Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224776
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111224776.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu : V. X., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX V., právne zastúpeného: JUDr. Michal Feciľák, advokát, so sídlom Jesenná 8,
080 05 Prešov, proti žalovaným : 1. V. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. W. X, . XXX XX V., 2. I. P., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom V. W. X., XXX XX V., 3. U. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. W. X, XXX XX V., 4. U.

B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. W. X, XXX XX V., 5. H.. I. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. W. X., XXX XX
V., 6. I. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom V. W. X, XXX XX Prešov, právne zastúpených: PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086,
o náhradu za obmedzovanie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 2. až 6. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C 208/2011 - 327 zo dňa 17.05.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalobcovi

povinnosť, aby do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil žalovanému v 1. rade trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenie vo výške 229,31 Eur, žalovanému v 2. rade zaplatil trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenie vo výške 193,15 Eur, žalovanému v 3. rade zaplatil
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenie vo výške 275,72 Eur, žalovanému v 4. rade
zaplatil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenie vo výške 238,88 Eur, žalovanému v 5.
rade zaplatil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenie vo výške 193,15 Eur a žalovanému

v 6. rade zaplatil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenie vo výške 193,15 Eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2011
domáhala zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.242,16 Eur
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 07.09.2011 do zaplatenia, žalovaného v 3. rade na zaplatenie
sumy 1.242,16 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 07.09.2011 do zaplatenia, žalovaného v 4.

rade na zaplatenie sumy 1.272,81 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 07.09.2011 do zaplatenia
a žalovaných v 5. a 6. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.272,81 Eur s 9,5 % úrokom
z omeškania ročne od 07.09.2011 do zaplatenia titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.
Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.04.2012 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a zároveň
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Krajský súd v
Prešove rozsudkom zo dňa 06.05.2013 pod sp. zn. 1Co/79/2012 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku vo veci samej.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a každému z úspešných žalovaných priznal samostatne náhradu trov právneho zastúpenia za
úkony právnej pomoci uvedené a špecifikované v odôvodnení rozhodnutia.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho 2. až 6. výroku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaní v 2. až 6. rade. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní tak, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmení a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 229,51 Eur, žalovanému v 3. rade nahradiť trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 303,19 Eur, žalovanému v 4. rade nahradiť
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 266,35 Eur, žalovanému v 5. rade
nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 229,51 Eur, žalovanému
v 6. rade nahradiť trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 229,51 Eur a
súčasne navrhli, aby odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a to
každému zo žalovaných v 2. až 6. rade trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 27,79 Eur. Namietali, že súd prvej inštancie nepriznal žalovaným náhradu trov
právneho zastúpenia v nimi uplatnenej výške, pričom majú za to, že súd pri rozhodovaní vychádzal z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Nesprávnosťprávnehoposúdeniavecívidiapripriznanínáhrady
režijného paušálu súdom. Majú za to, že súd by mal zvlášť každému žalovanému priznať náhradu
režijného paušálu ta každý jednotlivý úkon poskytnutej právnej služby. Súd však žalovaným za každý

úkon priznal náhradu režijného paušálu iba raz a uviedol, že režijný paušál priznáva iba žalovanému v 1.
rade, nakoľko pri viacerých úkonoch poskytnutej právnej služby bol „úkon právnej pomoci realizovaný v
prospech 6 žalovaných“. Súd pritom náležite neodôvodnil prečo takto rozhodol a preto rozhodnutie javí
aj znaky vady podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) (odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom).

5. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti tomuto uzneseniu aj žalobca. Namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne priznal žalovaným náhradu trov konania a to žalovanému za úkony prevzatie a
príprava 10.10.2011 vo výške 61,41 Eur a režijný paušál 7,41 Eur, vyjadrenie 10.10.2011 vo výške 61,41
Eur a režijný paušál 7,41 Eur a žalovanému v 4. rade za úkony prevzatie a príprava 06.10.2011 vo výške
61,41 Eur a režijný paušál 7,41 Eur a vyjadrenie 10.10.2011 režijný paušál vo výške 7,41 Eur. Uviedol, že

všetky tieto úkony sú spoločnými úkonmi pri zastupovaní viacerých osôb, pretože boli vykonané v čase,
keď právny zástupca žalovaných zastupoval všetkých žalovaných a ich obsah je totožný. Správna výška
za tieto úkony mala byť teda znížená o 50 %. Namietal tiež priznanie náhrady trov konania žalovanému
v 1. až 6. rade za úkony - vyjadrenie z 20.04.2012 z dôvodu, že tento úkon je súpisom súdnych sporovo
a repliku pôvodného vyjadrenia z 10.10.2011 a preto ho nemožno považovať za účelne vykonaný

úkon právnej pomoci. Taktiež bol názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne ak nepriznal
každému zo žalovaných pomernú časť režijného paušálu - 1/6, ale režijný paušál priznal iba niektorým
zo žalovaných. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

6. V závere odvolania žalobca zároveň navrhol, aby súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 2

písm. c) O.s.p. prerušil odvolacie konanie voči napadnutému uzneseniu súd prvej inštancie, až do
vydania rozhodnutia o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 79/2012
zo 06.05.2013, z dôvodu, že žalobca podal dňa 07.06.2013 dovolanie voči rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1Co 79/2012 zo 06.05.2013, ktorým odvolací súd pripustil dovolaciu otázku. V
dovolacom konaní voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/79/2012 zo dňa 06.05.2013, sa

rieši otázka, ktorá ma zásadný význam aj pre rozhodnutie o trovách konania, pričom podnet na dovolacie
konanie bol podaný zo strany Krajského súdu v Prešove.

7. K odvolaniu žalobcu proti napadnutému uzneseniu podali vyjadrenie žalovaní. K predmetnému
odvolaniu žalobcu uviedli, že ho považujú za nedôvodné. Majú za to, že nedôvodný je aj odvolací návrh,

ktorým sa žalobca domáha zrušenia predmetného rozhodnutia, pričom tento odvolací návrh je zo strany
žalobcu urobený len za účelom predĺženia či oddialenia jeho povinnosti plniť súdom uloženú povinnosť.
Protipredmetnémuuzneseniupodalidňa10.06.2013odvolanietaktiežžalovaní,ktorýmnavrhujúzmeniť
toto rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom a teda plne odkazujú na ich odvolací návrh
uvedený v písomnom podaní zo dňa 07.06.2013. Za podané písomné vyjadrenie k odvolaniu si uplatnili

náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň navrhli zamietnuť návrh na prerušenie konania, ktorý podal
žalobca dňa 12.07.2013, nakoľko neexistuje zákonný dôvod na prerušenie konania, pričom v tejto časti
odkázali na niekoľko právoplatných rozhodnutí súdu prvej inštancie a Krajského súdu v Prešove, ktorýmdošlo k zamietnutiu návrhov na prerušenie konania žalobcu v tomto konaní proti žalovaným - občanom
bývajúcim v bytových domoch v V., pod W. č. X až XX.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia
§ 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaných v 2. až 6. rade nie je dôvodné.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu a žalovaných voči napadnutému
uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, §
474 C.s.p. už v režime C.s.p.. V záujme rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2
C.s.p. teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016).

11. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa§150ods.2O.s.p.účinnéhodo30.06.2016, aksútrovykonaniavdrobnýchsporochneprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré odkazuje a zároveň sám právne uzatvára.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej

súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

15. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených úspešnou stranou v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky

pre postup podľa § 150 O.s.p.(účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie); nie je rozhodujúce,
či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť
vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne
vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv. Súdu prináleží
hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

16. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), od klienta
možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravnésumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže
advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

