Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/244/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5611209837.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne Z. Š., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom
Ružomberok, A. Bernoláka 6, proti žalovaným: 1.) A. E., nar. X. X. XXXX, bytom E. XXX, 2) A. E., nar.
X. X. XXXX, bytom F. Z., F. X., Q. XXX/XX, 3) P.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Z., F. X., S. M.
XXX/XX, 4) Z. Z., nar. X. XX. XXXX, bytom Ž., E. XXXX/XX, 5) A. E., nar. XX. X. XXXX, bytom F. D., C.
XXX/XX, žalovaní 2) až 5) ako právni nástupcovia pôvodnej žalovanej v 2. rade Z. E., nar. X. X. XXXX,
zomr. 28. 5. 2013, v spore o určenie vlastníckeho práva a o odstránenie plota, žumpy, ríny, vývodu spalín
plynu a železného stĺpa, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1-ica
pozemku parc. č. KN-C 262/4, druh pozemku: orná pôda, o výmere 20 m2, nachádzajúceho sa v
katastrálnom území E., vytvoreného geometrickým plánom číslo 10C/244/2011-5/2018, vyhotoveným
P.. N. A. dňa 5. 3. 2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, z pozemku zapísaného
ako parc. č. KN-C 262/1, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1403 m2, nachádzajúceho sa v
katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom

podiele vo veľkosti 1-ica pozemku parc. č. KN-C 261/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 17 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., vytvoreného geometrickým plánom číslo
10C/244/2011-5/2018, vyhotoveným P.. N. A. dňa 5. 3. 2018, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku,
z pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 261/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
428 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX.

Žalovaní 1) až 5) sú povinní spoločne a nerozdielne, na vlastné náklady, odstrániť plot postavený

na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 263/1, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1706 m2,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., zapísanom v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX a na pozemkoch vytvorených
geometrickým plánom číslo 10C/244/2011-5/2018, vyhotoveným P.. N. A. dňa 5. 3. 2018, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, zapísaných ako parc. č. KN-C 262/4, druh pozemku: orná pôda, o
výmere 20 m2 a parc. č. KN-C 261/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o odstránenie žumpy, kovového stĺpu, spodnej zahnutej časti odkvapovej ríny umiestnenej
na rodinnom dome súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parc. č. KN-C 261/1, vývodu spalín
plynu umiestneného na rodinnom dome súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parc. č. KN-C
261/1, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území E., na pozemku parc. č. KN-C 261/4, vytvorenom
geometrickým plánom číslo 34287078-17/2004, sa zastavuje.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % z celkových trov konania
a voči žalovaným 1) až 5) spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 % z celkových trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13. 10. 2011, sa žalobkyňa voči
žalovanému 1) a pôvodnej žalovanej 2) Z. E. domáhala určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu vo veľkosti 1-ina k pozemkom parc. č. KN-C-KN 262/3, druh pozemku: orná pôda o výmere
37 m2 a parc. č. KN-C 261/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2,
nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., okres Liptovský Mikuláš, vytvoreným geometrickým plánom
č. 34287078-17/2004, vyhotoveným dňa 18. 2. 2005 Ľ. X., uloženia povinnosti žalovaným spoločne a

nerozdielne na vlastné náklady odstrániť žumpu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. KN-C 261/4 v
katastrálnom území E. a plot postavený na hranici pozemkov parc. č. KN-C 262/3, parc. č. KN-C 261/4
a parc. č. KN-C 263/1 v katastrálnom území E., ako aj náhrady trovy konania. V žalobe uviedla, že
podľa záverov znaleckého posudku P.. A. T. č. 7/2009 sú pozemky parc. č. KN-C 262/3, orná pôda,
o výmere 37 m2 a parc. č. KN-C 261/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, vytvorené od

pozemku parcela PK 56. Osvedčením o dedičstve zo 14. 9. 2007, 6D/879/2007, po neb. A. Š. nadobudla
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ina k pozemku parc. č. 56, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva
č. XXX v katastrálnom území E., len v zostatkovej výmere 75 m2. V roku 1954 na pozemku parc. č.
KN-C 261/1 stál rodinný dom, ktorý vlastnil B. S.. V okolí domu nebol postavený žiaden plot. V 60-tych
rokoch 20. storočia žalovaný 1) a pôvodná žalovaná 2) vlastnili dom, ktorý nadobudli počas manželstva.

Žalovaný 1) a pôvodná žalovaná 2) na hranici pozemkov parc. č. KN-C 262/3, 261/4, 263/1 postavili
plot, na pozemku parc. č. KN-C 261/4 postavili žumpu a dlhodobo odmietajú plot a žumpu odstrániť,
čím jej znemožňujú výkon vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem je daný, keďže rozhodnutím sa
má odstrániť právna neistota, ktorá je medzi účastníkmi sporu a vydané rozhodnutie sa súčasne prejaví
v postavení účastníkov.

2. V priebehu konania dňa 28. 5. 2013 pôvodná žalovaná 2) Z. E. zomrela. Súd preto v spore pokračoval
s jej právnymi nástupcami, ktorými sú žalovaní 2) - 5).

3. Uznesením zo dňa 16. 7. 2014 č. k. 10C/244/2011-427, súd pripustil zmenu žaloby tak, že sa určuje,

že vlastníkom parcely C-KN 262/3 - orná pôda o výmere 37 m2 a parcely C-KN 261/4 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 38 m2, obe v katastrálnom území E., okres Liptovský Mikuláš, obe zakreslené na
geometrickom pláne č. 34287078-17/2004 vyhotovenom 18. 2. 2005 Ľudovítom Olšovským, IČO: 34
287 078, 032 12 Dúbrava 311, autorizačne overeným 19. 2. 2005 P.. A. S., autorizovaným geodetom a
kartografom, úradne overeným 16. 3. 2005 Správou katastra Liptovský Mikuláš, je žalobkyňa v rozsahu

1 - ica a žalovaní 1) až 5) sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť žumpu
nachádzajúcu sa na parcele C-KN 261/4 v katastrálnom území E., plot postavený na hranici parcely
C-KN 262/3 a parcely C-KN 262/1, a na hranici parcely C-KN 261/4 a 261/1 v katastrálnom území
E., kovový stĺp nachádzajúci sa na parcele C-KN 261/4 v katastrálnom území E., odstrániť spodnú
zahnutú časť odkvapovej ríny umiestnenú na rodinnom dome súpisné číslo XXX, postavenom na

pozemku C-KN 261/1 smerujúcu na parcelu C-KN 261/4, katastrálne územie E. a časť vývodu spalín
plynu umiestneného na rodinnom dome súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku C-KN 261/1
smerujúcom na parcelu C-KN 261/4 v katastrálnom území E., zakreslené na geometrickom pláne č.
34287078-17/2004.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 21. 8. 2017, vzala žalobkyňa žalobu v časti o odstránenie žumpy,
kovového stĺpa, odkvapovej ríne a vývodu spalín plynu späť.

5. Uznesením zo dňa 26. 7. 2018, č. k. 10C/244/2011-664, súd pripustil zmenu žaloby v časti určenia
vlastníckeho práva a v časti o odstránenie plota tak, že v časti určenia vlastníckeho práva a v časti o

odstránenie plota tak, že sa určuje, že vlastníkom parcely C-KN 262/4 - orná pôda o výmere 20 m2 a
parcely C-KN 261/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, obe v katastrálnom území E., okres
Liptovský Mikuláš, obe zakreslené na geometrickom pláne č. 10C/244/2011-5/2018 vyhotovenom 5. 3.
XXXX P.. N. A., X.Ž. XXX/XX, Č., autorizačne overeným 5. 3. 2018 P.. N. A., autorizovaným geodetom a
kartografom,úradneovereným15.3.2018OkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,katastrálnymodborom,

je žalobkyňa v rozsahu 1 - ica a žalovaní 1) až 5) sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote do 15kalendárnych dní na vlastné náklady odstrániť plot postavený na hranici parcely C-KN 263/1, parcely C-
KN 262/4 a parcely C-KN 261/5, v katastrálnom území E..

6. Žalovaní s podanou žalobou žalobkyne nesúhlasili a navrhli podanú žalobu zamietnuť.

7. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 19. 12. 2012, žalovaný 1) a pôvodná žalovaná 2) Z. E.
uviedli, že sa nestotožňujú so záverom P.. T. v znaleckom posudku o nesprávnosti geometrického plánu,
vyhotoveného P.. S. K. dňa 19. 8. 2003. Geometrický plán síce vychádzal zo zamerania skutočného

stavu v teréne, geodet však prešetril aj priebeh pôvodných vlastníckych hraníc pozemkov. Poukázali
na to, že pozemkový úrad v rámci konania o ROEP vydal rozhodnutie o vydržaní vlastníckeho práva v
ich prospech, zapísané pod Z 576/03, ku ktorému podkladom bol uvedený geometrický plán. Vzniesli
aj pochybnosti k osobe P.. A. T. v otázke jeho spôsobilosti vykonávať znaleckú činnosť, keďže dňa
6. 7. 2010, t. j. dňom nasledujúcim po vyhotovení znaleckého posudku, bol vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov. Tvrdili, že s právnym predchodcom žalobkyne A. Š. mladším veľmi dobre vychádzali, pričom

ich vlastníctvo k predmetným pozemkom nespochybňoval. Dobré vzťahy mali aj so K. Š., ktorý pozemok
po ňom dedil. Poukázali na fotodokumentáciu zo začiatku 50-tych rokov, ktorá preukazuje, že rodinný
dom bol v roku 1954 oplotený dreveným plotom zo všetkých strán, s výnimkou zadnej časti za domom
z dôvodu, aby pôvodný vlastník domu a pozemku B. S. mohol vysýpať zemiaky do pivnice zo svojho
pozemku. Preto aj pôvodný dom bol odklonený od zadného stavu smerom do vlastného pozemku 160

cm. Pozemok bol oplotený v súlade s výsledkami konania Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
17Co/596/83. Namietali, že A. Š. mladší nebol prizvaný k stavbe plota. V roku 1980, ešte pred výstavbou
plota, začali s výstavbou septiku (žumpy), o ktorej hovorili aj s A. Š. mladším, ktorý súhlasil s postavením
žumpy. a uviedol, že stavajú na svojom. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 17Co/596/83
povolil osadiť železný stĺp v súlade s hranicami dotknutých pozemkov, čím určil tak hranicu pozemku

pri septiku. Pozemok oplotili tak, že sa napojili na jestvujúci železný plot pri hospodárskej budove,
ktorý bol postavený v roku 1959-1960. A. Š. najmladší, brat žalobkyne, v roku 1991 vytrhol plot, avšak
konal bez právneho dôvodu a plot musel uviesť po zásahu orgánov činných v trestnom konaní do
pôvodného stavu. Rozhodnutím Obvodného úradu, odbor pozemkový, číslo 104-02/01657-03/GK z 27.
10. 2003, o vydržaní bolo potvrdené vlastníctvo v rozsahu hraníc vymedzenom v geometrickom pláne

č. 31088341-43/2003, vyhotovenom P.. S. K..

