Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200182
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415200182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: H. V., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T. Z. nad hronom, t.č. bytom, ako aj adresa pre doručovanie Z. nad V., B.. M. U. XX/XXX,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 690,87
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
13. januára 2016, č. k.: 10C/7/2015-124, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov č. 600200436 zo dňa 31.8.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 690,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 2 428,23 eur, počítaný od 12.01.2015 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 262,64 eur, počítaný od 12.01.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Súd čo do zvyšku návrh žalobkyne zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 187,62 eur a zaplatiť ich do rúk právneho
zástupcu žalobkyne.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom (žalobou) doručeným súdu dňa 12.01.2015
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia (pôvodne sumy 2 428,23 eur a v priebehu konania žalobu
rozšírila o sumu 262,64 eur) z dôvodu, že Zmluva o úvere, ktorú uzatvorila žalobkyňa s žalovaným
neobsahuje, zákonom stanovené náležitosti, a preto je bezúročná a bez poplatkov. Keďže žalobkyni bol
poskytnutý úver 600 eur a bola dohodnutá odplata vo výške 576 eur, pričom žalobkyňa zaplatila spolu

na poskytnutom úvere sumu 3 290,87 eur, rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenými finančnými
prostriedkami predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalobkyňa žiadala
priznať aj úrok z omeškania zo sumy uplatneného bezdôvodného obohatenia. Taktiež žiadala, aby súd
určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 31.8.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným je neplatná.
3. Prednostne sa súd zaoberal námietkou žalovaného voči miestnej príslušnosti a túto nepovažoval za
dôvodnú. Poukázal na novelizované znenie ust. § 87 písm. f) O. s. p., v zmysle zákona č. 384/2008 Z.

z. o rozšírení miestnej príslušnosti danej na výber s cieľom rozšírenia ochrany spotrebiteľa. Daný spor
vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa využila právo voľby miestnej
príslušnosti súdu, v obvode ktorého má svoje bydlisko. Tým došlo k založeniu miestnej príslušnosti
Okresného súdu v Žiari nad Hronom.4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný dňa
31.08.2011 uzavreli Zmluvu o úvere, pričom v ten istý deň žalobkyňa so žalovaným uzavrela aj Dohodu

o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 600200436. Obe zmluvy súd posúdil ako spotrebiteľské zmluvy.
Hoci v Zmluve o úvere je zaškrtnuté, že žalobkyni boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon
zamestnania, z jej výpovede a aj z potvrdenia jej zamestnávateľa Tubapack, a.s., vyplynulo, že na
takýto účet finančné prostriedky nepotrebovala, pretože pracuje ako obsluha linky a zamestnávateľ
od nej žiadne finančné prostriedky nevyžaduje. Žalovaný poskytol finančné prostriedky žalobkyni v

hotovosti pri podpise Zmluvy o úvere vo výške 600 eur, ide o spotrebiteľský úver formou pôžičky podľa
zákona č. 129/2010 Z. z.. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, ale zmluva neobsahuje
všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto treba úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva neobsahuje - druh
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a)), dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru (§
9 ods. 2 písm. f)), neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i)), neobsahuje

RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j)), neobsahuje priemernú hodnotu RPMN (§ 9 ods. 2 písm. y)).
5. Z predloženého rozpisu splátok a pokút mal súd preukázané, že žalobkyňa nesplácala požičanú
sumu v zmysle splátkového kalendára, teda každý mesiac po 98 eur, ale za obdobie od 22.09.2011 do
20.01.2015 zaplatila spolu sumu 3 290,87 eur. Nakoľko je Zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov,
súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2 690,87 eur (3 290,87

eur - 600 eur) - § 456 Občianskeho zákonníka. Z prisúdeného plnenia súd priznal žalobkyni aj úrok
z omeškania podľa § 517 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. účinného do 31.01.2013 a § 10c cit. Nariadenia vlády účinného od 1.2.2013, zo sumy 2 428,23
eur od podania žaloby 12.01.2015 (a nie od 30.12.2014 ako žiadala žalobkyňa, pretože nepreukázala
doručenie výzvy žalovaného na plnenie - v tejto časti súd žalobný návrh zamietol) a zo sumy 262,64

eur od 12.01.2016 odkedy si ho žalobkyňa uplatnila.
6. Pokiaľ žalovaný vzniesol v konaní námietku začatého konania na rozhodcovskom súde, kde
návrh podal dňa 27.10.2014, pričom Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., Bratislava vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 15489/14 dňa 03.12.2014,
okresný súd posúdil, že v danej veci nie je prekážka res iudicata. Pretože rozhodcovskú zmluvu,

