Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010116
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217010116.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného O. O., za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 26. septembra 2018
o sťažnostiach obžalovaného a okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo
dňa 03.05.2018, sp. zn. 3T/52/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie okresného súdu a u k l a d
á m u, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 03.05.2018, sp. zn. 3T/52/2017 samosudca Okresného súdu Veľký
Krtíš podľa § 280 ods. 2 Tr.por. trestnú vec obžalovaného O. O., postúpil Okresnému úradu Veľký Krtíš,
Odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť,
a to písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2018, v ktorej poukázal na nesprávne
skutkové a právne tvrdenia obžaloby s tým, že obžalovaný mal byť v plnom rozsahu spod obžaloby
oslobodený, pretože nebola spoľahlivo preukázaná ani existencia samotného skutku.
Podrobnejšie svoju sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 13.07.2018, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v prvom písomnom podaní.

Doplnil, že obžalovaný vypovedal konzistentne v súlade s ostatnými relevantnými dôkazmi, náležite
vysvetlil okolnosti a súvislosti prípadu, ktorý vznikol pre narušené vzťahy a spory s poškodeným v
otázkach výkonu poľovníckeho práva a poľovného revíru.
Ďalej poukázal na svedecké výpovede poškodeného B. N., v ktorých sa nachádzali podstatné rozpory,
keď inak popísal určité okolnosti predmetného skutku v trestnom oznámení, následne v prípravnom
konaní a napokon aj na hlavnom pojednávaní. Zo zvukového záznamu, ktorým poškodený telefonicky

oznamoval incident medzi ním a obžalovaným vyplynulo, že poškodený v ňom vôbec neuviedol, že
by sa mu mal obžalovaný akýmkoľvek spôsobom vyhrážať, tvrdil len, že ho obžalovaný mal udrieť po
oku, čo však bolo spochybnené a vyvrátené a sám hovoril len o „žabomyších vojnách“, resp. sporoch
s obžalovaným.
Výpovede svedkov jednak z okruhu poľovníkov nachádzajúcich sa na chate, ako aj z okruhu policajtov z
OO PZ v Dolnej Strehovej vyzneli v prospech obžalovaného a ním produkovanej obrany. Priamy svedok

W. O. vyvrátil tvrdenia poškodeného týkajúce sa verbálneho aj fyzického násilia, na poškodenom nevidel
žiadne zranenia ani známky strachu, a to ani potom, ako k nemu nastúpil do vozidla. Tomu nasvedčuje
aj skutočnosť, že poškodený už na druhý deň išiel na svoju chatu, ktorá je v blízkom susedstve s chatou
obžalovaného a chodí na ňu doteraz, čo by určite nerobil, ak by bol terčom skutočných verbálnych
vyhrážok zo strany obžalovaného.
Argumentoval aj tým, že okresný súd nelogicky vyhodnotil časť dôkazov, keď na jednej strane považoval

tvrdenia poškodeného o jeho fyzickom napadnutí obžalovaným za pochybné a nehodnoverné, na
druhej strane však dospel k záveru, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k incidentu, ktorývšak nenapĺňa znaky trestnej činnosti, ale nesie znaky priestupku, preto vec postúpil na prejednanie
príslušnému priestupkovému orgánu. S takýmto hodnotením nemožno súhlasiť, nakoľko prvostupňový
súd bližšie nekonkretizoval a nezdôvodnil, akým konaním mal obžalovaný naplniť znaky priestupku,

bližšie ani nekonkretizoval a nezdôvodnil, o aký priestupok sa malo jednať, naviac súd nedisponuje
právomocou vysloviť záver o tom, či niekto naplnil znaky priestupku, pretože takáto právomoc prislúcha
priestupkovému orgánu.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol oslobodením
obžalovaného spod obžaloby, pretože sa nestal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť aj okresný prokurátor, a to písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2018. Podrobnejšie ju odôvodnil písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.07.2018. Najskôr poukázal na odôvodnenie uznesenia
prvostupňovým súdom, ktorý v dôsledku určitých pochybností, ktoré nebolo možné odstrániť inými
dôkazmi, dospel k záveru, že sa obžalovaný nedopustil konania kladeného mu za vinu obžalobou,
avšak bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k incidentu, ktorý nenapĺňa

znaky trestného činu, ale má znaky priestupku, preto vec postúpil na jeho prejednanie. S takýmto
záverom sa nestotožnil, v prvom rade vytkol rozhodnutiu okresného súdu, že uznesenie o postúpení
veci neobsahovalo opis skutku, ktorého sa postúpenie týka, a to tak, aby nemohol byť zamenený s iným
skutkom, pričom tento musí byť presne vymedzený a musia byť v ňom uvedené znaky priestupku.
Ďalej argumentoval tým, že prvostupňový súd nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď odmietol na