8. V písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných, doručenom súdu dňa 24. 1. 2013, žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že v geometrickom pláne, vypracovanom P.. S. K., je výmera parcely KN-E č.
55 navýšená z 1876 m2 na 1987 m2 bez zdôvodnenia, pričom z navýšenej výmery boli vypočítavané

parcely KN-C č. 261/1, 261/2 a 262/1. Uvedená výmera chýba v pozemku KN-E č. 56. Poukázala na
to, že K. Š. sa v roku 2007 obrátil na Okresnú prokuratúru v Liptovskom Mikuláši vo veci podozrenia
z nesprávneho postupu pri nadobudnutí parcely KN-E č. 54/501 vydržaním a v zakreslení parcely KN-
E č. 55 v katastrálnom území E.. Poprela, že A. E. vychádzal dobre s nebohým A. Š.. B. Š. v roku
1984 oznámila na MNV v Kvačanoch, že A. E. jej neoprávnene zasahuje do súkromného majetku tým,

že na pozemku vyhĺbil jamy, do ktorých osadil a betónom zalial železné stĺpiky a pokračuje v oplocovaní
pozemku.

9. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 12. 4. 2013, sa žalovaný 1) a pôvodná žalovaná 2)
Z. E. vyjadrili k svedeckým výpovediam Z.. B. L. a A. O.. Uviedli, že sieť urbárskych ciest v danom

priestore nikdy nebola, bol tam len urbársky chodník. Problém vznikol v roku 1980, keď vybudoval
žumpu na svojom pozemku a chránil si svoj majetok, o ktorý ho chceli pripraviť kvôli ceste, nakoľko
pôvodnú urbársku cestu svojvoľne zahradili. Domy sa nikdy nestavali na hranici pozemkov. Pôvodný
vlastník S. odklonil dom o približne 180 cm do svojho pozemku, aby mohol vysýpať zemiaky do
pivnice. Neskôr tento priestor využili na výstavbu žumpy. Povolenie na výstavbu žumpy sa v tých časoch

nevyžadovalo, len ohlasovacia povinnosť, ktorú si aj splnili. Proti výstavbe žumpy žiadna kompetentná
osobanenamietala.SpochybnilitvrdeniasvedkaO.,ktorýsavyjadrilovlastníckom stavevčase,keďmal
12 rokov. Problém chýbajúcich metrov žalobkyne je v prihradených parcelách O.. Rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/24/85 síce meritórne neurčil hranicu pozemkov žalovaných
a žalobkyne, je však zrejmé, že určil umiestnenie žumpy a zábrany so železným stĺpom tak, aby

nezasahovali do urbárskeho chodníka, ktorého šírka bola súdom ustálená na 2,25 m, ale aby boli
umiestnené na pozemku žalovaných. Žalovaní sami umiestnili žumpu a zábranu so železným stĺpom až
do vzdialenosti 2,7 m. Preto majú plot umiestnený na svojom pozemku.10. V písomnom vyjadrení k posudku znalca, doručenom súdu dňa 25. 1. 2017, žalovaní uviedli, že
vzhľadom na tvrdenia znalca uvedené v posudku nie je zrejmé, ako mohol určiť priebeh hranice medzi
pozemkovými parcelami č. 55 a 56. Poukázali na to, že v rokoch 1980 až 1985 bola pozemnoknižná

mapa upravená na základe požiadavky vtedajšieho MNV, keďže mal zámer okolo pozemku parciel
č. 55, 56 zrealizovať cestu do poľa, ako aj z dôvodu, že pôvodnú historickú urbársku cestu zahradil
predstaviteľ MNV z dôvodov častej premávky ťažkých strojov v blízkosti jeho vlastníctva. Z týchto
dôvodov sa pozemnoknižná mapa upravila na úkor majetkovej straty časti pozemku u niektorých
vlastníkov v parcelách č. 56, 62, neskôr 63/1, 63/2 a niekde pribudla. Z pozemnoknižnej mapy sa

nedá technicky určiť sporná hranica medzi parcelami č. 55, 56, keďže táto bola v rokoch 1980-84
neodborne upravená, dá sa povedať sfalšovaná pre potreby MNV. Stotožnili sa s právnym stavom,
ktorý je zakreslený v geometrickom pláne vypracovanom P.. K., ktorý bol aj akceptovaný a zohľadnený
Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 10S/230/03. Tento právny stav užívajú 35 rokov so všetkými
náležitosťami. Nesúhlasili so záverom znalca, že by malo byť v prospech žalobkyne rozhodnuté o 37
m2, čím by im bola spôsobená ujma na výmere nehnuteľnosti, so záverom znalca, ktorý nerešpektuje

hranicu plota v hornej časti pozemku, ktorý je najstaršia pevná hranica v oblasti, ani s priklonením sa
znalca k zameraniu pozemku podľa geometrickej mapy z roku 1980-85, ktorú spochybňovali už v roku
1983, čo vyústilo v súdny proces.

11. V podaní, doručenom súdu dňa 20. 3. 2018, žalovaní poukázali na to, že znalec sa zameral na len

parcelu KN-E č. 55, v ktorej hľadal chýbajúcu majetkovú podstatu 159 m2 žalobkyne a nezameral sa aj
na horné parcely hraničiace s parcelou žalobkyne KN-E č. 56, dnes KN-C 263/1, 271/2, a to na parcely
KN-E č. 57, dnes KN-C 263/2, KN-E 58, dnes KN-C 264, KN-E 59, dnes KN-C 265, KN-E 89, dnes KN-
C č.267/7, 267/6, 267/5, 267/4, 267/3, 267/2, KN-E 60, dnes KN-C 272/5, 273/1 a KN-E 64, 65, 66, dnes
KN-C č. 272/2, 272/3, 272/4, 273/3, 273/6, 274/1, 274/2, 274/3, 274/4, 275, 335/3 a 335/4. Poukázali

na to, že znalec v znaleckom posudku uviedol, že technická úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje
len na základe prevedených kartometrických meraní na príslušnom mapovom liste určiť presne priebeh
hranice medzi pozemkovými parcelami č. 55 a 56.

12. V písomnom vyjadrení, predloženom súdu na pojednávaní dňa 26. 9. 2018, žalovaní opätovne

poukázali na skutočnosť, že v minulosti malo dôjsť k manipulovaniu a nezákonnému posúvaniu hraníc
parciel, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 10S/230/03, ktorý potvrdil v plnom
rozsahu ich pôvodnú nadobudnutú majetkovú podstatu. Poukázali na nezákonný posun niektorých
parciel, ktoré sa zväčšili oproti pôvodnému nadobudnutiu ich majetkovej podstaty, na úkor zmenšenia
parciel pôvodne KN-E č. 56, KN-E 57, KN-E 62. Uviedli, že súdny znalec stanovil hranicu medzi

spornými stranami, hoci predchádzajúci znalec uviedol, že to technickým spôsobom nie je možné určiť.
Žalobkyňa zobrala svoj nárok v 80 % späť, lebo jej nič iné neostávalo, lebo pochopila, že majú svoju
právnu podstatu v poriadku, podľa pôvodu nadobudnutia. To, čo vypracoval súdny znalec, nevedie k
právnej istote a ustáleniu práva pôvodne nadobudnutých parciel tejto časti, bolo to len vykonanie činnosti
súdneho znalca, bez akého právneho efektu a výsledku.

13. Na pojednávaní žalobkyňa na podanej žalobe, po pripustení zmien žaloby a čiastočnom späťvzatí
žaloby, trvala v plnom rozsahu.

14. Právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe, v znení jej zmien a čiastočného späťvzatia

žaloby,vplnomrozsahu.Poukázalnato,žepripodanížalobyvychádzalizoznaleckéhoposudkuP..T.R.,
ktorý bol medzičasom vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, avšak ako svedok sa vyjadril k veci pri ohliadke
na mieste samom. V zmysle jeho konštatovaní rozšírili žalobný návrh o odstránenie plota a vývodu
plynu. V nadväznosti na vypracovanie znaleckého posudku P.. A., voči záverom ktorého nemali žiadne
výhrady, vzali podanú žalobu v časti späť. Poukázal na to, že priebeh hranice pozemkov nezodpovedá

priebehu hranice, ktorý bol v 50-tych rokoch zapísaný v pozemkovej knihe, nakoľko žalovaní zrejme
pri objednávaní geometrického plánu si dali zamerať pozemok pod ich rodinným domom, záhradku a
záhradu, pričom nerešpektovali hranice v pozemkovej knihe, ale ešte pred zameraním geometrického
plánu postavili plot, ktorý nekopíroval hranice a bol posunutý na úkor susedného pozemku. Pri
zameriavanígeometrickéhoplánubolzrejmezameranýstavpodľaužívania,tedaakobolpostavenýplot.

