Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218935
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113218935.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu C.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., právne zastúpený advokátom Mgr. Oto Saloky, so sídlom Hlavná 94,
080 01 Prešov, proti žalovaným: 1) C.. U. M., R.. T.. F. XX, XXX XX P., 2) P. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., 3) U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX

P., 4) V. Y. P., so sídlom V. XX, XXX XX P., právne zastúpený advokátom L.. Y. Boľanovský, so sídlom
Bajkalská 30, 080 01 Prešov, 5) U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. X. XX, XXX XX P., 6) C. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. gen. F. XX, XXX XX P., 7) O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..
gen. F. XX, XXX XX P., 8) K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX P., (po neb. K. U.,)
9) X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. gen. F. XX, XXX XX P., XX) Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX)
B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

G., XXX XX P., XX) W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX XX P., XX) U. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. V. XXXX/X, XXX XX P., XX) U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX
XX P., XX) Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) R. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) K. X., nar. 20.XX.XXXX, trvale bytom R... F. XX, XXX XX P.,
XX) V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) Z.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..
T. F. XX, XXX XX P., XX) V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) X. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F.
XX, XXX XX P., XX) B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX P., XX) U. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. XX, XXX XX P., XX) U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX)
U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., (po P. N.)

XX) U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) C.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX P., XX) Y.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX P., XX) C.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..
T.. F. XX, XXX XX P., XX) Bc. R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) F. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R.. T. F. XX, XXX XX P., zastúpený zákonnou zástupkyňou U. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..

T.. F. XX, XXX XX P., XX) U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) U. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.
F. XX, XXX XX P., XX) U. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) L. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. gen.
F. XX, XXX XX P., XX) Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. gen. F. XX, XXX XX P., XX) W. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. gen. F. XX, XXX XX P., XX) F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.O.
B. 3, XXX XX X. X., XX) X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.... F. XX, XXX XX P., XX) B. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) T. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T..
F. XX, XXX XX P., XX) U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) D. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) U.. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T..
F. XX, XXX XX P., XX) U.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) L. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F.XX, XXX XX P., XXa) U.. F. M., trvale bytom X. X, XXX XX P., po neb. L. M., XXb) U. X., trvale bytom
P. X, XXX XX P., po neb. L. M., XX) R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX)
U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) U. K., nar. XX.XX.J., trvale bytom

R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) E. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..
T. F. XX, XXX XX P., XX) X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) U. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.
F. XX, XXX XX P., XX) E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) E. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T..
F. XX, XXX XX P., XX) O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) R. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. pri O. XXX, XXX XX G. pri O., XX) U. N., nar. XX.XX.XXXX, G. pri O.
XXX, XXX XX G. pri O., XX) U.. U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) X. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..
T. F. XX, XXX XX P., XX) X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., prech. bytom

P. XXX, XXX XX P., XX) Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., prech. bytom P.
XXX, XXX XX P., XX) C.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) Y.. C.. L. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ku V. XXXX/X, XXX XX P., XX) U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..
T.. F. XX, XXX XX P., zast. opatrovníčkou R. L., F. X. nad Z., XX) Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R.... XX, XXX XX P., XX) I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) U.. X. I., nar.

XX.XX.XXXX, R.. gen. F. XX, XXX XX P., XX) P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX
XX P., XX) P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P. , XX) R. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX E., XX) P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX
P., XX) L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XX) C.. L. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T., XXX XX P., XX)

Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XX) R. G., nar. XX.XX.XXXX, P., XX)
T. I., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX P., XXX) R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F.
XX, XXX XX P., XXX) U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) L. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXXa) U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX
XX P. XXXb) U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. A XX V. F., B. on Z. E R., XXXc) Bc. U. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX P., XXX) U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. XXX XX
P., XXX) W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) G. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX
P., XXX) E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX B., XXX) U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. XX, XXX XX B., XXX) C.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX P., XXX) C. F.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, XXX XX P., XXX) C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F.
XX, XXX XX P., XXX) U.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) L. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XXX) U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.
F. XX, XXX XX P., XXX) C.. L. U., nar. X.X.XXXX, R.. T.. F. XX, P., XXX) U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F. XX, XXX XX P., XXX)

