Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010116
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217010116.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného O. O. na neverejnom zasadnutí dňa
8. februára 2018, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 09.10.2017, sp.zn. 3T/52/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa

09.10.2017, sp.zn. 3T/52/2017 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.a/Tr.zák.spoukazomna§138písm.a/Tr.zák.natomskutkovom
základe, že

B. N., nar. XX. XX. XXXX, sedel 19. 11. 2016 asi o 15.00 h pred svojou chatou bez súpisného čísla,
ktorá sa nachádza v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva v k. ú. K. M., obžalovaný hodil do
poškodeného B. N. sklenený pohár, ktorým ho netrafil, potom prevrátil stôl, za ktorým poškodený sedel,

poháreuloženénastolesarozbili,obžalovanýpotomudrelpoškodenéhopäsťoudoľavejčastihlavy,keď
poškodený chcel odísť na svojom motorovom vozidle, obžalovaný mu bránil v nastúpení do osobného
motorovéhovozidla,obžalovanýpotomzobrallopatu,ktorouudrelozem,vrukemuzostalačasťporiská,
kričal na poškodeného, že ho zabije, že mu podpáli chatu, poškodený mal strach o svoj život, preto bežal
do K. M., obžalovaný ho prenasledoval na svojom osobnom motorovom vozidle, keď obžalovaný
prišiel k poškodenému, tento v tom čase telefonoval, obžalovaný mu vytrhol telefón z ruky, poškodený

sa k svojej chate vrátil len s hliadkou polície.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 46 Tr.zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie,

ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa
14.12.2017 a to proti všetkým jeho výrokom, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. Argumentoval
tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu sa zakladá na nesprávnych skutkových zisteniach, pretože
skutok tak, ako je v obžalobe a rozsudku opísaný, sa zjavne nestal. V nadväznosti na to súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy a preto dospel aj k nesprávnym právnym záverom vo výroku o vine a
treste. Obžalovaný už v prípravnom konaní spáchanie trestnej činnosti poprel, priebeh skutku však

primerane popísal a svoju výpoveď nezmenil ani na hlavnom pojednávaní, teda jeho výpovede
boli konzistentné a korešpondujúce s ostatnými relevantnými dôkazmi. Prípad vznikol preto, že samedzi obžalovaným a poškodeným narušili vzťahy a došlo medzi nimi k sporom v otázkach výkonu
poľovníckeho práva a poľovného revíru. Naproti tomu svedok poškodený o viacerých skutočnostiach
vypovedal pri jednotlivých výpovediach inak, čiže inak popísal priebeh skutku v trestnom oznámení,

inak v prípravnom konaní a inak na hlavnom pojednávaní, tento celé obvinenie voči obžalovaného
vykonštruoval a zmanipuloval. Naviac nejavil žiadne obavy z údajného konania obžalovaného a to
ani počas skutku, ani neskôr a na svoju chatu chodil aj následne, hoci sa nachádza v susedstve
obžalovaného. Poukázal tiež na to, že obžalovaný má právo na spravodlivý proces, ako aj právo
na súdnu ochranu, preto musí byť v trestom konaní náležite zistený skutkový stav a rozhodnutie

musí obsahovať zrozumiteľné odôvodnenie. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých relevantných dôkazov
pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie, ktoré už nie je možné odstrániť, je potrebné
aplikovať zásadu in dubio pro reo. Okrem toho v prospech obžalovaného vypovedal priamy svedok
W. O., ktorý vyvrátil tvrdenia obžalovaného ohľadne verbálneho a fyzického násilného priebehu tejto
udalosti. Taktiež svedkovia W. L., L. N., B. L. a V. W. uviedli skutočnosti, ktoré potvrdili, pokiaľ ide o
priebeh skutku, verziu obžalovaného. Namietal aj skutočnosť, že vyhotovenie rozsudku okresného súdu

nebolo v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený a to v tom smere, že tento nebol vyhlásený
v mene Slovenskej republiky, čo je ďalším dôvodom na zrušenie rozsudku, nakoľko odstránenie tejto
chyby odvolacím súdom by znamenalo zásah do práva obžalovaného na dvojinštančný postup.
S prihliadnutím na uvedené skutkové a právne zistenia, ako aj ďalšie skutočnosti, navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie,