15. Žalovaný 2) uviedol, že nesúhlasí s podaným znaleckým posudkom a jeho doplnkom, vrátane
geometrického plánu. Poukázal na to, že znalec v znaleckom posudku nepoprel, ale potvrdil právnu
majetkovú podstatu žalovaných, ktorá je doposiaľ evidovaná na katastri, so všetkými právnymipodkladmi a náležitosťami, to znamená dedičstvom, rozhodnutím OÚ č. 104-2/01657-03, geometrickým
plánom a kúpnou zmluvou. Znalec nemal námietky voči geometrickému plánu, vyhotovenému X.. Znalec
vyslovil názor, že si prisvojili 37 m2 majetkovej podstaty žalobkyne, avšak svoje vyjadrenie spochybnil

tým, že uviedol, že technická úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje určiť presný priebeh hraníc
medzi pozemkami č. 55 a 56 a napriek tomu zakreslil hranicu pozemku. Skutočnosť, že technická úroveň
pozemnoknižnej mapy neumožňuje určiť presný priebeh hraníc medzi pozemkami č. 55 a 56 potvrdil
súdny znalec P.. K. v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/156/81. Ďalší znalec P.. S. E. sa stotožnil so
závermi znaleckého posudku vypracovaného P.. K. a uviedol, že pozemnoknižná mapa v obci Kvačany

nie je spôsobilá po technickej stránke k získaniu údajov potrebných k splneniu úlohy. Poukázal na to,
že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 17Co/196/83 vyriekol zmier a určil hranicu medzi
parcelami E-KN 55 a E-KN 56. Uvedený stav vydržal do roku 2000, keď sa začalo spracovanie ROEP,
kedy sa určití ľudia zasadzovali do priestoru nezákonne zapracovať cestu. Má za to, že žalobkyňa má
zabraných 37 m2 v susedstve jej parcely č. C-KN 271/1 a z tejto parcely sa vytvorili parcely C-KN
272/5, 273/1, 273/2. Výmeru, ktorú si žalobkyňa neprávom nárokuje, si nezákonne užíva rodina blízka

svedkovi O.. Namietal, že znalec neposudzoval hranicu žalobkyne aj so stavom ďalších susedov, pričom
je evidentne dokázané, že tam boli posúvané hranice a zväčšené parcely. Poukázal na to, že krajský
súd rozhodnutím č. 10S/230/03 potvrdil ich vlastníctvo. Znalec v geometrickom pláne nezohľadnil 60-
ročný železný plot smerom od humna hore, ktorý doposiaľ nebol nikdy v spore, ani s predchádzajúcimi
vlastníkmi. Poukázal aj na to, že odstránením plota budú zaťažení ekonomickými nákladmi. Navrhol

podanú žalobu zamietnuť.

16. Žalovaná 3) a žalovaná 4) sa stotožnili s vyjadrením žalovaného 2).

17. Žalovaný 5) poukázal na to, že parcela C-KN 261/5 zasahuje do 2/3-ín žumpy a v prípade vyhovenia

žalobe prídu o uvedený objekt. Uvedený fakt vytvára právnu neistotu tým, že naznačuje budúci nárok
žalobkyne na časť parcely 271/1. Geometrický plán, vyhotovený P.. A., preto neprináša komplexné
vyriešenie sporu, ale vytvára právnu neistotu.

18. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že znalec sa nevyjadril k ich vyjadreniu vo vzťahu

k ďalším pozemkom a ich výmerám v lokalite Za Ivanovce a Panský sad. Znalec svojím výrokom,
že technická úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje určiť presný priebeh hraníc, potvrdil výroky
predchádzajúcich znalcov P.. K. a P.. E.. Navrhol podanú žalobu zamietnuť a pre prípad rozhodovania o
náhrade trov konania brať do úvahy pôvodne navrhovaný žalobný petit a úspech žalobkyne a neuplatniť
zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku.

19. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že na roli pracovala odmalička, nikdy tam však
ploty neboli. Ploty postavil až žalovaný. Kým vlastnil dom S., nikdy tam neboli problémy. Ako sa
tam nasťahovali žalovaní, sú tam problémy. Žalovaný vytiahol šnúru a postavil plot, postavil žumpu.
Nevedela uviesť, kedy to presne bolo, bolo to však okolo roku 1990. Plot vytrhal jej brat, potom dal

žalovanéhonasúd.Dvarokytobolobezplotu,potomžalovanýznovaurobilplot,ktorýtamstojídoposiaľ.
Žumpu postavil žalovaný ešte pred postavením plota. Žumpa aj plot sú postavené na jej pozemku. Plot
žalovaných je postavený asi 1,5 metra na jej pozemku. Pri pohľade zvrchu pozemku sa hranica rozširuje
smerom k domu E..

20. Žalovaný 1) pri výsluchu uviedol, že plot mal postavený podľa toho, ako mu uložil krajský súd.
Plot postavil pred 55 rokmi, je postavený na jeho pozemku. Ešte aj základy musel postaviť na svojom
pozemku. Druhý plot postavil podľa toho, ako mu uložil súd. Pozemok aj dom kúpil od S. a od L.. Hranica
medzi jeho pozemkom a pozemkom žalobkyne vedie plotom. Plot postavil tam, kde bol postavený
pôvodný plot, tak, ako to určil súd, on postavil len stĺp. Žumpa je postavená tam, kde je stĺp, je postavená

na ich pozemku. Žumpu mu pomáhal kopať sám Š.. Pozemok zameriaval p. K.. Jemu ešte chýba 30
m2. Hranica medzi pozemkami 55 a 56 je určená v hornej časti skalou a dole kolom, ktorý bol určený
súdom. Plot mu zvalila žalobkyňa a K. Š.R. sa bol za ňu ospravedlniť. Keď stavali plot, Š. prizývali.

21. Pôvodná žalovaná 2) Z. E., pri výsluchu uviedla, že plot sa robil podľa starého plota. Hranica bola

horná a dom bol skrútený, cíp bol na vysypanie švábky. Plot postavil dávno už pôvodný majiteľ v roku
1920-1921. Do domu sa nasťahovali v roku 1959. Žalobkyňa vytrhala plot asi v roku 1982-1984, je to
21-25 rokov. Takto to kúpili, a takto to užívajú už roky. Ústne ani písomné dohody so Š. ohľadne užívania
pozemkov, prípadne vecných bremien, neexistujú.22. Okrem výsluchu žalobkyne, žalovaného 1) a pôvodnej žalovanej 2), súd vykonal vo veci dokazovanie
aj výsluchom svedkov, znalecké dokazovanie a dokazovanie listinnými dôkazmi. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

23. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1-ica pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č. KN-C 263/1, druh

pozemku: orná pôda o výmere 1706 m2 a parc. č. KN-E 56, druh pozemku: orná pôda o výmere 75
m2, s titulom nadobudnutia darovacia zmluva N 322/2013, NZ 37441/2013, osvedčenie o dedičstve sp.
zn. 6D/879/2007, pozemnoknižná vložka 100. Pozemok parc. č. PK 56 bol zapísaný v pozemkovej
knihe, pozemnoknižná vložka č. 100 pre katastrálne územie E., s výmerou 553 štvorcových siah. Na
základe kúpno-odpredajnej zmluvy zo dňa 24. 5. 1925 nadobudli vlastnícke právo k 1-ici pozemku A.
Š. s manželkou L.. Na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi A. Š., sp. zn. 6D/879/2007, zo

dňa 14. 9. 2007, nadobudla žalobkyňa spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ina k pozemku zapísanému
ako parc. č. KN 56, druh pozemku: orná pôda o výmere 1826 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom
území E., zapísanému na liste vlastníctva číslo XXX.

24. Žalovaní 1)-5) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území

E., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva číslo XXX ako parc. č. KN-C 261/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 428 m2 a parc. č. KN-C 262/1, druh pozemku: orná pôda o výmere 1403 m2, ako aj rodinného
domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 261/1, a to žalovaný
1) v spoluvlastníckom podiele 1-ica, s titulom nadobudnutia č. d. 331/58, pozemnoknižné vložky 339

a 252, ROEP - Z576/03, rozhodnutie č. OÚ 104-02/01657-03/GK, kúpna zmluva N 147/2012, NZ
25786/2012 a žiadosť o zápis stavby a žalovaní 2), 3), 4), 5) každý v spoluvlastníckom podiele 1/8-
ina, s titulom nadobudnutia osvedčenie o dedičstve sp. zn. 4D/1910/2013. Správa katastra Liptovský
Mikuláš súdu oznámila, že pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 261/1, 261/2, 261/3, 262/1 a 262/2
boli zapísané na list vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E. na základe geometrického plánu č.

31088341-43/2003, ktorý vyhotovil P.. S. K. dňa 19. 8. 2003. V popisnej časti uvedeného geometrického
plánu je uvedená poznámka, že výmera parcely č. KN-E 55 sa opravuje z 1876 m2 na 1987 m2.
Podľa výpisu z pozemkovej knihy, pozemnoknižná vložka číslo 339 pre katastrálne územie E., bol
ako výlučný vlastník pozemku parc. č. PK 55, roľa za P. o výmere 521 štvorcových siah zapísaný
B. S., po ňom nadobudla pozemok dedením Z. S. a na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa

17. 10. 1957, č. d. 331/1958, A. E. a Z. E., každý v 1-ici. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa
28. 3. 2003, sp. zn. 10S/142/02, zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, odbor
PPLH, č. OÚ 104-02/01657 zo dňa 22. 11. 2002, ktorým námietke navrhovateľa A. E. proti výpisu z
ROEP v katastrálnom území E., ktorou navrhovateľ požadoval previesť vlastníctvo PKN parc. č. 54,
nesprávnezakresleniePKNparc.č.55vmapovýchpodkladochnávrhuregistraanesprávnuidentifikáciu

a výmeru PKN parc. č. 63 v katastrálnom území E., nevyhovel a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na to, že námietky navrhovateľa obsahujú určité prvky
návrhu vo vzťahu k PKN parc. č. 54. Následne Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2003, číslo 104-02/01657-03
GK, potvrdil, že navrhovatelia A. E. a Z. E. nadobudli podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.

z. vydržaním vlastníctvo k pozemkom katastrálnom území E., a to parcela číslo KN-E 54/501, druh
pozemku: orná pôda, vo výmere 407 m2, pričom spracovateľ mal zapracovať rozhodnutie do projektu
tak, že navrhovateľom sa titulom nadobudnutia č. d. 331/58 a OÚ 104-02/01657-03 GK, zapisuje
vlastnícke právo k pozemkom parc. č. KN-C 261/1, 261/2, 261/3, 262/1 a 262/2, ktoré boli vytvorené
geometrickým plánom číslo 31088341-43/2003, N.Z. P.. S. K.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia,

navrhovateľ podal námietku voči výpisu z návrhu ROEP, ku ktorej doložil kúpnu zmluvu zo dňa 11. 8.
1959, ktorej predmetom odpredaja bola čiastka po B. a Š. L. na parcele č. 53. Pkn. parcela č. 54 nebola
predmetom tejto kúpnej zmluvy a navrhovateľ vo svojej námietke uviedol, že štátny úradník opomenul
zidentifikovať aj parcelu, ktorá bezprostredne susedí s jeho parcelou. Podľa výpovedí navrhovateľa
nedopatrením nebola v kúpnej zmluve uvedená, resp. notár zabudol uviesť, aj pkn. parc. č. 54, ktorá

bezprostredne susedí s parcelou navrhovateľov, a ktorú navrhovatelia odkúpili na rozšírenie dvora ako je
uvedené v tejto kúpnej zmluve. Navrhovatelia preto vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti, užívajú
ju v dobrej viere ako svoju vlastnú a sú so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im patrí.
V priebehu držby sa nikto nedomáhal vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Rozsudkom Krajskéhosúdu v Žiline zo dňa 17. 6. 2005, sp. zn. 10S/230/03, bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu v
Liptovskom Mikuláši, odbor PPLH, č. OU 03/00377 zo dňa 14. 11. 2003, ktorým správny orgán zamietol
návrh A. E. a Z. E. o potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11 ods. 1 zák. č.