U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX XX P., zastúpený zákonným zástupcom D. P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T. F.
XX, XXX XX P., XXX) U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) P. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., XXX) I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F.
XX, XXX XX P., XXX) Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. T.. F. XX, XXX XX P., žalovaní zastúpení

V. Y. P., V. XX, XXX XX P., zastúpeným advokátom JUDr. Danielom Boľanovským, so sídlom Bajkalská
30, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti hlasovania a uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka a o
návrhu V. družstva na vstup do konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
12C/166/2013 - 515 zo dňa 24.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal
neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici

R.. T.. F. XX-XX v P., ktoré bolo vykonané v dňoch 04.06. až 06.06.2013 a oznámené dňa 07.06.2013
k otázke výkonu dobrovoľnej dražby k bytu č. XX na 7. poschodí na ulici R.. T.. F. XX v P., ktorého je
žalobca výlučným vlastníkom.

2. Súd prvej inštancie po preskúmaní priebehu písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo podľa
Zákonač.182/1993Z.z.dospelkzáveru,žepriebehpredmetnéhohlasovaniabolvsúladesoZákonomo

vlastníctve bytov a nebytových priestorov a neboli splnené podmienky preto, aby súd vyhlásil hlasovanie
za neplatné. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že oznámenie o
hlasovaní bolo doručené formou vyvesenia za verejnom mieste v priestoroch vestibulu bytových domov,
bytového vchodu, a to spôsobom obvyklým v danom bytovom dome. Zároveň nebolo preukázané, že
by bolo zamedzené neoznámením o hlasovaní žalobcovi sa zúčastniť na tomto hlasovaní a s poukazom

na výsledky dosiahnuté v hlasovaní aj pri účasti žalobcu v hlasovaní by nedošlo k zmenám v záveroch
hlasovania. Rovnako sa súd prvej inštancie vyporiadal so skutočnosťou, že zástupca vlastníkov bytov
má legitímne oprávnenie konať ako zástupca, aj napriek tomu, že táto osoba nevlastní v tomto bytovom
dome byt, nakoľko toto zákon nevyžaduje. Ako nedôvodné posúdil súd prvej inštancie rovnako námietky
žalobcu o priebehu overovania písomného hlasovania a mal za to, že aj výška pohľadávky, na ktorú

bolo predmetné hlasovanie vyhlásené, je primeraná spôsobu, ku ktorému pristúpili vlastníci bytov a
nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania
nevyplýva záver ohľadom potenciálnej schopnosti žalobcu splatiť svoj záväzok iným spôsobom než
formou dobrovoľnej dražby jeho bytu.

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilvzmysleustanovení§1,§3,§8,§10,§14Zákonač.182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase vykonania hlasovania.

4. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní ako sú špecifikovaní v bode 69 odôvodnenia nemali pasívnu
legitimáciu v konaní, nakoľko neboli už v čase konania vlastníkmi predmetných bytov.

5. Zároveň o trovách konania rozhodol súd tak, že žalovaní v 1. až 124. rade majú vo vzťahu k žalobcovi
nárok na zaplatenie náhrady trov konania.

6. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na skutočnosti, že

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bližšie
odvolateľ svoje odvolanie špecifikoval tak, že súd posudzoval len zúženú argumentáciu žalobcu a aj
napriek tomu rozhodol arbitrárne a nepresvedčivo, pričom sa neriadil ani právnym záverom odvolacieho
súdu v bode 20 a 23 uznesenia zo dňa 06.09.2016. Trval na skutočnosti, že priebeh hlasovania ani

zisťovanie výsledkov neprebehlo v súlade so zákonom a princípmi spravodlivosti. To, že hlasovanie
sa uskutočnilo hromadným spôsobom na jednom lístku, kde neskôr hlasujúci boli zrejmým spôsobom
ovplyvnení názorom vlastníkov, ktorí hlasovali pred nimi a to, že pri zisťovaní výsledku hlasovania
žalovaný v 1. rade mal zisťovať tieto výsledky sám, nakoľko pri samotnom hlasovaní sa nezúčastnili
vždy aj žalovaní v 2. a 3. rade, zvyšuje pochybnosť o spôsobe hlasovania a je to dôvod pre neplatnosť

