Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210447
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217210447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: S. O., D..
XX.XX.XXXX, H. N. R. G., Č. F., W. XXX/XX, o zaplatenie 610,62 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 440,12 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z istiny od
16.02.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 09.05.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 610,62
eur, a to titulom zmluvnej pokuty vo výške 170,50 eur, nesplatený zvyšok kúpnej ceny 303,60 eur a
titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 136,52 eur spolu s úrokom
z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb cez vypožičanú SIM kartu. Žalobca sa
domáha nároku na zmluvnej pokute, pričom v dodatku zohľadnil výšku zľavy poskytnutej pri predaji

mobilného telekomunikačného zariadenia. Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu
telekomunikačných služieb vo výške 136,52 eur a zosplatnené splátky na kúpnej cene 303,60 eur. Úrok
z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 5% ročne od 16.02.2017, teda odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

(2) Žalovanému bola žaloba doručená riadne dňa 17.07.2017, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /
spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo
veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(6)Žalobcauzavrelsožalovanýmdňa22.05.2015podč.A8577953sdodatkomzrovnakéhodňazmluvu
o poskytovaní verejných služieb a dňa 16.06.2015 dve kúpne zmluvy s dohodou o splátkach, v zmysle
ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný bol povinný
platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné

podmienky, Cenník služieb a informácie o poskytnutých službách. Podľa zmluvy poskytol žalobca
žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať.
V zmysle čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve odpredal žalobca žalovanému koncové telekomunikačné
zariadenie (Prestigio MultiPad) s definovaným výrobným číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny
za kúpnu cenu s DPH vo výške 9 eur. Zároveň podľa kúpnych zmlúv (č. 3501796449 a č. 3501796444)
žalobca žalovanému poskytol možnosť splácať kúpnu cenu koncových zariadení (v oboch prípadoch

Samsung Galaxy Ace 4), z ktorých podľa dohody o splátkach zaplatil žalovaný vždy 1,60 eur a zvyšok
mal s výhradou straty výhody splátok počas 24 mesiacov splácať po 6,60 eur mesačne). V zmysle čl.
2. ods. 3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia

tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle
čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o
dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade

je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaný
taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa

zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v
dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. d)
dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký
variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmeno b)
uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto

článku.Včl.2.ods.5dodatkusiúčastnícidohodlipreprípadporušenianiektorejzpovinnostížalovaného
uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu - vo výške 186 eur (s doplnkom, že výška zmluvnej
pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých
mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti ...).

(7) Pokusom o pokonávku zo dňa 01.02.2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 136,52 eur, k zaplateniu dlžných splátok
na kúpnej cene 250,80 eur s tým, že ak ich v lehote 15 dní neuhradí, ruší sa výhoda splátok a bude
požadovať aj zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 52,80 eur a zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu
zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 170,50 eur, všetko najneskôr do 13.03.2017.

(8) Faktúrami vystavenými dňa 26.07.2015 (č. 5308586662), dňa 26.08.2015 (č. 5312815989) a dňa
26.09.2015 (č. 5317063059) vyúčtoval žalobca žalovanému čiastky k úhrade vo výške spolu 136,52 eur
za mesačné poplatky, poskytované služby.

(9) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.01.2012)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných

prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môžeodstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

(10) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(13)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(14) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

(15) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 136,52 eur
a zvyšku kúpnej ceny 303,60 eur. K tomuto nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného
upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.
s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby, tiež ustanovenia § 488 OZ
(„záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok“) a § 494 OZ („z platného záväzku je dlžník povinný
niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať“).

Žalobca služby a predmet kúpy jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
neuhradil ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a splátky za mobilné zariadenia. Tento nárok
žalobcu mal súd v konaní preukázaný, a žalovaný ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok
žalobcu nesporoval. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých
služieb a na kúpnej cene. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v

súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s platením
služieb preukázateľne dostal do omeškania.
(16) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

(17) V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej
170,50 eur. V danom prípade bola dojednaná jednostranne, na ťarchu spotrebiteľa.(18) Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

(19) Nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty však nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd vyhovel

žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom
práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica

zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča
transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

(20) Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu
nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, pri ktorej žalobca upravil nárok na jej výšku,
ak k porušeniu dôjde v posledných 6 mesiacoch viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohoduje

zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

(21) Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve

je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho

znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

(22) Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo
ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej

pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by
podľa súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky
zmoderovaná(§545aOZ),predsabylenzostalaanaďalejbyneprimeraneregulovalavzťahyneurčitého
počtu spotrebiteľov.

(23) Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.(24) Dojednanie zmluvnej pokuty v štandardných zmluvách žalobcu bolo určené za neplatné z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, čo potvrdil v žalobe žalobca jej znížením o pomernú časť a doplnením
formulára v dodatku k zmluve, čím mal odstrániť vady, pre ktoré bola táto zmluvná podmienka

vyhodnotená ako neprijateľná. Týmto však podľa názoru súdu vytýkané vady v dotknutom dojednaní
určite odstránené neboli, výška zmluvnej pokuty je jednostranná a neprimerané vysoká v porovnaní s
účtovanými službami a predmetná zmluvná podmienka je naďalej neprijateľná.

(25) Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné.

Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť
plniť, preto súd žalobu nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Vo zvyšku (na nároku na zmluvnú
pokutu) súd žalobu zamietol, nakoľko zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné. Z neplatnej
zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

(26) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(27) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči žalovanému v

rozsahu 44% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 72%:28%).

(28) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.