180/95 Z. z. v platnom znení k pozemku pkn. parc. č. 63 v katastrálnom území E. a vec bola vrátená
Obvodnému pozemkovému úradu v Liptovskom Mikuláši na ďalšie konanie.

25. Znalec z odboru Geodézia a kartografia P.. N. A. v závere znaleckého posudku zo dňa 29. 11.
2016, číslo 13/2016, uviedol, že parcely CKN č. 261/4 a 262/3, vytvorené geometrickým plánom č.

34287078-17/2014, vyhotoveným Ľ. X., sú, podľa pozemkovej knihy, vytvorené z časti z pozemkov
označených v pozemkovej knihe parcelnými číslami 55, 56. Časť pozemnoknižnej parcely č. 56, ktorá
je súčasťou parcely CKN č. 261/4, má výmeru 17 m2, časť pozemnoknižnej parcely č. 56, ktorá je
súčasťou parcely KN-C č. 262/3, má výmeru 20 m2. Hranica pozemkov zapísaných v pozemkovej knihe
pre katastrálne územie E. vo vložke č. 100 ako parcela č. PK 56 a vo vložke č. 139 ako parcela č. PK
55, prebieha 0,4 m od rolu budovy, smerom k parcele CKN č. 263/1. Od rohu domu č. súpisné XXX

prebieha hranica vo vzdialenosti 1 m smerom k parcele CKN č.263/1. Žumpa k domu číslo súpisné XXX
je postavená na KNC parcele č. 261/2, železný plot je postavený na časti CKN parcely č. 263/1 a na časti
CKN parcely č. 271/1, pričom odchýlka v polohe železného plota od evidovanej hranice v katastri medzi
parcelami CKN č. 262/1 a 263/1, 271/1 dosahuje maximálne 0,2 m čo sa podľa súčasných technických
pravidielkatastrapovažujezatotožnýpriebeh.ŽeleznýstĺpoznačujehraničnýbodmedziCKNparcelami

č. 262/2 a 271/1. Spodná zahnutá časť odkvapovej ríny na rodinnom číslo súpisné XXX leží na CKN
parcele č. 261/2, vývod splodu plynu z rodinného domu číslo súpisné XXX leží na CKN parcele č. 261/2.
Podľa stavu pozemkovej knihy žumpa je postavená na časti pozemnoknižnej parcele č. 55 a na časti
pozemnoknižnej parcele č. 56 vo výmere 1 m2. Železný plot je postavený na časti PKN parcele č. 56
a na časti PKN parcele vedenej ako verejná cesta. Železný stĺp nie je postavený na PKN parcelách č.

55, 56, je postavený na PKN parcele vedenej ako verejná cesta. Spodná zahnutá časť odkvapovej ríny
ako aj vývod splodín plynu z rodinného domu číslo súpisné XXX ležia na PKN parcele č. 55. Podľa stavu
geometrického plánu č. 34287078-17/2004 leží žumpa na časti CK-N parcely č. 261/4 a na časti CK-N
parcely č. 261/2, železný plot je postavený na CK-N parcele č. 263/1 a na parcele CK-N č.271/1, železný
stĺp označuje hraničný bod medzi CK-N parcelami č. 261/2 a 271/1, spodná zahnutá časť odkvapovej

rínynarodinnomdomečíslosúpisné XXXakoajvývodplynuzrodinnéhodomuležianaparceleč.261/4.
Podľa časti 2. posudku, v pozemnoknižnej mape na parcelách č. 55, 56 nie sú zobrazené žiadne stavby,
ani iné pevné lomové body, pomocou ktorých by bolo možné presnejšie určiť priebeh hranice medzi
uvedenými parcelami. Vlastnícka hranica medzi pozemnoknižnými parcelami č. 55, 56 je zobrazená ako
priamka, nie sú zobrazené žiadne lomové body. Technická úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje,

len na základe prevedených kartometrických meraní na príslušnom mapovom liste, určiť presný priebeh
hranicemedzipozemnoknižnýmiparcelamič.55,56.PodľageodetickéhozameraniapriTHMprebiehala
hranicamedziCKNparcelamič.262a263vovzdialenosti0,40cmodpriebehustenybudovpostavených
na súčasných CKN parcelách č. 261/1 (rodinný dom číslo súpisné XXX), 261/2 (hospodárska budova),
smerom k parcele CKN č. 263/1 (parcela žalobkyne). Hranicu medzi pozemkami parcela č. 55 a 56

určil na základe zobrazenia v pozemnoknižnej mape, zamerania priebehu hraníc pri mapovaní THM v
roku 1983 a skutočného zamerania polohopisných prvkov. Pri výsluchu na pojednávaní znalec v plnom
rozsahu trval na záveroch podaného znaleckého posudku. Poukázal na to, že žalovaní podľa výsledkov
znaleckéhodokazovaniaoničneprichádzajú,nakoľkoužgeometrickýmplánomP..K.dostaliviac,keďže
na základe neho dostali to, čo si v teréne ukázali. Hranica pozemkov sa nevytyčuje podľa toho, čo

chýba vo výmere pozemku, ale podľa tvaru pozemku a priebehu hranice. Pri vypracovávaní znaleckého
posudku vychádzal zo zdrojov pre určenie vlastníckeho práva, aj z technických zdrojov. Vychádzal z
mapy z pozemkovej evidencie, ktorou je mapa z roku 1890, do ktorej, podľa jeho názoru, nemohol
nikto vstupovať, z máp podľa stavu pred THM, v ktorej bol pozemok žalovaných zakreslený čiarkovanou
čiarou, teda nebolo možné sa spoľahlivo o ňu oprieť, čo sa týka hranice a výmery. Prvým spoľahlivým

podkladom boli mapy THM. V pozemnoknižnej mape, ktorá bola na katastri, nie sú vykonané žiadne
zmeny a iné zákresy. V pôvodnej pozemnoknižnej mape nie sú zakreslené žiadne stavby, oplotenia.
Zameral časť jestvujúcich hraníc, a z toho vychádzal aj pri určovaní hranice pozemkov. Plot v hornej
časti pozemku smerom navrch do svahu, podľa jeho názoru, stál už v čase THM. V čase vzniku
pozemnoknižnej mapy tam, podľa jeho názoru, ešte nebol. V roku 1985 bolo vykonané THM mapovanie,

potom už existuje len súčasná elektronická podoba mapy. Po THM bol zapracovaný geometrický plán P..
K., ktorým boli opravené chyby v operáte, a ktorý vrchnú časť pozemku zameral tak, ako je v súčasnosti
v katastrálnom operáte, ale dolnú časť zameral podľa oplotenia. Vychádzal zo všetkých údajov, ktoré
mu kataster mohol poskytnúť a o iných údajoch alebo mapovaní, ktoré by mohol použiť, vedomosťnemá. Vývod plynu a rína sú na pozemku žalovaných, stĺp je postavený do verejnej cesty, teda ani
na pozemku žalobkyne, ani žalovaných. Žumpu zameral podľa povrchu, teda to, čo je vybetónované.
Obhliadku na mieste samom vykonával možno 3 - 4 hodiny. Pozemnoknižná mapa má stále rovné línie.

Dom je odklonený dovnútra pozemku. Pozemok je zhruba v dolnej aj hornej časti v rovnakej šírke. S
geometrickýmplánomP..K.sanestotožňuje,nakoľkozameralto,čovidel,t.j.jestvujúcistav. Vpôvodnej
pozemnoknižnej mape nie sú žiadne zalomenia, hranice pozemkov sú rovné. Až v THM mapovaní je
zakrivenie hranice, s ktorým sa nestotožnil. Nestotožňuje sa so stavom THM, podľa ktorého hranica
mala ísť podľa stavu plota, nakoľko by sa odkláňala od domu E..

XX. P.. A. T. v závere znaleckého posudku číslo 7/2009 zo dňa 5. 7. 2010 uviedol, že priebeh spornej
hranice pozemkov KN-E 55 a 56 prebieha od objektu rodinného domu parc. č. 261 okapom, t. j. 0,5 metra
od muriva. Obidva vypracované geometrické plány, t. j. geometrický plán č. 17/2004 Ľ. X. a geometrický
plánvyhotovenýpreA.E.,tútoskutočnosťnezohľadňujú.Spracovateľgeometrickéhoplánuprevlastníka
pozemku parc. č. KN-C 261/1, 2, 3, 262/1, 2, list vlastníctva č. XXX, síce vyznačuje priebeh hranice

parcely č. 261 vo vzdialenosti od stavby na tzv. okap, ale zároveň túto posúva na vzdialenosť približne
1,48 metra, to znamená, že zameral priebeh jestvujúceho oplotenia a nie priebeh hranice pozemku
KN-C 261 s 263, pôvodne 55 s 56 a nie definovanú hranicu v mapovom podklade „mapa obnovenej
evidencie pozemku po ROEP“ rok 2002, vykazujúca právny stav pozemkov. Vypracovaný geometrický
plán č. 17/2004 graficky vyznačil priebeh spornej hranice medzi pozemkami KN-E 55 a 56, KN-C 261/1,

2 a 263 s vyznačením dielov 1 a 2, ktoré boli zabraté z pozemku parc. č. KN-E 56, KN-C 263, na
terajšom oplotení a dokladuje, že pôvodný priebeh hraníc parc. č. KN-E 55 a 56 je na vyznačenom
priebehuobjektov(muriva)anievokape.Privýsluchunaohliadkenamiestesamomuviedol,žeznalecký
posudok podal ešte v čase, keď pôsobil ako znalec. Hranica pozemnoknižných parciel č. 55 a 56 ide v
hornej časti od lomovej časti. Hranica pozemkov prechádza murivom rodinného domu. Pokiaľ uvádzal

v znaleckom posudku, že hranica pozemkov išla okapom, vychádzal z toho, že bolo možné, aby sa
susedia dohodli, aby hranica išla okapom. V tomto prípade podľa výmer, ktoré si vypočítal, ide murivom.
Pri určení hranice pozemkov vychádzal z geometrického plánu č. 17, ktorý je záväzný pre kataster a
bol v katastri vnesený. Žumpa je postavená na pozemku žalobkyne č. 56, na pozemku žalobkyne je
postavený aj plot. Pozemok žalobkyne končí na hranici stĺpu. Hranice uvedené v geometrickom pláne

č. 17/2004 zodpovedajú hraniciam pozemnoknižných parciel.

