom II. a III. nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.6. Predmetom posúdenia odvolacím súdom bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu z dôvodu
podaných odvolaní stranami sporu. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzajúc
z jeho zisteného skutkového stavu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že

súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 13.04.2011 nesprávne uviedol, že
na požadovanom určení žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem. Odvolací súd už v zrušujúcom
uznesení predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej č.k. 4Co/118/2017-109 zo dňa 10. mája 2018
vyslovil názor, že v danom prípade sa v spore so slabšou zmluvnou stranou žalobkyne ako spotrebiteľky

naliehavý právny záujem predpokladá v zmysle ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd prvej
inštancie síce postupoval v zmysle pokynu odvolacieho súdu, ak následne posudzoval dojednanú
zmluvnú podmienku v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka
v spojení s § 298 ods. 1, 2 CSP tak, že ex offo vyslovil zmluvnú podmienku týkajúcu sa dojednania
dohody o zrážkach zo mzdy uvedenú v bode 3.9 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011
za neplatnú, ako aj ak určil, že zmluvná podmienka týkajúca sa dojednanej dohody o zrážkach zo

mzdy uvedená v článku 7 bod 7.5 obchodných podmienok uvedenej zmluvy je neprijateľná. Vzhľadom
na podané odvolanie žalobkyňou ktorá sa dôvodne domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu v
súlade s princípom právnej istoty a legitímnym očakávaním rozhodnutia súdu vo veci, ako aj s vzhľadom
na začaté konanie pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 11.04.2016, na
ktoré skutočnosti odvolací súd už poukázal aj v predchádzajúcom rozhodnutí, odvolací súd považoval

uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení za dôvodnú.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku nesprávneho právneho posúdenia uplatnenú
žalovaným vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok týkajúcich sa dohody

o zrážkach zo mzdy bodu 3.9 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 13.04.2011, ako aj článku 7 bodu
7.5 obchodných podmienok v predmetnej zmluve. Je nesporné, že sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah medzi stranami sporu na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsah
žalobkyňa ako spotrebiteľka ovplyvniť nemohla. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa v

konaní pred súdom prvej inštancie náležite vysvetlila okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, v rámci
ktorej bola dojednaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, o ktorej skutočnosti sa mala dozvedieť od svojho
zamestnávateľa z dôvodu, že žalovaný i napriek spornosti požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, že v priebehu konania žalovaný navrhol
žalobkyni dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011, v rámci ktorého navrhoval

zmenu dojednaných zmluvných podmienok týkajúce sa bodu 3.9, ako aj článku 7. bodu 7.5 obchodných
podmienok tak, že bod 3.9 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX sa ruší, ako aj článok 7 bod 7.5 obchodných
podmienok (č.l. 52 spisu). Aj uvedená skutočnosť svedčí o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
výsledkom kontraktačného procesu pri uzatváraní zmluvy o úvere.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd uplatnenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v spore. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá
osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. V priebehu konania veriteľ, t.j.
právny predchodca žalovaného Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890 zmluvou o postúpení pohľadávok č. I. zo dňa 10.10.2017 (č.l. 117-120 spisu) postúpil

pohľadávku na právneho nástupcu Bencont Collection a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
479 676 92. Následne namietal nedostatok pasívnej legitimácie v spore. Súd prvej inštancie správne
v tejto súvislosti pri jej posudzovaní poukázal na ust. § 53a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky sa vzťahuje aj na právnych nástupcov dodávateľa.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby a rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právne
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoré
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.

11. Odvolací súd považoval žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy za dôvodnú. Je
nesporné, že predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo z okolností
dojednania danej veci nepochybne vyplýva, že zo strany žalobkyne podmienky z nej vyplývajúce neboli
individuálne dojednané. Žalobkyňa dokonca nemala o jej uzatvorení vedomosť z dôvodu, že bola
súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 13.04.2011 zakomponovaná v bode 3.9 zmluvy, ako aj v článku 7.5

obchodných podmienok, ktoré zmluvné podmienky súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné z dôvodu
dojednaného obsahu ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. §
551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, avšak k
jej uzavretiu musí dôjsť na základe slobodnej a vážnej vôle tak, aby spĺňala náležitosti právneho úkonu
z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti. Z dohody o zrážkach zo mzdy musí vyplývať označenie veriteľa

a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie, ktorej ide, ako aj výška dohodnutých
zrážok. Vychádzajúc z namietanej dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere (č.l. 5 spisu) vyplýva, že
dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka týkajúce sa jasnosti a zrozumiteľnosti vymedzenia pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvára, lebo z bodu 3.9 len vyplýva, že súčasťou zmluvy o úvere je aj

dohodaozrážkachzomzdy.Takétodojednanienemožnopovažovaťzadojednanieindividuálne,náležité
v súlade so zákonom. Pri pochybnostiach o obsahu výkladu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

12. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I. v zmysle ust. § 388 CSP tak,

že určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 13.04.2011
je neplatná. Na požadovanom určení v danej veci bol daný naliehavý právny záujem vyplývajúci z ust. §
137 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s článkom 2 ods. 1, 2 Základných princípov CSP. Právo spotrebiteľa
domáhať sa ochrany na súde vyplýva z osobitného predpisu (§ 3 ods. 3 druhá veta zákona č. 250/2007
Z.z.).

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle
st. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v konaní pred súdom
prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania - prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v súlade

so zásadou úspechu žalobkyne v spore vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods.
2 CSP).Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.