Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201317
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318201317.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. deti U.: A., nar.

XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny U., z rodičov: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., M. XX a F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., G. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 28.03.2018 domáhal zníženia výživného pre mal. A. zo sumy
210 Eur na sumu 120 Eur a pre mal. Z. zo sumy 140 Eur na sumu 80 Eur mesačne. V návrhu ako i na

pojednávaní poukázal na to, že zo svojho súčasného príjmu nie je schopný určené výživné platiť, keďže
jeho príjem nepostačuje na pokrytie jeho potrieb. Má za to, že jeho príjem sa oproti stavu v čase zvýšenia
výživného znížil. Po zvýšení výživného mu začal narastať dlh, keďže nie je schopný platiť bežné výživné
a splácať aj zročné výživné. Lepšie platenú prácu si nedokáže nájsť. V čase zvýšenia výživného, súd
vychádzal z jeho potencionálneho príjmu, ktorý mohol dosahovať, ak by zostal pracovať v ozbrojených
silách, ale má za to, že teraz treba vychádzať z jeho súčasného príjmu. Finančne mu pomáhajú rodičia
a občas sestra. Fakticky platí na deti výživné 200 Eur mesačne. Byt, ktorý vlastnil previedol na svoju

sestru, keďže jej dĺžil financie, avšak v ňom naďalej býva a uhrádza náklady s tým spojené. Má za to,
že žijeme v demokratickej krajine a sám sa môže rozhodnúť, kde chce pracovať. Dcéry má rád, plateniu
výživného sa nevyhýba, ale tiež chce mať určitý štandard. Síce si od marca založil živnosť, ale fakturoval
zatiaľ len na jeden mesiac.
2. Matka s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že deti sú vo vyšších ročníkoch škôl. Náklady sú s
mimoškolskou činnosťou staršej dcéry, pričom pribudli i náklady na sporenie (stužková). Obe navštevujú
stomatológa, ortopéda a mladšej sa zhoršil zrak. Dlžné výživné chcela ,,riešiť” cestou exekútora, avšak

prišiel je návrh na zníženie výživného, preto čaká na skončenie tejto veci.
3. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh poukazujúc na to, že zníženie výživného nie je v záujme
mal. detí.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu U.
zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým výživné bolo zvýšené pre mal. A. na sumu
210 Eur a ma. Z. na sumu 140 Eur mesačne, počnúc dňom 25.10.2016. V čase tohto rozhodnutia

mal. A. navštevovala 1. ročník Z. U. a mal. Z. 6. ročník základnej školy. Deti sa nestravovali v školskej
jedálni. Nemali zvýšené náklady s mimoškolskými aktivitami. Mal. Z. nosila okuliare. Matka dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem 454,72 Eur a poberala rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur pre každé
dieťa. Bola vlastníčkou bytu. Uhrádzala mesačné preddavky spojené s užívaním bytu 110,92 Eur,elektrinu 21,99 Eur, plyn 15 Eur, internet 10 Eur, splátky hypotekárneho úveru 126,06 Eur, poistenie
úveru 33,72 Eur, splátky spotrebného úveru 55 Eur a ročne poplatok za komunálny odpad 75,21 Eur.
Otec v čase ostatného rozhodnutia bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s príjmom okolo

25 Eur mesačne, poberal výsluhový príspevok vo výške 174,44 Eur mesačne, Súd pri rozhodovaní
však vyhádzal z jeho potencionálneho príjmu vo výške 991,95 Eur, ktorý dosahoval ako príslušník
ozbrojených síl, keďže zo služobného pomeru bol prepustený zo subjektívnych dôvodov, vlastným
zavinením (neospravedlnená neprítomnosť vo výkone služby). Bol výlučným vlastníkom bytu, pričom
mesačne uhrádzal preddavky spojené s jeho užívaním vo výške 127,50 Eur, elektrinu 17 Eur, internet