27. Svedok Z.. B. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v Kvačanoch býva od narodenia. Do roku
1960 viedla cez Kvačany sieť urbárskych ciest, cesta viedla aj okolo rodinného domu N. O., smerom ku
zemiakovým jamám a nachádzala sa medzi domami B. S. a N. O.. Pri dome B. S. sa cesta stáčala na

juh. Cesty slúžili na to, aby sa ľudia dostali k roliam, a potom si mohli zviezť úrodu. Dom B. S. stojí stále
na tom istom mieste. Neskôr si k nemu A. E. pristaval jednu izbu z južnej strany. Zo strany od N. O. sa so
základmi domu nerobilo nič. V období od roku 1985 do roku 2002 bol starostom obce. Ihneď po nástupe
do funkcie dostal za úlohu ukončiť súdny spor o odstránenie železnej zábrany, ktorá bola osadená A. E..
V tom čase už bolo vo veci rozhodnuté, ale A. E. odmietol rozhodnutie vykonať, preto musel zabezpečiť

odpílenie železnej zábrany. Problém vznikol v roku 1983, keď A. E. vybudoval žumpu, ktorú potreboval
ochrániť, preto začal vymýšľať rôzne zmeny hraníc, znemožnil ľuďom chodiť po ceste. Žumpu postavil
mimo cesty, podľa jeho názoru na pozemku žalobkyne, keďže vtedy sa domy stavali na hranici pozemku.
Toto urobil aj S., keďže nepočítal s tým, že bude potrebovať žumpu. Proti výstavbe plotu sa namietalo,
často sa mu sťažovala mama žalobkyne, že A. E. kope jamy a ťahá plot pozdĺž pozemku. Bolo to v

rokoch 1983 - 1984. Na plot sa sťažoval aj brat žalobkyne, K., ale to bolo už po roku 2000. Potom
plot vytrhal brat žalobkyne A., A. E. ho dal na súd. Následne A. E. plot postavil nanovo. Jednalo sa o
plot po hospodársku budovu. K druhej časti plota od hospodárskej budovy k hornej časti pozemku sa
vyjadriť nevedel. Pozemok v časti rodinného domu si nepamätá, plot bol v časti predzáhradky. Nevedel
sa vyjadriť ani k tomu, či plot bol od hospodárskej budovy smerom k hornej hranici pozemku. Podľa jeho

názoru, hranica pozemkov išla múrom domu E.. Súd nariadil A. E. osadiť stĺp na rohu žumpy, on ho
však osadil ďalej, smerom ku parcele 63.

28. Svedok A. O. uviedol, že si pamätá, že A. E. si pred rokom 1984 postavil žumpu, vybudovali tam
železobetónový stĺp, ktorý mali odstrániť, postavili plot. Od roku 2010 pracuje ako starosta obce. Z

materiálov, nachádzajúcich sa na obecnom úrade, vie, že v roku 1984 bola zastavená stavba plota,
nakoľko naň nebolo stavebné povolenie. Rodinný dom E. si pamätá tak, ako stojí teraz, len tam
nebola žumpa a oplotenie poza dom. Pamätá si plot od hospodárskej budovy smerom k jaseňom, od
hospodárskej budovy opačným smerom do záhradky plot nebol, ten bol postavený v roku 1984. Ohľadnežumpy sa mu sťažoval K. Š. aj žalobkyňa, keď ešte nebol starostom, bolo to v 80. - 90. rokoch. Š. stále
využívajú priestor až po dom, využívali ho tak, že tam kosili, orali. Potom ho A. E. ohradil. Š. využívali
pozemok na hranicu domu.

29. Žalovaný 2) v procesnom postavení svedka vypovedal, že po konzultáciách s otcom žalobkyne sa
jeho otec rozhodol postaviť žumpu. A. Š. s tým súhlasil a povedal otcovi, že si to stavia na svojom.
Toto mu povedal jeho otec. Žumpu kopal v lete 1980. Mechanizmy však stále chodili aj po žumpe,
preto v roku 1981 postavil otec zábranu. Potom zábranu odpílili, otec ju postavil znovu. Krajský súd v

Banskej Bystrici v roku 1983 vyslovil záver, že stĺp sa posunie na roh žumpy a určil hranicu zmierom.
Otec presunul stĺp na základe zmieru, stĺp tam stojí doposiaľ. Na základe osadenia stĺpa otec urobil plot
pozdĺž starého plota. Plot teda postavil podľa starého plota tak, že ho potiahol na stĺp, ktorý osadil na
základe zmieru. Predtým tam plot nebol, prvýkrát bol postavený v roku 1984. Starý plot, teda plot od
humna smerom nahor, je tam od roku 1959-1960. S A. Š. aj so K. Š. vychádzali dobre. V roku 1991 A.
Š., brat žalobkyne, plot za traktorom vytrhol. Následne plot postavili nanovo, asi za 2 mesiace, ešte im

ho pomáhal stavať K. Š.. Potom sa zväčšoval pozemok A. O., v dôsledku čoho žalobkyni výmera chýba.
K žumpe výhrady neboli. Jediným rozhodnutím o hranici pozemku bolo rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/596/83. V Kvačanoch býval do roku 1982, potom tam chodil minimálne 1
krát do týždňa. Š. možno kosili až na hranicu domu, ale bola tam tôňa, ľad, nedalo sa to užívať, nakoľko
jeho otec tam naviezol štrk, robil tam odvodňovaciu drenáž. Jeho rodičia využívali časť medzi domom

a plotom aj na zvážanie zemiakov.

XX. Z. K., B. L. a A. O. vo vyhlásení zo dňa 27. 9. 2011 uviedli, že trvalo bývajú v Kvačanoch a poznajú
situáciu pri dome žalobkyne, ako aj situáciu týkajúcu sa pozemku parc. č. KN-C 263/1, ktorý nadobudla
dedičstvom po jej starom otcovi A. Š.. V roku 1954 okolo domu súp. č. XXX nebol žiadny plot zo žiadnej

strany, v polovici 60-tych rokov 20. storočia uskutočnil A. E. prístavbu domu a zhotovil záhradku pred
domom a oplotil ju. Po roku 1979 si A. E. postavil plot s kovovými stĺpikmi a železným pletivom, čím
oplotil pozemok za domom. Plot postavil svojvoľne, posunutím do pozemku parc. č. KN-C 263/1. A. Š.R.
najmladší za pomoci traktora vytrhol uvedený plot, ktorý si A. E. znova postavil na tej istej línii, postavil
aj žumpu a uvedený stav pretrváva.

XX. Z. M. a M. E. v čestných vyhláseniach zo dňa 19. 2. 2013 uviedli, že im je ako priamym svedkom
známe, že v dobe od roku 1958, resp. 1964 do roku 1977 boli vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo
XXX v katastrálnom území E. v zadnej časti uvedeného rodinného domu vyskladňované na pozemku
parcela č. 261/2 poľnohospodárske plodiny - zemiaky pre potreby vlastníkov rodinného domu, teda že

uvedený pozemok bol užívaný vlastníkmi tohto rodinného domu manželmi E..

32. Dňa 30. 5. 2007 žalobkyňa a K. Š. doručili Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš podanie,
označené ako podozrenie z nesprávneho postupu pri nadobúdaní parcely č. 54/501 vydržaním a
zakreslením parciel č. 55 v katastrálnom území E., v ktorom poukázali na to, že A. E. si dal vyhotoviť

geometrický plán č. 31088341-43/2003, v ktorom posunul hranicu svojho pozemku do parcely č. 56.
Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš dňa 2. 7. 2007 oznámila K. Š., že vec odkladá, keďže správny
orgán vydal rozhodnutie o vydržaní a schválil register obnovenej evidencie pozemkov v roku 1993, teda
uplynula lehota stanovená pre prokurátora na preskúmanie zákonnosti a prípadné vykonanie opatrenia
prokurátora k námietkam a súčasne ho poučila o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

33. Obec Kvačany súdu dňa 8. 8. 2017 oznámila, že nevydala žiadne stavebné povolenie na stavbu
plota, žumpy, ani stĺpika pri rodinnom dome súpisné číslo XXX. Dňa 6. 7. 2007 začali manželia E.
realizovať osadenie železného stĺpika a plota o výmere 2 m bez stavebného povolenia, pričom obec
nariadila okamžité zastavenie stavebných prác.

34. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 9C/156/81, v právnej
veci navrhovateľa Československý štát, zastúpený MNV Kvačany, proti odporcovi A. E., o odstránenie
železnej brány postavenej neoprávnene odporcom bez príslušného povolenia na pozemku vedenom v
pozemkovej knihe ako verejný priestor, neknihované, mal súd preukázané, že v znaleckom posudku

zo dňa 3. 10. 1982, podanom vo veci P.. S. K., znalec uviedol, že po podrobnom preskúmaní a
zhodnotení dostupných technických podkladov prehlasuje, že polohu spornej hranice medzi verejnou
cestou (pozemnoknižná parcela č. 63) a pozemkom odporcu (pozemnoknižná parcela č. 55) v obci
Kvačany nie je možné technickým spôsobom určiť. Znalec P.. S. E. v znaleckom posudku zo dňa 17. 5.1983 uviedol, že pozemnoknižná mapa v obci Kvačany nie je spôsobilá po technickej stránke k získaniu
údajov potrebných k splneniu úlohy, teda že spornú hranicu medzi verejnou cestou a hranicou pozemku
odporcu nie je možné technickým spôsobom určiť. Rozsudkom zo dňa 28. 6. 1983 súd uložil žalovanému

povinnosť odstrániť stĺp, ktorý sa nachádza na verejnej ceste, ktorú tvorí parcela č. 63 katastrálneho
územiaF.E..KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímzodňa10.1.1984,č.k.17Co/596/83-58,schválil
zmier, v ktorom sa odporca zaviazal odstrániť z parcely č. 63, t. j. z verejnej cesty, v katastrálnom území
obce F. E. železný stĺp a železný rám plota na ňom pripevnený tak, že tento železný stĺp zasadí na
roh jeho septika, teda smerom k jeho pozemku a skráti aj železný rám, ktorý sa nachádza na tomto

železnomstĺpe,dokoncamája1984.MiestnynárodnývýborKvačanypodaldňa6.7.1984naOkresnom
súde Liptovský Mikuláš návrh na výkon rozhodnutia vykonaním prác na základe uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 1. 1984, č. k. 17Co/596/83-58. Uznesením zo dňa 27. 8. 1984, č.
k. E/658/84-4, súd nariadil výkon rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31. 1.
1985 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.

