Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114214463
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6114214463.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci žalobcu W.

H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., v konaní zastúpeného JUDr. Mário Keleti, advokát
so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému STD DONIVO a.s. so sídlom Mlynská 1346,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO : 31 678 343, v konaní zastúpenému AK NOVIKMEC s.r.o. so sídlom
Rázusova125,09301VranovnadTopľou,IČO:36868701,ourčenieneplatnostiokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal súd, aby určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
žalovaného podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo 14. 05. 2014. Zároveň, aby určil, že pracovný
pomer žalobcu u žalovaného, založený pracovnou zmluvou z 01. 04. 2009, trvá ďalej, a tiež, aby uložil
žalovanému povinnosť náhrady trov konania.

2.OkresnýsúdBanskáBystricarozsudkomč.k.14Cpr/2/2014-138z27.04.2015návrhžalobcuzamietol
a žalovanému priznal voči nemu náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. : 14CoPr/6/2015-161 z 19. 10. 2015 rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Cpr/2/2014-138 z 27. 04. 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nevykonal dostatočne zistenie skutkového stavu. V ďalšom konaní má súd
doplniť dokazovanie podľa návrhu strán sporu, príp. vykonať ďalšie dôkazy. Pritom v konaní musí
byť jednoznačne preukázané, či sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny, akým spôsobom

k nemu došlo, či toto porušenie pracovnej disciplíny je tak závažné, že môže mať za následok
skončenie pracovného pomeru okamžite, vrátane existencie zavinenia a ďalších okolností vo vzťahu
k osobe žalobcu majúcich vplyv na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. Prvostupňový súd vykoná
dokazovanie aj s prihliadnutím k SMS správam, ktoré vo vzťahu k parkovaniu obdržal žalobca, zistí tiež,
či žalovaný prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Súd je
pritom povinný skúmať, či sa žalobca dopustil obidvoch porušení pracovných povinností uvedených v
okamžitom skončení pracovného pomeru.

4. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.5. Po dokazovaní vykonanom okresným súdom, a rozhodnutí krajského súdu, je v konaní zrejmé, že
predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo 14. 05. 2014 (ďalej aj „OSPP“) spĺňa predpísané

formálne náležitosti pre svoju platnosť (§ 70 Zákonníka práce). V ďalšom konaní bolo potrebné skúmať,
či sa žalobca dopustil porušení pracovnej disciplíny uvedených v OSPP, existenciu zavinenia na strane
žalobcu a mieru závažnosti toho porušenia.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov V. X., Q. R., navrhnutých žalobcom, svedka

V. K., navrhnutého žalovaným, a so súhlasom oboch strán nevykonával dokazovanie prečítaním
jednotlivých písomností a dôkazov tvoriacich obsah spisu sp. zn. 14Cpr/2/2014, nakoľko tieto boli
stranám doručované, a teda boli s nimi oboznámené.

7. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)

porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

8. V zmysle § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec
je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

9. Podľa § 81 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a

riadne,plniťpokynynadriadenýchvydanévsúladesprávnymipredpismi;nadriadenýmjeajpredstavený
podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas
na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

10.PodľaprávnejvetyvyslovenejvrozsudkuNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Cdo63/2003z01.01.2004,

ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity
porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na
jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej

disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na
spôsobenú škodu a pod. Nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno považovať za závažné
porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb.).

11. Podľa poznámky k rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/71/2003 z 01. 01. 2005,

hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Súd nie je viazaný
tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, resp. v inom internom predpise hodnotí
konanie zamestnanca, ktoré je dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým
skončením.

12. Z poznámky k rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 83/99 z 01. 05. 2000 vyplýva, že
ustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/ obmedzuje možnosť použitia tohto opatrenia zo strany zamestnávateľa
iba na mimoriadne prípady, kedy dôjde k takému závažnému konaniu zamestnanca alebo porušeniu
pracovnej disciplíny, že pre zamestnávateľa nie je únosné, aby zamestnanec zotrval u neho až do
uplynutia výpovednej doby. Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis neobsahujú pre účely

výpovede alebo okamžitého zrušenia pracovného pomeru právnu kvalifikáciu závažného, či menej
závažného alebo zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Z toho dôvodu treba intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností prípadu a v závislosti od nej
potom zvoliť aj primeraný prostriedok postihu porušenia pracovnej disciplíny. Vzhľadom na výnimočnosť
tohto spôsobu rozviazania pracovného pomeru možno týmto disciplinárnym opatrením postihnúť iba

zavinené porušenie pracovnej disciplíny.13. Porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom musí byť zo strany zamestnávateľa
preukázané a zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo
194/2004 z 01. 01. 2006).

14. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným
poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Pokiaľ ide o prvé

v OSPP uvedené porušenie pracovných povinností žalobcom, ďalšie vykonané dokazovanie neprinieslo
zistenia, ktoré by vyvrátili prvostupňovým súdom vykonaný záver o porušení povinnosti žalobcom plniť
pokyny nadriadených, vyplývajúcej mu z pracovnej zmluvy z 01. 04. 2009 (bod 14), ako aj zo Zákonníka
práce (§ 47 ods. 1 písm. b/ a § 81 písm. a/). Konkrétne išlo, vychádzajúc z čestného vyhlásenia žalobcu
z 13. 05. 2014, ako aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 12. 01. 2015, o pokyn dispečera J. z 08.
04. 2014 formou sms správy obdržanej žalobcom o 16:10:39 hod., podľa ktorej mal žalobca parkovať

na bezpečných a osvetlených parkoviskách, a to v spojitosti s prvou sms od J. z toho istého dňa
obdržanej žalobcom o 12:20:20 hod., z ktorej vyplývala žalobcovi povinnosť parkovať počas prepravy
pneumatík do C. len na strážených parkoviskách. Hoci žalobca poprel tvrdenie svedka R. S., že mu
08. 04. 2014 pred 17.00 hod. zadal telefonicky parkovať na stráženom parkovisku (predmetom ich
telefonického rozhovoru bolo len, ako má žalobca upevniť pneumatiky), je z obsahu sms správ zrejmé,

že žalobca mal parkovať na stráženom parkovisku, ktoré malo byť osvetlené a bezpečné. Pritom o tejto
skutočnosti mal a mohol vedieť, keď sám v konaní uviedol, že pri preprave tovaru s vysokou hodnotou,
pred udalosťou, ktorá sa stala v C., tiež parkoval na strážených parkoviskách. Podľa žalovaného bolo
zaužívaným postupom, že pri preprave takéhoto tovaru, akým boli v danom prípade pneumatiky značky
V., ktorý má vysokú hodnotu, vodiči parkovali na strážených parkoviskách z dôvodu bezpečnosti a

ochrany pred ich odcudzením. V konaní je nesporné, že žalobca na stráženom parkovisku nezastal.
Žalobcom navrhnutí svedkovia, V. X. a Q. R. uviedli, že boli pri preprave viazaní pokynmi dispečera tak
pokiaľ išlo o nakládku, vykládku, parkovanie, či tankovanie, čo žalobca nenamietal. M. X. uviedol, že
mohol parkovať na ním zvolenom mieste v situácii, keď vôbec nedostal sms správu ohľadom parkovania,
a svedok Q. R. spomenul v takomto prípade dohodu zavolať dispečerovi. Aj podľa žalovaného, sa mal

žalobca, ak bol rozpor v pokynoch, obrátiť na dispečera, čo upravoval aj manuál vodiča. V ňom (časť II
Výkon práce, bod 5), oboznámenie s ktorým žalobca nepoprel, je uvedená povinnosť vodiča informovať
bez meškania dispečera o všetkých nezrovnalostiach v objednávke a skutkovom stave. Žalobcovi nič
nebránilo, vzhľadom na pre neho rozporný význam obdržaných sms správ, pokiaľ ide o druh parkoviska,
s prihliadnutím na doterajšiu jemu známu prax v parkovaní tovaru s vysokou hodnotou, obrátiť sa na

dispečera, či stáť na stráženom parkovisku, príp., či parkovisko, na ktorom zamýšľal zastať, je bezpečné
alebo nie, keď ako sám vypovedal na pojednávaní 13. 10. 2014, špeditérka v W. mu oznámila, že
predošlá preprave do C. bola vykradnutá, a že treba stáť len na bezpečných miestach. Z týchto dôvodov
má súd za to, že sa žalobca dopustil v danom prípade z nedbanlivosti zavineného porušenia pracovnej
disciplíny.

15. Druhé v OSPP uvádzané porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v dlhodobej neospravedlnenej
absencii žalobcu, od 05. 05. 2014 do 14. 05. 2014 na pracovisku, nemal súd po vykonanom dokazovaní
za preukázané. Žalobca argumentoval, že neobdržal žiadny pokyn od žalovaného na nastúpenie do
práce. Žalovaný poukazoval na povinnosť zamestnanca nahlásiť sa po skončení voľna a v tejto súvislosti

na pracovnú zmluvu z 01. 04. 2009 a na pracovný poriadok. Síce z pracovnej zmluvy z 01. 04. 2009 (bod
4, písm. b/) vyplývala žalobcovi ako zamestnancovi povinnosť nahlasovať sa po skončení náhradného
voľna, čo potvrdil aj žalovaným navrhnutý svedok V., a tiež žalobca bol, ako sám uviedol vo svojej
žiadosti o vyjadrenie adresovanej žalovanému 07. 05. 2014, ako aj na pojednávaní, upozornený zo
strany personálneho manažéra V. telefonicky dňa 05. 05. 2014 a od jeho nástupcu, p. M., dňa 06. 05.