takéhoto hlasovania. Súd prvej inštancie jednostranne prihliadal len na argumentáciu žalovaných v
konaní, pričom v takomto vážnom prípade, aké je hlasovanie o vykonaní dobrovoľnej dražby, nemožno
pripustiť akékoľvek pochybnosti o priebehu hlasovania len s poukazom na to, že žalovaní nenamietali
spôsob hlasovania. Pri hlasovaní organizátor písomného hlasovania musí dbať o to, aby bol za každých
okolností zachovaný princíp právnej istoty vlastníka, o ktorom sa hlasuje. Rovnako vo vzťahu k pravosti

a výšky pohľadávky možno vychádzať z tvrdení uvedených v spise, nakoľko o tejto výške doposiaľ
nerozhodol právoplatne súd v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/120/2014. Rovnako sa súd nevyporiadal
dostatočne s otázkou primeranosti dražby bytu vzhľadom na výšku dlhu v čase rozhodovania a
hlasovania. Z odôvodnenia súdu vyplýva, že v čase rozhodovania bol dlh vo výške 15.493,94 eura,
no žalobca napadol žalobou hlasovanie ešte v roku 2013, kedy preto nemožno akceptovať takéto

tvrdenia súdu a súd sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca neuhrádza od roku 2011 plneniaspojené s užívaním bytu, čo je z jeho strany v rozpore s morálkou. Zároveň sa súd prvej inštancie
nevyporiadal s hodnotou samotného bytu, a preto sa nemohol vyporiadať riadne s posúdením otázky
proporcionality.Rovnakosúdzamietolnávrhnadoplneniedokazovaniaohľadomvýškymajetkužalobcu,

pričom vychádzal len zo správy o stave exekúcie, no je nutné poukázať, že žalobca je vlastníkom ďalších
hnuteľných vecí, a to motorových prostriedkov. Vykonanie dobrovoľnej dražby pre pohľadávku, ktorá v
čase hlasovania činila, respektíve mala byť 4.477,22 eur je neprimerané vzhľadom na hodnotu bytu v
sume niekoľko desiatok tisíc eur. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie rozhodol nesprávne a z týchto
dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie alternatívne žalobe vyhovieť.

7. K podanému odvolaniu žalobcu žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že nesúhlasia s podaným
odvolaním a stotožňujú sa so závermi prijatými súdom prvej inštancie, ktorý dostatočne presvedčivo
zdôvodnil svoje rozhodnutie vo veci, zároveň tento súd rešpektoval aj uznesenie Krajského súdu v
Prešove a správne dospel k záveru, že písomné hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom. To, že
sa hlasovalo na jednej listine nemôže byť dôvodom neplatnosti hlasovania a rovnako z dokazovania

vyplýva, že overovatelia hlasovania sa zúčastnili samotného hlasovania jednotlivých vlastníkov bytov a
nadobudli tak vedomosť o výsledku hlasovania, preto sa nemožno stotožniť s námietkou, že výsledok
hlasovania zisťoval sám zástupca vlastníkov. O tomto overení výsledkov bola spísaná listina, ktorá bola
súdu predložená a nebola relevantným spôsobom spochybnená. Nikto z účastníkov hlasovania nemal
námietky súvisiace s nesprávnym zistením výsledkov hlasovania a rovnako dospel súd prvej inštancie

k správnym záverom ohľadom spôsobu oznámenia o písomnom hlasovaní. Samotné vyvesovanie
oznámení na nástenky bytového domu je vzhľadom na počet bytových domov všeobecne známou
skutočnosťou a táto prax trvá dlhodobo, vznikla vlastne už v čase keď boli byty v správe či vo vlastníctve
V. P.. Zároveň je použitie inštitútu dobrovoľnej dražby adekvátne aj vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia
písomného hlasovania bol jeho záväzok asi 4.477 eur, v čase hodnoty bytu asi 50.000 eur, neskôr tento

dlh v čase vyhlásenia súčasného rozsudku vzrástol na 15.500 eur cca a zo správy súdneho exekútora
vyplýva, že výška dlhov omnoho prevyšovala aj hodnotu bytu, ktorý je v súčasnosti okolo 65.000 eur. Z
týchto dôvodov navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaných uviedol, že trvá na dôvodoch podaného