35. Z listinných dôkazov, predložených Obcou Kvačany, súd zistil, že dňa 16. 9. 1980 bola Miestnemu
národnému výboru v Kvačanoch doručená žiadosť občanov o uvoľnenie cesty Na priekopu, ktorú
samovoľne uzatvoril A. E., a ktorá bola používaná prv než stál obytný dom A. E.. Žiadosť bola, okrem
iného, podpísaná aj B. Š.. Miestny národný výbor v Kvačanoch dňa 22. 9. 1980 prijal uznesenie, v
ktorom konštatoval, že bolo zistené, že cesta je svojvoľne uzatvorená A. E., nepriechodná vozom s

konským záprahom na zvoz úrody zo záhumienok a schválil návrh na odstránenie uzávery cesty z
dôvodu verejného záujmu, nakoľko podľa vyjadrenia starších občanov táto cesta už veľa rokov slúžila
na zvoz úrody z poľa. Dňa 27. 6. 1984 bol ZNB - Obvodné oddelenie verejnej bezpečnosti Liptovská
Sielnica spísaný zápis o výpovedi s C. K., ktorá uviedla, že pracuje ako predseda MNV v Kvačanoch.
Dňa 23. 6. 1984 prišla na MNV B. Š., ktorá jej oznámila, že jej sused A. E. jej neoprávnene zasiahol do

jej súkromného majetku - pozemku, tým, že na tomto jej pozemku vyhĺbil jamy a do týchto jám osadil a
betónom zalial železné stĺpiky, ktorý pozemok si ide oplocovať dreveným pletivom. Ako predseda MNV
bezpečne vie, že v danom prípade nejde o pozemok, ktorý by bol vlastníctvom A. E.. B. Š. ho vyzvala,
aby s oplotením pozemku prestal, on toto neuposlúchol a mieni pozemok oplotiť asi v dĺžke 20 bm. A. E.
naoploteniepozemkuazabetónovanieželeznýchstĺpikovdoteraznepožiadalMNVovydaniepovolenia.

Dňa 27. 6. 1984 bol ZNB - Obvodné oddelenie verejnej bezpečnosti v Liptovskej Sielnici spísaný zápis
o výpovedi A. E., ktorý uviedol, že za svojim domom má vybetónovanú odpadovú šachtu a rozhodol sa,
že túto šachtu ako aj svoj dom zo severnej strany si oplotí tak, že zabetónuje do zeme železné stĺpiky,
na ktoré potom mieni natiahnuť drôtené pletivo. Preto dňa 24. 6. 1984 za svojim domom zo severnej
strany vykopal celkom 9 jám v celkovej dĺžke 41 bm, do ktorých zabetónoval celkom 9 kusov železných

stĺpikov, ktoré má pripravené k natiahnutiu pletiva. Povolenie ku stavbe od MNV v Kvačanoch nežiadal,
myslel si, že keď toto oplotenie prevádza na vlastnom pozemku, povolenie nepotrebuje. Keďže vie, že
na toto oplotenie potrebuje rozhodnutie stavebnej komisie pri MNV Kvačany, ďalej v práci pri oplocovaní
domu pokračovať nebude, pokiaľ si ho nevybaví. Dňa 4. 7. 1984 bolo Miestnemu národnému výboru v
Kvačanoch doručené oznámenie ZNB - Obvodné oddelenie verejnej bezpečnosti Liptovská Sielnica o

priestupku na A. E., ktorého sa mal dopustiť tak, že začal s výstavbou oplotenia okolo svojho domu tak,
že zabetónoval do pripravených vykopaných jám 9 kusov železných stĺpikov v celkovej dĺžke 41 bm, na
ktoré práce si nevyžiadal príslušné povolenie od MNV Kvačany. Dňa 26. 7. 2007 doručili K. Š. a Z. Š.
Obecnému úradu Kvačany žiadosť o písomné vyjadrenie, v ktorej uviedli, že A. E. začal kopať jamu na
plot a tak začal vytvárať za svojím domom hranice medzi parcelou č. 56, pričom sa informovali, či mal

stavebné povolenie na drobnú stavbu. Obec Kvačany rozhodnutím zo dňa 6. 8. 2007, číslo 523/1/2007
nariadila stavebníkovi A. E. a manželke Z. okamžité zastavenie všetkých stavebných prác na stavbe
„Osadenie železného stĺpa a oplotenie 2 m pletiva“. Rozhodnutím Obce Kvačany zo dňa 29. 7. 2008,
číslo 216/2008/LaK bolo konanie vo veci povolenia stavby „Osadenie železného stĺpa a oplotenia“ na
pozemku parc. č. KN-C 261/1 v k. ú. E. do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Liptovskom

Mikuláši prerušené a rozhodnutím zo dňa 3. 12. 2007, číslo ÚR a SP 200//04784 Šu, zastavené.

36. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

39. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o odstránenie žumpy, kovového stĺpu,
spodnej zahnutej časti odkvapovej ríny umiestnenej na rodinnom dome súpisné číslo XXX postavenom
na pozemku parc. č. KN-C 261/1 a vývodu spalín plynu umiestneného na rodinnom dome súpisné číslo
XXX postavenom na pozemku parc. č. KN-C 261/1, zastavil, nakoľko žalobkyňa vzala v uvedenej časti
podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal. Žalovaní s čiastočným späťvzatím

žaloby súhlasili v podaní, doručenom súdu dňa 22. 9. 2017.

40. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

41.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdpodanejžalobežalobkyne,vznenípopripustení
zmenyžalobyuznesenímzodňa26.7.2018apočiastočnomspäťvzatížaloby,vcelomrozsahuvyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch ako aj splnenia povinnosti odstrániť stavbu plota na
pozemkoch, ktoré má v spoluvlastníctve. Jednalo sa teda o kumuláciu žaloby na určenie práva a žaloby

na plnenie, ktorú súdna prax pripúšťa (napr. rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 22
Cdo 1988/2000). Vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie vlastníckeho práva súd prioritne skúmal,
či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou
úspešnosti žaloby o určenie práva. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,

pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tejto
súvislostisúdlenokrajompoukazujenato,žeskúmanienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení bolo podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva aj podľa zákonného ustanovenia § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, t. j. v čase podania žaloby na súd.
Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v

prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde
sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak
bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým.
Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd
žalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Podľaustálenejjudikatúry,aksažalobcadomáhaurčenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom
určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobkyňa sa v spore domáhala určenia vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby
by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie

žalovaného 5), že z dôvodu, že pozemok parc. č. KN-C 261/5 zasahuje do 2/3-ín žumpy, vytvára
to právnu neistotu tým, že naznačuje budúci nárok žalobkyne na časť pozemku parc. č. KN-C 271/1,
a že geometrický plán, vyhotovený P.. A., preto neprináša komplexné vyriešenie sporu, ale vytvára
právnu neistotu. V prípade úspechu žalobkyne v spore sa totiž konečným spôsobom vyrieši spornosť
vlastníckeho práva, teda jej právne postavenie prestane byť neistým. Bez vplyvu na uvedený záver

je skutočnosť, či si žalobkyňa v budúcnosti uplatní voči žalovaným iné nároky. Súd v tejto súvislosti
tiež poukazuje na to, že žalobkyni prislúchalo právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva (len) k
spoluvlastníckemu podielu (teda nie k celej nehnuteľnosti). Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České
republiky, sp. zn. 22 Cdo 2967/2009: „…nie je v rozpore s judikatúrou dovolacieho súdu, ak len niektorý
zo spoluvlastníkov žaluje o určenie, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na určitej veci v určitom

rozsahu(napr.jednouštvrtinou).…niejevylúčené,abyjedenzpodielovýchspoluvlastníkovbolúspešný
v spore o určenie, že je spoluvlastníkom určitého spoluvlastníckeho podielu s treťou osobou bez účasti
ostatných podielových spoluvlastníkov.” Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti má totiž charakter
samostanej veci (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 51/2009). Podanie žaloby o
určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu len jedným zo spoluvlastníkov pripustila aj

staršia rozhodovacia prax (R 54/1973).

42. Žalobkyňa sa podanou žalobou, po pripustení jej zmeny, domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou
pozemkov vytvorených z pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 262/1 a parc. č. KN-C 261/2, vspoluvlastníckom podiele 1-ica. Svoj nárok v podstate dôvodila tým, že pozemky, ku ktorým sa domáha
určenia vlastníckeho práva (parc. č. KN-C 262/4 a parc. č. KN-C 261/5) boli vytvorené z pôvodného
pozemku zapísaného ako parc. č. PK 56, avšak došlo k nesprávnemu určeniu hranice medzi pozemkami

zapísanými ako parc. č. PK 55 a parc. č. PK 56 a v dôsledku toho k “pričleneniu” pozemkov parc.
č. KN-C 262/4 a parc. č. KN-C 261/5 k pozemkom parc. č. KN-C 262/1 a parc. č. KN-C 261/2.
Medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplynulo to aj z výpisu z pozemkovej knihy, vložka číslo
100 pre katastrálne územie E., že právni predchodcovia žalobkyne (A. Š. s manželkou L.) nadobudli
kúpno-odpredajnou zmluvou 1-icu pozemku zapísaného ako parc. č. PK 56. Medzi stranami sporu

rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa nadobudla dedením na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn.
6D/879/2007, po svojom otcovi A. Š. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny k uvedenému pozemku a
následne (už počas konania) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny právnym dôvodom darovania od
K. Š. na základe darovacej zmluvy N/322/2013, NZ/37441/2013. Medzi stranami sporu rovnako nebolo
sporné a vyplynulo to aj z výpisu z pozemkovej knihy, vložka číslo 339 pre katastrálne územie E., že
žalovaný 1) a pôvodná žalovaná 2) Z. E. nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. PK 55 od B. S., a

to každý v 1-ici, pričom dedením po Z. E. nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetnému pozemku už
podľa stavu katastra nehnuteľností aj žalovaní 2) - 5). Medzi stranami sporu bol sporný priebeh hranice
medzi pozemkami parc. č. PK 55 a 56. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že hranica
medzi pozemkami zapísanými ako parc. č. PK 55 a 56 prebieha tak, ako bola zakreslená v znaleckom
posudku P.. N. A. číslo 13/2016 (príloha P-6, resp. P-7) v spojení s doplnením č. 1 znaleckého posudku