na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, posúdil ako neprijateľnú a absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku (§ 53 Občianskeho zákonníka). Potom nebola platne založená právomoc
rozhodcovskéhosúdunavydanierozhodcovskéhorozsudku.Rozhodcovskázmluvanebolaindividuálne
dojednanámedziúčastníkmianapriekjejformuláciianinebolaskutočnoualternatívouvoľbyspotrebiteľa
(žalobkyne) na uplatnenie svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale

bolo obmedzené aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by
spor z danej spotrebiteľskej zmluvy prejednal a rozhodol.
7. Aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere,
to ešte neznamená, že bola dohodnutá individuálne, ani nesvedčí o vôli žalobkyne pristúpiť k takejto

dohode. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť
odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil
o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy (§ 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014, ktoré sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom). Dohoda neobsahuje označenie pohľadávky, na ktorú sa vzťahuje. Z predloženého výpisu

žalovaného, tzv. klientskej zóny, súd zistil, že žalobkyňa zaplatila sumu 3 290,87 eur, ktorá suma
korešponduje aj s rozpisom prehľadu splátok a pokút, avšak z klientskej zóny je zrejmé, že celková
dlžná suma je 3 600,87 eur. V prípade, že by dohoda nebola vyhlásená za neplatnú, zamestnávateľ by
žalobkyni zrážal až uvedenú sumu. Preto je daný naliehavý právny záujem na danom určení neplatnosti
dohody.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci.
Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. V dôvodoch uviedol, že napáda vydaný rozsudok, nakoľko nesúhlasí s tvrdením súdu, že neexistujú

nároky z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, Dlžníčka sa zaviazala
podľa Zmluvy o úvere vrátiť nielen istinu, ale aj k nej príslušný poplatok, preto nie je dôvod, aby
neexistoval nárok z Dohody o zrážkach zo mzdy. Dotknutá Zmluva o úvere nikdy za neplatnú vyhlásená
nebola. Žalovaný dáva opätovne do pozornosti súdu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavujesamostatný dokument, je jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho
pohľadávka bude splatená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský
alebo iný charakter nie je vylúčená. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala,

že by nebola o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy osobitne poučená. Predmetná
Dohoda spĺňa tri základné náležitosti: písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, uvedenie rozsahu
vykonávaných zrážok. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
11. Žalobkyňou predložená Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskou

zmluvou, nakoľko žalobkyňa vstúpila so právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že
poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na súkromný účel. Navyše
žalobkyňa podpísala aj dodatok k Zmluve o úvere, kde uviedla, že financie použije na vybraný účel
za účelom výkonu zamestnania. Žalobkyňa nijako nepreukázala, iba tvrdí, že finančné prostriedky mali
byť vzaté na osobný účel. Potom, keďže sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, ani nemožno vyhlásiť
Zmluvu o úvere za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, a nie je ani právny dôvod na vznik bezdôvodného

obohatenia. Žalovaný má zato, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka.
12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť z vecne
správnych dôvodov. Žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania.
13. Právny názor žalovaného ohľadom posúdenia zmluvy o úvere je absolútne nesprávny. V prípade

predmetného vzťahu ide o zrejmú reálnu zmluvu, nakoľko pri samotnom podpise zmluvy došlo k
odovzdaniu peňazí (pôžičky) § 657 Občianskeho zákonníka, nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere podľa
§ 497 a nals. Obchodného zákonníka (konsenzuálna zmluva). Pokiaľ ide o osobitný podpis žalobkyne,
ktorýmávyjadrovaťsúhlassožalovanýmuvedenýmúčelompoužitiafinančnýchprostriedkov,spotrebiteľ
nemá a nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka účelu znamená a čo spôsobuje

resp. má spôsobiť. Teda ani nemôže predpokladať ako si týmto svoje postavenie môže zhoršiť. Uvedené
predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalovaného.
14. Uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere.
Žalobkyňa sa v tom čase nachádzala vo finančnej tiesni a potrebovala finančné prostriedky, nemala na
výber, či Dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie úverového záväzku uzatvorí alebo nie a nemala

ani možnosť ovplyvniť jej obsah. Chýba dostatok vôle na strane žalobkyne takúto dohodu uzavrieť,
do istej miery bola uzavretá pod nátlakom. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy je daný hlavne tým, že napriek skutočnosti, že dlh, ktorý voči žalobkyni eviduje
žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia samotnej zmluvy o úvere a jej obsahových
náležitostí, pričom zamestnávateľ žalobkyne musí začať a pokračovať v zrážaní príslušnej sumy zo