alternatívne rozhodol sám oslobodením obžalovaného spod obžaloby.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného obžalovaným
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd sa dopustil podstatných chýb v konaní, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo a preto
boli porušené najmä ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, taktiež zistil nejasnosť
a neúplnosť jeho skutkových zistení a zároveň vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 278 ods. 2 Tr.por. ak nejde o prípad podania obžaloby, po konaní o návrhu na dohodu o vine a

treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami
Tr.poriadku, v dostatočnom rozsahu sa nevysporiadal s obhajobou obžalovaného a ani náležite
nezistil skutkový stav veci, teda ho správne nemohol ani právne kvalifikovať, v dôsledku čoho je jeho

rozhodnutie predčasné, naviac svoje rozhodnutie oprel aj o skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli na
hlavnom pojednávaní prebraté, resp. vykonané.
V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že na hlavnom pojednávaní okresný súd najskôr či už pri
výsluchu obžalovaného, ale aj pri výsluchu svedkov konštatuje, že sa títo pridržiavajú svojich výpovedí
zo zápisníc v prípravnom konaní, resp. na polícii. Takýto procesný postup je nejasný, nepreskúmateľný

a je v rozpore s Tr.poriadkom., odhliadnúc od toho, že pri výsluchu obžalovaného, resp. svedkov je
potrebné im dať najprv možnosť, aby súvisle opísali skutočnosti, ktoré sú predmetom trestného konania
a následne postupovať v zmysle ust. § 258 ods. 1 Tr.por. s poukazom na ust. § 122 ods. 2, 3 Tr.por.,
ako aj v zmysle ust. § 261 ods. 3 Tr.por. s poukazom na ust. § 132 ods. 1, 2 Tr.por. Z formulácie,
že sa pridržiavajú svojich predchádzajúcich výpovedí z prípravného konania, nie je jednoznačné, či

vypovedajú zhodne ako v prípravnom konaní, prípadne len obdobne a o niektorých skutočnostiach
vypovedajú inak. Z tohto dôvodu je potrebné, ak teda vypovedajú tieto osoby rovnako, zaprotokolovať,
že vypovedajú zhodne ako v zápisniciach v prípravnom konaní a zároveň uviesť aj konkrétne čísla
listu, aby nevznikli žiadne pochybnosti o obsahu ich výpovede, v takom prípade nie je potrebná úplnádoslovnáprotokoláciaichvýpovedídozápisniceohlavnompojednávaní.Akbyvypovedaliopodstatných
skutočnostiach rozdielne, je ich potrebné, po prečítaní zápisníc o skorších výpovediach, na rozpory
upozorniť a spýtať sa na ich príčinu, resp. vyzvať ich, aby vysvetlili rozpory vo svojich výpovediach,

čiže postupovať v zmysle ust. § 258 ods. 4 Tr.por. a ust. § 264 ods. 1, 2 Tr.por., čo prvostupňový súd
zjavne nerešpektoval.
Vzápisniciohlavnompojednávanídokoncaokresnýsúduviedol,žeobžalovanýsa„pridržiava“výpovedí
z prípravného konania na č.l. 30 až 38, t.j. druhej výpovede zo dňa 19.05.2017 a tretej výpovede zo
dňa 08.06.2017, ktoré sú však iba doplňujúce a čiastočné, pričom odkazujú na jeho prvú výpoveď z

prípravného konania na č.l. 16 až 24 zo dňa 20.01.2017, kde obžalovaný komplexne popísal priebeh
celého skutku a teda je zmätočné a nejasné, z akých dôvodov sa obžalovaný „nepridržiava“ aj tejto
výpovede, keďže na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne, i keď stručnejšie.
Ďalej je potrebné dať do pozornosti prvostupňového súdu, že aj pri výsluchu svedka poškodeného
B. N. nepostupoval v súlade s Tr. poriadkom a výsledkom bolo, že obsah výpovede tohto svedka je
nejasný, naviac ohľadne niektorých skutočností nie je vôbec zrejmé, na čom svedok zotrval. Okresný