(príloha P-6), v spojení s geometrickým plánom č. 10C/244/2011-5/2018. Zo znaleckého dokazovania
vyplynulo, že pozemky vytvorené geometrickým plánom P.. A. z pozemkov zapísaných ako parc. č.
KN-C 262/1 a parc. č. KN-C 261/2, označené v geometrickom pláne ako parc. č. KN-C 262/4 a parc.
č. KN-C 261/5, boli vytvorené z pôvodného pozemku parc. č. PK 56. Znalec v znaleckom posudku
riadne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil vyslovené závery, uviedol, z ktorých podkladov vychádzal pri

vypracovávaní znaleckého posudku a akými postupmi dospel k záverom uvedeným v posudku. Závery
znalca neboli v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov L. a O., ktorí uviedli,
že žalovaný 1) postavil plot na pozemku žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov a listinnými dôkazmi,
predloženými Obcou Kvačany, týkajúcimi sa výstavby plota žalovaným 1) v roku 1984.

43. Žalovaní namietali závery znaleckého posudku, avšak v spore nepreukázali skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé závery znaleckého posudku spochybniť. Žalovaní poukazovali najmä na
konštatovanie znalca, že: „Technická úroveň pozemnoknižnej mapy neumožňuje, len na základe
prevedených kartometrických meraní na príslušnom mapovom liste, určiť presný priebeh hranice medzi
pozemnoknižnými parcelami č. 55, 56.“ Znalec však pri výsluchu na pojednávaní vysvetlil, akým

spôsobom a za použitia akých podkladov dospel k záverom uvedeným v znaleckom posudku, uloženú
znaleckú úlohu splnil a jednoznačným spôsobom formuloval závery zistené pri výkone znaleckej úlohy.
Už v podanom znaleckom posudku znalec uviedol, že pri vypracovávaní znaleckej úlohy vychádzal
zo zobrazenia v pozemnoknižnej mape, zamerania priebehu hraníc pri mapovaní THM v roku 1983
a skutočného zamerania polohopisných prvkov. Pri výsluchu poukázal na to, že v pozemnoknižnej

mape neboli zobrazené žiadne stavby a hranica medzi pozemnoknižnými parcelami bola zobrazená
ako priamka, bez lomových bodov. Poukázal tiež na to, že geometrický plán P.. K. zameral stav podľa
užívania pozemku, t. j. na stav plota. Pri určovaní hranice pozemkov nezohľadňoval chýbajúcu výmeru,
ale tvar pozemkov a priebeh hranice. Žalovaní namietali závery znaleckého posudku aj z dôvodu,
že znalec nezohľadnil hranice pozemku v spoluvlastníctve žalobkyne a pozemku z opačnej strany.

Znalec sa pri výsluchu na pojednávaní vysporiadal s uvedenou námietkou a riadne odôvodnil, z akých
podkladov vychádzal a akým spôsobom určil priebeh hranice pozemkov, pričom nevychádzal z výmery
pozemkov, ale z priebehu hranice tak, ako bola zakreslená v mapových podkladoch. Súdu v tomto
konaní neprislúchalo zaoberať sa hranicou pozemku v spoluvlastníctve žalobkyne s pozemkami, ktoré
neboli predmetom sporu. Žalovaní poukazovali aj na skutočnosť, že už znalci v konaní, vedenom

Okresným súdom Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 9C/156/81, sa vyjadrili, že technická úroveň mapových
podkladov neumožňuje presné určenie hranice. Uvedená argumentácia žalovaných bola rovnako bez
vplyvu na právne posúdenie veci. Odhliadnúc od skutočnosti, že predmetom konania vedeného pod sp.
zn. 9C/156/81 nebolo určenie hranice pozemkov parc. č. PK 55 a 56, nemôžu byť zistenia znalcov v
inomkonaní,súplne inouzadanouznaleckouúlohou,dôvodomprekonštatovanienesprávnostizáverov

znalca P.. A..

44. Žalovaní sa v spore bránili aj tým, že pozemok v rozsahu ohraničenom plotom nerušene dlhodobo
užívajú. Uvedené skutkové tvrdenie mohlo viesť k prípadnému záveru o nadobudnutí vlastníckehopráva žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami, vydržaním. Žalovaní tvrdili, že oplotenie sa na
pozemku nachádzalo už v čase jeho nadobudnutia od B. S., čo preukazovali fotodokumentáciou z
roku 1952. Z uvedenej fotodokumentácie však vyplýva, že dom bol ohradený len v časti predzáhradky,

nie v časti susediacej s pozemkom parc. č. PK 56. Napokon aj žalovaní vo vyjadrení zo dňa 17. 12.
2012 uviedli, že rodinný dom bol v roku 1954 oplotený dreveným plotom zo všetkých strán, s výnimkou
zadnej časti za domom z dôvodu, aby sa mohli vysýpať zemiaky do pivnice. Aj z fotodokumentácie
z následného obdobia, a to z roku 1982, vyplýva, že dom bol ohradený v časti predzáhradky, k plotu
bola osadená aj železná brána a kovový stĺp, avšak plot v časti od pozemku parc. č. PK 56 umiestnený

nebol (z fotodokumentácie z roku 1982 vyplýva, že ani žumpa nebola v tom čase ešte ohradená
plotom). Z listinných dôkazov, najmä predložených Obcou Kvačany, ako aj z výpovedí svedkov, mal
súd preukázané, že žalovaný 1) spolu s pôvodnou žalovanou 2) začali s výstavbou plota v roku 1984.
Pokiaľ ide o plot v časti od hospodárskej budovy v smere k hornej časti pozemku (od rodinného
domu žalovaných do záhrady a poľa), žalovaní nepreukázali, že je postavený na totožnom mieste
ako plot pôvodný. Naopak, žalovaný 1) uviedol, že postavil plot tak, ako to určil krajský súd, t. j. od

stĺpa, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný 2). K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním
môže dôjsť len v prípade oprávnenej dobromyseľnej držby po zákonom stanovenú vydržaciu dobu.
Súd však nemal v spore preukázanú dobromyseľnosť držby časti pozemku parc. č. PK 56 žalovanými,
v rozsahu ohraničenom plotom. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že pozemok užívali ona a jej právni
predchodcovia, žalovaný 2) v procesnom postavení svedka uviedol, že Š. pozemok kosili až na hranicu

domu. Žalobkyni resp. jej právnym predchodcom bolo znemožnené pozemok až na jeho hranicu
užívať až v súvislosti s výstavbou plota v roku 1984. Proti výstavbe plota žalobkyňa, resp. jej právni
predchodcovia od počiatku namietali, na žalovaného 1) bolo podané oznámenie o priestupku, ktoré bolo
riešené príslušným útvarom vtedajšieho ZNB v Liptovskej Sielnici, pričom už v tom čase bolo C. K.,
predsedníčkou Miestneho národného výboru v Kvačanoch, do zápisnice o výsluchu konštatované, že

plot má byť postavený na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve A. E.. Nie je preto pravdivé tvrdenie,
že právni predchodcovia žalobkyne s výstavbou plota súhlasili. Následne, v roku 2007, boli zo strany
žalobkyne a K. Š. opätovne vznesené námietky v rámci stavebného konania týkajúceho sa výstavby
plota. Brat žalobkyne dokonca plot na istý čas odstránil, čo nebolo medzi stranami sporné. Aj svedok B.
L., ktorý v predmetom čase pôsobil ako starosta obce, potvrdil, že od počiatku výstavby plota žalobkyňa,

resp. jej právni predchodcovia voči plotu namietali. Žalovaní preto z uvedených dôvodov, so zreteľom
na všetky okolnosti, nemohli byť v dobrej viere, že pozemok v časti, v ktorej bol oplotený, im patrí. Je
pritom potrebné uviesť, že dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne, nie zo subjektívneho hľadiska (z
hľadiska osobného presvedčenia užívateľa veci).

45. Žalovaní taktiež odôvodňovali nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku v rozsahu vymedzenom
oplotením rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva zo dňa 27. 10. 2003, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním žalovanému 1) a pôvodnej žalovanej 2) Z. E.. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že
podľa výroku rozhodnutia bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemku parc.

č. E-KN 54/501, a to, podľa odôvodnenia rozhodnutia, z dôvodu, že žalovaný 1) a pôvodná žalovaná
2) nadobudli kúpnou zmluvou od B. a Š. L. pozemok parc. č. PK 53 a súčasne pozemok parc. č. PK
54, ktorý však nedopatrením nebol uvedený v kúpnej zmluve, a ktorý odkúpili na rozšírenie dvora.
Rozhodnutie teda potvrdilo nadobudnutie vlastníckeho práva k inému pozemku (nie k časti pozemku
parc. č. PK 56), z opačnej strany pozemku žalovaných parc. č. PK 55 (od dvora). Navyše, uvedené

rozhodnutie netvorí prekážku pre rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Rozhodnutie
správneho orgánu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nemá konštitutívne účinky, nakoľko len potvrdzuje
právnu skutočnosť - nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (nepredstavuje nadobúdací dôvod
vlastníckeho práva v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uvedená skutočnosť vyplýva aj

zo samotného výroku rozhodnutia, podľa ktorého správny orgán vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
neurčuje (nepriznáva), ale len potvrdzuje. Možnosť domáhať sa určenia vlastníctva na súde predpokladá
aj zákonné ustanovenie § 11 ods. 14 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Uvedeným rozhodnutím preto bolo len potvrdené
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to k pozemku parc. č. E-KN 54/501, ktorý bol zakreslený