2014, že nenahlásil ukončenie voľna podľa odstavca 4, bodu b/ pracovnej zmluvy, avšak prítomnosť
na pracovisku, a tým aj neospravedlnená absencia zamestnanca bola viazaná na pokyn personálneho
manažéra alebo dispečera dostaviť sa na pracovisko (viď V. vodiča V., účinný od 01. 01. 2009, časť
II Pokyny pre vodičov, bod 1.2). V danom prípade nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by
žalobca takýto pokyn na nástup do práce od príslušného zamestnanca žalovaného dostal pred, ani po

05. 05. 2014 (preukázané bolo, že telefonáty 05. a 06. 05. 2014 boli len upozorneniami na nenahlásenie
ukončenia voľna žalobcom). Preto má súd za to, že nemohla u žalobcu vzniknúť neospravedlnená
absencia v práci v období od 05. 05. do 14. 05. 2014.16. Člen predstavenstva žalovaného Q. L. a svedok navrhnutý žalovaným, R. S., sa zhodli na tom,
že žalobca nedodržiaval pokyny týkajúce sa nakladania pneumatík, ich upevňovania, kontroly colného
lanka a zasielania požadovanej fotodokumentácie, čoho dôkazom sú aj fotografie po zistení skutočnosti,

že žalobcovi pneumatiky chýbajú. Išlo už o tretí prípad, keď žalobca nedodržal povinnosti ohľadom
nakladania pneumatík, vyžadované zákazníkom žalovaného (Continental V. C. - C. s.r.o. W.), ktorý
mal pre neho vysokú dôležitosť. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa napriek tomu, čo sa stalo, vyjadril, že
nebude plniť tieto pokyny ani v budúcnosti. Odmietavo sa tiež vyjadril aj pokiaľ išlo o náhradu škody
vzniknutej krádežou pneumatík počas predmetnej prepravy v apríli 2014, ktorej výška predstavovala 7

900 Eur. Žalobca uvedené tvrdenia nespochybňoval. Potvrdil, že v telefonáte s R. S., bol upozornený na
nakladanie s pneumatikami. Namietal len, že žalovaný ho na porušovanie týchto pravidiel neupozornil
písomne. Tiež argumentoval, že v prípade iných poistných udalostí, ku ktorým došlo u zamestnancov
žalovaného, nebol s nimi rozviazaný pracovný pomer. Žalovaný sa bránil tým, že okolnosti porušenia
pracovnej disciplíny neboli rovnaké, svedok R. S. sa vyjadril, že všetky vozidlá, pokiaľ on je zamestnaný
u žalovaného, boli vykradnuté na strážených parkoviskách. Žalovaný uviedol, že k poistným udalostiam

pre Continental došlo väčšinou kvôli nedodržaniu pokynov pri vykládke. U žalobcu boli okrem vzniknutej
škody, splnené viaceré dôvody pre skončenie pracovného pomeru. K prerokovaniu OSPP s odborovou
organizáciou nedošlo, pretože žalovaný nemá vytvorené odbory. Žalovaný u žalobcu vyhodnotil, že
ďalšia spolupráca nie je možná, pretože odmieta plniť jeho pracovné pokyny, v dôsledku čoho bola
spôsobená žalovanému ujma na majetku a obchodnej činnosti. Z ním predloženého prehľadu poistných

udalostí za rok 2014 vyplýva, že išlo v prípade žalobcu, v porovnaní s inými poistnými udalosťami
u žalovaného ako zamestnávateľa, o vysokú škodu. Aj keď bola krytá z poistky, jej výška sa prejaví
aj vo výške poistného na ďalší rok, ktoré poisťovňa navýši. Doložil upozornenie žalobcu na závažné
porušenie pracovnej disciplíny z 25. 09. 2012 týkajúce sa nedodania tovaru v Maďarsku v dohodnutom
čase, zapríčinené svojvoľným zotrvaním žalobcu na parkovisku v Bratislave dlhšie než bol určený čas.

Žalobca sa k tomu vyjadril, že celá záležitosť bola na neho zorganizovaná, vedeniu sa prestal páčiť
odvtedy, ako sa pokúšal vytvoriť u žalovaného odborovú organizáciu. Vyššie uvedené kárne opatrenie
dostal, pretože zaspal ráno do práce. Svedok žalovaného, V. nepovažoval žalobcu za konfliktný typ,
jeho pokyny ako nadriadeného, žalobca rešpektoval. Problémy niekedy vznikali pri stíhaní termínov, keď
žalobca povedal, že nemôže nad ránom šoférovať, vtedy musí spať. Ak má byť porušenie pracovnej

disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti)
a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Vzhľadom na v konaní preukázaný postoj žalobcu k plneniu
svojich povinností smerujúcich k zaisteniu bezpečnosti prepravovaného tovaru, ktorých dodržiavanie
žalobca odmietal a opakovane so žalovaným a jeho zamestnancami nespolupracoval, pričom tieto

boli dané zmluvnými podmienkami pre žalovaného druhého najväčšieho zmluvného partnera, a teda
ich rešpektovanie bolo pre činnosť žalovaného nevyhnutné, ako aj vzhľadom na škodu vzniknutú
žalovanému porušením povinnosti žalobcom, považoval súd v bode 14 tohto rozhodnutia konštatované
porušenie pracovnej disciplíny žalobcom za natoľko závažné, že predmetné okamžité skončenie
pracovného pomeru posúdil ako platné. A to aj pri zohľadnení skutočnosti, že na tento dôvod žalobcu

predtým (29. 04. 2014) žalovaný len písomne upozornil ako na porušenie pracovnej disciplíny, keďže
toto porušenie bolo v upozornení hodnotené ako závažné. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal v

konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, s
poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.