17.Odvolacísúdzospisuzistil,žežaloboudoručenousúdudňa07.09.2011sažalobcadomáhal,abybol
každý zo žalovaných v 1. až 6. rade zaviazaní zaplatiť mu presne vyčíslenú sumu spolu s príslušenstvom
titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.04.2012
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 06.05.2013 pod sp. zn.
1Co/79/2012 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej. Súd prvej inštancie preto

napadnutým uznesením zaviazal žalobcu, ktorý bol neúspešným v konaní, podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na
náhradu trov právneho zastúpenia, pričom pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v napadnutom
uznesenívdostatočnomrozsahuzdôvodnilrozsahpriznanýchodmienarežijnýchpaušálovzajednotlivé
úkony právnej služby poskytnuté žalovaným zvoleným právnym zástupcom.

18. V danom prípade sa preto odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou právneho zástupcu

žalovaných v 2. až 6. rade v otázke priznanie režijného paušálu za každý úkon právnej služby u každého
zo žalovaných. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR, má odvolací súd za to, že režijný paušál
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov
advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky ide o spoločné
úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov, ani sa neznižuje v zmysle § 13

ods. 2 vyhlášky (pozri napr. uznesenie NS SR zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010). Na správnosti
postupu súdu prvej inštancie nič nemení ani fakt, že súd priznal jeden režijný paušál za spoločný úkon
nie pomernou časťou pre každého zo žalovaných ale tak, že tento režijný paušál započítal len do trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia jedného zo žalovaných.

19. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcu preskúmal namietané úkony, za ktoré bola
právnemu zástupcovi žalovaných priznaná odmena súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že s
odvolacími námietkami žalobcu k uvádzaným úkonom nemožno súhlasiť. Žalobcom namietané úkony v
prípade žalovaného v 3. rade, ktorými sú prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 10.10.2011 a
vyjadrenie zo dňa 10.10.2011 a rovnako v prípade žalovaného v 4. rade, v ktorom ide o úkony prevzatie

a príprava právneho zastúpenia zo dňa 06.10.2011 a vyjadrenie zo dňa 06.10.2011, nemožno hodnotiť
ako spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb, za ktoré sa sadzba tarifnej odmeny zníži
o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, vzhľadom na to, že boli vykonané samostatne v prospech oboch
žalovaných keď došlo k prevzatiu právneho zastúpenia a podania vyjadrenia v rôznom čase v prípade
žalovaného v 3. rade a žalovaného v 4. rade., bez bližšej časovej súvislosti.

20. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných zo dňa 20.04.2012 v tomto smere odvolací súd poukazuje, že ním
žalovaní reagovali na vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.04.2012, čím len využili svoje zákonné oprávnenie

a medzitým došlo aj k viacerým rozhodnutiam súdu v iných konaniach na tamojšom súde, resp. na
odvolacom súd a následne skutkovo i právne na ne poukázali. Nepochybne preto možno konštatovať,
že ide o úkon účelný a potrebný na bránenie si práva.

21. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne. Na odôvodnenie výšky trov

konania odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

22. S prihliadnutím na všetky tieto dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

23. Odvolací súd sa ďalej zaoberal aj návrhom žalobcu na prerušenie odvolacieho konania postupom
podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. až do vydania rozhodnutia o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 79/2012 zo 06.05.2013, z dôvodu, že žalobca podal
dňa 07.06.2013 dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 79/2012 zo 06.05.2013.

24. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.25. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania. Predmetné
ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť.
Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené ako procesná možnosť

tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o
otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová
otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania

na mieste.

26. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu o
podanomodvolanížalobcuprotinapadnutémuuzneseniu,NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkom
zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 3Cdo 49/2014 zamietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 06.05.2013 sp. zn. 1Co 79/2012. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2016. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto odpadol dôvod, pre ktorý sa žalobca domáhal prerušenia
odvolacieho konania.

27. Na základe uvedeného odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle ustanovenia §

162 ods. 3 C.s.p. zamietol.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca ani žalovaní neboli úspešní v odvolacom konaní,
preto odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).