odvolania a nesúhlasí s tým, že hlasovanie bolo vykonané v súlade so zákonom, ak bolo vykonané
na hromadnom hlasovacom lístku a rovnako, že zistenie a zverejnenie výsledkov bolo v súlade so
zákonom. Poukázal na dikciu zákona, ktorá hovorí o zistení výsledku za účasti dvoch ďalších vlastníkov
a práve v tom spočíva rozpor so zákonom a dôvod namietanej neplatnosti hlasovania. To, že hlasovanie
bolo hromadné, podporuje dôvody tejto neplatnosti, a ak malo byť predídené pochybnostiam o platnosti

hlasovania, tak tento mal byť precizovaný medzi vlastníkmi bytov a správcom. Poukázal opäť na to, že
ide o závažný zásah do práv dotknutého vlastníka, kedy musí byť dbané na ochranu vlastníckeho práva
a práva na obydlie. Pokiaľ sa súd iba formalisticky zaoberal otázkou primeranosti takéhoto spôsobu
dobrovoľnej dražby, jedná sa o arbitrárne rozhodnutie.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Z citovanej judikatúry vyplýva, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných
súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností
prerokovávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných

odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené
nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť
niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.

15. Podľa slovníka cudzích slov „arbitrárny“ ( franc. ) znamená “ľubovoľný, javiaci sa ako ľubovoľný, bez
rozumnej opory, závislý len na individuálnom rozhodnutí, ako sa človeku chce, nie na všeobecne plat-
ných dôvodoch“.

16. Synonymom slova „arbitrárny“ je slovo „svojvoľný“. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrár-
ne rozhodnutie všeobecného súdu znamená, najmä

- extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami,
- interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judika-

túry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabili-
zovanú výkladovú prax,
- nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravod-
livosti (predpojatý formalizmus),
- hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich

pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základ.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol relevantné dôvody svojho rozhodnutia. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a

nepoprel ich účel a význam.

18. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
súdu (porovnaj napr. I. ÚS 188/06).

19. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom samotného priebehu písomného hlasovania a jeho
rozporu s princípmi spravodlivosti odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní tejto otázky je nutné
vychádzať z inštitútu písomného hlasovania, ktorý je upravený v § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplývajú podmienky, ktoré musia byť dodržané pre platnosť

písomného hlasovania. Pokiaľ sa týka námietky, v zmysle ktorej je v rozpore so zákonom ak sa
hlasovanie uskutoční hromadných hlasovaním na jednom lístku, kde neskôr hlasujúci mali možnosť
vidieť spôsob hlasovania osôb, ktoré už toto vykonali. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že zákon
ani s použitím pravidiel gramatického výkladu nevyžaduje, aby každému vlastníkovi bytov, či osobeoprávnenej hlasovať bol doručený hlasovací lístok samostatný, pričom tento záver by bolo možné podľa
názoru odvolacieho súdu prijať len vtedy, pokiaľ by zákon takúto podmienku stanovil napríklad vo forme
tajného hlasovania. Samotný priebeh hlasovania nie je podrobne zákonom upravený s tým, že hlasovací

lístok musí obsahovať deň konania hlasovania, meno, priezvisko vlastníka bytového domu a otázka,
respektíve otázky, ktoré sú predmetom hlasovania s rámčekami áno alebo nie. V skutočnosti, že na
hlasovacom lístku sa nachádzajú mená a priezviská osôb, ktoré hlasujú, je nepochybné, že sa nejedná
o tajné hlasovanie, čo v súvislosti s odvolacou námietkou odvolateľa podporuje záver, že postup pokiaľ
hlasovanie je vykonané na jednej listine, nie je v rozpore so zákonom, čím je táto odvolacia námietka

nedôvodná. Pokiaľ zákon nepredpisuje určité, konkrétne náležitosti, podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno vyžadovať od organizátora hlasovania to, aby vykonal viac než od neho zákon požaduje s
následkom neplatnosti takéhoto hlasovania. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup by bol v
rozpore s cieľmi zákona, ktorého cieľom je prijatie určitého rozhodnutia pri okruhu vlastníkov bytu či
nebytových priestorov, kedy je nutné dosiahnuť zistenie výsledného rozhodnutia určitej skupiny osôb.
Preto je nutné, aby boli splnené len tie štandardy, ktoré zákon výslovne uvádza bez možnosti vyžadovať

okrem existencie rozumného dôvodu ďalšie formálne náležitosti pre hlasovanie tak, aby bol dodržaný
cieľ sledovaný zákonodarcom, a to prijatie spoločného rozhodnutia väčšej skupiny osôb.