19,90 Eur, RTVS 4,64 Eur, plyn 13 Eur. Ročne platil daň z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad
vo výške 44,10 Eur, zákonné poistenie motorového vozidla 34 Eur a životné poistenie 44,50 Eur. Rodičia
inú vyživovaciu povinnosť nemali.
5. V súčasnosti matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 530,62 Eur a poberá rodinné prídavky
pre dve deti. Naďalej je vlastníčkou bytu, v ktorom býva s mal. deťmi. Preddavky spojené s užívaním
bytu uhrádza mesačne 124,24 Eur, elektrinu 14,20 Eur, plyn 15 Eur, RTVS 4,64 Eur, UPC 10,41 Eur,

poistenie pre prípad smrti 29,80 Eur, hypoúver 126,06 Eur, poistenie úveru 33,73 Eur (polročne), pôžičku
54,16 Eur. Ročne platí za komunálny odpad 75 Eur a daň z nehnuteľnosti 19,95 Eur.
6. V čase začatia konania bol otec v pracovnom pomere (od 01.01.2018) v spoločnosti N. s.r.o., pričom
dosahoval priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX Eur. Pracovný pomer mal dohodnutý na dobu určitú
do 31.12.2018. Naďalej je poberateľom výsluhového príspevku v nezmenenej výške. Byt, ktorý vlastnil

darovacou zmluvou zo dňa 23.10.2017 daroval svojej sestre. Naďalej v ňom býva a uhrádza mesačné
preddavkyspojenésužívanímvovýške127,50Eur,plyn13Eur,elektrinu17Eur,RTVS4,64Eur,splátky
pôžičky 25 Eur, PZP na motorové vozidlo 26,19 Eur (štvrťročne) a poplatok za komunálny odpad 12,50
Eur ročne. Dňa 28.02.2019 mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, pričom zatiaľ vystavil faktúru len
v jednom prípade na 910 Eur.

7. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.
X.Mal.A.jev2.ročníkuSOŠ.Naďalejsanestravujevškolskejjedálni.Ročnýpríspevokdorodičovského
združenia predstavuje 25 Eur, mesačne sporenie na stužkovú 10 Eur. V priebehu školského roka platila
príspevok na plavecký výcvik 110 Eur, poplatok knihu anglického jazyka 12,50 Eur. Vo voľnom čase sa
venuje basketbalu.

9. Mal. Z. je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Na začiatku školského roka predstavovali poplatky za
pracovné zošity 12,30 Eur, rodičovský príspevok 16 Eur, triedny fond 2 Eur a poplatok za exkurziu 10
Eur. Naďalej nosí okuliare.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností (na jednej i druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o

výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu
povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie
alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
18.Súdpoukazujenato,žepovinnosťouobochrodičovjevenovaťvšetkysilynadôslednézabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť
každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

19. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného
vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať

súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie.

20. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného
ako i schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod.

Medzi odôvodnenépotrebynepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,ale ajnáhodnévýdavkysúvisiace
so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného
výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu.
21. Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v

čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež
majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné,
zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný

vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa
povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané
majetkové riziká.
22. V predmetnej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene
pomerov na strane mal. detí, ktoré len postúpili do vyššieho ročníka škôl, ktoré navštevovali v čase

ostatného rozhodnutia. U matky došlo k zvýšeniu príjmu o 75,90 Eur mesačne. Otec do konca roka 2018
dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 817,29 Eur (mzda + výsluhový príspevok) a následne získal
živnostenské oprávnenie s predmetom činnosti: Informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly
(vydané 28.02.2019). Poukazujúc na príjem otca, z ktorého súd vychádzal pri poslednom rozhodnutí
o výživnom (potencionálny príjem) s jeho celkovým mesačným príjmom do konca roku 2018, tento

klesol o 174,66 Eur. Na túto skutočnosť však súd neprihliadol, keďže ako bolo uvedené i v konaní
sp. zn. 10P/267/2016, otec si pokles príjmu zapríčinil sám. V konečnom dôsledku otec nepreukázal,
že by mal snahu od podania návrhu do konca roka 2018 nájsť si zamestnanie s vyšším finančným
ohodnotením, až v tomto roku si založil živnosť. Taktiež skutočnosť, že otec byt v osobnom vlastníctve
bezodplatnepreviedolnasvojusestru,súdvyhodnotilvsúlades§75ods.1Zákonaorodineakovzdanie

sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. S poukazom na tieto skutočnosti návrh otca súd
zamietol ako nedôvodný.23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.