hlavnom pojednávaní vykonať výsluch svedka N. st., pričom sám obžalovaný uviedol, že tento nešiel s
ostatnými svedkami poľovať, teda mohol vlastnými zmyslami vnímať predmetný incident. Naviac tento
svedok nebol vypočutý ani v prípravnom konaní.
Keďže na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že vznikli pochybnosti nielen o
vyhrážkach obžalovaného, ale aj o tom, že tento vôbec poškodeného fyzicky napadol, nie je potom

zrejmé, aké konanie obžalovaného malo naplniť skutkovú podstatu priestupku. Okrem toho boli v
napadnutomuznesenínesprávnevyhodnotenévykonanédôkazy,najmävýpoveďsvedkapoškodeného,
ktorý mal vypovedať o určitých okolnostiach rozporne, čo však ešte neznamená, že by vypovedal
nepravdivo, pretože išlo len o nevýznamné okolnosti, ktoré nenarúšali totožnosť skutku. Výpoveď tohto
svedka podporila aj výpoveď svedkyne R.. N., ktorá potvrdila, že manžel jej najprv oznámil napadnutie

obžalovaným, pričom bol evidentne rozrušený a hneď na to, keď mu volala ona, už zdvihol telefón
obžalovaný. O rozrušení svedčí aj zvukový záznam z volania poškodeného na linku 112, z ktorého
vyplýva, že poškodený uviedol, že bol zo strany obžalovaného napadnutý, a to úderom po oku, okrem
toho, že obžalovaný porozbíjal nejaké veci a zaháňal sa na neho lopatou. Teda súd sa nevysporiadal ani
s otázkou, či obžalovaný svojím konaním nenaplnil znaky trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr.zák.

Nesprávny je aj záver okresného súdu, že výpovede ostatných vypočutých svedkov sú oslobodzujúce,
nakoľko aj v ich výpovediach existujú viaceré rozpory, napr. pokiaľ ide o svedka O., ktorý najprv počul
rozhovor obžalovaného s poškodeným a neskôr už tvrdil, že len videl, ako sa rozprávajú. Spornými
sú aj výpovede samotného obžalovaného, keď najprv tvrdil, že opretú lopatu zobral v hneve do rúk
a buchol ňou o múrik tak, že ju dolámal, potom že lopatu hodil o zem a vtedy sa nej zlomilo porisko a

napokon, že o lopatu zakopol, táto vyletela, spadla a dolámala sa, teda aj samotný obžalovaný menil
svoje výpovede. Nesprávne boli vyhodnotené aj svedecké výpovede zasahujúcich príslušníkov PZ.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a uložil mu vo
veci znovu konať a rozhodnúť.
Podľa § 192 ods. 1) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.
Nazákladepodanýchsťažnostíkrajskýsúdpreskúmalnapadnutéuznesenieapredchádzajúcekonanie,
pričom dospel k záveru, že sťažnosti obžalovaného a okresného prokurátora boli podané dôvodne.
Krajský súd sa v prvom rade stotožnil s námietkami obžalovaného, ako aj okresného prokurátora

ohľadne toho, že výrok napadnutého uznesenia nezodpovedal príslušným ustanoveniam Trestného
poriadku, keďže vôbec neobsahoval uvedenie skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, čo bolo
nepochybne v rozpore s ust. § 176 ods. 1 písm. c) Tr.por. Procesné strany taktiež správne argumentovali,
že prvostupňový súd mal bližšie uviesť, ktorou konkrétnou časťou svojho konania (pri zachovaní
totožnosti skutku) mal obžalovaný naplniť znaky priestupku a v nadväznosti na to aj uviesť, o ktorý

konkrétny priestupok, resp. priestupky sa malo jednať. Možno súhlasiť aj s tvrdením obhajoby, že v
konečnom dôsledku o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku, nerozhoduje súd, ale
príslušný správny orgán, ak však je tomuto trestná vec súdom postúpená podľa § 280 ods. 2 Tr.por.,
je správny orgán povinný postúpenú vec ako priestupok prejednať.V tomto smere skutočne nelogicky vyznieva hodnotenie vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúci záver
okresného súdu, ktorý na jednej strane mal za to, že nebolo preukázané vyhrážanie sa obžalovaného
poškodenému, ani to, že tento mal poškodeného inzultovať, avšak na druhej strane malo dôjsť medzi

