Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210723
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217210723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Platiť

sa oplatí, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, v konaní zastúpeného Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: V.
G., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. na C. č. XXX, o zaplatenie sumy 192,47 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 2.6.2017 doručil súdu elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu
obsahujúce žalobu, ktoré elektronické podanie doplnil písomne dňa 8.6.2017. V podanej žalobe sa

žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 192,47 € s príslušenstvom a náhradu
trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že žalovaná neuhradila cenu za služby
poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou.
Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných
súm za poskytnuté služby až do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia. Svoju vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval od Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015, keď postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené

písomným podaním zo dňa 12.2.2016.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení
sa s obsahom listín predložených v priebehu konania žalobcom a to faktúrami, výpoveďou zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, odovzdávacím protokolom,
zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 2.6.2011 a dňa 13.4.2012 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, pričom dňa 13.4.2012 uzatvorila i dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb. Predmetom zmlúv a dodatku k zmluve bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
za odplatu so záväzkom žalovanej v stanovenej dobe viazanosti využívať poskytnuté služby a platiť za
ne vyúčtovanú sumu. Zmluvný vzťah zo dňa 2.6.2011 bol ukončený výpoveďou zo strany žalovanej,
ktorá bola doručená právnemu predchodcovi dňa 6.8.2013.

5. Právny predchodca žalobcu v období mesiacov máj až október 2014 vyúčtoval žalovanej poplatky za
služby poskytnuté v období od 1.5.2014 do 31.10.2014 a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 40,21 €, splatnou dňa 18.6.2014,- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 25,40 €, splatnou dňa 18.7.2014,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 25,40 €, splatnou dňa 18.8.2014,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 45,20 €, splatnou dňa 18.9.2014,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 21,10 €, splatnou dňa 20.10.2014,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 32,54 €, splatnou dňa 18.11.2014.

6. Žalovaná sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

7. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov
konania/strán sporu nenamieta.

8. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci

vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

9. Vykonaným dokazovaním súd z úradnej povinnosti aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. dospel k záveru o existencii skutočnosti oslabujúcej nárok žalobcu voči žalovanej, ktorý vzhliadol
v tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o

aktívnej vecnej legitimácii v konaní, keď do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil dôkaz o
nadobudnutí pohľadávky, ktorá je predmetom sporu od obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s..
Preto súd konštatujúc nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní žalobu v celom
rozsahu zamietol.10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá
bola s ohľadom na výsledok sporu v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v

súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).