Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211138
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316211138.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: Y. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX/XX, XXX XX O. A. I., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom ul. Sov. Hrdinov 153/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a

vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
10Csp/145/2016-44 zo dňa 20.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyne 378,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 378,- eur od 31.12.2016 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 137 Civilného sporového poriadku, § 261 ods. 3

písm. d), § 262 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 250/2007 Z.z.), §
52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkom vrátiť
sumu 672,- eur s tým, že predmetný úver splatí žalovanému do 20.12.2014. Zároveň sa zaviazala
zaplatiť poplatok vo výške 322,- eur. Splatnosť prvej splátky v zmluve dohodnutá nebola. V zmluve je
uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 39,15 % z poskytnutého úveru, čo predstavuje 137,03 eura.
Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) bola vo výške 92 % ročne a priemerná
výška RPMN nebola uvedená s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovená k 20.12.2014. Podľa

bodu 1 zmluvy o úvere sa žalobkyňa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ako aj zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- eur. Celkové náklady
spotrebiteľa boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu 137,03 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,47 eura. Z predložených potvrdení žalobkyňou
vyplýva, že jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur s tým, že celkom žalobkyňa zaplatila 728,- eur.

Súd považoval právny vzťah medzi stranami sporu za vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okreminého údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z.). Absencia tohto údaju v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento údaj v zmluve absentuje. V zmluve
nie je uvedený ani údaj týkajúci sa počtu splátok, ktorými má spotrebiteľ splatiť celý úver, ani výška
splátky. Zmluva obsahuje iba údaj o celkovej sume, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť. Účelom
náležitosti ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa,
aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje

zorientovať sa v danej situácií, pretože nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené a akú časť úveru zaplatí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu. Iba takáto
informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah
svojho záväzku. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni z
titulu bezdôvodného obohatenia sumu 378,- eur, v ktorej časti uplatnený nárok považoval za dôvodný.
Žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, a preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni

aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 378,- eur od 31.12.2016 do zaplatenia v zmysle ust. §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 2

zmluvy o úvere týkajúcej sa zaplatenia poplatku vo výške 2/3-in z poskytnutého úveru, súd poukázal
na ust. § 53a Občianskeho zákonníka a uviedol, že v zmysle nových procesných pravidiel zavedených
Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považoval za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku, a teda len, ak by takéto oprávnenie žalobkyni vyplývalo z osobitného

právneho predpisu (najmä z hmotného práva), mohla by sa žalobkyňa takouto formou žaloby domáhať
svojho práva. Súd porovnal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku so žalobou o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej
skutočnosti (nie právneho vzťahu) alebo práva rozhodnutím súdu prichádzalo do úvahy iba vtedy,
ak to zákon pripúšťa. V danom prípade nejde o určovaciu žalobu, ale žalobu inú, ktorá v ust. § 80

Občianskeho súdneho poriadku nie je uvedená, pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem
napožadovanomurčení.Súdzdôraznil,žeurčovacímižalobamivzmysleust.§80písm.c)Občianskeho
súdneho poriadku nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti, u ktorých naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyplýva z právneho predpisu, napr. žaloba o určenie doby splnenie dlhu, o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu a pod., v ktorých konaniach sa naliehavý právny záujem nemusí tvrdiť, ani

preukazovať. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti o určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
za nedôvodnú, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol, že vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky by nemalo žiadne opodstatnenie a žiadaný právny dopad na strany sporu. Úverový vzťah
medzi stranami sporu zanikol splatením poskytnutého úveru s príslušenstvom žalobkyňou. Rozsudok v
tzv. individuálnom spotrebiteľskom spore vydaný podľa platnej právnej úpravy (§ 290 až 300 Civilného

sporového poriadku), je záväzný len pre strany sporu a len v prejednávanej právnej veci, nie je záväzný
pre každého. Práve subjektívna záväznosť rozsudkov v individuálnych sporoch bola dôvodom pre
zavedenie osobitného typu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a práve toto
konanie je konaním, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností daného prípadu.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného
sporového poriadku. Uviedol, že predmetom konania boli 2 samostatné nároky žalobkyne. Súd žalobe
v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vyhovel, v ktorej časti bola žalobkyňa úspešná, a preto
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, lebo v časti o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky žaloba bola zamietnutá, v ktorej bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na spor zo
spotrebiteľskej zmluvy súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s prihliadnutím aj na túto
skutočnosť.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - zamietavom výroku a súvisiacom výroku o

trovách konania odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie v zamietavom výroku je prekvapivé, lebo zásadným
spôsobom sa vymyká a protirečí ustálenej rozhodovacej praxi bez toho, aby súd vysvetlil, prečo k
takémuto zásadnému odklonu, ktorý v konečnom dôsledku znamená odopretie spravodlivosti došlo.Z odôvodnenia rozhodnutia bodu 30 nie je jasné, či súd prvej inštancie len konštatuje, alebo aj je to
dôvod, pre ktorý žalobu zamietol a akými úvahami sa pritom riadil. Z uvedeného bodu len vyplýva, že v
individuálnych spotrebiteľských sporoch je rozsudok vydaný podľa § 290 - 300 záväzný len pre strany

konaniaalenvprejednávanejveci,niejezáväznýprekaždého.Právnyzástupcažalobkynenamietaltúto
skutočnosť, lebo z tohto konštatovania súdu nie je zrejmé, akou úvahou sa súd prvej inštancie zaoberal.
Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ak dospel k záveru,
že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemusí rozhodovať aj keď žalovaný túto neprijateľnú zmluvnú
podmienku voči žalobkyni naďalej používa. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že ak súd

rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v individuálnej formulárovej úverovej zmluve,
nemusí o neprijateľnosti rovnakej zmluvnej podmienky, ale obsiahnutej v inej individuálnej formulárovej
úverovej zmluve, ktorú túto zmluvnú podmienku v inom právnom vzťahu naďalej používa už rozhodovať.
Rozsudok vydaný v individuálnom spotrebiteľskom spore je záväzný len pre strany konania a len v
prejednávanejveci,niejezáväznýprekaždého.Ďalejpoukázalnanesprávnyvýkladust.§137Civilného
sporového poriadku. Zohľadnil, že sa jedná o exemplatívny výpočet druhu možných žalôb s tým, že nie

je možné ignorovať význam slova „najmä“. Poukázal na rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov,
ako aj na osobitnú právnu úpravu vyplývajúcu z Civilného sporového poriadku s tým, že navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý výrok považuje za vecne správny.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne o
uplatnenom nároku žalobkyne na vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodol. Žalobkyni bola
vyhovujúcim výrokom o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutá dostatočná súdna
ochrana. Navyše, žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Navrhol

potvrdiť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku. Trovy odvolacieho konania si neuplatnil.

4. Právny zástupca žalobkyne v rámci odvolacej repliky sa k doručenému vyjadreniu žalovaného
písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Predmetom odvolacieho konania bol zamietavý výrok týkajúci sa návrhu žalobkyne na určenie
neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 11.12.2013 uvedenej

v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 184,97 eura za administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou, vrátane súvisiaceho
výroku o trovách konania.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými

odvolacími námietkami žalobkyňou odvolací súd dospel k záveru, že uplatnená námietka týkajúca sa
nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
je dôvodná. Je nesporné, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol medzi stranami sporu na
základezmluvyospotrebiteľskomúveredňa11.12.2013(č.l.5spisu).Súdprvejinštanciežalobevyhovel
ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom konštatoval, že zmluva neobsahuje

obligatórne náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V ostatnej časti
uplatneného nároku týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nesprávne postupoval,
ak dospel k záveru, že na vyhlásenie neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky týkajúcej sa
dojednaného administratívneho poplatku nie je daný naliehavý právny záujem, vrátane v tejto častipovažoval uplatnený nárok za nedôvodný. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvolávavneprospechspotrebiteľa,akoslabšejzmluvnejstranyhrubúnerovnováhu.Znakyneprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za

porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „racio
legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke
nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia), najčastejšie
spomínaná v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch. Podľa názoru odvolacieho

súdu, súd prvej inštancie nesprávne pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku porovnával
predchádzajúcu úpravu procesného predpisu, t.j. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do
30.06.2016 z dôvodu, že v predmetnej veci bola žaloba podaná za účinnosti Civilného sporového
poriadku,t.j.dňa28.11.2016.Jenesporné,žesajednáospotrebiteľskýspor,t.j.spormedzidodávateľom
a spotrebiteľom, ako aj spor s ochranou slabšej zmluvnej strany. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva obmedzenie pre spotrebiteľa domáhať sa ochrany na súde v súvislosti s nárokom

na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach
vyplýva z ust. § 3 ods. 3, § 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na ktoré ustanovenie súd prvej inštancie
síce správne poukázal, avšak ho nesprávne vyložil. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu
v spotrebiteľských zmluvách sa vychádza z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen
komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť

iba vtedy, ak spotrebiteľovi je umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak,
ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdu zohľadniť neprijateľnosť zmluvných podmienok
ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia vo
vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky preto odvolací súd považoval za opodstatnenú.

7. Z týchto dôvodov preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách
konania zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia
napadnutého výroku bolo nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyňou
na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom spore, v spore so slabšou zmluvnou

stranou, vrátane nesprávneho výkladu ust. § 53a) Občianskeho zákonníka v spojení s § 137 CSP.

Účelom odvolacieho súdu nie je nahrádzať činnosť súdu prvej inštancie, ale na základe opravných
prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového procesu
vyjadrený v čl. 2, 3, 6 CSP v spojení s čl. 46 a nasl. ústavy.

Ochranu spotrebiteľa v Civilnom sporovom poriadku možno vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa
ktorej sú súdy povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa ohrozených alebo narušených
aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv uviedla zmluvná strana so
silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní. Ust. 137 CSP obsahuje len demonštratívny výpočet

možných žalôb v sporovom konaní. Iná súkromnoprávna žaloba, t.j. v § 137 CSP neuvedená, je
prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Na identifikáciu takejto
žaloby je rozhodujúci žalobný návrh, ako aj právny dôvod tvrdeného práva. Z ust. § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. nepochybne vyplýva, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku
žalobkyne na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej
medzi stranami sporu dňa 11.12.2013 vo vzťahu k dojednanému administratívnemu poplatku, vrátane

všetkých nákladov spojených s administratívnou vo výške 184,47 eura podľa č.l. 5 spisu a navrhovaného
petitu žaloby (č.l. 2). O uplatnenom nároku je potrebné rozhodnúť v súlade s princípom právnej istoty
vyplývajúcim z čl. 2 CSP vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax o tejto otázke.Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu
strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP.,

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.