20.Pokiaľsatýkaodvolacejnámietky,podľaktorejmalžalovanýv1.radesámzistiťvýsledkyhlasovania,
odvolací súd uvádza, že je pravdou, že žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 07.07.2015 uviedol,

že sám spočítaval hlasy po tom čo niekoľko dní predtým vykonával hlasovanie po jednotlivých bytoch
spolu s overovateľmi, pričom však zo samotnej tejto skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že došlo
k porušeniu zákonom vyžadovaného spôsobu zistenia výsledkov hlasovania, ktoré podľa zákona má
predseda respektíve zástupca vlastníkov či správca zistiť za účasti ďalších dvoch vlastníkov. Z obsahu
vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalovaný v 1. rade, uviedol, že spočítaval tieto výsledky po

návrate z práce, no z obsahu spisu nevyplýva záver, že by nedošlo k spočítaniu týchto hlasov spoločne
s overovateľmi a v danej súvislosti odvolací súd uvádza, že nemožno uprieť osobe, ktorá vykonáva
hlasovanie to, aby si vykonala spočítanie hlasov samostatne bez prítomnosti ďalších dvoch vlastníkov
bytov, teda overovateľov, pričom len tento záver možno vyvodiť z výsluchu žalovaného v 1. rade. Z
jeho výsluchu nevyplýva záver, že by takéto spočítanie hlasov nebolo urobené ešte za prítomnosti

overovateľov a tento záver nevyplýva ani z výsluchu jedného z overovateľov, ktorý len uviedol, že si
nepamätá otázky spočítania hlasov, čo však nemožno hodnotiť ako unesenie dôkazného bremena zo
strany žalobcu na preukázanie skutočnosti, že naozaj výsledky písomného hlasovania neboli zistené
a zistiteľné v súlade so zákonom. Takýto formalistický výklad zákona nemôže byť naplnením cieľov,
ktoré zákonodarca ako to bolo vyššie uvedené sa snažil dosiahnuť. Tento záver podporuje aj samotná

dikcia zákona, kedy v odseku 3 pri určitých úkonoch vlastníkov bytov a bytového domu sa vyžaduje
overenie podpisu vlastníka najmenej dvoma overovateľmi a následne v odseku 6 sa hovorí len o zistení
výsledku hlasovania, čo možno chápať ako overenie konečného výsledku hlasovania, ktoré nepochybne
je zistiteľné z písomných hlasovacích hárkov, ktoré sú súčasťou spisu. Z týchto dôvodov aj predmetná
odvolacia námietka nebola považovaná za dôvodnú odvolacím súdom.

21. Pokiaľ sa týka námietky vzťahujúcej sa na obvyklé oznamovanie výsledku hlasovania, tu zákon
vyžaduje to, aby tento výsledok bol oznámený spôsobom v dome obvyklým, pričom v tejto súvislosti
sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenom v bodoch 54 až 56. Aj
zo zásady hodnotenia dôkazov vyplýva, že súd musí dôkazy hodnotiť jednotlivo aj v ich súvislostiach.

Žiadna zo strán sporu nenamietla to, že neboli spôsobom obvyklým v bytovom dome vykonané
náležitosti vyhlásenia písomného hlasovania, ako aj oznámenia jeho výsledkov zachované. V tomto
prípade postupom podľa odseku 6 citovaného zákona nevyžaduje písomné doručenie, ako je to v
prípade schôdze vlastníkov, a preto je postačujúce, aby sa takéto oznámenie dostalo do sféry dispozície
adresátov, teda, aby mali možnosť sa oboznámiť s touto informáciou, čo v danom prípade nepochybne

bolo splnené, ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa týka otázky oznámenia
výsledkov, kedy postačuje spôsob v dome obvyklý a ako vyplynulo z dokazovania, v tomto prípade ani
zmluva o výkone správy či o spoločenstve nešpecifikuje presne tento spôsob, potom správne dospel súd
prvej inštancie k záveru, že tento spôsob oznamovania bol dlhodobo osvedčený, zaužívaný a aplikovaný
v danom bytovom dome.