mzdy žalobkyne až do zrazenia celkovej sumy vyžiadanej žalovaným v jeho žiadosti o výkon zrážok.
Potom len vyhovujúci rozsudok súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobkyne
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, podľa obsahu dohody žalobkyňa nemá oprávnenie túto dohodu
vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.
15. Pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je Zmluva o úvere bezúročná

a bez poplatkov, potom žalovaný mal nárok iba na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov.
Vo zvyšnej časti došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
16. V odpovedi na vyjadrenie žalobkyne žalovaný opakovane uviedol, že z hľadiska určenia statusu
spotrebiteľa - žalobkyne bolo to, na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý a nie na aký účel vskutku
finančné prostriedky z úveru použila. Žalovaný vstúpil do právneho vzťahu so žalobkyňou na základe

vyhlásenia, že poskytnuté finančné prostriedky použije na výkon zamestnania. Žalovaný je povinná
preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté, nenesie povinnosť preukazovať či ich klient
naozaj použije na daný účel. Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná
zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

17. Žalobkyňa k vyjadreniu žalobcu uviedla, že odkazuje na svoje skoršie podania, kde sa vyjadrovala
k charakteru danej zmluvy.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (ods. 2). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol

počas platnosti O.s.p. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok CSP. Odvolací
súd odvolanie prejednal v súlade s prechodnými ustanoveniami tejto právnej normy. Odvolací súd
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu,
osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v
celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie

dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne
vec správne právne posúdil.
21. Odvolací súd námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní nepovažuje za dôvodné. V tejto
súvislosti treba uviesť, že v obdobných veciach bolo judikovaných veľa rozhodnutí súdmi Slovenskej

republiky. Voči rozsudku argumentuje svojimi úvahami, na ktoré rozsudok súdu prvej inštancie dáva
dostatočnú odpoveď. Spochybňuje všeobecne závery súdu, hoci na ne v množstve rozhodnutí súdov
dostal opakovanú odpoveď. Nie je zmyslom odvolacieho konania na jednotlivé argumenty žalovaného
odpovedať. Subjektívny nesúhlas žalovaného odvolací súd nepovažuje za rozhodujúci, keď súd prvej
inštancie pri rozhodovaní zodpovedal na všetky podstatné otázky majúce na rozhodovanie význam.

22. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku posudzoval platnosť uzavretej Zmluvy
o úvere (charakter zmluvy, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti a či nespôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, prípade či ju nemožno považovať za bezúročnú a bez
poplatkov) a akcesorický vzťah Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Závery súdu v tomto
smere sú správne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluva o úvere je

neplatná v časti úrokov a poplatkov (zmluva je bezúročná a bez poplatkov). Súd podrobil v rámci ochrany
spotrebiteľa súdnemu prieskumu Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá zabezpečuje
pohľadávku zo Zmluvy o úvere (hlavný záväzok) a dospel k záveru, že samotná Dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná z dôvodu, že je formulárová a nebola
uzatvorená individuálne, bez slobodnej vôle žalobkyne a bez možnosti žalobkyne ovplyvniť jej obsah -

ide o neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná
aj z dôvodu, že neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Potom takýto zabezpečovací
inštitút nemôže umožňovať žalovanému siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa (žalobkyne). Je
potrebné, aby o uzavretí takejto dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne
ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že dodávateľ, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať

riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytne jeho výklad
tak,abyspotrebiteľvedelurobiťuváženérozhodnutie.Aspotrebiteľovijenevyhnutnéposkytnúťochranu,
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77

Simmenthal).
23. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§
34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy

neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, opisuje
len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Na základe

dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne
akodlžníčkyboloneistéasúčasnebyboloohrozenéprávožalobkynenadisponovaniesosvojoumzdou.
Preto je daný naliehavý právny záujem na učení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.24. Pokiaľ žalovaný opakovane poukazuje na právny status dlžníčky (žalobkyne), aj podľa názoru
odvolacieho súdu Zmluva o úvere má jednoznačne spotrebiteľský charakter vychádzajúc z ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide

o účel poskytnutia finančných prostriedkov, je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných
úverových zmlúv snaha označiť spotrebiteľa ako podnikateľský subjekt a v prípade ak spotrebiteľ nemá
žiadne podnikateľské oprávnenie, účelovo zaškrtnúť políčko zmluvy určujúce účel - zamestnania resp.
povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).