súd neodstraňoval ani evidentné rozpory medzi jeho výpoveďami z prípravného konania, najmä zo
dňa 16.03.2017 a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď o viacerých dôležitých skutočnostiach
vypovedal rozdielne, a napriek tomu ustálil skutkový stav tak ako je uvedený vo výroku rozsudku, hoci aj
tento svedok sa „pridržiaval“ svojej výpovede z prípravného konania. Z ustáleného skutkového stavu v
rozsudku napr. vyplýva, že obžalovaný hodil do poškodeného pohár, hoci aj v prípravnom konaní, aj na

hlavnom pojednávaní sám svedok poškodený uviedol, že ho obžalovaný chcel pohárom len udrieť, ale
jemu sa podarilo uhnúť. Okrem toho sa mal obžalovaný poškodenému vyhrážať aj podpálením chaty,
čo však svedok poškodený uviedol len vo výpovedi z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní ale
takúto vyhrážku vôbec neuviedol, pričom tomuto nezodpovedá ani popis objektívnej stránky trestného
činu ( tzv. právna veta ), keď malo byť v takomto prípade vo výroku rozsudku uvedené nielen to,

že sa inému - poškodenému vyhrážal smrťou, ale aj to, že sa mu vyhrážal spôsobením inej ťažkej
ujmy. Ďalej na hlavnom pojednávaní svedok poškodený vypovedal, že ho mal obžalovaný po obídení
prevráteného stola udrieť asi trikrát päsťou do ľavej časti tváre, hoci v prípravnom konaní tvrdil, že ho v
tomto časovom úseku udrel len jedenkrát, naproti tomu svedok poškodený tvrdil v prípravnom konaní,
že sa ho obžalovaný pokúsil udrieť tiež vtedy, keď sa s vozidlom otáčal a bol už na odchode, čo však

na hlavnom pojednávaní nespomenul.
Na túto skutočnosť je potrebné dotazovať svedkov B. L. a V. W., keď títo uviedli v prípravnom konaní, že
takéto konanie obžalovaného nevideli, ale zahliadli len ruku obžalovaného pred tvárou poškodeného,
ale svedok B. L. na hlavnom pojednávaní takúto skutočnosť nespomenul.
Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že poškodený popísal pri podávaní trestného oznámenia v určitých

častiach iný priebeh skutku, jednak oproti jeho výpovedi v prípravnom konaní, ako aj oproti výpovedi
na hlavnom pojednávaní, odvolací súd poznamenáva, že v tomto smere nie je potrebné odstraňovať
rozpory ohľadne priebehu skutku, pretože nešlo ani o neodkladný ani o neopakovateľný úkon
trestného konania, svedok poškodený bol následne vypočutý v prípravnom konaní, potom aj na hlavnom
pojednávaní a trestné oznámenie, resp. skutočnosti v ňom uvedené slúžia prioritne na to, aby OČTK

rozhodli, či jeho obsah odôvodňuje začatie prípravného konania alebo nie. To neplatí pokiaľ ide o rozpory
vo výpovediach svedka poškodeného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, na tieto ho treba
jednoznačne upozorniť s tým, aby ich vysvetlil a spýtať sa na príčinu, z akých dôvodov vypovedal o
daných okolnostiach rozdielne.
Taktiež námietka obhajoby, že vyhotovenie rozsudku okresného súdu nebolo v zhode s obsahom

rozsudku tak, ako bol vyhlásený ( nebol vyhlásený v mene Slovenskej republiky ), nie je dôvodná,
nakoľko zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vyhlásil napadnutý
rozsudok v mene Slovenskej republiky a tomu zodpovedá aj jeho písomné vyhotovenie.
Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým náležitým spôsobom doplniť a zopakovať
dokazovanie v naznačenom smere na hlavnom pojednávaní a to najmä opätovným vypočutím

obžalovaného O. O., svedka poškodeného B. N., svedkov B. L., V. W., prípadne aj ďalších svedkov,
zároveň odstraňovať rozpory ohľadne podstatných skutočností jednak v ich výpovediach navzájom,
ale aj rozpory medzi ich výpoveďami z prípravného konania a výpoveďami na hlavnom pojednávaní,
zároveňvprípadepotrebyvykonaťiďalšiedôkazyatovsúladespríslušnýmiustanoveniamiTr.poriadku.
Po takto vykonanom dokazovaní je potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení
spoľahlivo ustáliť skutkový stav, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, za dodržania všetkých
príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušnýchustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaného a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci
samej zákonným spôsobom.
Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods.

1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.