nimikincidentu,ktorýmalniesťznakypriestupku.Ajpritakomtohodnotenímalokresnýsúdšpecifikovať,
o aký konkrétny „incident“ malo ísť, teda uviesť, akým presným spôsobom malo k nemu medzi nimi dôjsť.
Nepostačuje totiž konštatovanie, že takéto, bližšie neustálené konanie obžalovaného, by mal správny
orgán preskúmať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, resp. ako priestupok proti majetku
podľa § 49, resp. § 50 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Ak

teda okresný súd dospeje k presvedčeniu, že obžalovaný časťou konania obsiahnutého v skutku, ktoré
považuje vykonanými dôkazmi za jednoznačne preukázané, síce nenaplnil všetky znaky niektorého z
trestných činov, musí aspoň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, o ktoré konkrétne konanie ide a
akých konkrétnych priestupkov sa ním mohol obžalovaný eventuálne dopustiť.
Druhostupňový súd ďalej zdôrazňuje, že doposiaľ vykonané dôkazy vrátane zvukového záznamu
prijatého telefónneho hovoru svedka poškodeného na tiesňovú linku č. 112, nepreukazujú jednoznačne

a nepochybne, že by sa mal obžalovaný svedkovi poškodenému vyhrážať smrťou takým spôsobom,
aby to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, prihliadajúc aj na samotné vyjadrenie svedka poškodeného pri
tomto hovore, avšak na rozdiel od obhajoby podľa sťažnostného súdu z doposiaľ vykonaných dôkazov
možno vyvodiť prípadný záver, že obžalovaný určitým spôsobom (ktorý je potrebné presne ustáliť), a
to verbálnym ako aj fyzickým, poškodeného atakoval, preto nie je namieste postup v zmysle ust. §

285 Tr.por., berúc do úvahy aj § 20 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších
zmien a doplnení. Súčasne je potrebné zaoberať sa otázkou, či obžalovaný spôsobil poškodenému
škodu na majetku, a to rozbitím pohárov, ktoré mali spadnúť po prevrátení stolu obžalovaným, aj
keď OČTK v prípravnom konaní nepostupovali dôsledne, keďže po skutku nebola vykonaná ohliadka
miesta činu, ktorá by taktiež mohla prispieť k objasneniu skutkového stavu. Týmito konaniami, ak budú

vykonaným dokazovaním preukázané a ustálené, mohol obžalovaný prípadne naplniť znaky priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, resp. priestupku proti majetku podľa § 49, resp. § 50 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení.
Keďžepoškodenémunebolapreukázateľnespôsobenážiadnaujmanazdraví,najmä,aknaprieknávrhu
zasahujúcich príslušníkov polície, ako aj operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, tento

odmietol lekárske vyšetrenie, nič nenasvedčuje tomu, že by obžalovaný mohol naplniť znaky prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. Neobstojí ani argumentácia okresného prokurátora
v tom smere, že by mal svojím konaním naplniť znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr.zák. prihliadajúc aj na ust. § 10 ods. 2 Tr.zák. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného v obžalobe ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a)

Tr.zák. ohliadnuc od toho, že vyhrážky obžalovaného zabitím poškodenému, t.j. smrťou, neboli bez
akýchkoľvek pochybností preukázané (správne malo byť uvedené aj vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou
- podpálením chaty poškodeného), nebolo možné jednoznačne ustáliť ani to, či by za daných okolností
mohli tieto vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, že existuje reálna hrozba, že obžalovaný tieto
aj uskutoční, najmä keď sám spory medzi ním a obžalovaným označil len ako „žabomyšie vojny“.

Nezanedbateľnou bola aj skutočnosť, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, nebol sankcionovaný
za priestupok, a viac ako 20 rokov pred skutkom nebol súdom trestaný. Nemožno taktiež prehliadnuť,
že hlavným cieľom kontaktovania poškodeného obžalovaným nebolo jeho atakovanie, ale snaha riešiť
spory ohľadne výkonu poľovníckeho práva.
Povinnosťou okresného súdu bude zvážiť, či by prípadné vypočutie svedka N. st. mohlo v tomto

štádiu prispieť k objasneniu veci, zároveň doposiaľ vykonané dôkazy vyhodnotiť v naznačenom smere,
rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich
základe po ich vyhodnotení spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu,
za dodržania všetkých príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti,
ktoré vyplývajú z dôkazov vyznievajúcich v prospech obžalovaného oproti dôkazom vyznievajúcim v

jeho neprospech, podľa príslušných ustanovení zákona a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci
samej zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie musí vo výrokovej časti obsahovať aj uvedenie skutku.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu

sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.