geometrickým plánom P.. S. K. č. 31088341-43/2003, ktorým súčasne bola zakreslená aj hranica medzi
pôvodnými pozemnoknižnými parcelami č. PK 55 a 56, a takto ako celok bol geometrický plán zapísaný
aj do katastra nehnuteľností. Pokiaľ poukazovali žalovaní na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 10S/142/02 a 10S/230/03, ktorými mali nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku v rozsahuoplotenia, súd poukazuje na to, že rozsudkom sp. zn. 10S/142/02 zo dňa 28. 3. 2003 bolo zrušené
rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši, odbor PPLH, číslo: OÚ-104-02/01657 zo dňa 22.
11. 2002 a v nadväznosti na uvedené zrušenie rozhodnutia následne správny orgán rozhodol práve

rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2003. Aj podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku, sa týkali námietky
navrhovateľovvlastníckehoprávakpozemkuparc.č.PK54,tedanie pozemkuparc.č.PK56.Rozsudok
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10S/230/03 zo dňa 17. 6. 2005 sa vzťahoval k potvrdeniu nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním k pozemku parc. č. PK 63, teda opätovne nie k pozemku parc. č. PK
56. Žalovaní poukazovali tiež na skutočnosť, že už v minulosti boli určené hranice medzi pozemkami

parc. č. PK 55 a 56, v nadväznosti na čo postavili plot. Súd však uvedené tvrdenie žalovaných
preukázané nemal. Žalovaní tvrdili, že k určeniu hranice medzi pozemkami došlo v konaní, vedenom
Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9C/156/81. Účastníkmi uvedeného konania však boli
Československýštát,zastúpenýMNVKvačanyakonavrhovateľažalovaný1)akoodporcaapredmetom
konania bolo odstránenie železnej brány, postavenej na neknihovanom pozemku evidovanom ako
verejný priestor. Odhliadnúc od skutočnosti, že účastníčkou uvedeného konania nebola žalobkyňa, resp.

jej právni predchodcovia, predmetom konania nebolo určenie hranice medzi pozemkami parc. č. PK 55
a 56. Rozsudkom, vydaným v uvedenom konaní, bola žalovanému 1) uložená povinnosť odstrániť plot,
ktorý sa nachádza na verejnej ceste parcela č. PK 63 a v odvolacom konaní bol uzavretý zmier, ktorým
sa žalovaný 1) zaviazal odstrániť železný stĺp z verejnej cesty parc. č. PK 63. V uvedenom konaní teda
nepochybne hranica medzi pozemkami parc. č. PK 55 a 56 určená nebola.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
v spoluvlastníckom podiele 1-ica k pozemkom vytvoreným geometrickým plánom P.. N. A., číslo
10C/244/2011-5/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozsudku, zapísaným ako parc. č. KN-C 262/4
a parc. č. KN-C 261/5.

47. Keďže súd mal v spore preukázané, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou pozemkov vytvorených
geometrickým plánom P.. N. A. č. 10C/244/2011-5/2018, označených ako parc. č. KN-C 261/5 a parc.
č. KN-C 262/4, ako aj pozemku zapísaného ako parc. č. KN-C 263/1, zapísaného na liste vlastníctva
číslo XXX, pričom zo záverov znaleckého posudku P.. A. vyplynulo, že oplotenie rodinného domu

súpisné číslo XXX je v časti umiestnené na uvedených pozemkoch, uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne, na vlastné náklady, odstrániť oplotenie v časti umiestnenej na uvedených
pozemkoch. Vlastník pozemku má právo na ochranu pred zásahmi do vlastníckeho práva. Žalobou v
zmysle zákonného ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka sa preto môže domáhať odstránenia
stavby nachádzajúcej sa na jeho pozemku. Žalobkyni preto prislúchalo právo domáhať sa odstránenia

stavby plota, postaveného žalovaným 1) a pôvodnou žalovanou 2) Z. E. (prislúchajúceho k rodinnému
domu súpisné číslo XXX, ktorý nadobudli žalovaní 2/-5/ ako príslušenstvo rodinného domu dedením
po pôvodnej žalovanej 2/ Z. E.) na pozemkoch v jej spoluvlastníctve. V tejto súvislosti súd už len
okrajom poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou predmetných
pozemkov, na ktorých je plot postavený, v zmysle ustálenej judikatúry bola oprávnená domáhať sa

ochrany vlastníckeho práva žalobou o odstránenie stavby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Cdo/69/2006: „Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník
musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo
spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka
na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb).“ Aj podľa rozsudku

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 80/02: „...každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového
spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej
veci. Nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú
spoločnú vec užívať. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka
k tretej osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene.“ Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti,

súd určil žalovaným na plnenie dlhšiu ako zákonom určenú trojdňovú lehotu, a to lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

48. Súd rozhodol, že žalovanými navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie nevykoná, nakoľko zistený
skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť a vykonávanie ďalšieho dokazovania by preto bolo v

rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, súd nemal preukázaný ani dôvod pre nariadenie
preskúmania znaleckého posudku P.. A. ďalším znalcom. Žalovaní síce namietali závery znaleckého
posudku, avšak ich argumentácia, vzhľadom na vyššie uvedené závery, neodôvodňovala nariadenie
preskúmania znaleckého posudku. Je tiež potrebné uviesť, že nespokojnosť strany sporu so závermiznaleckého posudku sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie preskúmania znaleckého
posudku iným znalcom. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 22 Cdo 1290/2007:
„Zákon neurčuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva

ich na úvahe súdu; vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä
tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku.“ Súd však v
prejednávanej veci žiadne pochybnosti o správnosti znaleckého posudku P.. A. nemal, znalec zistené
závery vykonaného znaleckého dokazovania riadne zdôvodnil a následne aj podrobne objasnil na
pojednávaní. Závery, zistené znalcom, pritom korešpondovali s výsledkami vykonaného dokazovania,

najmä s listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Civilný sporový poriadok síce výslovne neupravuje
možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom (tak, ako to bolo upravené v zákonnom
ustanovení § 127 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016), v zákonnom
ustanovení § 207 ods. 3 však umožňuje vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, a to v
obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch, ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Súd nemal preukázané splnenie uvedených predpokladov pre

nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ aj
bol žalobkyňou predložený znalecký posudok P.. T., ktorého závery, v spojení s výpoveďou P.. T.,
nekorešpondovali so závermi znalca P.. A., pri rozhodovaní k záverom znaleckého posudku P.. T.,
vzhľadom na rozpory v jeho tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku a následne vo výpovedi pri
ohliadke na mieste samom, neprihliadal. Navyše, znalecký posudok P.. T. bol podaný mimo konania, na

základežiadostižalobkynepredzačatímkonania,pretosajednáolistinnýdôkaz,nieoznaleckýposudok
v zmysle § 207 Civilného sporového poriadku (znalecký posudok nespĺňa ani náležitosti súkromného
znaleckého posudku podľa § 209 Civilného sporového poriadku), preto nebolo možné hovoriť o
rozpore znaleckých posudkov. Tiež súd prihliadol ku skutočnosti, že žalovaní nenavrhli vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania včas, v zmysle zákonného ustanovenia § 153 Civilného sporového

poriadku, prihliadajúc k dátumu doručenia znaleckého posudku advokátovi žalovaných (21. 12. 2016) a
následnému vypočutiu znalca na pojednávaní dňa 28. 6. 2017 a dátumu vykonania dôkazného návrhu,
ku ktorému došlo až na pojednávaní dňa 26. 9. 2018.

49. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Každá zo strán (žalobkyňa, žalovaní) mala v spore
čiastočný úspech. Pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu v spore súd prihliadal k tomu, čoho
sa žalobkyňa domáhala podanou žalobou, po pripustení zmeny žaloby uzneseniami zo dňa 16. 7. 2014

a 26. 7. 2018 a čoho sa v spore domohla, prihliadajúc ku späťvzatiu žaloby v časti a ku skutočnosti,
že v priebehu sporu sa veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných pozemkoch, v dôsledku
darovania, zvýšila o 1-inu. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu vo veľkosti 1-ina k pozemkom o celkovej výmere 75 m2, čo predstavuje 18,75 m2. Domohla
sa určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ica k pozemkom o celkovej

výmere 37 m2, čo predstavuje 18,5 m2. Súd však mal za to, že pre účely rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania nemohla byť v neprospech žalovaných hodnotená skutočnosť, že žalobkyňa
v priebehu sporu nadobudla spoluvlastnícky podiel k pozemkom vo veľkosti 1-ina darovaním. Preto
súd považoval žalobkyňu za úspešnú len v 1-ine z celkovej výmery pozemkov, ku ktorým jej bolo
priznané spoluvlastníctvo, čo činí 9,25 m2. V časti o určenie vlastníckeho práva (k spoluvlastníckemu

podielu) preto mali strany sporu rovnaký pomer úspechu a neúspechu. V časti odstránenia žumpy, plota,
železného stĺpa, ríny a vývodu spalín plynu bol taktiež pomer úspechu a neúspechu strán sporu v zásade
rovnaký. Z hľadiska procesného výsledku, v zmysle zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, žalobkyňa procesne zavinila, že konanie o odstránenie stĺpu, ríny, vývodu spalín
plynu a žumpy bolo zastavené, nakoľko nepreukázala, že k zastaveniu konania v uvedenej časti došlo

výlučne pre správanie žalovaných. V uvedenej časti preto boli úspešní žalovaní. V časti o odstránenie
plota bola úspešná žalobkyňa. Keďže úspech žalovaných v časti o odstránenie stĺpu, ríny, vývodu spalín
plynu a žumpy nepredstavoval úspech v prevažnej časti, súd mal v časti žalovaného nároku na uloženie
splnenia povinnosti preukázaný rovnaký pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Už len okrajom súdk argumentácii advokáta žalobkyne, že žalobu podali v súlade so závermi znaleckého posudku P..
T. uvádza, že v záveroch uvedeného znaleckého posudku nebol konštatovaný priebeh hranice podľa
geometrického plánu Ľ. X., na stav ktorého podala žalobkyňa žalobu a žiadala určiť vlastnícke právo.

52. Súd súčasne priznal štátu voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania, a to voči každej
z procesných strán (žalobkyňa, žalovaní spoločne a nerozdielne) v rozsahu 50 %, nakoľko strany
sporu mali v spore rovnaký pomer úspechu a neúspechu. Štátu doposiaľ vznikli v spore trovy konania
v súvislosti s vyplatením časti znalečného znalcovi P.. N. A. z rozpočtových prostriedkov súdu,

nakoľko žalobkyňou zložený preddavok nepostačoval na úhradu súdom priznaného znalečného v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v siedmich vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.