22. Pokiaľ sa týka námietky nevykonania dôkazov vo vzťahu k otázke primeranosti dražby a teda
k dôkazom ohľadom bonity žalobcu, aj tu správne postupoval súd prvej inštancie, keď nedoplňoval
dokazovanie, ktoré by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Dôkazy, ktoré pripojil žalobca vodvolacom konaní nemožno akceptovať z dôvodu uvedeného v § 366 CSP, nakoľko nebolo preukázané,
že by predmetné listinné dôkazy odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a preto takéto novoty v odvolacom konaní nie sú prípustné.

23. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda
súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, uvedeným v rozsudku konal
v rámci svojej právomoci.

24.Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjednousovšeobecných

zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj

oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o
tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie

tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge
c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti

druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov

nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný
je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonania dôkazu.

25. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne v bode 67 zhodnotil dôkaznú situáciu pokiaľ

v spise boli zabezpečené dôkazy o majetkovej situácii žalobcu, mal nepochybne preukázané, že
vykonanie dobrovoľnej dražby by nebolo zjavne neproporcionálnym a neprimeraným riešením vo vzťahu
k uplatnenej pohľadávke, aj keď nie je priznaná súdnym rozhodnutím. Je zrejmé, že tu existuje záložné
právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ich nároky podľa § 15 Zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a zo spisu bolo zo správy súdneho exekútora zistiteľné, že majetkové pomery

žalobcu nijakým spôsobom nedávajú rozumný predpoklad toho, aby sa dlh žalobcu vyrovnal iným
spôsobom, kedy by nemuselo dôjsť k dobrovoľnej dražbe bytu napriek skutočnosti, že predmetný byt
slúži na jeho bývanie, respektíve iné závery zo spisu nevyplývajú. Napriek tejto skutočnosti odvolací súd
má za to, že nie je v rozpore so zásadou primeranosti či proporcionality nevyhovieť takejto žalobe. Je
nepochybné aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stanková proti Slovensko, že

právo na obydlie patrí medzi základné práva v demokratickej spoločnosti, no v danom prípade je nutné
brať na zreteľ aj záujmy ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kedy nie je možné dlhodobo
tolerovať stav neplatenia úhrad spojených s užívaním bytu, z ktorého sú platené aj spoločné výdavky
vlastníkov bytového domu, tak ako to správne odôvodnil súd prvej inštancie v bodoch 63 až 65, s ktorým
sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto poukazuje.

26. Postupom podľa §388 CSP odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie o trovách konania a
rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.27. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

28.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnúúvahusúdu.Vzmyslednesužustálenejjudikatúry(pozriktomunapr.uzneseniaNajvyššiehosúdu
SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

29. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,

nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

30. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch
strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej

problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či
nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

31. V prejednávanej veci sú žalovaní je úspešnou stranou sporu. Odvolací súd za dôvody hodné

osobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonaniaúspešnejstranepovažuje okolnosti,ktoréviedli
žalobcu k uplatneniu nároku (práva) na súde ako aj jeho majetkové pomery, po komplexnom posúdení
všetkých okolností súdneho konania. V danom prípade zo spisu je nepochybne preukázané, že žalobca
je v hmotnej situácií, kedy mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci ako to posúdilo N. v
P. vo svojom rozhodnutí z 28.09.2015 (č.l. 238 spisu) čo považuje odvolací súd za dôvod pre aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP. Zároveň odvolací súd bral do úvahy aj skutočnosť, že žalovaným s výnimkou ich
zástupcu, teda V. Y. P., trovy konania nevznikli, pričom u zástupcu vzhľadom na charakter jeho činnosti je
dôvodnépredpokladať,žetakýmtorozhodnutímnedôjdekpodstatnejšiemuzásahudojehomajetkových
práv a tento vzhľadom na charakter jeho podnikania a nebude takýmto rozhodnutím odvolacieho súdu
neprimerane ukrátený na svojich majetkových právach.

32. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol o trovách celého konania tak, že náhradu
trov konania stranám sporu nepriznal teda trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania aplikujúc
ustanovenie § 257 CSP.“

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).